Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. október 2011

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 20C/133/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7704124201
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2011:7704124201.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Mironom Čiževským v právnej veci navrhovateľa: S. nar.

X.XX.XXXX, trvalé bytom S., K. proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné nám. č. 13, Bratislava v konaní o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej
ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím pôvodným návrhom, ktorý bol doručený súdu dňa 13.12.2004 domáhal, aby
súd zakázal pôvodnej odporkyni K.j ňou alebo prostredníctvom svojej tajomníčky alebo vedúcej civilnej
kancelárie rozširovať klientom navrhovateľa údaje difamujúcej povahy a to konkrétne S.r osočuje K.

vo veci č.k. 8C/102/2001 a vo veci č.k. 6Er/3717/2000 pretože ku dňu 26.3.2004 odporkyňa nedoložila
výrok trestného súdu o svojom tvrdení a taktiež ďalší údaj difamujúcej povahy o tom, že vinou S. civilná
vec T.j bola prikázaná na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu v Rožňave, nakoľko všetky tieto
údaje sú nepravdivé.

Ďalej vo svojom návrhu sa domáhal finančného odškodnenia v sume 1.000 000.- Sk.

Vo svojom návrhu ďalej navrhovateľ uviedol, že odporkyňa K. vo veci jeho klientky T.j, nar. X.X.XXXX,
trvalé bytom S., K. ako sudkyňa namietala svoju zaujatosť, pričom zdôvodnila tým, že navrhovateľ podal
ústavnú sťažnosť na sudcov Okresného súdu Michalovce urobil urážajúce a hanlivé vyjadrenia voči K.
v konaní sp. zn. 6Er/3717/2000 a opakovane osočoval v tejto veci sudcov konajúceho súdu z ktorých

ňou uvádzaných dôvodov Krajský súd Košice vec T. prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému
súdu v Rožňave.

Navrhovateľ ďalej vo svojom návrhu uviedol, že odporkyňu nepozná, resp. neprišiel s ňou priamo do
osobného kontaktu. Ďalej uviedol, že odporkyňa naposledy prejednávala vec jeho klientov v roku 1998.
Od vtedy neboli v žiadnom osobnom kontakte, nenavštevujú sa a nie sú v priateľskom vzťahu a nemyslí
si, že by medzi nimi v nejakom vákuu mal vzniknúť nejaký priateľský vzťah. T. sa bola vo svojej veci
osobne informovať na Okresnom súde v Michalovciach kde jej oznámili, že práve osoba navrhovateľa,
resp. jeho konanie pred súdom a jeho korešpondencia mali byť dôvodom, že jej vec bola prikázaná na

Okresný súd v Rožňave kde ona musí cestovať na súd na svoje náklady aj keď je chorá a nemá na
túto cestu peniaze.Tieto skutočnosti T. vytýkala navrhovateľovi pri osobnom stretnutí a domnieva sa, že navrhovateľ ju
takýmto spôsobom poškodil.

Ďalej navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že odporkyni nikdy nebola pridelená vec č.k. 6Er/3717/2000

na rozhodovanie, že nikdy neštudovala tento spisový materiál. K dnešnému dňu, teda ku dňu podania
žaloby nepreukázala, že navrhovateľ ju a jej kolegov sudcov Okresného súdu Michalovce osočoval.
Má za to, že odporkyňa úmyselne konala protiprávne, chcela tak konať voči navrhovateľovi a vedela
čo podpisuje vo svojom vyjadrení. Svojím vyjadrením ovplyvnila výrok a odôvodnenie nadriadeného
Krajského súdu Košice o prikázaní veci T. Okresnému súdu v Rožňave. Má za to, že odporkyňa
svojím konaním v príčinnej súvislosti s následkom, ktorý spôsobila, t.j. zverejnila o navrhovateľovi údaj

difamujúcej povahy a ovplyvnila iných ohľadne podávania informácií o veci, ktorú rozhodla. Týmto svojím
konaním znížila vážnosť navrhovateľa profesionálne ako právnika pred jeho klientkou a všeobecne v
spoločnosti kde pracuje.

Súd v rámci dokazovania sa oboznámil s uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.
2NcC/13/2005-13, ktorým súd rozhodol, že sudcovia Okresného súdu v Michalovciach sú vylúčení z

prejednávania a rozhodovania veci sp. zn. 16C/242/2004.

Dňa 14.6.2006 navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu námietku zaujatosti voči konajúcemu súdu, teda
voči Okresnému súdu Košice I.

Z toho dôvodu súd túto námietku navrhovateľa postúpil na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach,
ktorý svojim rozhodnutím zo dňa 24.1.2007 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Košice I nie sú

vylúčení z prejednania a rozhodovania vo veci 20C/133/2005. Na základe tohto tunajší súd uznesením
zo dňa 4.4.2008 nariadil pojednávanie vo veci a to na deň 9.5.2008. Dňa 5.5.2008 navrhovateľ opätovne
doručil tunajšiemu súdu námietku zaujatosti voči celému Okresnému súdu Košice I, kde zároveň
uviedol, že sa nezúčastni pojednávania vytýčeného na deň 9.5.2008 a zároveň sa z toho pojednávania
ospravedlnil.

Na pojednávaní konanom dňa 9.5.2008 bola prítomná iba odporkyňa K.. Odporkyňa na tomto
pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla, že žiada celú žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Pokiaľ
ide o tvrdenie navrhovateľa, že mu odporkyňa mala pokaziť dobú povesť rozširovaním nepravdivých
informácií takto sa nezakladá na pravde. Vo veci č.k. 8C/102/2001 začala odporkyňa konať ako zákonná
sudkyňa, avšak z dôvodu už opísaných v návrhu sa dala vylúčiť a to z dôvodov, ktoré boli uvedené vo

vyjadrení pre odvolací súd Krajského súdu v Košiciach, ktorý ju vylúčil z pojednávania v tomto spore.
Taktiež boli vylúčení aj ostatní sudcovia Okresného súdu Michalovce a vec bola pridelená Okresnému
súdu v Rožňave. Ďalej jednoznačne prehlásila, že S. nikdy neosočovala. To či sa v kancelárií rozprávala
pani T. resp. K. o S. H. to ona potvrdiť nemôže lebo sa s nimi na túto tému vôbec nerozprávala. Tieto
dve pracovníčky Okresného súdu Michalovce nie sú jej podriadené, takže ona im ani nemôže zakázať,

aby sa nerozprávali o rôznych veciach.

Ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že už viac ako 6 rokov navrhovateľ napáda všetkých sudcov Okresného
súdu Michalovce a od toho času ani jedna jeho vec nebola prejednávaná na Okresnom súde v
Michalovciach, ktorej je účastníkom, resp. právnym zástupcom účastníkov navrhovateľ a všetky veci sú
postupované na Okresný súd v Rožňave, resp. iné súdy.

Taktiež vo svojej výpovedi uviedla, že má vedomosti o tom, že navrhovateľ podal ďalšie žaloby na
ochranu osobnosti aj voči ďalším niektorým sudcom Okresného súdu v Michalovciach.

Ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že k zaujatosti sa vyjadrovala ako sudkyňa, teda po pracovnej stránke
a z dôvodu plnenia si pracovných povinnosti a je presvedčená, že z toho dôvodu nie je daná jej pasívna
legitimácia v tomto spore. Čo sa týka dôvodnosti zaujatosti tam sa odporkyňa vyjadrovala a taktieždôvodnosť jej vylúčenia z prejednávanej veci posudzoval Krajský súd v Košiciach a je presvedčená, že
už nie je možné opätovne preskúmať toto rozhodnutie o vylúčení ako jej tak aj jej kolegov z Okresného
súdu v Michalovciach.

Ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že čo sa týka tvrdenia navrhovateľa odkiaľ pozná obsah spisu
6Er/3717/2000 myslí si, že je to z toho dôvodu, že sa s týmto spisom oboznámila v rámci vyjadrovania
sa k námietke zaujatosti tak ako aj ostatní sudcovia Okresného súdu v Michalovciach.

Toto pojednávanie súd odročil na deň 20.10.2008 za účelom opätovného predvolania navrhovateľa.
Napriek tomu, že navrhovateľ predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 8.9.2008, na pojednávanie
sa nedostavil. Z toho pojednávania sa ospravedlnila taktiež odporkyňa z vážnych rodinných dôvodov,

v ktorom zároveň uviedla, že trvá na svojej výpovedi z predchádzajúceho pojednávania a opätovne
navrhla žalobu zamietnuť a zároveň súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti.

Dňa 5.3.2010 navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu ospravedlnenie z ďalšieho pojednávania, ktoré bolo
vytýčené na deň 5.3.2010. V tomto podaní navrhovateľ zároveň žiadal o zmenu petitu žaloby a to tak,
že žalobu podával v z mysle zákona čís. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ako zásah do súkromia na základe zamestnancov štátu a
ich nesprávneho úradného postupu. Zároveň týmto podaním žiadal, aby súd pripustil zmenu účastníkov
konania na strane odporkyne a to tak, že z konania vystúpi odporkyňa a na jej miesto nastúpi Slovenská
republikavzastúpeníMinisterstvomspravodlivostiSR.Vzhľadomnato,ženaMinisterstvospravodlivosti
podal svoj návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, žiadal pojednávanie

odročiť na dobu 6 mesiacov odo dňa prevzatia jeho podania odporcom Ministerstvom spravodlivosti SR
a to do doby písomného vyjadrenia odporcu.

Súd uznesením zo dňa 5.3.2010 pripustil zámenu účastníkov konania na strane odporcu a to konkrétne z
konaniavystupujeodporkyňaK.anajejmiestonastupujeSlovenskárepublikavzastúpeníMinisterstvom
spravodlivosti SR so sídlom Župné nám. č. 13, Bratislava.

Súd zároveň pripustil zmenu petitu týkajúcu sa dôvodu uplatňovanej žaloby a to nasledovne: žalobu
o náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostného práva zamieňa z dôvodov nesprávneho
úradného postupu.

Súd zároveň uznesením prerušil konania na dobu 6 mesiacov.

Následne súd zaslal žalobu novému odporcovi a to Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom

spravodlivosti SR.

Dňa 7.12.2010 odporca Slovenská republika v zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám.
č. 13, Bratislava doručila vyjadrenie k návrhu na začatie konania.

Odporca vo svojom vyjadrení uvádza, že k namietanému konaniu sudkyne malo dôjsť v čase pred
26.3.2004 a preto zastáva názor, že na posúdenie nesprávneho úradného postupu je potrebné aplikovať

ustanovenia zákona čís. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebojehonesprávnymúradnýmpostupom.Ďalejodporcapoukazujenaustanovenie§18ods.1zákona
čís. 58/1969 Zb. na základe, ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych
orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom
tých, ktorí tieto úlohy plnia. O nesprávny úradný postup orgánu štátnej správy ide v zmysle právnej

literatúry v tom prípade, ak konkrétny úradný postup má vadu, teda nie je v súlade s upravujúcou
správnounormou.Nesprávnymúradnýmpostupomsarozumienezákonnýúradnýpostuporgánuštátnej
správy pri výkone štátnej moci.Z uvedeného má za to, že zo skutočnosti opísaných navrhovateľom v žalobe nevyplýva, že by bolo
možné hovoriť o nesprávnom úradnom postupe.

Podľa názoru odporcu, že ak sa navrhovateľ domnieva, že zo strany zamestnancov súdu došlo k

ohováraniu jeho osoby, tento stav je možné riešiť skôr v rámci priestupkového konania, v krajnom
prípade v rámci trestného konania a ďalej uvádza, že odporca v tomto prípade nenesie zodpovednosť
za navrhovateľom namietané konanie zamestnancov súdu, ktoré nesúvisí s výkonom štátnej moci.

Ďalej vo svojom vyjadrení uvádza, že z tvrdení navrhovateľa vyplýva, že k neoprávnenému zásahu
do navrhovateľovho práva na ochranu osobnosti došlo zo strany zamestnancov Okresného súdu
Michalovce. Pokiaľ teda navrhovateľ ako odporcu označil Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom

spravodlivosti SR označil subjekt, ktorý nie je pôvodcom neoprávneného zásahu a teda nemôže byť
subjektom pasívne legitimovaným v konaní o ochranu osobnosti. Odporcovi zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva povinnosť znášať zodpovednosť za konanie zamestnancov súdu, ktoré nesúvisí s
výkonom štátnej moci a ktorým bolo podľa tvrdenia navrhovateľa zasiahnuté do jeho práva na ochranu
osobnosti a teda odporca v predmetnom konaní nemôže byť osobou povinnou, či už na upustenie

alebo odstránenie neoprávnených zásahov ani osobou povinnou poskytnúť navrhovateľovi primerané
zadosťučinenie, resp. náhradu nemajetkovej ujmy. Z toho dôvodu navrhol, aby Okresný súd Košice I
žalobu proti odporcovi v celom rozsahu zamietol a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

Odporca si náhradu trov konania neuplatňoval.

Následne súd uznesením zo dňa 31.8.2011 nariadil pojednávanie na deň 17.10.2011. Dňa 12.10.2011

odporca doručil tunajšiemu súdu ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní a doplnenie vyjadrenia
odporcu o námietku premlčania. Vo svojej námietke uviedol, že navrhovateľ si nárok na náhradu škody
ako aj nárok na ochranu osobnosti voči odporcovi tak ako je v súčasnosti označený uplatnil až podaním
zodňa5.3.2010.Nakoľkokzásahudoosobnostnýchprávnavrhovateľamalodôjsťdňa26.3.2004všetky
nároky, ktoré by si z toho titulu navrhovateľ uplatnil by boli odo dňa 27.3.2007 premlčané a teda ak by

malo ísť o pokračujúci zásah, čo však nebolo navrhovateľom preukázané musel by trvať najmenej do
dňa 5.3.2007 aby nebolo možné nárok uplatnený v tomto konaní považovať za premlčaný.

Navrhovateľ predvolanie na toto pojednávanie prevzal dňa 9.9.2011.

Na pojednávanie sa však bez ospravedlnenia nedostavil. Následne dňa 21.10.2011, t.j. 4 dni po
pojednávaní doručil tunajšiemu súdu ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní a súhlasil s rozhodnutím

v neprítomnosti ako aj odôvodnenie výšky nemajetkovej ujmy. V tomto svojom ospravedlnení uviedol,
že štát jeho žiadosť na predbežné prerokovanie neprerokoval, vo veci sa nevyjadril, navrhovateľa
nekontaktoval a písomnú odpovedať navrhovateľovi nedoručil. Zároveň uviedol, že v celom rozsahu trvá
na podanej žalobe a žiada súd, aby rozhodol v jeho neprítomnosti.

Vzhľadom na skutočnosť, že v čase pojednávania navrhovateľ svoju neprítomnosť na pojednávaní

neospravedlnil, súd rozhodol uznesením o konaní bez prítomnosti navrhovateľa.

Vzhľadom na skutočnosť, že ku namietanému konaniu sudkyne malo dôjsť v čase pred 26.3.2004 bolo
potrebné postupovať podľa zákona čís. 58/1969 Zb.

Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych
orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom

tých, ktorí tieto úlohy plnia. O nesprávny úradný postup orgánu štátnej správy sa jedná vtedy ak úradný
postup má vadu a teda nie je v súlade s upravujúcou právnou úpravou. Nesprávnym úradným postupom
sa rozumie nezákonný úradný postup orgánu štátnej správy pri výkone štátnej moci.Opísanéskutočnostivžalobejednoznačnepreukazujú,žesanemôžejednaťonesprávnyúradnýpostup
ani za postup orgánu štátu pri výkone štátnej moci.

Je potrebné súhlasiť s vyjadrením odporcu, že v tomto prípade sa jedná o konanie jednotlivca mimo

výkonu štátnej správy, ktorý nemôže byť vyhodnotený ako nesprávny úradný postup. Ohováranie a
šírenie lží môže teda spadať do kompetencie priestupkového konania, resp. trestného konania. V
žiadnom prípade však nie je možné tieto skutočnosti vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup odporcu,
teda Slovenskej republiky v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR a teda odporca Slovenská
republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR nie je pasívne legitimovaná v tomto spore.

Súd v tomto konaní sa zaoberal taktiež námietkou premlčania, ktorú vzniesol odporca.

Súd po dôkladnom vyhodnotení tejto námietky zistil, že navrhovateľ si svoj nárok na náhradu škody a
nárok na ochranu osobnosti voči odporcovi uplatnil až dňa 5.3.2010.

Súd z podacej pečiatky Okresného súdu v Michalovciach zistil, že navrhovateľ si svoj nárok voči
odporkyni K. uplatnil dňa 13.12.2004, teda je jednoznačne preukázané, že k skutočnostiam údajného
ohovárania a šírenia správ difamujúcej povahy muselo dôjsť pred týmto termínom.

Podľa ust. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Teda je evidentné, že lehota na uplatnenie nároku márne uplynula najneskôr dňa 13.12.2007.

Nakoľko navrhovateľ si svoj nárok voči odporcovi Ministerstvo spravodlivosti SR uplatnil až dňa 5.3.2010
jasne z toho vyplýva, že nárok navrhovateľa je voči odporcovi jednoznačne premlčaný.

Z uvedeného teda jasne vyplýva, že súd pri rozhodovaní sa opieral o dva dôvody na základe, ktorých
žalobu zamietol. V prvom prípade to bol dôvod nedostatku pasívnej legitimácie na strane odporcu
Slovenská republika v zastúpení Ministerstvo spravodlivosti SR a v druhom prípade to bol dôvod, že
nárok voči odporcovi je už premlčaný, resp. bol premlčaný v čase uplatnenia žaloby voči Slovenskej
republike.

Ztýchtovyššieuvedenýchdôvodovsúdrozhodoltakakojetouvedenévovýrokovejčastitohtorozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Úspešný odporca si v tomto konaní náhradu trov konania nežiadal a neúspešný navrhovateľ nemá právo
na náhradu trov tohto konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa ust. § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.