Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2011

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/500/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3805202185
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3805202185.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevexekučnejvecioprávneného:Pohotovosť,s.r.o.,sosídlomBratislava,Pribinova
25,IČO:35807598,zastúpenéhoJUDr.P.P.,advokátomsosídlomvW.,F.XX,protipovinnejP.I.,bytom
M., P. I. XXXX/XX, o vymoženie 236,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. júna 2011, č.k. 15Er/205/2005-24, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za

neprípustnú a o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a
vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Zároveň oprávnenému uložil povinnosť nahradiť poverenej súdnej exekútorke JUDr. Viere Kučerovej
so sídlom exekútorského úradu v Holíči, Nám. sv. Martina č. 9 trovy exekúcie v sume 106,97 eur do
troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený
návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 18.02.2005 navrhol vykonať exekúciu voči povinnej
na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 3739/2004, Nz 77623/2004 zo
dňa 23.10. 2004, ktorá bola spísaná notárom JUDR. Jarmilou Kováčovou. Mgr. S. O. ako zástupca

povinnej na základe splnomocnenia obsiahnutého v zmluve o úvere za povinnú vyhlásil, že uznáva
dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 15.085,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu
7.136,- Sk a úrok z omeškania 0,25 % denne od 13. júla 2004 do zaplatenia. Mgr. S. O. ďalej vyhlásil,
že dlh splatí najneskôr do 02.11.2004 a v prípade neuhradenia dlhu tak, ako je uvedené v notárskej
zápisnici, súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku. Poverenie na
vykonanie exekúcie bolo udelené súdnej exekútorke JUDr. Viere Kučerovej dňa 16.08.2005. Podaním

zo dňa 16.09.2010 oprávnený navrhol zmenu exekútora z JUDr. Viery Kučerovej na nového súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Poverená súdna exekútorka predložila tamojšiemu súdu exekučný
spis č. EX 89/2005 spolu s vyčíslením trov exekúcie v celkovej výške 123,38 eur. Vzhľadom k tomu,
že v predmetnej exekúcii sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, je potrebné pre posúdenie
vymáhaného plnenia v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať povahu vymáhaného plnenia
i z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, resp. i z rozsudkov ESD. Systém ochrany zavedený touto smernicou vychádza z myšlienky,
že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi, čo sa
týka jeho vyjednávacej sily, úrovne informovanosti, čo vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred
vyhotoveným predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah /rozsudky
Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C 240/98 až C 244/98/. V článku 6 ods. 1 smernice
sa stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby neprimerané podmienky použité v zmluvách neboli

záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak
je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Z rozsudku ESD vo veci C - 40/08 AsturcomTelecomunicaciones Sl proti Cristina Rodríguez Nogueira vyplýva, že čl. 6 ods. 1 smernice predstavuje
kogentné ustanovenie. Účinnú ochranu spotrebiteľa pritom možno zaručiť, len ak je vnútroštátnemu
súdu priznaná možnosť posúdiť ex offo nekalú podmienku. Notárska zápisnica č. N 3739/2004, NZ

77623/2004 z 23.10.2004 ako exekučný titul v zmysle § 41 odst. 2 písm. c/ Exekučného poriadku
v predmetnej exekúcii zaväzovala povinného k zaplateniu 15.085,- Sk s úrokom z omeškania 0,25
% denne od 13. júla 2004 do zaplatenia. Vyhlásenie v notárskej zápisnici vykonal za povinnú Mgr.
S. O.. V zmluve o úvere uzavretej dňa 07.11.2003 sa nachádza spracované splnomocnenie, podľa
ktorého dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. S. O. na spísanie notárskej zápisnice

ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica
stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa Exekučného poriadku na celý jeho majetok do výšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Dlžník sa zároveň v splnomocnení zaviazal uhradiť všetky
náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice a ďalej splnomocnil Mgr. S. O. na uzatvorenie
záložnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
dlžníka. Dlžník podpísal toto splnomocnenie dňom 07.11.2003 spolu s podpísaním zmluvy o úvere.

Zmluva o úvere je formulárovou zmluvou, ktorej súčasťou sú i Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru. Zo zmluvy o úvere z 07.11.2003 vyplýva, že povinný si zobral úver 9.000,- Sk (za poplatok vo
výške 5.720,- Sk), ktorý sa zaviazal splácať v 16-tich dvojtýždňových splátkach po 920,- Sk. V zmluve
nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov, ktorá vyjadruje v percentuálnych bodoch celkové
náklady úveru a teda skutočnú cenu úveru. Poplatok v sume 5.720,- Sk podľa čl. 13 Všeobecných

podmienok sa delí na dve časti. Jedna tretina predstavuje úroky za úver a dve tretiny predstavujú
poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. V tomto poplatku pritom nie je premietnutý ďalší nárok
veriteľa v prípade splatnosti celého dlhu, kedy sa ukladá povinnému povinnosť zaplatiť veriteľovi úrok
z omeškania 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý
dlh, až do dňa jeho uhradenia. V článku 06 Všeobecných podmienok je ďalej uvedené, že odmenu

notára za spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu na základe splnomocnenia udeleného
v zmluve, vrátane trov právneho zastúpenia pri jej spísaní, uhradí za dlžníka veriteľ, pričom tieto
výdavky zmluvné strany považujú za súčasť nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, ktoré budú
súčasťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Keďže v danej veci vymáha oprávnený plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd aplikoval na daný vzťah uzavretý

pred účinnosťou novely č. 150/2004 Z.z. a s poukazom na prechodné ustanovenia § 879f ods. 3, 4
Obč. zákonníka tie ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré boli zavedené novelou č. 150/2004
Z.z.. Z hľadiska posúdenia zmluvy pritom nie je dôležité, či bola zmluva uzavretá podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, resp. Občianskeho zákonníka. Súd s poukazom na citované ustanovenia
právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako Zmluva o úvere považoval

jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zákonníka. Hodnotiac obsah zmluvy
zo dňa 07.11.2003 má súd za to, že ide o reálnu zmluvu o pôžičke uzavretú medzi oprávneným
ako veriteľom a dlžníkom ako spotrebiteľom. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že deň jej uzavretia je
totožný s dňom prenechania peňažných prostriedkov povinnému. Z uvedeného má súd za to, že veriteľ
neposkytol peňažné prostriedky na základe požiadania dlžníka, ktorý záväzok predstavuje podstatnú

časť zmluvy o úvere v zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale že k poskytnutiu peňažných
prostriedkov došlo súčasne s uzavretím zmluvy /čl. 01 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru/.
Záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky dlžníkovi totiž predstavuje podstatnú
časť zmluvy o úvere, bez existencie ktorej nemôže s poukazom na § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka
dôjsť k vzniku zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd je toho názoru,

že požiadanie dlžníka o čerpanie úveru má časovo nasledovať až po uzavretí zmluvy a časovo sa
nekryje s momentom uzavretia zmluvy. Je teda nepochybné, že účastníci uzavreli zmluvu o pôžičke
podľa Občianskeho zákonníka, i keď v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je bez právneho
významu právna forma zmluvy. V danej veci je nepochybné, že povinná je a aj v čase uzavretia zmluvy
bola spotrebiteľom. Súd sa ďalej zaoberal aj tým, že všeobecnú spotrebiteľskú zmluvu možno podriadiť

aj režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom období. Súd dospel k
záveru, že hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi možno považovať za spotrebiteľský úver v zmysle §
2 písm. a), resp. za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b) citovaného zákona. Na tomto
mieste považuje súd za potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov
občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskeho zákonníku lex specialis. Uvedené znamená, že pokiaľ

určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Nakoniec aj v
zmysle§54ods. 1Občianskehozákonníkazmluvnépodmienkyvspotrebiteľskýchzmluváchsanemôžu
odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Uvedené súd konštatoval zdôvodu, že v danej veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľského úveru, ktorého poskytnutie, plnenie
práv a povinnosti zo zmluvy o spotrebiteľských úveroch patrí do veľkej oblasti spotrebiteľského práva,
ktoré právo sa v poslednej dobe rýchlo vyvíja. Súčasťou zmluvy o úvere, ktorú vopred pripravil a

vyhotovil ako formulárovú zmluvu oprávnený, bola predtlač, ktorá obsahovala splnomocnenie dlžníka /
povinného/, ktorý splnomocnil osobu Mgr. S. O. na právne úkony, okrem iného i na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Osobu splnomocnenca Mgr. S. O. jednoznačne vybral oprávnený,
pretože jeho meno bolo v zmluve uvedené bez akejkoľvek účasti povinnej. Pokiaľ teda oprávnený ako
veriteľ sám vybral osobu, ktorá následne za povinnú prejavila vôľu a uznala dlh vo výške, ktorú určil

zástupca dlžníka s príslušenstvom, ktoré taktiež určil zástupca dlžníka, súd zastáva názor, že takáto
dohoda o plnej moci je neplatná v súlade s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre kolíziu záujmov
zástupcu a zastúpeného. Je zrejmé, že Mgr. S. O. musel byť vo vzťahu k oprávnenému najmä v tom
smere, že musel dať oprávnenému súhlas na takéto zastupovanie, následne oprávnený za neho v
exekúcii vymáha plnenia, ktoré podľa plnej moci mali patriť len zástupcovi, a to náklady spojené so
spísaním notárskej zápisnice, trovy právneho zastúpenia pri spisovaní notárskej zápisnice a podobne.

Je tu teda zrejmá kolízia záujmov povinného a jeho zástupcu, ktorý bol vo vzťahu k oprávnenému
osobou, ktorá mala záujem na vyhlásení formou notárskej zápisnice a následne odmeny za takýto
úkon, ktorú vyplácal zástupcovi oprávnený. Okrem toho celé splnomocnenie obsahuje dojednania,
ktoré sú výrazne v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Spočívajú jednak v tom, že zástupca bez
akejkoľvek účasti povinnej uznáva dlh za neho, jeho výšku a celé príslušenstvo, ďalej má oprávnenie

uzavrieť záložnú zmluvu a zmluvu o zabezpečovacom prevode práva a podobne. Celé dojednanie -
splnomocnenie obsiahnuté v zmluve o úvere zo dňa 07.11.2003 preto súd hodnotí ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorý je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, resp. je neplatná
v zmysle § 39 v spojitosti s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže zástupca povinného Mgr.
S. O. vyhlásil vôľu za povinnú vo forme notárskej zápisnice na základe neplatnej plnej moci, ide o

exekučný titul (§41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), ktorý je nespôsobilý a vydaný v rozpore s
citovanými ustanoveniami zákona. Dlžník, teda povinná, nevyjadrila súhlas s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice ako exekučného titulu podľa Exekučného poriadku, preto sa exekúcia viedla na podklade
nespôsobilého exekučného titulu. Z tohto dôvodu súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu
zastavil. Čo do povahy vymáhaného plnenia súd ďalej udáva, že Občiansky zákonník v spojitosti s

Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. platného v čase uzavretia zmluvy o úvere kogentne ustanovujú
maximálnu výšku úrokov z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného občianskoprávneho záväzku.
Keďže daný vzťah považuje súd za zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka,
na strane povinného môže vzniknúť povinnosť platiť úrok z omeškania len v rozsahu dvojnásobku
diskontnej sadzby NBS platnej v čase omeškania, a nie 91,25 % ročne. S poukazom na uvedené preto

súd považoval dojednanie úrokov z omeškania v bode 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
- v časti upravujúcej úrok z omeškania v prípade splatnosti celého dlhu vo výške 0,25% denne, čo
predstavuje 91,25 % ročne, za ustanovenie v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, a teda pre rozpor
so zákonom /§ 517 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka/ za absolútne neplatné. Naviac súd
má za to, že v prípade takto dojednaných úrokov z omeškania ide aj o neprijateľnú podmienku v zmysle

§ 53 ods. 3, ktorá je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka ex lege neplatná. Pokiaľ ide o tzv.
poplatok dojednaný vo výške 5.720,- Sk, ktorý má podľa bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia
úverupredstavovaťdohodnutýúrokanákladynavypracovanieauzatvoreniezmluvyoúvere,súdunieje
zrejmá tvorba a funkcia tohto poplatku a považuje ho za nezrozumiteľný, neurčitý a zmätočný. V bode 06
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru totiž oprávnený zakotvil /ide o typickú formulárovú zmluvu

bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah/, že v prípade splatnosti celého dlhu vzniká veriteľovi nárok
na celý dohodnutý poplatok ako forma zmluvnej pokuty z dôvodu neplnenia záväzkov dlžníka. Nie je
teda zrejmé, či ide o odplatu za poskytnutie úveru, alebo o zabezpečovací prostriedok záväzku. Najviac v
bode 08 všeobecných podmienok sa uvádza, že ak dlžník uhradí celú dohodnutú sumu pred termínom
splatnosti, aj v tomto prípade je povinný zaplatiť dohodnutý poplatok v plnej výške. Je teda zrejmé, že

úmyslom veriteľa bolo za každú cenu mať nárok na celý poplatok, a to bez ohľadu na právny dôvod
jej uplatnenia. Okrem toho súd udáva, že akákoľvek odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov vo
výške 63,56 % len pri dobe splácania v 16 dvojtýždňových splátkach, a to vo vzťahoch, kde jednou
zmluvnou stranou je spotrebiteľ, je neprimerane vysoká a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odhliadnuc od aplikácie § 4 ods. 3 zákona č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch podľa názoru súdu ide v prípade poplatku v uvedenej výške
zároveňoneprijateľnúzmluvnúpodmienku,ktorájespoukazomna§ 53ods. 4Občianskehozákonníka
neplatná. Súd preto uzavrel, že dohoda o poplatku v sume 5.720,- Sk je neplatná, a teda aj prípadné
vyhlásenie zástupcu povinného v notárskej zápisnici zaväzuje v tomto rozsahu na plnenie v rozpores citovanými ustanoveniami zákona. V danom prípade bola exekučným titulom notárska zápisnica. Za
jej najdôležitejšiu náležitosť treba považovať súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice,
pretože až tento prejav vôle povinnej z nej robí verejnú listinu, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom

na nútený výkon povinnosti. V danej exekučnej veci však súhlas povinnej s exekúciou bol zakotvený
už v predtlači zmluvy o úvere s tým, že povinná nemala možnosť túto skutočnosť zmeniť ani ovplyvniť
a podpisom zmluvy sa vopred vzdala svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa svojho
záväzku zo zmluvy. Takéto dojednanie predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko povinná
ako spotrebiteľ tým zásadným spôsobom zhoršila svoje zmluvné postavenie, dôsledkom toho vznikol

nepomer v právach a povinnostiach medzi oprávneným a povinným v neprospech povinnej. Aj ďalšie
vyššie uvedené dojednania zmluvy o úvere predstavujú neprijateľné podmienky, tvoriace taký podstatný
obsah celej zmluvy o úvere, že nie je možné ich oddeliť od ostatného obsahu (napr. úrok z omeškania
vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy, t.j. 91,25 % ročne) a teda celá zmluva o úvere je ako právny úkon
neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z dôvodov uvedených vyššie súd exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a zastavil. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi

právo na náhradu trov exekúcie. V predmetnej veci si poverený súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie
spolu vo výške 123,38 eur. Tieto trovy špecifikoval ako 4 hodiny exekučnej činnosti, á 6,64 eur/h, vo
výške 26,56 eur (§ 14 vyhl. č. 288/1995 Z.z.), paušálnu náhradu za 16 úkonov exekučnej činnosti,
á 3,32 eur/úkon, vo výške 53,12 eur (§ 15 cit. vyhl.- získanie poverenia, 2x doručenie príkazu na
začatie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 2x doručenie exekučného príkazu, 2x

doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, 6x zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 2x zisťovanie
majetku povinného), hotové výdavky vo výške 24 eur (§ 22 cit. vyhl.- poštovné) + DPH z celkovej odmeny
a hotových výdavkov vo výške 19,70 eur. Z popisu jednotlivých úkonov uplatnených v špecifikácii a
po preštudovaní exekučného spisu EX 89/2005 súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v
celkovej výške 106,97 eur. Súd dospel k záveru, že súdny exekútor v predmetnej exekúcii vykonal 4

hodiny exekučnej činnosti á 6,64 eur (200,- Sk)/hod., t.j. 26,56 eur (§ 14 ods. 2 cit. vyhl.) a 13 úkonov
exekučnej činnosti á 3,32 eur (100,-Sk)/úkon, t.j. 43,16 eur (§ 15 cit. vyhl.- získanie poverenia, 1x
doručenie príkazu na začatie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x doručenie
exekučného príkazu, 1x doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, 6x zisťovanie platiteľa mzdy
povinného (SP), 2x zisťovanie majetku povinného (OR PZ)). V § 15 ods. 1 vyhlášky sú taxatívne určené

jednotlivé úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eur/úkon. Podľa názoru
súdu exekútorovi neprináleží paušálna odmena 2x 3,32 eur v zmysle § 15 ods. 1 písm. b), d), e) vyhlášky
(doručenie exekučného príkazu, príkazu na začatie exekúcie a upovedomenia o spôsobe exekúcie) z
dôvodu, že doručovanie exekučného príkazu je jeden úkon exekučnej činnosti bez ohľadu na počet
doručení. Rovnako tak v prípade doručovania príkazu na začatie exekúcie a upovedomenia o spôsobe

exekúcie. Hotové výdavky boli súdnej exekútorke priznané v súlade s predloženou špecifikáciou vo
výške 24 eur. Súd sa nestotožňuje s názorom povereného súdneho exekútora, že mu prináleží DPH aj
na vynaložené hotové výdavky podľa § 22 vyhl., nakoľko podľa názoru súdu si príslušnú DPH môže
súdny exekútor uplatniť len z odmeny určenej v zmysle § 4 až § 21 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (§ 196 Exekučného poriadku). Otázku DPH Exekučný

poriadok pred účinnosťou zákona č. 341/2005 Z.z., ktorým bol tento novelizovaný, neriešil. Dotkol
sa jej len nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/04 zo 17.12.2004, v ktorom
sa okrem iného konštatuje, že nepriznanie tejto súčasti náhrady trov konania (DPH) nemá oporu v
zákone (č. 2 ods. 2 ústavy), ale opiera sa len o medzeru v právnej úprave. Cit. nález vychádzal zo
stanoviska Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Paušálna náhrada za úkony,

náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času podliehala u súdneho exekútora dani z pridanej
hodnoty, ak nešlo o náhrady (výdavky), ktoré súdny exekútor platil v mene a na účet právnickej osoby
alebofyzickejosoby,prektorúsazdaniteľnéplnenieuskutočnilo.“TentonálezÚstavnéhosúduvychádza
z právnej úpravy Exekučného poriadku platnej do 31.08.2005. Účinnosťou už vyššie uvedeného zákona
č. 341/2005 Z.z. bolo ustanovenie § 196 Exekučného poriadku novelizované a znie „Za výkon exekučnej

činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho
odmena o daň z pridanej hodnoty.“ Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca sa otázkou DPH zaoberal
práve v citovanej novele Exekučného poriadku. Citované ustanovenie § 196 presne špecifikuje, čo patrí
súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti a keby bol zákonodarca názoru, že aj hotové výdavky

a náhrada za stratu času majú byť navýšené o DPH, uviedol by to v novelizovanom znení cit. právneho
ustanovenia. Z uvedeného vyplýva, že otázka DPH je v Exekučnom poriadku presne špecifikovaná,
pričom všeobecný súd nemôže odstraňovať alebo dopĺňať medzery v zákone rozširovaním nároku
súdneho exekútora o DPH nad rámec zákonnej úpravy. Náhrada trov exekúcie tak spolu predstavujesumu 106,97 eur [69,72 eur + 24 eur + 13,25 eur (DPH z odmeny v sadzbe uplatnenej exekútorkou)]. S
poukazom na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení k náhrade nevyhnutných
trov exekúcie súd zaviazal oprávneného, pretože tento zavinil zastavenie exekúcie tým, že podal návrh

na vykonanie exekúcie na podklade nespôsobilého exekučného titulu, pričom pri podávaní návrhu podľa
Exekučného poriadku musel predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy. Vzhľadom k tomu, že
exekúcia bola týmto rozhodnutím zastavená, súd o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
rozhodovať nebude.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že v tomto prípade súd
posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Dôvodil, že po doručení návrhu na vykonanie
exekúcie zo strany oprávneného súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia, ktoré mu bolo po
preskúmaní žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a notárskej zápisnice ako exekučného titulu
udelené. Z uvedeného mal za to, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu
už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi a súd uznal exekučný titul za súladný,

a preto aj následne udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Rovnako namietal tvrdenie
súdu prvého stupňa o vadnosti udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice, nakoľko ide
o hmotnoprávne zastúpenie povinnej v zmysle § 22 v nadväznosti na ust. § 31 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ktoré bolo udelené advokátovi Mgr. S. O.. V súvislosti s tým poukázal na skutočnosť, že
povinná ako dlžník mohla kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2003 udelené plnomocenstvo

v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka odvolať, pričom tak neurobila. Ďalej uviedol, že ust. § 52 a
nasl. Obč. zákonníka, z ktorých vychádzal konajúci súd, nadobudli platnosť až 01.04.2004, pričom
spotrebiteľskými zmluvami boli na začiatku právnej úpravy výslovne len kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Obč. zákonníka a zmluvy podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne

ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. K tvrdeniu súdu o
tom, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá reálna zmluvy o pôžičke uviedol, že uzatváranie
zmlúv o úvere zabezpečujú pracovníci obchodnej služby na základe mandátnej zmluvy uzatvorenej
s oprávneným. Pri prvom telefonickom kontakte s klientom je pracovník obchodnej služby povinný
poskytnúť mu všetky požadované informácie a zároveň na základe informácií, ktoré mu poskytne klient

o svojej osobe predbežne určiť, či je možné klientovi poskytnúť úver na základe pravidiel stanovených
spločnosťou. V danej veci povinná ako dlžník požiadala oprávneného ako veriteľa o poskytnutie
peňažných prostredkov v žiadosti o úver, následne bola uzatvorená zmluva o úvere, pričom v rovnaký
deň boli povinnej vyplatené aj peňažné prostredky z úveru, avšak až potom, ako došlo k osvedčeniu
pravosti jej podpisu na predmetnej zmluve o úvere. Ďalej k tvrdeniu súdu o neprimerane vysokých

úrokoch z omeškania uviedol, že tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade,
že poruší zmluvné podmienky, čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve. Dohodnutú výšku
úrokov 0,25 % denne nepovažoval za neprimeranú, ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, a to vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje
zabezpečenie pri poskytnutí úveru a s ohľadom na ďalšie obchodné riziká oprávneného. Poukázal na

ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré má dispozitívnu povahu, pričom ani z iných
právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej
sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. V súvislosti s tým poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp.
zn. 3 Obdo 3/96 zo dňa 16.05.1996, 1Obdo 34/2004 zo dňa 21.12.2004, ako aj na ďalšie rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Opätovne zdôraznil, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou

a postihuje dlžníka, ak tento poruší povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Podľa jeho názoru
sa nemôže na dobré mravy odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Uviedol, že pri
úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, vždy možnosť platenie týchto
úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas plní. Povinná si však svoju povinnosť nesplnila
a preto by mala za porušenie svojej povinnosti znášať vopred dohodnutú sankciu, s ktorou pri uzatváraní

záväzkovoprávneho vzťahu súhlasila. Zároveň poukázal aj na to, že v čase uzatvorenia predmetnej
zmluvy o úvere bol právny vzťah z nej vyplývajúci tzv. „absolútny obchod,“ čiže úroky z omeškania
bolo možné dohodnúť a následne požadovať bez akýchkoľvek obmedzení. Čo sa týka ceny úveru,
uviedol, že nakoľko v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytuje úvery z vlastných zdrojov,
je toho názoru, že v zmysle § 499 Obch. zákonníka si mohol dojednať odplatu, t.j. príslušný poplatok

pozostávajúci v 1/3 z dohodnutého úroku a v 2/3 z nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Zároveň vyjadril nesúhlas aj s výškou trov
exekúcie priznaných súdnej exekútorke. Namietal, že súd prvého stupňa vo vzťahu k trovám exekúcie
vôbecnešpecifikoval,zaakékonkrétneúkonypriznalsúdnejexekútorkeodmenuvovýške26,56eurza4účelne vynaložené hodiny exekučnej činnosti a z čoho pozostávajú hotové výdavky vo výške 24 eur. Mal
za to, že súd prvého stupňa napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie neodôvodnil spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v dôsledku čoho je uvedené rozhodnutie nepreskúmateľné.

Žiadal preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v súlade s ust. § 221 O.s.p. v
platnom znení zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie je potrebné podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správne a v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie je potrebné
ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/, ods. 3 O.s.p.).

Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal s otázkou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Z
obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že v texte zmluvy o úvere č. 3410145 uzavretej medzi
oprávneným a povinnou dňa 07.11.2003 a vyhotovenej formou predtlače je uvedený text, z ktorého
vyplýva, že povinná (dlžník) ako splnomocniteľ splnomocnila advokáta Mgr. S. O., Y. O., N. O. X, W. na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j., aby v jej mene uznal záväzok z úveru vyššie

uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia
podľa § 274 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku, alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zák. č.
233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky /alebo
jej zostatku/ a jej príslušenstva. Dňa 23.10.2004 bola notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou so sídlom
notárskeho úradu v Bratislave, Gajova 13 spísaná notárska zápisnica č. N 3739/2004, Nz 77623/2004,

v ktorej v bode 3. Mgr. S. O. na základe splnomocnenia povinnej osoby uvedenej v zmluve o úvere
vyhlásil v mene povinného, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 15.085,- Sk. Na
základe uvedeného je aj odvolací súd toho názoru, že plnomocenstvo udelené povinnou advokátovi
Mgr. S. O. priamo v úverovej zmluve nie je platným právnym úkonom povinnej, pretože Mgr. S. O.
nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou

notárskej zápisnice v mene povinnej, a to pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedený rozpor spočíva v tom, že právny zástupca povinnej, ktorý mal
povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere
veriteľom, čo znamená, že Mgr. S. O. si ako svojho zástupcu povinná na základe svojej vôle nevybrala.
Na základe uvedeného odvolací súd v dôsledku neplatného plnomocenstva podľa § 39 Občianskeho

zákonníka považuje za neplatné vyhlásenie Mgr. S. O. v predmetnej notárskej zápisnici, v dôsledku
čoho notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu.

Ďalej odvolací súd dodáva, že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení exekúciu
možno zastaviť na návrh alebo bez návrhu. Z uvedeného vyplýva, že súd je oprávnený a povinný

skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen
v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Preto súd prvého stupňa správne postupoval,
keď skúmal aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie ex offo, či sú splnené všetky predpoklady
na vedenie exekučného konania v danej veci. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto

požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená (R 58/1997).

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o vyhlásení
exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri

vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie
nároku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku).Podľa § 196 Exekučného poriadku exekútorovi za výkon exekučnej činnosti podľa zákona patrí odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Konkretizácia vyššie uvedených nárokov je obsiahnutá vo vyhláške č. 288/1995 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov. Podľa § 14 ods. 1 tejto vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z
vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje: a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b/ paušálnou odmenou za

jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Základnou hodinovou sadzbou pre výpočet odmeny podľa ods. 1 písm. a/ citovaného ustanovenia
vyhlášky je 6,64 eur za každú, aj začatú hodinu (§ 14 ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z.). Počet hodín účelne
vynaložených na exekúciu je exekútor povinný odôvodniť časovou špecifikáciou jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 citovanej vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je
3,32 eur. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa týmto spôsobom odmeňujú, sú taxatívne uvedené v ust.
§ 15 vyhlášky.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v odmene exekútora je zahrnutá aj náhrada za všetky administratívne
práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Podľa § 22 vyhl. č. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, pričom táto náhrada

zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Pri posudzovaní účelnosti uvedených výdavkov sa postupuje obdobne ako pri hodnotení účelnosti hodín
vynaložených na exekúciu pri určovaní odmeny exekútora.

Z obsahu spisu vyplýva, že súdna exekútorka predložila v danej veci špecifikáciu trov exekúcie,

ktoré vyčíslila spolu vo výške 123,38 eur. Súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením tak,
že súdnej exekútorke priznal trovy exekúcie v celkovej výške 106,97 eur bez toho, aby dostatočne
presne špecifikoval, za ktoré úkony a ktorú exekučnú činnosť patrí súdnej exekútorke odmena. V
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdnej exekútorke patrí odmena za 4 hodiny exekučnej činnosti
á 6,64 eura (200,- Sk)/hod., t.j. 26,56 eur (§ 14 ods. 2 cit. vyhl.) a 13 úkonov exekučnej činnosti á

3,32 eura (100,-Sk)/úkon, t.j. 43,16 eur (§ 15 cit. vyhl.) - získanie poverenia, 1x doručenie príkazu na
začatie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x doručenie exekučného príkazu,
1x doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, 6x zisťovanie platiteľa mzdy povinného (SP), 2x
zisťovanie majetku povinného (OR PZ)) + 19% DPH z priznanej odmeny 69,72 eur, t.j. 13,25 eur a
náhrada hotových výdavkov v sume 24 eur. Priznanú časovú odmenu súd prvého stupňa nešpecifikoval

vôbec. Naviac zo špecifikácie predloženej súdnou exekútorkou vyplýva, že si nesprávne uplatnila za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti hodinovú a aj paušálnu odmenu. Z obsahu spisu je zrejmé aj to,
že súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie dostatočne neoboznámil s exekučným
spisom súdnej exekútorky sp. zn. EX 89/2005, a dôsledne tak nepreskúmal špecifikáciu trov, preto je
jeho rozhodnutie predčasné.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/, ods. 3 O.s.p.).

V ďalšom konaní súd prvého stupňa vyzve súdnu exekútorku, aby odstránila nedostatky predloženej

špecifikácie trov exekúcie tak, aby z nej bolo zrejmé, za ktoré konkrétne úkony si uplatňuje hodinovú
a za ktoré paušálnu odmenu, opätovne sa oboznámi s exekučným spisom súdnej exekútorky sp. zn.
EX 89/2005 a podľa jeho obsahu posúdi v zmysle vyššie citovaných ustanovení vyhl. č. 288/1995 Z.z.
výšku účelne vynaložených trov exekúcie, ktoré podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku má oprávnený
povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke. Až potom rozhodne o trovách exekúcie, ktoré bude špecifikovať

tak, aby sa stali dostatočne preskúmateľné.

Vysloveným právnym názorom je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.