Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/712/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413202989
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4413202989.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Kataríny Marčekovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci navrhovateľa: BRE BANK SPOLKA
AKCYJNA, akciová spoločnosť, so sídlom Varšava, Senatorska 18, Poľská republika, ktorá podniká
na území Slovenskej republiky prostredníctvom BRE Bank SA, pobočka zahraničnej banky mBank v
Slovenskej republike, so sídlom Bratislava, Rajská 15/A, IČO: 36 819 638, zastúpená MCGA legal,
s.r.o., Bratislava, Partizánska 2, proti odporkyni: M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, zastúpená
JUDr. Luciou Fabriciusovou, advokátkou so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, o 1.769,24 eura s
príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 16. mája

2014, č. k. 6C/238/2013-66, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o povinnosti
odporkyne zaplatiť navrhovateľovi istinu 1.210,89 eura p o t v r d z u j e.

V časti týkajúcej sa povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi 8,75 % ročný úrok z omeškania z
uvedenej istiny od 13.09.2010 do zaplatenia ako aj v časti výroku o náhrade trov konania rozsudok z
r u š u j e a vec vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 OSP) rozsudkom zo dňa 16. mája

2014, č. k. 6C/238/2013-66 rozhodol, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 1.210,89 eur s
8,75 % ročným úrokom z omeškania od 13.09.2010 do zaplatenia a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
trovy konania v sume 408,67 eur a to na účet právneho zástupcu navrhovateľa MCGA legal, s.r.o.,
Bratislava, Partizánska 2, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX, vedený v R. banke, a.s.
a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa

31.01.2013 domáhal zaplatenia sumy 1.769,24 eura aj s príslušenstvom pohľadávky, a to úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.769,24 eur od 11.04.2009 do zaplatenia a zmluvné úroky
vo výške 16,5 % ročne zo sumy 1.769,24 eur od 11.04.2009 do zaplatenia. V návrhu navrhovateľ uviedol,
že dňa 13.11.2008 bola medzi účastníkmi uzavretá zmluva o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička
číslo XXXXXXXXXX, ktorej nedeliteľnou súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky mBank, pričom
prílohou k zmluve bol harmonogram splátok a obchodné podmienky poskytovania hotovostných úverov
v Z. (produkt mPôžička). Na základe uvedenej zmluvy poskytol navrhovateľ odporkyni hotovostný úver

v sume 52.000,- Sk (1.726,08 eur), ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať v pravidelných mesačných
splátkach podľa harmonogramu splátok, pričom zmluvná úroková sadzba predstavovala 16,5 % ročne,
pričom poplatky ako i ročná percentuálna miera nákladov boli uvedené priamo v zmluve a 1. splátka
bola splatná dňa 12.12.2008. Odporkyňa zaplatila dňa 23.02.2009 sumu 63,74 eur, avšak ďalšiesplátky nezaplatila, čím porušila zmluvu, a keďže nezaplatila viac ako 2 splátky, navrhovateľ dňa
03.10.2011 písomne odstúpil od zmluvy a zároveň ponúkol odporkyni možnosť zaplatiť splatný záväzok
v mesačných splátkach. Odporkyňa však dlžnú sumu neuhradila, ani nevyužila ponúkanú možnosť

mesačných splátok. Navrhovateľ tiež uviedol, že podľa článku 2 bod 2.3.5. písmeno c/ obchodných
podmienok navrhovateľa má veriteľ právo odstúpiť od zmluvy v prípade, ak klient porušil platné právne
predpisy alebo ustanovenia zmluvy o úvere alebo obchodné podmienky a iné podmienky, ktoré sú pre
dlžníkazáväzné.Podľabodu2.3.2.obchodnýchpodmienokmánavrhovateľnároknaúrokyzomeškania
vo výške 10 % ročne plus úroková sadzba, ale i napriek tomu si uplatňuje úrok z omeškania len vo výške

8,75 % podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov. K návrhu navrhovateľ pripojil žiadosť
o poskytnutie hotovostného úveru mPôžička zo dňa 13.11.2008, zmluvu o poskytnutí hotovostného
úveru mPôžička zo dňa 13.11.2008, harmonogram splátok, obchodné podmienky, všeobecné obchodné
podmienky navrhovateľa, výpis z účtu odporkyne, odstúpenie od zmluvy zo dňa 04.10.2011, návrh na
úhradu dlhu s mesačnými splátkami zo dňa 04.10.2011.
K veci sa dňa 25.03.2014 písomne vyjadrila právna zástupkyňa odporkyne, ktorá uviedla, že

zmluvný vzťah medzi účastníkmi je spotrebiteľským vzťahom, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia
Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o poskytnutí úveru neobsahuje adresu
predávajúceho, na ktorú spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu, a preto považuje úver za bezúročný a
bez poplatkov. Zároveň v uvedenom podaní vzniesla námietky premlčania splátok úveru v sume 558,35
eur a to za obdobie, ktoré predchádza dátumu 05.09.2010, keďže v danom prípade je premlčacia doba

trojročná a navrhovateľ podal návrh na začatie konania dňa 13.02.2013. Navrhovateľ má právo na úroky
z omeškania až od 12.10.2011, keďže odporkyňa odstúpenie od zmluvy prevzala dňa 10.10.2011, a
teda nasledujúci deň jej vznikla povinnosť zaplatiť dlh aj s príslušenstvom, a preto až 12.10.2011 sa
dostala do omeškania. Navrhovateľ nemá nárok na zmluvný úrok po zániku zmluvy a má preto nárok
len na zmluvný úrok počas trvania zmluvy. Vzhľadom na majetkové a zárobkové pomery žiadala, aby

odporkyni bolo umožnené zaplatiť sumu vo výške 1.210,89 eur, ktorú odporkyňa uznáva s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 1.210,89 eur od 12.10.2011 do zaplatenia v mesačných splátkach
po 50 eur, keďže odporkyňa má záväzky voči viacerým veriteľom.
Súd prvého stupňa po oboznámení sa s návrhom na začatie konania zistil, že návrh navrhovateľa je
čiastočne dôvodný len v rozsahu 1.210,89 eur. Pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že medzi

účastníkmi bola uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej sa odporkyňa zaviazala úver, ktorý jej bol
poskytnutý celkom v sume 52.000,- Sk (1.726,08 eur), splácať v pravidelných mesačných splátkach
po 42,44 eur počínajúc mesiacom december 2008 s tým, že každá splátka je splatná najneskôr 12.
deň, resp. 13. deň v mesiaci, pričom dátum splátky je uvedený v harmonograme splátok s tým, že
posledná splátka bola splatná dňa 13.11.2013 v sume 43,54 eur. Navrhovateľ sa návrhom na začatie

konania domáhal zaplatenia sumy 1.769,24 eur s tým, že požadoval zaplatenie celého úveru a tiež
poplatkov celkom v sume 106,90 eur. Vzhľadom na výšku poskytnutého úveru v sume 1.726,08 eur na
každú splátku pripadá mesačná splátka 28,77 eur (1.726,08 eur/60 splátok). Súd mal za preukázané,
že navrhovateľ podal návrh na začatie konania na pošte dňa 12.02.2013, a teda 14 splátok istiny
úveru celkom v sume 402,78 eur bolo premlčaných, keďže v danom prípade ide medzi účastníkmi o

občianskoprávny vzťah, a o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka, preto v danom
prípade s prihliadnutím na uplatnenú námietku premlčania zo strany právnej zástupkyne odporkyne bolo
potrebné vychádzať z ustanovenia § 100 veta druhá, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka, a tak súd
považoval splátky istiny 1-14 v zmysle harmonogramu splátok za premlčané a to v rozsahu 402,78 eur
(14 x 28,77 eur). Ďalej uviedol, že splátky, ktoré navrhovateľ požadoval celkom v rozsahu 106,90 eur

boli neoprávnene požadované, keďže tieto poplatky neboli uvedené v zmluve o úvere podľa § 4 ods. 5
Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol v čase uzavretia zmluvy o úvere účinný,
preto súd priznal navrhovateľovi len sumu 1.210,89 eura ako rozdiel medzi navrhovateľom požadovanou
sumou 1.769,24 eur a premlčanou sumou úveru 402,78 eur a sumou 106,90 eur a vo zvyšku návrh
zamietol, vrátane zmluvných úrokov z omeškania vo výške 16,5 % zo sumy 1.769,24 eur ako aj ohľadne

požadovanýchúrokovzomeškaniaod11.04.2009dozaplatenia.Okremistinysúdpriznalnavrhovateľovi
i príslušenstvo pohľadávky 8,75% úrok z omeškania od 13.09.2010 do zaplatenia.
Svoje rozhodnutie odôvodnil prvostupňový súd podľa ustanovení § 489, § 52 ods. 1, § 101, § 103, § 121
ods. 3 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O výške úrokov z omeškania rozhodol podľa ustanovenia
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
ku dňu 13.09.2010 predstavovala 1 %, a tak úrok z omeškania predstavuje 9 %, avšak navrhovateľpožadoval len úrok z omeškania vo výške 8,75 % , preto súd priznal len požadované príslušenstvo podľa
ustanovenia § 517 odsek 2 a § 121 odsek 3 Občianskeho zákonníka.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi

priznal náhradu trov konania uvedenú vo výroku rozsudku, pričom trovy konania priznal v rozsahu 68
%, t. j. v sume 408,67 eur, keďže jeho úspešnosť bola 68 %. Trovy konania na strane navrhovateľa
predstavovali celkom sumu 600,98 eur, ktorá pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku v sume 106
eur a trov právneho zastúpenia, vrátane DPH v sume 494,98 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávali
z 2 úkonov právnej služby v roku 2013 po 81,33 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie návrhu na

začatie konania) s tým, že k týmto úkonom náležal režijný paušál 7,81 eur a z 1 úkonov právnej služby
v roku 2014 v sume 81,33 eur (účasť na pojednávaniach dňa 16.05.2014) s tým, že k tomuto úkonu
právnej služby náležal režijný paušál 8,04 eur. Súčasťou trov právneho zastúpenia je tiež náhrada za čas
strávený na ceste v sume 80,40 eur a to za účasť na pojednávaní dňa 16.05.2014 (1 cesta x 6 začatých
polhodín x 13,40 eur) na ceste Bratislava - Nové Zámky a späť. Cestovné, t.j. náhrada za spotrebované
pohonné hmoty predstavuje celkom sumu 22,71 eur na ceste Bratislava - Nové Zámky a späť dňa

16.05.2014 pri použití motorového vozidla zn. Chevrolet Aveo EČV: BA XXX VE pri cene benzínu dňa
16.05.2014 v sume 1,486 eur za liter, pri spotrebe 6,7 l/100 km, pričom jedna cesta predstavuje 114 km
(2 x 114 km). Cestovné, t.j. náhrada za opotrebenie vozidla predstavuje sumu 41,72 eur za účasť na
vyššie uvedenom pojednávaní (228 km x 1 x 0,183 eur). Uvedené trovy právneho zastúpenia súd priznal
navrhovateľovi podľa § 10 odsek 1, § 13a odsek 1 písmeno a/, c/, d/, § 16 odsek 3, odsek 4, § 17 odsek

1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov, že súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tento nesprávne právne posúdil.
Poukázala na to, že prvostupňový súd ju zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.210,89 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 13.09.2010 do zaplatenia, avšak v časti dňa, od kedy je povinná

platiť úroky z omeškania je rozsudok nepreskúmateľný a nie je z neho zrejmé, prečo ju súd zaviazal na
úroky práve od tohto dňa. Správny dátum, od kedy má navrhovateľ právo na úrok, je od 12.10.2011,
ako to uviedla jej právna zástupkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 25.03.2015. Súd prvého stupňa v
rozpore s ust. § 142 ods. 1 OSP priznal navrhovateľovi trovy konania napriek tomu, že bol v časti istiny
úspešný vo výške 69 %, no úroky z omeškania si uplatnil nesprávne a tiež v zmluvných úrokoch nebol

vôbec úspešný. Súdu prvého stupňa vytýkala, že nezohľadnil jej finančnú situáciu a vôbec nerozhodol
o možnosti splácania priznaného plnenia, napriek tomu, že to navrhovala. Žiadala, aby odvolací súd
rozhodol o jej odvolaní tak, že rozsudok okresného súdu zmení a zaviaže ju na zaplatenie sumy, ktorá
nie je premlčaná spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 12.10.2011 do zaplatenia s
tým, že jej súd povolí splácať dlh v mesačných splátkach vo výške 50 eur a o trovách konania rozhodne

tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Zároveň oznámila súdu, že medzi ňou a jej
právnou zástupkyňou došlo k dohode o zániku plnomocenstva.
K odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že podané odvolanie proti vydanému
rozsudku je právne irelevantné, nie sú v ňom uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by dostatočne
odôvodňovali zmenu či zrušenie vydaného rozhodnutia. V podanom odvolaní nebol preukázaný žiaden

z dôvodov, ktoré v zmysle § 205 ods. 2 pripúšťajú podanie odvolania - tento výpočet je taxatívny.
Navrhovateľ v priebehu konania doložil všetky listinné dôkazy, ktoré potvrdili a preukázali žalovaný
nárok. Súd sa skutkovo aj právne správne vysporiadal s vykonanými dôkazmi, svoje rozhodnutie
odôvodnil právnou argumentáciou opierajúcou sa o ustanovenia zákona a vydal zákonný rozsudok.
Skutočnosť, že odporkyňa sa nachádza v zlej finančnej situácii ešte neznamená zánik jej záväzkov a

neoslobodzuje ju od plnenia si povinností, na ktoré sa zaviazala. Žalovaná nepreukázala v doterajšom
konaní svoje tvrdenia a opodstatnenosť podaného odvolania, čím neuniesla dôkazné bremeno svojich
tvrdení. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 16.05.2014, sp. zn.
6C/238/2013 potvrdil a zaviazal žalovanú zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 83,76 € na účet právneho zástupcu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXXXXX do troch

dní.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku , ďalej len „OSP“) po
zistení,žeodvolaniebolopodanéprotirozsudku prvostupňovéhosúduoprávnenouosobou(účastníkom
konania) v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 OSP) a že je prípustné (§ 201 prvá veta OSP), viazaný
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
že odvolanie je len čiastočne dôvodné, preto rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej
časti podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil a v časti týkajúcej sa povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi
8,75 % ročný úrok z omeškania z uvedenej istiny od 13.09.2010 do zaplatenia ako aj v časti výroku onáhrade trov konania rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Z obsahu podaného odvolania odporkyne vyplýva, že odporkyňa žiadala, aby odvolací súd zmenil

napadnutý rozsudok a zaviazal ju na zaplatenie nepremlčanej sumy, t. j. sumy 1.210,89 eura v splátkach
po 50 eur mesačne spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z prisúdenej sumy, avšak až
od 12.10.2011 do zaplatenia, poukazujúc na to, že jej majetkové a zárobkové pomery jej neumožňujú
uhradiť celý dlh naraz, keďže aj v súčasnej dobe plní svoje záväzky voči viacerým veriteľom. Namietala,
že výrok rozsudku prvostupňového súdu vo výške 8,75 % ročne od 13.09.2010 do zaplatenia je v určení

dňa počiatku omeškania nepreskúmateľný. V odvolaní zároveň žiadala zmeniť výrok rozsudku o trovách
konania a rozhodnúť o nich tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože
navrhovateľ bol úspešný len v rozsahu 68 %, nebol úspešný v zmluvných úrokoch a tiež si nesprávne
uplatnil aj úroky z omeškania.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 160 ods. 1 OSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Ak má súd za to, že v prejednávanom prípade je namieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu alebo určiť, že
plnenie sa má uskutočniť v splátkach, táto časť výroku rozhodnutia súdu musí byť podložená zistením

všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu
prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na splnenie lehotu
dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku, alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v
splátkach (R 87/1966).
Zákonnálehotanasplnenieakejkoľvekpovinnostiuloženejvkonanípredsúdomjevzmysleustanovenia

§ 160 ods. 1 OSP trojdňová, a plynie od právoplatnosti rozsudku. Druhá veta citovaného ustanovenia
umožňuje súdu, aby určil na plnenie aj dlhšiu lehotu ako tri dni alebo aby povolil plnenie v splátkach,
avšak len za predpokladu, že povolenie tejto výhody je vhodné s prihliadnutím na sociálne pomery toho,
komu sa táto povinnosť ukladá, na výšku prisúdenej pohľadávky, jej povahu, v konaní prejavenú snahu
o jej splnenie, či iné okolnosti prípadu. Súd totiž musí prihliadať i na dôvody na strane toho, komu sa

má plniť z hľadiska jeho záujmu na splnení prisúdenej pohľadávky v zákonom stanovenej lehote, pričom
uspokojenie pohľadávky navrhovateľa by pri takto nastavenej výške mesačných splátok bolo z hľadiska
časového horizontu neúmerne dlhé a napokon je pravdou, že zhoršuje i postavenie samotného odporcu,
keďže sa takýmto dlhodobým splácaním zvyšuje samotná výška pohľadávky (v dôsledku narastania
úrokov z omeškania).

V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom k povahe prejednávanej veci a
prisúdenej istine nebol dôvod na to, aby odvolací súd povolil odporkyni zaplatiť prisúdenú istinu 1.210,89
eura v splátkach po 50 eur mesačne. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že odporkyňa podľa Zmluvy o
poskytnutí hotovostného úveru mPôžička č. 4200957075 zo dňa 13.11.2008 mala splácať úver vo výške
52.000,- Sk (t. j. 1.726,08 eura) v 60 mesačných splátkach po 1.278,46 Sk (42,44 eura) a konečná

splatnosť úveru bola stanovená na deň 13.11.2013, avšak odporkyňa zaplatila iba jednu splátku dňa
23.02.2009 vo výške 63,74 eura a potom už úver nesplácala, nepristúpila ani na návrh navrhovateľa
zo dňa 04.10.2011 na úhradu dlhu vzniknutého v súvislosti s odstúpením od Zmluvy o poskytnutí
hotovostného úveru mPôžička, ktorý jej navrhol celkový dlh k dátumu vyhotovenia tohto návrhu v
sume 2.873,3 eura splácať formou mesačných splátok v maximálnom počte po 145 eur s tým, že

1. splátka bude uhradená najneskôr 15. novembra 2011. Ak teda odporkyňa nesplácala úver ani v
nižších než 50 eurových splátkach od marca 2009 a odvtedy už uplynulo vyše 6 rokov, potom nebol
žiaden dôvod na to, aby odvolací súd povolil odporkyni zaplatiť prisúdenú istinu v splátkach po 50 eur
mesačne, čo by trvalo vyše dva roky a bolo by to aj v rozpore s oprávnenými záujmami navrhovateľa
na čo najrýchlejšom uhradení jeho pohľadávky spred vyše šiestich rokov a napokon by aj zhoršovalo

i postavenie odporkyne, keďže ňou navrhovaným dlhodobým splácaním by sa zvyšovala aj samotná
výška pohľadávky v dôsledku narastania úrokov z omeškania vo výške 8,75 %, ročne zo sumy 1.210,89
eura, preto odvolací rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o povinnosti
odporkyne zaplatiť navrhovateľovi istinu 1.210,89 eura v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ako
vecne správny potvrdil.

Pokiaľ však ide o odvolanie odporkyne proti výroku rozsudku o jej povinnosti zaplatiť navrhovateľovi
8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.210,89 eura od 13.10.2010 do zaplatenia ako aj proti
výroku rozsudku o trovách konania, odvolací súd odvolaniu vyhovel a v tejto časti rozsudok súdu
prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a podľa odseku 2 tohto ustanovenia vec vrátilprvostupňovému súdu na ďalšie konanie pre nepreskúmateľnosť a tým aj vecnú nesprávnosť uvedených
výrokov napadnutého rozsudku.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo
síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie treba považovať aj nedostatok riadneho

a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, pričom súčasťou práva na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia je aj právo účastníkov súdneho konania, aby sa súd vyrovnal s ich
argumentmi a návrhmi (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 344/2010 zo dňa 6. apríla
2011).
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkom konania. Preto
aj odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003).

Prvostupňový súd napriek tomu, že v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že odporkyňa
navrhovala priznať navrhovateľovi úroky z omeškania až od 12.10.2011, keďže prevzala odstúpenie od
zmluvy dňa 10.10.2011 a že až nasledujúci deň jej vznikla povinnosť zaplatiť dlh aj s príslušenstvom,
preto do omeškania sa dostala až 12.10.2011, v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 OSP (podľa
ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré

skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav
podľa príslušných ustanovení, ktoré použil), neuviedol ako sa s touto námietkou odporkyne vysporiadal a
vôbec neodôvodnil, prečo navrhovateľovi priznal príslušenstvo pohľadávky, t. j. 8,75 % úrok z omeškania
p.a z prisúdenej istiny od 13. septembra 2010 (navrhovateľ dokonca požadoval úroky z omeškania vo

výške 8,75 % p.a odo dňa 11.04.2009 do zaplatenia, ale nepodal odvolanie proti zamietajúcej časti
výroku rozsudku ohľadne počiatku úrokov z omeškania). Absencia odôvodnenia rozsudku súdu prvého
stupňa ohľadne počiatku dňa omeškania pri priznávaní úroku z omeškania z prisúdenej istiny je treba
považovať za odňatie možnosti účastníkovi konania postupom súdu konať pred súdom, čo je vždy
dôvodom na zrušenie takéhoto nepreskúmateľného rozhodnutia. Pod odňatím možnosti konať pred

súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia
jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany
jeho práv a právom chránených záujmov. Úlohou prvostupňového súdu preto bude znova rozhodnúť o
počiatku úrokov z omeškania v rozsahu 8,75 % z prisúdenej istiny 1.210,89 eura a výrok o príslušenstve
pohľadávky v rozhodnutí riadne odôvodniť, a teda sa aj vysporiadať s návrhom odporkyne na priznanie

úrokov z omeškania od 12.10.2011.
Súd prvého stupňa nerozhodol správne ani pokiaľ ide o výrok rozsudku o trovách konania, ktorý právne
odôvodnil podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP a tým, že úspešnému navrhovateľovi priznal trovy
konania v rozsahu 68 %, t. j. v sume 408,67 eura, keďže jeho úspešnosť bola 68 % a trovy konania na
strane navrhovateľa predstavovali 600,98 eura.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo (ods. 2).
Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak

mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta
z výšky súdom priznaného plnenia (ods. 3).
Podľa § 224 ods. 3 OSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi ustanovenej náhrady trov konania, ktoré úspešnej
strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ
ide konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv azákladných slobôd a právom na právnu pomoc v zmysle čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd
(I.ÚS 119/2012).
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza súd zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada

úspechu) alebo zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu. Zásada zodpovednosti za
výsledok (zásada úspechu) sa uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania. Len v
sporovom konaní sa totiž dá hovoriť o úspechu, resp. neúspechu účastníka konania.
Kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak
u navrhovateľa (žalobcu), ako aj u odporcu (žalovaného). Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu

meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Podľa miery
úspechu môže súd o náhrade trov konania rozhodnúť buď tak, že prizná náhradu všetkých trov účelne
vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva tomu účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.), alebo náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo, ak mal účastník
vo veci úspech len čiastočný (§ 142 ods. 2 O.s.p.), alebo môže priznať plnú náhradu trov konania

účastníkovi, aj keď mal vo veci úspech len čiastočný, ak mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti (§
142 ods. 3 O.s.p.) alebo môže priznať plnú náhradu trov konania účastníkovi, aj keď mal vo veci úspech
len čiastočný, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu
(§ 142 ods. 3 O.sp.), alebo, napokon, prizná odporcovi náhradu trov konania proti navrhovateľovi, aj
keď odporca nemal úspech vo veci, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie

konania (§ 143 O.s.p.).
Ako z uvedeného vyplýva, v dvoch prípadoch dáva zákon súdu právo priznať plnú náhradu trov konania
účastníkoviajnapriektomu,žemalvoveciúspechlenčiastočný.Poprvéjetovtedy,akmalneúspechlen
v pomerne nepatrnej časti a po druhé môže súd priznať plnú náhradu trov konania účastníkovi aj napriek
tomu, že mal vo veci len čiastočný úspech, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého

posudku alebo od úvahy súdu (§ 142 ods. 3 O.s.p.). Aplikácia tohto ustanovenia teda prichádza do
úvahy iba pri rozhodnutiach, ktoré zaväzujú na plnenie, a z nich iba pri tých, ktorými sa rozhoduje o
výške plnenia. Nestačí, ak sa nimi rozhoduje iba o základe nároku. Súčasne musí byť splnená aj druhá
podmienka, ktorou je závislosť vyčíslenia plnenia buď od znaleckého posudku, alebo od úvahy súdu
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2013, sp. zn. 4 MCdo 3/2012).

Procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v
príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch
(pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“ podľa
ustanovenia § 142 ods. 3 OSP, ale za „čiastočný úspech“ v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 OSP.
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa v odôvodnení výroku rozsudku o trovách konania priznal

navrhovateľovi náhradu trov konania v rozsahu 68 %, dôvodiac tým, že navrhovateľ bol úspešný v 68
%-tách, avšak v rozpore s ustanovením § 142 ods. 2 OSP náhradu trov pomerne nerozdelil. Ak totiž
mal navrhovateľ pomerný úspech v konaní v rozsahu 68 %, potom bol zároveň neúspešný v rozsahu
32 %, ktoré percentá predstavujú zároveň úspech odporcu, a preto, vychádzajúc z pomeru úspechu a
neúspechu účastníkov v konaní by pomerný úspech navrhovateľa mal predstavovať 24 % (68 % - 32

%), avšak súd by pri rozhodovaní o trovách konania mal prihliadať aj na úspech či neúspech účastníkov
konania pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie odporkyne proti
výroku napadnutého rozsudku o trovách konania bolo dôvodné, a keďže odvolací súd čiastočne zrušil
napadnutý rozsudok ohľadne úrokov počiatku z omeškania z priznanej istiny, potom v zmysle § 224 ods.
3 OSP bude povinnosťou súdu prvého stupňa znova rozhodnúť aj o náhrade trov konania, vrátane trov

tohto odvolacieho konania a aj tento výrok bude potrebné odôvodniť v súlade s ustanovením § 157 ods.
2 OSP, aby bol preskúmateľný.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.