Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/513/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113231715
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113231715.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej,
členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľa P. S., nar. XX.
X. XXXX, bytom Y. XXXX/XX, Z., zastúpeného JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou so sídlom G. XXXX, J.
W., proti odporkyni H. U., nar. XX. X. XXXX, bytom W. XXX/XX, U., zastúpenej Mgr. Pavlom Karmanom,
advokátom so sídlom P. C. XXA, Z., v konaní o určenie, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom,

na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 18C/264/2013-203 zo dňa 18. 6.
2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o veci samej p o t v r d z u j e .

Vo výroku o trovách prvostupňového konania rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporkyňa
j e p o v i n n ánahradiť navrhovateľovi trovy konania 49,75 eur a trovy právneho zastúpenia 438,36
eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k.ú. U., a to rodinný dom č. XX, postavený na parcele KNC č. 51/2 a parcely KNC
č. 51/8 vo výške podielu 45/64-ín a parcely KNC č. 51/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 35 m2
o spoluvlastníckom podiele 45/64-ín a parcely KNC č. 51/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1

m2 vo výške podielu 45/64-ín, všetko v k.ú. U.. Odporkyni uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi na
trovách konania titulom súdneho poplatku 99,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia 876,72 eur na
účet právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
S ohľadom na predmet sporu ustálil naliehavý právny záujem navrhovateľa na podanej určovacej
žalobe v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.. Z výsledkov vykonaného dokazovania považoval za preukázané,
že predmetné nehnuteľnosti nadobudol do vlastníctva právny predchodca navrhovateľa na základe
darovacej zmluvy uzatvorenej v roku 1975 a tiež na základe rozhodnutia súdu v konaní 7C/73/1988.

Zároveň ich až do svojej smrti v roku 2004 užíval a po smrti P. S. v roku 2004 na základe
dedičského rozhodnutia 21D 2940/2004 zo dňa 14. 10. 2008 ich do podielového spoluvlastníctva v
určenom spoluvlastníckom podiele nadobudol navrhovateľ. Nehnuteľnosti užíva jeho sestra H. V. na
základe dohody s navrhovateľom ohľadom ich užívania. Vyhodnotiac vykonané dôkazy v zmysle §
132 O.s.p. všetky jednotlivo a zároveň vo vzájomnej súvislosti ustálil, že navrhovateľ je podielovým
spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, nakoľko právny predchodca navrhovateľa nadobudol

nehnuteľnostidarovacouzmluvouzroku1975,registrovanouŠtátnymnotárstvomvŽilinepodRI574/75.
Následne jeho vlastníctvo k označeným nehnuteľnostiam v určenom spoluvlastníckom podiele bolo
potvrdené aj rozhodnutím Okresného súdu Žilina, sp. zn. 7C/73/1988 zo dňa 12. februára 1988 správoplatnosťou 20. 5. 1988. Navrhovateľ po smrti právneho predchodcu predmetné nehnuteľnosti v
určenom spoluvlastníckom podiele zdedil. Okresný súd dodal, že pokiaľ by nedošlo k nadobudnutiu
vlastníckeho práva dedením, došlo by k jeho vydržaniu.

O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na úspech
navrhovateľa v spore a účelnosť ním vynaložených trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručila odvolanie odporkyňa. Vytýkala okresnému
súdu, že jeho rozsudok neobsahuje náležitosti uvádzané v § 157 ods. 2 O.s.p.. Poukazovala

na judikatúru najvyššieho súdu, podľa ktorej nevyporiadaním sa s námietkami účastníka konania
v písomnom vyhotovení rozsudku dochádza k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom.
Odôvodnenie rozsudku nedáva jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na otázku, ktorý z uvedených
dôvodov nadobudnutia vlastníctva bol podľa názoru súdu dôvodom nadobudnutia vlastníckeho práva
navrhovateľa, teda či došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva navrhovateľom, resp. jeho právnym
predchodcom vydržaním alebo rozhodnutím súdu. Navrhovateľ nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom

konania, neužíva, nikdy ich neužíval. Naviac, nebol jediným dedičom po P. S.. Nehnuteľnosti, resp.
spoluvlastnícky podiel k nim, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania, ani neboli predmetom
dedičského konania po P. S.. Za týchto okolností bolo podľa jej názoru povinnosťou navrhovateľa ako
účastníka konania označiť za účastníkov konania všetkých bývalých pozemnoknižných spoluvlastníkov
evidovaných v pozemkovej knihe, čo sa nestalo. Okresný súd sa v odôvodnení rozsudku vôbec

nevysporiadal so skutočnosťami a okolnosťami nadobudnutia vlastníckeho práva odporkyne, a to na
základe právoplatného dedičského rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. 21D/277/2010 po jej
otcovi,ktorýbolvkatastrinehnuteľnostívedenýakoriadnyavýlučnývlastníkpredmetnýchnehnuteľností
na základe kúpnych zmlúv, uzatvorených s S. Z., ktorých vklad bol Správou katastra Žilina povolený
pod V 6971/2007 a pod V 5606/2008. Predmetné kúpne zmluvy sú platné a účinné. Súd v tomto

konaní nemohol tieto zmluvy preskúmavať z dôvodu, že v tomto konaní nebol riadne vymedzený
okruh účastníkov konania. Taktiež S. Z. nadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe rozhodnutia
Štátneho notárstva v Žiline D 945/91, ktoré nadobudlo právoplatnosť 31. 1. 1991, do svojho výlučného
vlastníctva po H. Z.. Je teda zrejmé, že minimálne od roku 1991 ona a jej právni predchodcovia boli
dobromyseľní o vlastníctve predmetných nehnuteľností a súd sa ani touto otázkou vôbec nezaoberal.

Taktiež zastala názor, že okolnosti jej nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam,
na základe ktorých bránila v tomto konaní svoje práva, mal súd následne zohľadniť aj pri rozhodovaní
o trovách konania v súlade s ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a náhradu trov konania navrhovateľovi nemal
vôbec priznať. Zastala názor, že neboli produkované dôkazy, na základe ktorých súd mohol dôjsť k
záveru, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 45/64-ín.

Navrhovateľ sa určenia spoluvlastníckeho práva domáhal na základe tej skutočnosti, že je právnym
nástupcom po P. S. na základe dedičského rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. 21D/2940/2004,
pričom v predmetnom dedičskom rozhodnutí sa prejednával podiel v PK vložke 33 pod B9d, kde podľa
výpisu z PK vložky 33 je vedený podiel na maloletého P. S. podiel 3/64 a teda nie podiel 45/64, pričom
je rovnako nepochybné, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom výroku napadnutého rozsudku, neboli

a nemohli byť predmetom dedičského konania, pretože v čase vydania dedičského rozhodnutia boli
už prevedené na základe kúpnych zmlúv medzi S. Z. a Y. X. na správe katastra na nového vlastníka.
Takisto dom č. XX, ktorý je predmetom tohto konania, nebol a nemohol byť predmetom dedičského
konania, nakoľko v tom čase bol prevedený na inú osobu. Navrhovateľ sa nemôže domáhať určenia
spoluvlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, pretože mu nesvedčí žiadny právny titul ich

nadobudnutia. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, neboli a nemohli byť predmetom
dedičskéhokonania.NavrhovateľniejejedinýmdedičompoP.S..Tedakonštatáciasúdu,ženavrhovateľ
zdedil podiel 45/64-ín na predmetných nehnuteľnostiach na základe dedičského rozhodnutia nemá
oporu vo vykonaných dôkazoch, nakoľko je v rozpore s obsahom predmetného dedičského rozhodnutia.
Poukazovala, že rozsudok okresného súdu nerieši otázku vlastníctva k domu č. XX, ale len parciel

v rozsudku uvedených. Z tvrdení navrhovateľa a napokon ani z odôvodnenia rozsudku nevyplýva,
že boli splnené podmienky na vydržanie podielu 45/64-ín v predmetných nehnuteľnostiach zo strany
navrhovateľa. Taktiež nie je zrejmé, či mal podiel vydržať navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca.
Napokon i z prednesu na pojednávaní 30. 1. 2015 vyplýva, že navrhovateľ a jeho právni predchodcovia
mali vedomosť o tom, že predná časť domu č. XX so samostatným vchodom bola užívaná dlhodobo

rodinou Z. a toto užívanie ani jej oprávnenosť držby nebola nikdy nikým spochybňovaná. Došlo k
dohode o rozdelení užívania predmetného domu, čo potvrdila aj svedkyňa H. V.. Za zmätočné označila
tvrdenie súdu, že ak by navrhovateľ nenadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe dedičského
rozhodnutia, nadobudol by ich vydržaním, nakoľko vlastníctvo možno nadobudnúť len jedným zospôsobov nadobudnutia vlastníctva, nemôžu existovať viaceré dôvody nadobudnutia vlastníctva popri
sebe. Žiadala preto napadnutý rozsudok zmeniť, návrh navrhovateľa zamietnuť a priznať jej náhradu
trov konania, ktoré vyčíslila.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219
ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, pokiaľ ustálil, že
navrhovateľ je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v ňom určenom spoluvlastníckom podiele,
na podklade osvedčenia o dedičstve ŠN v Žiline 21D 2940/2004, Dnot 293/04 zo dňa 14. 10. 2008.

K námietke odporkyne v podanom odvolaní o tom, že v danom prípade nie je splnená podmienka vecnej

legitimácie v spore, nakoľko mali byť mimo nej účastníkmi konania i ďalší pozemnoknižní spoluvlastníci
predmetnej nehnuteľnosti, je potrebné uviesť, že v konaní o určovacej žalobe podľa ust. § 80 písm. c/
O.s.p. je tak aktívne, ako i pasívne vecne legitimovaný vlastník vecí, v prípade nehnuteľnej veci vlastník
nehnuteľnosti, ktorému ako poslednému svedčí vlastnícke právo v katastri nehnuteľností. Navrhovateľ
si svoje právo odvodzuje od zápisu na liste vlastníctva na základe osvedčenia o dedičstve. Je preto

potrebné žalovať tú osobu, ktorá ako posledná je vlastníkom žalovaného spoluvlastníckeho podielu,
pričom takouto vlastníčkou podľa výpisu z listu vlastníctva je nepochybne odporkyňa.

I podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ nepochybne preukázal, že jeho právny predchodca bol
spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v ňom určenom podiele, a to jednak na základe darovacej

zmluvy registrovanej na Štátnom notárstve Žilina RI 574/75 zo dňa 14. 8. 1975 (zmluva uzatvorená 17.
júla 1975 v Strečne), na podklade ktorej W. Z., nar. XX. X. XXXX v 4/16, P. X., rod. Z., nar. XX. XX. XXXX
v 4/16, T. S., nar. XX. XX. XXXX v 1/16, W. S., nar. X. X. XXXX v 3/64, P. S., nar. XX. XX. XXXX v 3/64
darovali svoje podiely v nehnuteľnostiach vedených vo vložke č. 33 katastrálneho územia U. parcela
č. 25 - zastavaná plocha s domom č. XX, ktoré sú v KN zapísané ako parcela č. 23/2 a parcela č. 25

obdarovanému P. S., bytom U. XXX - právnemu predchodcovi navrhovateľa. Z predmetnej darovacej
zmluvy vychádzal i Okresný súd Žilina v konaní 7C/73/1988 zo dňa 12. februára 1988 s právoplatnosťou
20.5.1988,keďurčil,ženavrhovateľP.S.jepodielovýmspoluvlastníkomnehnuteľností,nachádzajúcich
sa v katastrálnom území U. v pozemnoknižnom zápise č. 33 ako parcela č. 23/2 záhrada o výmere 117
m2, parcela č. 25 dom č. XX o výmere 77 m2, ktoré boli v tom čase identické s parcelou EN č. 51/1,

51/2, 51/3, 52, 53, 51/4 v zmysle geometrického plánu SG v Žiline zo dňa 13. 12. 1982.

Odporkyňa odvodzuje svoje vlastnícke právo od svojho právneho predchodcu Y. X., ktorý mal predmetné
nehnuteľnosti nadobudnúť na základe kúpnopredajných zmlúv od S. Z., tak ako boli odvkladované
Okresným úradom Žilina, odbor katastrálny V 5606/08 a V 6971/07.

S. Z. nadobudol predmetné nehnuteľnosti v dedičskom konaní po H. Z. D 945/91 rozhodnutím z 31.
októbra 1991. H. Z. podľa zápisu v pozemkovej knihe bola podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/16.
Na podklade dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva v Žiline č.k. 6D/580/83-15 zo dňa 10. októbra
1983 s právoplatnosťou 1. 11. 1983 nadobudla H. Z. podiel na predmetných nehnuteľnostiach patriaci

Y. Z. v 3/16, a teda podiel H. Z. v čase jej smrti a prejednania dedičstva u nej predstavoval 4/16. Iba
takýto podiel mohol S. Z. po nej v dedičskom konaní nadobudnúť. Pokiaľ ako titul nadobudnutia iného
podielu H. Z. bol uvedený rozsudok Okresného súdu Žilina 11C/338/82 zo 7. 9. 1982, ktorým došlo k
zrušeniu a rozdeleniu podielového spoluvlastníctva medzi W. S., rod. Z., bytom U. č. d. XX a Y. Z., bytom
tamtiež medzi inými i k nehnuteľnostiam tvoriacom predmet sporu, je potrebné uviesť, že predmetný

rozsudok nemohol byť záväzný vo vzťahu k právnemu predchodcovi navrhovateľa, ktorý bol v tom čase
podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností na základe už vyššie poukazovanej darovacej
zmluvy zo 17. júla 1975 registrovanej štátnym notárstvom pod RI 574/75, v ktorej mu mimochodom svoj
spoluvlastnícky podiel v 4/16 i W. Z., rod. S., bytom U. XX, darovala.

V nadväznosti na uvedené i odvolací súd totožne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že S. Z.
nemohol po svojej právnej predchodkyni H. Z. zdediť viac práv ako mala sama, a teda ani nemohol
previesť viac práv ako mal sám na právneho predchodcu odporkyne na základe vyššie poukazovaných
kúpnopredajných zmlúv, odvkladovaných pod V 5606/08 a V 6971/07.I z textu Ústavy SR vyplýva, že majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva.
Ak vznikne situácia, že predávajúci ako nevlastník veci ďalej prevedie vlastnícke právo na kupujúceho,

jedná sa o neplatný právny úkon. Pokiaľ v čase prevodu predávajúci nie je vlastníkom, nemôže previesť
viac práv ako sám má, a teda ani S. Z., pokiaľ nebol vlastníkom nehnuteľností nadobudnutých po H. Z.
ako výlučný vlastník, nemohol na právneho predchodcu odporkyne previesť viac práv, ako sám mal, ale
iba taký podiel ako v skutočnosti H. Z. v deň jej smrti patril a aký na neho jej smrťou prešiel.

V nadväznosti na uvedené i odvolací súd dospel k záveru, že spoluvlastnícky podiel právneho
predchodcu navrhovateľa, tak ako ho nadobudol na základe vyššie poukazovanej darovacej zmluvy
v roku 1975 a ako bol ďalej bol jeho spoluvlastnícky podiel potvrdený i rozhodnutím okresného
súdu v konaní 7C/73/1988, ani ďalšími právnymi úkonmi, od ktorých odporkyňa odvodzuje vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam ako výlučná vlastníčka, spochybnené nebolo. Odvolací súd sa plne
stotožnil s postupom okresného súdu, pokiaľ návrhu navrhovateľa vyhovel a určil, že je spoluvlastníkom

predmetných nehnuteľností v ňom poukazovanom spoluvlastníckom podiele. Navrhovateľ svoje
vlastnícke právo nadobudol na základe dedičského rozhodnutia po svojom právnom predchodcovi P. S.,
čo napokon preukázal i osvedčením o dedičstve sp. zn. 21D/294/2004, ktoré bolo i podkladom pre zápis
na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie U..

Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu ako správny, stotožniac sa i s jeho odôvodnením (až na
poukaz na to, že navrhovateľ mohol predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť i titulom vydržania) potvrdil.
Okresný súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami vznesenými zo strany odporkyne v
priebehu konania, zistil riadne skutkový stav veci a správne návrhu navrhovateľa vyhovel.

Odvolací súd vyhovel námietke odporkyne uplatnenej v podanom odvolaní a na rozhodnutie o trovách
prvostupňového konania aplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom na skutkové zistenia, ktoré
v priebehu konania vyšli najavo, bolo potrebné, aby otázku vlastníctva medzi účastníkmi definitívne
vyriešil súd, preto navrhovateľovi napriek jeho úspechu v spore náhradu trov podľa ust. § 150 ods. 1
O.s.p. priznal iba v rozsahu 1/2. Odporkyňa vzhľadom na ňou predložené dôkazy sa mohla dôvodne

domnievať, že je vlastníčkou predmetných nehnuteľností, tak ako ich nadobudla v dedičskom konaní po
svojom právnom predchodcovi. V nadväznosti na to odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak,
že navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v podobe zaplateného súdneho poplatku 49,75 eur a
náhradu trov právneho zastúpenia 438,36 eur. Tieto uložil odporkyni zaplatiť na účet právneho zástupcu
navrhovateľa, do 3 dní.

Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, ani z
obsahu spisu nebolo zistené, že by mu účelne vynaložené výdavky v súvislosti s odvolaním zo strany
odporkyne vznikli. V nadväznosti na to odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.