Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/314/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112224003
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6112224003.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom, v právnej

veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35 807 598, v
konaní zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojim návrhom doručeným súdu dňa 27. 09. 2012 žiadal súd, aby odporkyňu zaviazal na
zaplatenie sumy 125,- Eur z titulu náhrady majetkovej škody a sumy 825,- Eur z titulu nemajetkovej
ujmy, ktorý vznikol z titulu nesprávneho úradného postupu v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde
Banská Bystrica.

Odporca žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami účastníkov konania, spisom Okresného súdu
Banská Bystrica, pod sp. zn. 5Er/213/2009 a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ tvrdil, že vykonával podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. V
zmysle ustanovenia § 38 a nasl. Zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) požiadal súdneho exekútora
ovykonaniepresvojupohľadávku,ktorávzniklaneplnenímsizáväzkovvyplývajúcich zozmluvyoúvere.

Zároveň uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 15. 12. 2010, teda po zákonom stanovenej lehote, pričom je v omeškaní viac ako
15 mesiacov. Z uvedeného dôvodu považoval takýto postup za nesprávny úradný postup a požadoval
od odporcu náhradu majetkovej škody vo výške 125,- Eur, ako aj nemajetkovej ujmy vo výške 825,-
Eur, ktorý nárok si písomne uplatnil žiadosťou adresovanou odporcovi podľa § 15 ods. 1 Zák. č.
514/2003 Z. z. Majetková škoda predstavovala náklady spojené s činnosťou uskutočňovaných v rámci

správy a vymáhanie pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Jednalo sa o pohľadávky na správu tejto
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému na
udržanieasprávuinformačnéhosystému,naadministratívnespracovanietextovurgencií,adresovanýchexekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému
životu.

Ďalej požadoval nemajetkovú ujmu, ktorú si uplatnil vo výške 55,- Eur za každý mesiac omeškania v
činnosti súdu, kedy poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR.

Uviedol, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania ako poškodeného,
že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky.

Odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť, pričom návrh považoval za zmätočný, keď v ňom nie sú
uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní a ďalej uviedol, že všeobecný súd v konaní o
náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Takúto právomoc má iba predseda
súdu, alebo Ústavný súd SR. Zo znenia ustanovenia § 15 a 16 Zák. č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že
poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súdu až

po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Návrh však navrhovateľ podal ešte pred uplynutím takejto lehoty, kedy k prvej žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku sa mohol vyjadriť až po jeho doručení dňa 23. 04. 2012. Navrhovateľ neposkytol ani
súčinnosť pri prejednaní jeho nároku, resp. nereagoval na výzvy na doplnenie týchto žiadostí. Z týchto
dôvodov preto odporca nárok navrhovateľa nepovažoval za predbežne prerokovaný.

Odporca ďalej uviedol, že v danom prípade nie sú preukázané základné náležitosti potrebné pri skúmaní
zodpovednosti za škodu tak, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup, vznik škody a ani príčinné
súvislosti medzi nimi. Poukázal na to, že samotné nedodržania zákonom stanovenej lehoty neznamená
automatické prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkovsivyžadujeosobitnúprávnuúvahunajmäsohľadomnato,žetietosatýkajúprávnychvzťahov
podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.

Odporca vzniesol námietku premlčania, pokiaľ k uplynutiu 15 - dňovej lehoty na vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie došlo pred dňom 23. 04. 2009, t. j. 3 roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

Odporca sa taktiež vyjadril k požadovanej materiálnej škode, ktorú navrhovateľ nepreukázal vo vzťahu k
jej existencii a nároky, ktoré si takto uplatnil sú len hypotetické. Škoda je vyčíslená ako paušálna, pričom

administratívnespracovanieurgenciíapublikačnévýdajesúneprimeranevysoké.Zdôraznil,žedôkazné
bremeno na preukázanie existencie a výšky škody znáša navrhovateľ, pričom nedošlo k preukázaniu
ani príčinnej súvislosti medzi vznikom tejto škody vo vzťahu ku konkrétnym exekučným konaniam.

Zároveň pre kritériá nemajetkovej ujmy sú uvedené v ustanovení § 17 ods. 3 Zák. č. 514/2003

Z. z., pričom navrhovateľ bližšie nekonkretizoval, akým spôsobom došlo konaním súdu ku zániku
jeho podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov, ani ako táto situácia ovplyvnila jeho ďalšie
podnikateľské postupy. Poukázal na to, že pocity frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery možno
vzťahovať len k fyzickým osobám a nie k právnickým osobám tak, ako to judikoval Najvyšší súd ČR v
konaní pod sp. z. 37Cdo/375/2011. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej

ujmy, ani dôvod, pre ktorý by sa mala táto poskytnúť v peniazoch, žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť
v celom rozsahu ako nedôvodný.

Súd vykonal dokazovanie spisom Okresného súdu Banská Bystrica, pod sp. zn. 5Er/213/2009, na
základe ktorého zistil, že návrh na udelenie poverenia vo forme žiadosti podal oprávnený v tomto konaní

dňa 26. 11. 2009. Poverenie vo veci bolo vydané dňa 15. 12. 2010.

Súd z uvedeného exekučného spisu zistil, že od podania žiadosti na vykonanie exekúcie do vydania
poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd nebol nečinný. Zo súdneho spisu vyplýva, že tento vo
veci plynulo konal. Jednak žiadal predloženie rozhodcovských spisov od stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného Slovensko rozhodcovskou a. s. so sídlom v Bratislave, následne žiadal právneho zástupcu
oprávneného na predloženie zmlúv o úvere a všeobecných podmienok na poskytnutie úveru, ktoré boli
predpokladom pre vydanie exekučných titulov a to rozhodcovských rozsudkov, stáleho rozhodcovského
súdu, spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., na základe ktorého mal v úmysle posúdiť, či plneniena ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného je dovolené a či je v súlade s dobrými mravmi,
pričom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 3CoE/229/2010 zo dňa 27.
05. 2010, pričom takéto výzvy musel voči právnemu zástupcovi oprávneného opakovať, resp. urgovať.

Až na opakovanú žiadosť právny zástupca oprávneného tieto listinné dôkazy predložil, pričom súd
ďalej postupoval v skúmaní oprávnenosti žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie tak,
že dotazoval povinného na oznámenie účelu, na základe ktorého mu bol úver zo strany oprávneného
poskytnutý.

Podľa § 3 ods. 1, písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 514/2003 Z. z., je odporca orgánom konajúcim v mene štátu.

Podľa § 9 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z. za nesprávny úradný postup sa považuje okrem iného porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.

Podľa § 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o

predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom.

Vzhľadom na námietku odporcu ohľadne predčasnosti podaného návrhu na súd, ktorý bol doručený na
súd pred uplynutím 6 mesačnej lehoty súd konštatuje, že v priebehu konania táto lehota uplynula márne,
a preto súd nepovažoval tento argument za dôvod pre zamietnutie návrhu pre jeho predčasnosť.

Súd sa ďalej zaoberal vznesenou námietkou premlčania vo vzťahu k uplatneným nárokom, pričom podľa
§ 19 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z. sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvedel o škode. V zmysle § 19 ods. 3 citovaného zákona táto lehota neplynie počas
predbežného prerokovania nároku, najdlhšie počas 6 mesiacov. Vzhľadom k tomu, že žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená dňa 26. 11. 2009 a navrhovateľ sa mohol dozvedieť o
škode až po uplynutí 15 - dní, to znamená, že táto lehota neuplynula pred dňom 23. 04. 2009, t. j. 3 roky
pred dňom, kedy odporkyni boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, z toho dôvodu
námietka premlčania tak, ako bola vznesená zo strany odporcu nie je dôvodná a nárok navrhovateľa
bol uplatnený v čas.

Súd ďalej konštatuje, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je potrebné, aby boli
kumulatívne splnené 3 podmienky vzniku zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti
spočívajúce v nesprávnom úradnom postupe, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a vznikom škody. V danom prípade sa nevyžaduje preukázať zavinenie, keďže táto špeciálna

právna úprava vychádza z objektívnej zodpovednosti za vzniknutú škodu.

Za nesprávny úradný postup v zmysle § 9 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z. možno zahrnúť širokú
oblasť postupu orgánov mimo vydávania rozhodnutí. Za nesprávny úradný postup možno považovať aj
nečinnosť, alebo nekonanie orgánu v určitej lehote. V každom konkrétnom prípade však treba skúmať, či

je daná nečinnosť ako znak zodpovednosti skutkovej podstaty so zreteľom na okolnosti prípadu, najmä
či konkrétny orgán mal, alebo mohol konať.

V danom prípade je potrebné aplikovať aj judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej pri posúdení či
došlo, alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručených v

Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, prihliada Ústavný súd SR síce na lehoty, ktoré sú uvedené v zákone, ale ich
nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného zákonného práva, pretože aj v týchto
prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti v danej vec (I.ÚS16/02).

VtejtosúvislostisúdpoukazujeajnarozhodnutieÚstavnéhosúduSRI.ÚS70/02,zktoréhoodôvodnenia

vyplýva, že ak na jednej strane všeobecný súd je viazaný zákonom stanovenými lehotami na vykonanie
procesného úkonu a na druhej strane ich nedodržanie, nemôže mať za následok porušenie základných
práv civilného procesu, ktoré sú nevyhnutným predpokladom realizácie širšieho základného práva a
to práva na spravodlivý proces, ktoré účastníci konania majú zaručené v ustanoveniach 7 oddielu,2. hlavy Ústavy SR a v príslušných medzinárodných zmluvách o ochrane ľudských práv. Právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivý proces nemožno stavať proti sebe
ani ich oddeľovať.

Z rozhodnutia Ústavného súdu SR I.ÚS 70/02, ktoré odkazovalo na iné rozhodnutie Ústavného súdu SR
(IUS86/2002)saexekučnýsúdmuselpredovšetkýmzaoberaťotázkouprípustnostiexekúcieasplnením
podmienok ustanovených v § 44 ods. 2 Zák. č. 233/1995 Z. z., kedy súd vykonáva prieskumnú činnosť
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného

titulu. Až po takomto preskúmaní, pokiaľ súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu, písomne poverí exekútora,
aby vykonal exekúciu v zákonom stanovenej lehote. Z vykonaného dokazovania tak ako to bolo
konštatované z exekučného spisu Okresného súdu Banská Bystrica, pod sp. zn. 5Er/213/2003 súd
vykonával plynulo túto prieskumnú činnosť tak, aby mohol prípadne písomne poveriť exekútora, aby
vykonal exekúcie, resp. takýto návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť. Z uvedeného vyplýva, že ani

v prípade, kedy dôjde k prekročeniu takejto lehoty nemôže dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu a
ani v príčinnej súvislosti s prekročením tejto lehoty nemôže dôjsť ku vzniku tvrdenej škody, ktorej výšku
navrhovateľ riadnym spôsobom nepreukázal. Neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia existencie
všetkých 3 predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu na strane odporcu, pričom v tomto smere
súd odkazuje aj na všetky argumenty uvádzané odporcom v jeho písomnom vyjadrení.

Zároveň súd poznamenáva, že odporca pokiaľ poukazoval na ustanovenie § 9 ods. 2 Zák. č. 514/2003,
ktorý nadobudol účinnosť od 01. 01. 2013, v danom prípade sa jedná o procesné ustanovenie, ku
ktorému v uvedenom právnom predpise chýbajú prechodné ustanovenia, je súd povinný riadiť sa
takýmto právnym predpisom a novými pravidlami pre posudzovanie uplatneného nároku zo strany

navrhovateľa napriek tomu, že v čase podania žaloby ho zákon neobsahoval. Súd teda záverom
konštatuje, že odporca dôvodne namietal skutočnosti, že navrhovateľ dostatočne právnym spôsobom
nezdôvodnil vznik nároku na náhradu škody a na náhradu nemajetkovej ujmy. Z obsahu žalôb je
však zrejmé, že ide o nárok, ktorý mal vzniknúť ako zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobil štát
prostredníctvom súdu pri výkone jeho právomocí v zmysle Zák. č. 514/2003 Z. z. Výška škody aj

výška nemajetkovej ujmy zo strany navrhovateľa vyčíslené vždy ako dôsledok tohto, že exekučný súd
nedodržal zákonom stanovenú 15 - dňovú lehotu, v ktorej je potrebné udeliť poverenie na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi, resp. zamietnuť jeho žiadosť o takéto udelenie.
Navrhovateľ nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup, dôsledkom nedodržania zákonnej lehoty,
či zbytočných prieťahov v súdnom konaní, keby by k takému konštatovaniu muselo predchádzať

kladné vybavenie sťažností na prieťahy v exekučnom konaní, alebo podanie žiadosti navrhovateľa o
prešetrenie takéhoto vybavenie sťažnosti na prieťahy v konaní. V danom prípade tu neexistuje žiadne
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré by obsahovalo rozhodnutie, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu
SR o ústavnej sťažnosti, kedy by tento súd konštatoval k porušeniu práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Teda v konaní nebolo preukázané, že by akýkoľvek oprávnený a kompetentný
orgán vyjadril záver o tom, že exekučný súd v rámci svojho konania nedodržal stanovenú zákonnú lehotu
a spôsobil tak zbytočný prieťah v konaní. Pokiaľ by aj súd vychádzal zo znenia Zák. č. 514/2003 Z.
z., účinnému do 31. 12. 2012, existujú tu argumenty, pre ktoré by nárok navrhovateľa nebolo možné
prijať. Navrhovateľ tvrdil, že mu vznikla materiálna škoda, čím zrejme mal navrhovateľ v úmysle

preukazovať škodu v dôsledku zmenšenia jeho majetku v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zák.
V tejto súvislosti súd konštatuje, že vyčíslenie nákladov vo vzťahu ku konkrétnej exekučnej veci je v
danom konaní nepreukázaná, a takisto nie je preukázaná príčinná súvislosť ich vzniku. Je zrejmé, že
pri nákladoch tak, ako ich vyčíslil navrhovateľ nejde o presné vyčíslenie zodpovedajúce skutočnosti
v zmysle kauzálnej väzby na tvrdené prieťahy v konkrétnom exekučnom konaní, ale jedná sa len o

paušalizovanú sumu, ktorá je vyčíslená neznámym spôsobom s neznámych hodnôt bez ohľadu na
to, či pri uplatňovaní konkrétneho nároku v exekučnom konaní došlo k prieťahom v určitom časovom
rozsahu, s určitým počtom potrebných podaní na súd, reakcií na výzvy, alebo rozhodnutia súdu a teda s
potrebou konkrétneho množstva rozsahu administratívnych prác, úkonov, výdajov a podobne. Náklady
na udržiavanie a správu informačného systému, ktoré navrhovateľ ohodnotil na sumu 40,- Eur je zrejme

paušalizovanou, avšak k atribútom zodpovednosti za škodu v zmysle občiansko-právnych predpisov nie
je v žiadnom prípade konkretizovaná a preukázaná tak, aby mohol súd konštatovať, že navrhovateľ má
nárok na náhradu škody. Medzi vznikom týchto nákladov, ktoré navrhovateľ uviedol v konaní a konaním,
resp.nekonanímexekučnéhosúduniežiadnapriamasúvislosť,ktorúbynavrhovateľriadnymspôsobomformuloval a preukazoval, a preto sa súd v tomto smere v plnom rozsahu stotožnil s argumentmi odporcu
o tom, že nárok navrhovateľa, ktorý zdôvodnil len tým spôsobom, ako jej popísaný v návrhu ohľadne
majetkovej škody je nedôvodný a nemožno mu vyhovieť.

Z tých istých dôvodov potom súd poukazuje aj na neprípustnosť paušalizácie náhrady, ktorá
vyplýva z nárokov ohľadne nemajetkovej ujmy. Tieto skutočnosti, ktoré navrhovateľ tvrdil ohľadne
jeho legitímnych očakávaní, zmarených podnikateľských plánoch a pocitu nespravodlivosti nijakým
spôsobom nepreukázal, ani neoznačil dôkazy na ich preukázanie.

Na základe týchto argumentov súd potom konštatuje, že nárok navrhovateľa je nedôvodný a tento
zamietol v celom rozsahu.

Pokiaľ navrhovateľ žiadal prerušiť konanie do rozhodnutia Ústavného súdu SR a jeho sťažnosti voči
rozhodnutiu Krajského súdu Banská Bystrica, súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z dôvodu

takéhoto konania na Ústavnom súde SR nevyhovel, pretože sa tu v danom prípade nejedná o dôvody,
pre ktoré súd v zmysle § 109 ods. 1 O.s.p. je povinný obligátorne konanie prerušiť. Súd môže konanie
prerušiť z dôvodov uvedených v § 109 ods. 2 O.s.p., písm. c/ tak, že tu prebieha iné konanie, v ktorom sa
rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
V danej súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR, I.ÚS 21/00 v súvislosti aj s rozhodnutím

Krajského súdu v Banskej Bystrici, v konaní 16Co/198/2013 - 465, podľa ktorých nie je dôvodom
na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2, písm. c/ O.s.p. tá skutočnosť, že prebieha konanie
na ústavnom súde o porušení základných práv postupom, ktorý sa týkal rozhodovania o námietke
zaujatosti sudcu, nakoľko meritórne rozhodnutie v konaní nebude závisieť od rozhodnutia ústavného
súdu a prerušenie konania by sa mohlo kvalifikovať ako porušenie práva na konanie a rozhodnutie bez

zbytočných prieťahov.

Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. za použitia § 151
ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľ úspešný v konaní nebol, preto právo na náhradu trov konania nemal.
Odporca úspešný v konaní bol, trovy konania si uplatnil, avšak tieto nevyčíslil a zo súdneho spisu takéto

trovy konania nevyplývali, preto súd náhradu trov konania nepriznal ani jednému z účastníkov konania.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení trojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na
Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo
postup okresného súdu nesprávny, čoho
sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť

v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1/ O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1/ O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4/ O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.