Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. december 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 8C/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204960
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814204960.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľa:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporcovi: K. U., H.. XX.XX.XXXX, E. XXX,
XXX XX E., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov,
Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 423629628, zastúpeného: JUDr. Bohdan
Jakubis , advokát, Dobrovičová 13 , 811 09 Bratislava, o zaplatenie 240,21 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 59,24 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr.
Bohdana Jakubisa a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 240,21 eur spolu s úrokom
z omeškania zo splátok za obdobie od 11.06.2010 do 10.02.2011 vo výške 7,22 eur, ročným úrokom
z omeškania 9% zo sumy 240,21 eur od 11.02.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie

návrhu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 27.09.2012 medzi
postupcom K. K., B..K.., a postupníkom navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku
voči odporcovi. Pôvodný veriteľ a odporca uzatvorili dňa 15.02.2006 Zmluvu č. 561430094 (ďalej
len „Zmluva“), ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov
(ďalej aj „VOP“). Na základe uvedenej Zmluvy K. K., B..K.. poskytla odporcovi peňažné prostriedky.
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinnosti a ďalšie náležitosti boli upravené v Zmluve a vo Všeobecných

obchodných podmienkach. Navrhovateľ zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa
všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona
č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Zmluva o úvere
je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodnom, a preto právne
vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
záväzkového vzťahu. V takomto prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do

úvahyanipriposudzovaníotázokpremlčania,keďževšeobecnáprávnaúpravapremlčaniajeobsiahnutá
v obchodnom práve, konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. To znamená,
že aj v otázke premlčania je na daný vzťah potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.
Tento právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.03.2013 sp.zn.: 6M Cdo4/2012, ktorým zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej
pred 1.1.2008 sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového
vzťahu. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že do 31.12.2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách a neprijateľných podmienkach upravených v §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka (ďalej aj
„OZ“) vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako
aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku (ďalej len
„ObZ“) a v Zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. (ďalej len ZoSÚ). V dôsledku toho sa
na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods.

3 OZ. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a
neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008 (§ 879j OZ). To znamená,
že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je
možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54
OZ. Ak je účastníkom zmluvného vzťahu spotrebiteľ, je potrebné aplikovať ust. ZoSÚ (lex specialis).
Práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone, tak je potrebné aplikovať ustanovenia ObZ. Použitie

Občianskeho zákonníka bolo do 31.12.2007 prípustné len podľa § 1 ods. 2 ObZ, t.j. v prípadoch, ak
niektoré otázky nebolo možné riešiť podľa Obchodného zákonníka. Právna dovolenosť, či rozpor s
dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy.
K uvedenému zaujal nepriamo právne stanovisko aj Najvyšší súd SR na strane č. 4 rozsudku spis. zn.: 5
Obo 56/2007 zo dňa 04.06.2008, v ktorého odôvodnení uviedol: „Keďže uplatnená pohľadávka vyplýva

zo zmluvy o úvere, súd prvého stupňa rovnako správne aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka,
keďže v prípade tohto zmluvného typu ide o absolútny obchod, takže nie je relevantné, že odporca nie
je podnikateľom.“ Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala
sumu 1497,75 eur, ktorá pozostávala z istiny 990,01 eur, riadneho úroku 117,51 eur, úroku z omeškania
390,23 eur a ostatného príslušenstva 0 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca K.

K., B..K., deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná
bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 390,23
eur predstavujúcu úrok z omeškania si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Podľa Zmluvy postupca
poskytol odporcovi úver vo výške 995,82 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške
26,69 eur vždy k 10.s dňu v mesiaci. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil splátky úveru splatné od

10.06.2010 do 10.02.2011 v počte 9 a celkovej výške 240,21 eur. Zvyšné splátky úveru si navrhovateľ v
tomto konaní neuplatňuje. Navrhovateľ požadoval priznať aj úrok z omeškania v zmysle ustanovenia §
517 ods. 2 OZ počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Odporca odo dňa postúpenia
pohľadávky uhradil na uplatňované splátky sumu 0 eur. Uplatňovaná dlžná suma ku dňu spísania návrhu
pozostáva z 9 neuhradených splátok úveru v celkovej výške 240,21 eur (t.j. rozdiel medzi neuhradenými

splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na tieto splátky).

Odporca na pojednávaní dňa 04.12.2014 uviedol, že je nevidiaci a potvrdil, že uzavrel so SLSP
zmluvu o splátkovom úvere tak ako je zdokladované v spise. Úver riadne splácal, kým jeho účet nebol
zablokovaný súdnym exekútorom. Čo sa týka dohody o uznaní záväzku nepamätá si ju, ale keďže je

na dohode jeho podpis tak uviedol, že je zrejme pravdivá, keďže sa vie podpísať tlačeným písmom.
Poberá invalidný dôchodok vo výške 386 eur , ale z tohto dôchodku sú mu zrážané sumy, keďže má asi
3 exekúcie. Skutočne je mu vyplácaných asi 320 eur mesačne s tým, že musí splácať ešte ďalšie úvery,
čo predstavuje asi 100 eur mesačne. Napokon poznamenal, že chodí ešte do školy pre nevidiacich v
Levoči , kde potrebuje určité peniaze na živobytie.

Vedľajší účastník na strane odporcu vo vyjadrení zo dňa 31.10.2014 žiadal súd návrh v celom rozsahu
zamietnuť a vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, a to Zmluvou o

splátkovom úvere zo dňa 15.02.2006, Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 01.08.2002,
Oznámením o postúpení pohľadávky adresovaným odporcovi zo dňa 16.10.2012, Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 27.09.2012 medzi K. K., B..K.. a navrhovateľom a prílohou č. 1 k tejto zmluve o
postúpení zo dňa 27.09.2012, Pokusom o zmier zo dňa 09.05.2014, písomným vyjadrením vedľajšieho
účastníka zo dňa 31.10.2014, písomným vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa

24.11.2014, výsluchom odporcu, Dohodou o uznaní záväzku zo dňa 26.05.2013 a na základe takto
vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:Postupca K. K., B..K.. ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa 15.02.2006 v súlade s ust. § 497
až 507 Obchodného zákonníka Zmluvu o splátkovom úvere č. 0561430094. Podľa článku. I. zmluvy,
predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok

dohodnutých v tejto zmluve. Výška úveru bola 995,82 eur (30.000,-Sk), úroková sadzba bola dojednaná
vo výške 17,30 % ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou mesačných splátok vo výške 26,69
eur (804,- Sk) splatných k 10. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa 10.03.2006
a konečná splatnosť úveru dňa 10.02.2011.

Podľa bodu 2. článku II. zmluvy, dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými
podmienkami a Úverovými podmienkami, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne
vyhlasuje, že sa oboznámil so sadzobníkom a súhlasí s nim, pričom pre účely zmluvy sa VOP rozumejú
Všeobecné obchodné podmienky vydané veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002.

Ako vyplýva z bodu 3. článku II. zmluvy všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v úverovej zmluve

sabudúriadiťpríslušnýmiustanoveniamiÚverovýchpodmienok,ktorésúsúčasťouzmluvy,Obchodným
zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

Podľa bodu 4. článku II. zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú,
podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

Podľa Článku 7., bod 7.2.4.Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len ,,VOP“), banka poskytne
splátkový úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok
uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu
uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov

a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.

AkovyplývazČlánku7.,body7.3.2.,7.3.3.VOP,pohľadávkuzúveru,ktorásaskladázistiny,jejsúčastia
príslušenstva spláca Klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach
zmluvy o úvere. Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti

splátky a banka má možnosť poukázanou sumou nakladať.

Podľa Článku 7, bod 7.4.2. VOP, úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa
predchádzajúceho dňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v posledný deň
každého úrokového obdobia, t. j. časového obdobia dohodnutého v zmluve o úvere resp. spôsobom

v nej dohodnutým, počas ktorého sú Bankou účtované úroky, na konci ktorého sú úroky splatné a po
ktorom môže nasledovať ďalšie úrokové obdobie.

V zmysle Článku 7., bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo
zmluvného dojednania zo strany Klienta alebo, ak je Klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny

alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru,
t. j. požiadať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy
o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere,
alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite bez výpovednej lehoty, dňom jej
doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky

vrátane jej príslušenstva.

Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE zo dňa 27.09.2012, kde je uvedené
meno odporcu a taktiež jeho rodné číslo vyplýva, že istina úveru po splatnosti predstavuje sumu 990,01
eur, počet dní omeškania bol 1295, dátum poslednej úhrady 03.03.2009.

Právny zástupca navrhovateľa listom zo dňa 09.05.2014 označeným ako Pokus o zmier, vyzval odporcu
na uhradenie pohľadávky spolu v sume 2.277,80 eur, pozostávajúcej z neuhradeného úveru vo výške
1.107,52 eur, zmluvného/zákonného úroku vo výške 630,05 eur, úroku z omeškania vo výške 120,26
eur, dlžníkom uznaných nákladov inkasného konania v sume 150 eur.

Postúpenie predmetnej pohľadávky oznámil právny predchodca navrhovateľa odporcovi listom zo dňa
16.10.2012
.Vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 31.10.2014 uviedol, že
navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje nárok na zaplatenie sumy zo Zmluvy o splátkovom úvere
uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 15.02.2006, ktorej súčasťou

sú VOP. Uviedol ,že zmluva je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou, a preto sa riadi režimom
Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že v zmysle čl. 7 bod 7.6.1. VOP „ ak dôjde k porušeniu
akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany Klienta alebo, ak je Klient v
omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, b) ak je klient v
omeškaní so splatením Poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená a)

vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ... Podľa § 101 OZ „ Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doma je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“ V danej
súvislosti poukázal na súdnu prax ( R 28/1984) podľa ktorej „ ak veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu
sám, potom môže svoje právo i vykonávať.“ Z tohto dôvodu súdna prax vyvodzuje, že prvá objektívna
možnosť vykonania práva je okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať. V danom prípade
mohol veriteľ zosplatniť úver už v prípade, že žalovaný bol v omeškaní so splatením jednej splátky o viac

ako 10 dní. Od tohto momentu začala plynúť premlčacia doba. Každá z 9 uplatnených splátok úveru
zároveň bola splatná viac ako 3 roky pred podaním návrhu, a preto je premlčaná. Vedľajší účastník tak
vzniesol námietku premlčania a žiadal žalobu zamietnuť.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 10.11.2014 uviedol, že pokiaľ ide o vyjadrenie

vedľajšieho účastníka, považuje vznesenú námietku premlčania za nedôvodnú, jednak s poukazom na
argumentáciu, ktorá už je uvedená v písomnom návrhu na začatie konania, kde podľa jeho názoru teda
je potrebné na zmluvu o úvere aj v prípade, že jednou zo strany je spotrebiteľ aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka. Právny zástupca navrhovateľa zároveň súdu predložil Dohodu o uznaní
záväzku,ktorábolauzavretámedzinavrhovateľomaodporcom,čižepodľajehonázoruajztohtodôvodu

na základe uznania záväzku predmetný nárok uplatnený v tomto konaní nemôže byť premlčaný.

Z Dohody o uznaní záväzku vyplýva, že dohoda bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom dňa
26.05.2013. Podľa bodu 2.1. odporca uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi,
ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom spol. K. K. B..K.. V dohode je taktiež

uvedené, že odporca má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

V zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Ako vyplýva z § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť
v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 15.02.2006, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v
takom znení, že v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o
dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými

stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (znenie účinné od
1.8.2005).

Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný v

čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľskézmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len
„Občiansky zákonník“) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka ).

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej
právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Ako vyplýva z § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak
to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa
podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V zmysle § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Ako vyplýva z § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k uzatvoreniu zmluvy o splátkovom úvere medzi účastníkmi
konania došlo dňa 15.02.2006, pričom bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 995,82 eur, úroková
sadzba bola stanovená vo výške 17,30 % ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou mesačných

splátok vo výške 26,69 eur splatných k 10. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa 10.03.2006
a konečná splatnosť úveru dňa 10.02.2011.

V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych

právach a nie podnikateľské právo.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie §
54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú

vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej

strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

Súd je toho názoru, že ust. čl. II. bod 4. zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 15.02.2006 v rozpore s §
54 ods. 1 OZ zhoršuje postavenie odporcu ako spotrebiteľa, keďže výlučnou aplikáciou Obchodného

zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka. Paušálne uprednostnenie
Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s neprístupnosťou
k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka.

V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná

podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky
nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Uvedené ustanovenie zmluvy (čl. V. bod 4. ) je tak možné považovať aj za priečiace sa dobrým mravom
v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve
kúpnezmluvy,dvojakáúpravapremlčania,dvojakáúpravaodstúpeniaodzmluvy,dvojakáprávnaúprava
zmluvných pokút a pod). Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je možné akceptovať, aby na inštitút ako je

napríklad odstúpenie od zmluvy resp. premlčanie v typickej občianskoprávnej veci mala dopadať právna
úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. V bežných medziľudských
vzťahoch môže použitie podnikateľského práva na spotrebiteľský vzťah v rozpore s princípom právnej
istoty a dôvery v objektívne právo narážať na predstavy spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske

právo a nie Obchodný zákonník.

V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove
zo dňa 13.9.2012 sp.zn. 20Co/35/2011, rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.09.2013 sp.zn.
1Co/95/2013.

Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej
zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka.
Ide o jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri
štandardnýchtypovýchzmluvách(porov.KristiánCsach,Štandardnézmluvy,VydavatelstvíAlešČeněk).

Vzmysle§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhood1.5.2014orgánrozhodujúcio
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku navrhovateľa voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Navrhovateľ si žalobným návrhom uplatňuje nárok na 9 neuhradených splátok úveru splatných odo dňa
10.06.2010 do 10.02.2011.

Keďže k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru nedošlo, je potrebné začiatok plynutia premlčacej
doby stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie

v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre
nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo
dňa zročnosti nesplnenej splátky. Nepremlčuje sa teda celý dlh naraz, ale každá jednotlivá splátka
úveru má samostatnú trojročnú premlčaciu dobu. Vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k predčasnému
zosplatneniu úveru a žalobný návrh bol podaný na súde dňa 16.05.2014, jedná sa o splátky splatné

najneskôr 16.05.2011. Nepremlčanou splátkou tak nie je ani jedna splátka splatná tri roky spätne od
podania žaloby. Keďže v danom prípade bola splatnosť poslednej splátky úveru dňa 10.02.2011,
všetky
splátky úveru sú premlčané. Nárok navrhovateľa na 9 premlčaných splátok súd ako nedôvodný zamietol.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka, súd poukazuje na výklad uvedný vyššie a zároveň na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/105/2013 zo dňa 10.12.2013, podľa ktorého „..súd so
zreteľomnauvedenénevidídôvodnavylúčenieaplikáciepriaznivejšiehoustanovenieopremlčacejdobe
trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného

zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5 M Cdo 20/2009).“

Navrhovateľ si svoj nárok v konaní uplatňoval proti odporcovi aj z titulu toho, že s ním dňa 26.05.2013

uzatvoril Dohodu o uznaní záväzku (ďalej len „dohoda“) a z toho, že odporca v tomto dokumente
prehlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Akprávodlžníkpísomneuznalčododôvoduivýšky,premlčujesazadesaťrokovododňa,keďkuznaniu
došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty
( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím
premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na
subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy
spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré
bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu odporcom.
Dohodu o uznaní dlhu je potrebné považovať za dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluve,

tedakspotrebiteľskejzmluve,zktorejnavrhovateľodvodzujesvojprávnynárok.Právnyrežimpredbežne
formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda nevyhnutne musí dopadať aj na predmetnú
dohodu.

Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí
byť určitá a zrozumiteľná. V prípade ak takouto dohodou dlžník uznáva premlčaný dlh, takéto uznanie
zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal,
vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny,
nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo

že v čase uznania neexistoval.

Z vykonaného dokazovania a to z dohody o uznaní záväzku nepochybne vyplýva, že záväzok odporca
uznal dňa 26.5.2013. V čase uznania predstavovala pohľadávka navrhovateľa 990,01 eur, pričom sa
malo jednať o istinu úveru, náklady na inkasné konanie vo výške 150 eur a úrok z omeškania 8,75%

ročne zo sumy 990,01 eur za dobu od 27.09.2012. V prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok
zo dňa 27.09.2012 sa uvádza, že k poslednej úhrade odporcu došlo dňa 03.03.2009. Z uvedeného
je zrejmé, že ku dňu uznania dňa 26.5.2013 pozostával dlh uznaný odporcom aj z premlčaných
splátok predmetného úveru. Do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, je totiž potrebné začiatok
plynutia premlčacej doby stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak

bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich
zročnosti.

Odporca tak podpísal dohodu o uznaní až po uplynutí premlčacej doby, teda uznal už čiastočne
premlčaný dlh.

V zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka je uznanie premlčaného dlhu podmienené
vedomosťou dlžníka o jeho premlčaní a táto vedomosť je nevyhnutná pre právne účinné uznanie dlhu
a vznik právnych následkov uznania.

Súd poukazuje na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v bode 2. V
danom prípade ide o predformulovaný obsah dohody. Je možné mať pochybnosti o tom, že dlžník si bol
vedomý dôsledkov uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

V zmysle § 558 možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní
vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, keď
dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo preprávny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznanie spomenuté
právne následky.

Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na výpoveď odporcu, súd dospel k záveru, že prehlásenie odporcu
o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch tak, ako bolo vykonané v dohode o uznaní záväzku zo
dňa 26.05.2013 nezakladá právny následok uznania premlčaného dlhu tak, ako to vyžaduje citované
ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka.

Postup navrhovateľa je v rozpore s dobrými mravmi, pretože podpisom takejto formulárovej dohody
odporca ako spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie dohodnuté v pôvodnej zmluve v rozpore s
ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Je nelogické, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal
záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej doby. Ide o znevýhodnenie spotrebiteľa výlučne v

prospech dodávateľa, predložením vopred pripraveného tlačiva na podpis spotrebiteľovi.

Uznanie záväzku odporcom bolo vykonané na predtlači navrhovateľa, pričom listina bola označená
ako Dohoda o uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana - spotrebiteľa s minimálnym
právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu či už

písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným
súdnymkonanímanáslednouexekúciou,priviesťkrozhodnutiuuzavrieťtakútodohoduvsnahezabrániť
jehopostihuaurovnaťsvojezáväzkyvočidruhejstrane.Vďalšomsivšakmožnočastoanineuvedomuje,
aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal,
navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných
praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v
rovine súkromného práva.

Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica Rady
a EP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ
podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej Smernice (čl. 5
a9)onekalúobchodnúpraktikuaneodbornústarostlivosťdodávateľavzáujmevyššejkvalityživotaľudí.

V prípade, že navrhovateľ uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Konaním v rozpore s dobrými mravmi na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. (účinný

v čase podpisu dohody o uznaní záväzku) sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými
tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej
pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní
dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť
zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).

U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o
nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)

podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona
o ochrane spotrebiteľa).Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak

neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí uznaní
záväzku zo dňa 26.05.2013, ktorú podpísal odporca, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože
boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane

dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu
odporcom, súd považuje za právne neúčinné, pretože odporca nemal vedomosť o následkoch uznania
dlhu. Z uvedeného je zrejmé, že pri dostatku informácii by odporca uvedenú dohodu spojenú s uznaním
dlhu nepodpísal. Navrhovateľ v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti odporcu nepoučil o
následkoch podpisu dohody a uznania.

Zo samotného znenia dohody o uznaní záväzku je zrejmé, že sa jedná o formulárový dokument, ktorého
skrytým cieľom je predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného nároku. Zo samotného textu
predmetnej dohody vyplýva, že ide o formulár, ktorý navrhovateľ používa vo vzťahu k neurčitému počtu
dlžníkov a údaje o dlžníkoch sú následne do formulára dopisované rukou. Uznanie záväzku je cieľ
sledovaný navrhovateľom, nie však odporcom ako spotrebiteľom, ktorý obsah formulára nemôže nijako

ovplyvniť.

Naviac vyhlásenie o tom, že ide o premlčaný dlh a rovnako o jeho následkoch bolo navrhovateľom
dopredu pripraveným textom v podobe formulára, ktorý bol vytlačený drobným písmom. V danom
prípade je odporca nevidiaci, preto si text tejto dohody ani nemohol prečítať a zároveň neuviedol, že bol

s textom tejto dohody oboznámený.

Keďže súd zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní
záväzku zo dňa 26.05.2013, vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, lebo pri uzavretí predmetnej
dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti, tak ako sa nimi súd zaoberal a uviedol

vyššie a ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, teda absolútne neplatný úkon, súd neposkytol
ochranu takto uplatnenému právu.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“), ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva

proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,

ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vdanejprávnejvecisúdnávrhvcelomrozsahuzamietolapretoodporcovivznikolnároknaplnúnáhradu
trov konania. Nakoľko si odporca nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu trovy konania
nepriznal.

Čo sa týka trov konania vedľajšieho účastníka, súd mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu,
keďže v konaní vystupoval na podporu odporcu a ten bol v konaní v celom rozsahu úspešný.Súd priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka nárok na náhradu trov právneho zastúpenia
podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto:

Trovy právneho zastúpenia v sume 59,24 eur.
- odmena za 2 úkony právnej služby podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a) a d) vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. v znení neskorších predpisov. Paušálna náhrada v roku 2014 je vo výške 8,04 eur. Základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 21,58 eur.

– prevzatie a príprava právneho zastúpenia...................................21,58 eur + RP 8,04 eur
– podanie vyjadrenia na súd dňa 05.06.2014................................ 21,58 eur + RP 8,04 eur
– Spolu trovy právneho zastúpenia ......................................................................59,24 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.