Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Róbert Bebčák

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 26Cbi/15/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113218561
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113218561.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci

navrhovateľky: Vera D., nar. XX.XX.XXXX, P. XX, N., D. republika L., zastúpenej: SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti odporcovi: BMK Konkurz,
k.s., so sídlom kancelárie: A. Kmeťa 19, 010 01 Žilina, IČO: 44 434 774, správca úpadcu ROBSTAV,
stavebné družstvo Liptovský Mikuláš, Družstevná 6, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 00 168 319,
zastúpený: JUDr. Jozef Kadura, advokát, ul. Republiky 16, 010 01 Žilina, o určenie popretej pohľadávky,
takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, ženavrhovateľkajevočiúpadcovivkonkurznomkonanívedenompredOkresnýmsúdom

Žilina pod sp. zn. 1R/2/2012 veriteľom pohľadávky vo výške 443.666,63 Eur vyplývajúcej zo zmenky
vystavenej dňa 25.05.2009, splatnej dňa 15.07.2012, zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod
číslom 21 s tým, že poradie tejto pohľadávky je iná pohľadávka.

Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo
výške 273,55 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 07.06.2013 žiadala navrhovateľka určiť, že jej pohľadávka vo výške 443.666,63
Eur vyplývajúca zo zmenky, prihlásená do konkurzu, sa čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti,

výšky a poradia v celom prihlásenom rozsahu považuje za zistenú ako vymáhateľná pohľadávka.
Návrh odôvodnila tým, že Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 1R/2/2012 zo dňa 12.02.2013 bolo
zastavené reštrukturalizačné konanie a bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu ROBSTAV, stavebné
družstvo,LiptovskýMikuláš.Zasprávcubolustanovenýodporca.Navrhovateľkavrámcizákonnejlehoty
prihlásilasvojupohľadávkuztituluzmenkyvovýške443.666,63Eur.Správcapohľadávkupoprel,pričom
dôvody konkretizoval ako: a) nepredloženie originálu zmenky ako legitimačného dokladu navrhovateľky
ako veriteľa, b) pohľadávka nebola prihlásená ako podmienená, c) nedostatočné preukázanie výšky

uplatnenej zmenkovej sumy. Čo sa týka nepredloženia originálu zmenky, pre spôsobilosť listiny byť
dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál alebo o odpis, či fotokópiu listiny. Pri
opačnom názore by bolo možné dospieť k záveru, že tvrdené skutočnosti možno preukázať iba
originálom listiny, čo by nebolo možné, ak je potrebné prílohy priložiť vo viacerých vyhotoveniach.
Predloženie originálu zmenky vyžaduje zákon iba v prípade konania o vydanie zmenkového platobného
rozkazu, pričom zmenka je následne podľa Spravovacieho poriadku vložená do samostatnej obálky a
uschovaná v trezore súdu. Takéto vybavenie pritom správca nemá, nakoľko sa nepredpokladá prijímanie

originálov zmeniek. Okrem toho v tomto prípade navrhovateľka predložila notársky overenú fotokópiu
zmenky, na ktorú je nevyhnutné nazerať ako na originál. Vzhľadom na plularitu zmenkovo zaviazaných
osôb môže byť navrhovateľ obmedzovaný pri uspokojovaní svojej pohľadávky predkladaním originálu
zmenky. V tomto prípade zmenka nebola indosovaná, a preto o postavení navrhovateľky ako majiteľkyzmenky nemôžu byť žiadne pochybnosti. V iných konkurzných konaniach je akceptovanie fotokópií
predložených zmeniek bežnou praxou. Čo sa týka námietky, že pohľadávky nebola prihlásená ako
podmienená, pri tomto dôvode popretia správca nesprávne opomenul zásadný rozdiel medzi právnou

úpravou zmenkového ručenia a ručenia v zmysle Občianskeho, resp. Obchodného zákonníka. Avalista
narozdielodvšeobecnéhoručiteľazabezpečujezaplateniezmenky.Avalistajesamostatnýmdlžníkoma
majiteľ zmenky nie je nútený obrátiť sa najskôr na avaláta, aby mohol uplatniť pohľadávku voči avalistovi.
Zmenkový ručiteľ má pri výkone práv zo zmenky postavenie jedného zo samostatných solidárne
zaviazaných zmenkových dlžníkov. Prihlasovanie podmienených pohľadávok podľa Zákona o konkurze

a reštrukturalizácii vychádza z predpokladu, že prihlasovaná pohľadávka môže reálne vzniknúť, teda
sa jedná o pohľadávky, ktoré v čase plynutia lehoty na prihlásenie pohľadávok zatiaľ neexistujú a môžu
vzniknúť až počas konkurzu. Pohľadávka navrhovateľky však v čase prihlásenia reálne existovala a
nemožno ju považovať za podmienenú. Čo sa týka námietky ohľadom nedostatočného preukázania
výšky uplatnenej sumy, spoločnosť MIMOSTAV, s.r.o, ku dňu splatnosti pôžičky nevrátila navrhovateľke
poskytnuté peňažné prostriedky ani čiastočne. Navrhovateľka tak legitímne pristúpila k vyplneniu

blankozmenky v chýbajúcich náležitostiach v súlade s vyplňovacím právom podľa Článku 2.1 zmluvy
o použití zmenky a vyplňovacom práve k blankozmenke v znení Dodatku č. 1. Zmenková suma vo
výške 428.348,99 Eur predstavuje nezaplatenú pôžičku a dojednané úroky ku splatnosti zmenky. Po
splatnosti zmenkovej sumy má veriteľ ďalej právo na úroky vo výške 6 %, teda 15.317,64 Eur, ktoré boli
určenékudňuvyhláseniakonkurzu.Oprávnenosťprihlásenejpohľadávkyjetakpreukázanáanesporná.

Navrhovateľka predložila na preukázanie údajov uvedených v prihláške všetky relevantné listinné
dôkazné prostriedky, prezentované dôvody popretia považuje preto za neopodstatnené a absurdné.
Pohľadávka bola pritom zistená v predchádzajúcom reštrukturalizačnom konaní v celom rozsahu.

Odporcavpísomnomvyjadreníkpodanémunávrhuuviedol,žeuplatnenýnárokneuznáva.Odporcatrvá

na všetkých dôvodoch popretia pohľadávky a nestotožňuje sa s argumentáciou navrhovateľky ohľadne
nepredloženia originálu zmenky. Odvoláva sa pritom okrem iného aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR v obdobnej veci pod číslom 6Obo/105/2008. V popretí tiež správca uviedol, že záväzok zmenkového
ručiteľaniejevsúladesozmenkovýmzákonomokreminéhozdôvodu,žepodpisavalistuniejesúčasťou
zmenky.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení trvala na podanom návrhu. Z ustanovení zmenkového zákona
nemožno dospieť k záveru, že si veriteľ môže svoje zmenkové nároky uplatňovať iba prostredníctvom
originálu zmenky. Možno akceptovať iba názor, že v prípade indosovanej zmenky je potrebné predložiť
originál. Navrhovateľka je však prvou majiteľkou zmenky, keďže zmenka nebola indosovaná. O
postavení navrhovateľky tak nemôžu byť žiadne pochybnosti. Čo sa týka námietky, že podpis avalistu nie

je súčasťou zmenky, ručiteľské vyhlásenie úpadcu reflektuje zákonné požiadavky podľa §-u 31 Zákona
zmenkového a šekového. Avalista je na zmenke identifikovaný a zmenku podpísali obaja členovia
štatutárneho orgánu úpadcu, ktorí boli oprávnení konať v jeho mene v čase prevzatia zmenkového
ručenia,atopredsedaapodpredsedaúpadcu.Ručiteľskévyhláseniepritommôžebezďalšiehospočívať
iba v podpise avalistu na líci zmenky. Čo sa týka vyjadrenia správcu, že dodatočne označí ďalšie dôkazy,

treba poukázať na to, že konkurzné konanie je ovládané koncentračnou zásadou. Je teda vylúčené, aby
mohol správca rozširovať dôvody popretia aj v konaní o incidenčnej žalobe a tým neprípustne predlžovať
zákonnú lehotu na popieranie pohľadávok.

Napojednávanívykonalsúddokazovanievypočutímprávnychzástupcovúčastníkov,vypočutímsvedka,

oboznámením návrhu na začatie konania, prihlášky pohľadávky, popretia pohľadávky správcom,
zmenky, zmluvy o použití zmenky a dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, zmluvy o pôžičke
a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:

Dňa 25.05.2009 uzatvorila navrhovateľka ako veriteľ so spoločnosťou MIMOSTAV, s.r.o., ako dlžníkom

Zmluvu o pôžičke. Predmetom zmluvy je záväzok navrhovateľky poukázať na účet dlžníka sumu
5.000.000,- Kč. Účastníci sa dohodli, že pôžička bude úročená pevným úrokom vo výške 1.500.000,-
Kč a dlžník sa zaviazal pôžičku spolu s dohodnutým úrokom vrátiť do 31.08.2009. Dňa 28.08.2009
bol uzatvorený Dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke. Podľa tohto dodatku sa účastníci zmluvy dohodli, že
pôžička spolu s pevným úrokom spolu vo výške 6.500.000,- Kč sa bude od 01.09.2009 do 15.12.2009

úročiť úrokom vo výške 9 % ročne, čo predstavuje sumu 214.767,10 Kč. Ďalej sa účastníci dohodli, že v
prípade, ak suma pôžičky spolu s úrokom, teda spolu suma vo výške 6.714.767,10 Kč nebude vrátená
v termíne do 15.12.2009, bude ďalej táto suma úročená úrokom vo výške 2 % mesačne.Dňa 25.05.2009 bola medzi navrhovateľkou a dlžníkom MIMOSTAV, s.r.o., uzatvorená Zmluva o použití
zmenky a Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke. Predmetom zmluvy je udelenie zmenkového
vyplnovacieho práva dlžníkom veriteľovi a dohoda zmluvných strán o obsahu vyplňovacieho práva k

vlastnej blanko zmenke, ktorú neúplnú predložil a odovzdal dlžník pri podpise tejto zmluvy veriteľovi.
Blankozmenka slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi vyplývajúcej zo zmluvy o
pôžičke. Podľa zmluvy odovzdá dlžník veriteľovi vlastnú blankozmenku s doložkou bez protestu,
ktorá bude vyplnená v časti označenia a podpisu vystaviteľa, dátumu vystavenia, miesta vystavenia,
zmenkového veriteľa, avalistu, miesta plnenia s tým, že nevyplnený bude údaj zmenkovej sumy a dátum

splatnosti. Dlžník zároveň udelil veriteľovi právo vyplniť dátum splatnosti a zmenkovú sumu po tom,
čo uplynie päť kalendárnych dní od splatnosti sumy peňažnej pôžičky podľa zmluvy o pôžičke, a to
tak, že veriteľ bude oprávnený do údaja dátumu splatnosti doplniť akýkoľvek dátum po uplynutí piateho
kalendárneho dňa odo dňa splatnosti sumy peňažnej pôžičky, so zaplatením ktorej sa dlžník dostal do
omeškania po jej splatnosti, a ako zmenkovú sumu doplniť sumu zodpovedajúcu výške záväzku voči
veriteľovi, aby sa uspokojila celá pohľadávka veriteľa ako aj pevný úrok dohodnutý v zmluve o pôžičke.

Zmluva je podpísaná navrhovateľkou ako veriteľom, konateľmi spoločnosti MIMOSTAV, s.r.o. Róbertom
VítkomaPetromKrajčuškomazaavalistuROBSTAV,stavebnédružstvoLiptovskýMikulášjepodpísaná
predsedom Vladimírom Hološom a podpredsedom Vladimírom Kováčom.

Dňa 28.08.2009 bol podpísaný Dodatok č. 1 k zmluve o použití zmenky a dohode o vyplňovacom

práve k blankozmenke. Dodatkom došlo k zmene ustanovenia zmluvy s tým, že uvedená blankozmenka
slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa zo zmluvy o pôžičke v znení Dodatku č. 1. Zároveň do
zmluvy účastníci doplnili text, podľa ktorého vyplňovacie právo zaniká právoplatnosťou rozhodnutia
Katastrálneho úradu v Uherskom Hradišti, ktorým bude povolený vklad záložného práva v prospech
veriteľa k pozemku v obci a katastrálnom území Buchlovice, na ktorých sa nachádza rozostavaná stavba

bytového domu.

Navrhovateľka v priebehu súdneho konania predložila súdu originál zmenky vystavenej v Liptovskom
Mikuláši dňa 25. mája 2009. Podľa tejto zmenky sa vystaviteľ MIMOSTAV, s.r.o., zaviazal navrhovateľke
zaplatiť dňa 15. júla 2012 zmenkovú sumu 428.348,99 Eur, a to bez protestu v Liptovskom Mikuláši,

na ul. Jilemníckeho 22, v kancelárii JUDr. Milana Trnovského. Za vystaviteľa je zmenka podpísaná
konateľom Róbertom Vitkom a konateľom Petrom Krajčuškom. Pod podpisom vystaviteľa sa nachádza
označenieAvalistaROBSTAV,stavebnédružstvoLiptovskýMikulášapodpispredseduVladimíraHološa
a podpredsedu Vladimíra Kováča.

Uznesením č. k. 1R/2/2012 zo dňa 12.02.2013, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 34/2013
zo dňa 18.02.2013 súd zastavil reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi ROBSTAV, stavebné družstvo
a zároveň vyhlásil konkurz na majetok dlžníka ROBSTAV, stavebné družstvo.

Navrhovateľka doručila Okresnému súdu Žilina dňa 27.03.2013 prihlášku pohľadávky do konkurzného

konania vedeného pod sp. zn. 1R/2/2012. Touto prihláškou prihlásila s poradím iná pohľadávka,
pohľadávku na istine vo výške 428.348,99 Eur a na úrokoch vo výške 15.317,64 Eur, teda pohľadávku
s celkovou sumou 443.666,63 Eur. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky je uvedené, že spoločnosť
MIMOSTAV,s.r.o.,vystavilavprospechnavrhovateľkyvlastnúzmenku,zazaplateniektorejsazmenkovo
zaručilúpadcaROBSTAV,stavebnédružstvo.Zmenkazabezpečujepohľadávku,ktorávzniklazozmluvy

o pôžičke v znení Dodatku č. 1. Pohľadávka zo zmluvy ku dňu 15.07.2012 predstavuje sumu vo výške
5.000.000,- Kč ako istinu + úroky od 03.06.2009 do 15.12.2009 vo výške 1.714.767,10 Kč a úroky od
16.12.2009 do 15.07.2012 vo výške 4.163.155,60 Kč, teda spolu 10.877.922,70 Kč, čo po prepočte
kurzom NBS platným od 15.07.2012 predstavuje sumu 428.348,99 Eur. Táto suma bola podľa dohody
o vyplňovacom práve doplnená na zmenku ako zmenková suma. Peňažný nárok veriteľa na zaplatenie

zmenky je voči úpadcovi priamy a nepodmienený. V deň splatnosti zmenky nebola zmenka zaplatená
jej vystaviteľom, ani úpadcom ako avalistom.

Správca pohľadávku navrhovateľky vedenú pod poradovým číslom 21 poprel dňa 03.05.2013. Popretie
odôvodnil tým, že podľa Zmenkového a šekového zákona je nevyhnutným predpokladom ochrany

platiaceho dlžníka alebo ručiteľa, aby ten, kto od neho požaduje platenie zmenkovej istiny, bol formálne
legitimovaný. Veriteľ nepreukázal správcovi originál predmetnej zmenky, teda že je držiteľom zmenky,
z ktorej si uplatňuje zaplatenie zmenkovej sumy. Dlžník nie je vystaviteľom predmetnej zmenky, nie je
priamo zaviazaný a je iba ručiteľom - avalistom. V tomto prípade má byť takáto pohľadávka prihlásenáveriteľom ako pohľadávka podmienená. Správca nepovažuje za jednoznačne preukázanú ani výšku
uplatnenej zmenkovej sumy na základe zmluvy o vyplňovacom práve. Záväzok zmenkového ručiteľa
nie je v súlade so zmenkovým zákonom, a preto správca popiera celú uplatnenú pohľadávku v časti

istiny, aj úroku.

Odporca oznámil právnemu zástupcovi navrhovateľky popretie pohľadávky listom zo dňa 20.05.2013,
ktorý bol právnemu zástupcovi navrhovateľky doručený dňa 27.05.2013.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní trval na návrhu. V tomto prípade nie je potrebné
predkladať originál zmenky. Napriek tomu však navrhovateľ má k dispozícii originál zmenky, ktorú
zakladá do súdneho spisu. Popretie pohľadávky oznámil správca na schôdzi veriteľov dňa 23.05.2013
a následne popretie zaslal e-mailovou poštou. Uplatnená zmenka bola pôvodne vystavená ako
blankozmenka, do ktorej následne navrhovateľka v súlade s dohodou doplnila chýbajúce údaje týkajúce
sa výšky zmenkovej sumy a lehoty splatnosti. Zmenka nebola indosovaná a na zmenku nebolo nič

plnené, a to ani zmenkovým dlžníkom, ani avalistom. Zmenkový dlžník medzičasom zanikol výmazom z
obchodného registra. Dôvody popretia zo strany správcu neboli dôvodné. V tomto prípade sa jednalo o
zmenku, ktorá nebola vyplnená zámerne z dôvodu, aby sa dodatočne doplnili relevantné údaje. Zmenka
v tomto prípade bola pripravená na preplatenie v platobnom mieste, do ktorého sa avalista nedostavil.
Zmenka okrem toho obsahuje doložku bez protestu, a preto súd musí vychádzať zo stavu, že zmenka

bola riadne predložená na zaplatenie. Táto doložka zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku. Okrem toho
podľa judikatúry nepredloženie zmenky na platenie nebráni tomu, aby navrhovateľ úspešne uplatňoval
zmenkovú pohľadávku v súdnom konaní. Navrhovateľ trvá na tom, že nebolo potrebné predkladať
originál zmenky, keďže bola predložená overená fotokópia. Napriek tomu navrhovateľ preukázal, že
disponuje originálom zmenky. V tomto prípade nešlo o podmienenú pohľadávku, a preto navrhovateľka

nemusela pohľadávku ako podmienenú prihlasovať. Zmenka samotná okrem toho stelesňuje uplatnený
nárok, a preto nie je potrebné v konaní preukazovať ďalšie okolnosti týkajúce sa jej vystavenia a
vyplnenia.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že originál zmenky bol predložený až na pojednávaní,

a preto popretie pohľadávky správcom z dôvodu nepredloženia originálu zmenky bolo dôvodné. Zmenka
medzičasom mohla byť indosovaná, prípadne na ňu mohlo byť plnené zmenkovým dlžníkom, a preto
je nevyhnutné, aby zmenka bola spolu s prihláškou predložená v origináli. Námietka vo vzťahu k
podmienenej pohľadávke padla z dôvodu, že zmenkový dlžník MIMOSTAV, s.r.o. bol medzičasom
vymazaný z obchodného registra ku dňu 28.08.2013. Keďže originál zmenky nebol predložený spolu s

prihláškou, postupoval správca v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou, ak zmenkovú pohľadávku
poprel. Námietky správcu boli odôvodnené predovšetkým nepredložením originálu zmenky. O trovách
konaniaodporcažiadarozhodnúťpodľa§-u143OSP,keďžeodporcanezavinilpodanietakéhotonávrhu.

Na pojednávaní bol ako svedok vypočutý predseda družstva úpadcu Vladimír Hološ. Tento uviedol,

že navrhovateľku pozná ako osobu, ktorá spolu s manželom požičiavala finančné prostriedky. Tieto
požičalaspoločnostiMIMOSTAVnazákladevzťahuspánomRóbertomVítekom.Vtomtovzťahuúpadca
vystupovalakoavalistazapôžičku.Finančnéprostriedkyboliurčenénakúpupozemkupodbytovýdomv
Buchloviciach. V súvislosti s týmto vzťahom podpisovali ako avalisti prázdnu nevyplnenú blankozmenku
a tiež dodatok k zmluve o pôžičke. Po oboznámení sa so zmenkou potvrdil, že na zmenke sa nachádza

jeho podpis a rovnako sa podpis nachádza na zmluve o vyplnení zmenky vrátane Dodatku č. 1 k tejto
zmluve. V čase, kedy zmenku podpisoval, táto nebola vôbec vypísaná a mal ju vypísať pán Vítek v
prípade nezaplatenia pôžičky. Vyplnenú zmenku nikdy nevidel, nebola im predložená, ani im nebolo
oznámené, že bola vyplnená. V čase podpisu boli na zmenke len tie časti, ktoré sú vytlačené, a rukou
na nej nebolo nič písané. Nevie, kto zmenku vyplňoval.

Keďže v tomto prípade sa konkurzné konanie začalo v roku 2013, je potrebné na úpravu práv a
povinností účastníkov použiť ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácií v znení účinnom od
01.01.2012.

Podľa § 28 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom
od 1.1.2012, pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.Podľa ods.2 prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená
v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu; v jednom rovnopise veriteľ doručí
prihlášku aj na súd.

Podľa §-u 29 ods. 1, prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné
náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú:
a) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa,
b) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu,

c) právny dôvod vzniku pohľadávky,
d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty,
e) celková suma pohľadávky,
f) podpis.
Podľa ods. 4, celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom
príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku.

Podľa ods. 6, k prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý
je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom
rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje.

Podľa §-u 32 ods. 1, každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou

úpadcu,zoznamomzáväzkov,prihliadnenavyjadreniaúpadcuainýchosôbavykonáajvlastnéšetrenie.
Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.
Podľa ods. 2, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky
písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky,
poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o

pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a
výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.
Podľa ods. 3, pohľadávku možno poprieť
a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok,
b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak

ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.
Podľa ods. 5, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri
popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri
popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá
pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi

popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s
odbornou starostlivosťou.
Podľa ods. 6, popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a
písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
Podľa ods. 9, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba

musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči
všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky
veriteľovi,inakzanikne.Právonaurčeniepopretejpohľadávkyjeuplatnenévčasajvtedy,akbolapodaná
žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
Podľa ods. 15, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia

a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho
práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
Podľa ods. 16, rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom
konkurzného konania.

Podľa §-u 30 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového, zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú
sumu, alebo pre jej časť zaručiť zmenečným ručením.

Podľa §-u 31 ods. 1 tohto zákona, ručiteľské vyhlásenie sa píše na zmenku, alebo na prívesok.
Podľa odseku 2, ručenie sa vyjadruje slovami „ako ručiteľ“, alebo inou doložkou rovnakého významu;

ručiteľ ho podpíše.
Podľa odseku 3, o holom podpise ručiteľa na líci zmenky platí, že zakladá zmenečné ručenie, ak nejde
o podpis zmenečníka alebo vystaviteľa.Podľa §-u 32 ods. 1 tohto zákona, zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.

Podľa §-u 38 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového - zmenku zročnú v určitý deň alebo v určitý čas

po dáte vystavenia, alebo po videní, musí majiteľ predložiť na platenie v platobný deň, alebo v jeden
deň z nasledujúcich dvoch pracovných dní.

Podľa §-u 46 ods. 1 tohto zákona - vystaviteľ, indosant alebo zmenečný ručiteľ môžu doložkou bez trov,
bez protestu, alebo inou doložkou rovnakého významu na zmenku napísanou a podpísanou oslobodiť

majiteľa od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv, dal urobiť protest pre neprijatie alebo pre
neplatenie.
Podľa odseku 2 - doložka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti zmenku včas predložiť a dať potrebné
správy. Preukázať, že lehoty neboli dodržané má ten, kto sa toho proti majiteľovi dovoláva.

Podľa §-u 47 ods. 1 - všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní

majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou.
Podľa § 48 ods. 1 tohto zákona, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa §-u 53 ods. 1 tohto zákona, zmeškaním lehôt určených
- na predloženie zmenky, na videnie alebo na určitý čas po videní,
- na protestáciu pre neprijatie, alebo pre neplatenie,

- na predloženie zmenky na platenie pri doložke bez trov
stráca majiteľ svoje práva proti indosantom, vystaviteľovi a všetkým ostatným osobám zmenečne
zaviazaným, okrem prijímateľa.

Podľa článku I §-u 75 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, vlastná zmenka

obsahuje:
1/ označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná,
2/ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu,
3/ údaj zročnosti,

4/ údaj miesta, kde sa má platiť,
5/ meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť,
6/ dátum a miesto vystavenia zmenky,
7/ podpis vystaviteľa.

Podľa§-u77ods.1druhejčastitohtozákona,pokiaľtoneodporujepovahevlastnejzmenky,platiapreňu
ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente, zročnosti, platení, postihu pre neplatenie, platenie
pre česť, odpisoch, zmenách, premlčaní, dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu.

Podľa §-u 78 ods. 1 druhej časti tohto zákona, vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako

prijímateľ cudzej zmenky.

Ako prvou sa súd v konaní zaoberal otázkou dodržania zákonom stanovenej lehoty na podanie
incidenčnej žaloby v trvaní 30-tich dní od doručenia písomného oznámenia správcu veriteľovi o popretí
jeho pohľadávky. V tomto prípade oznámenie správcu o popretí pohľadávky zo dňa 20.05.2013 bolo

právnemu zástupcovi navrhovateľky doručené dňa 27.05.2013. Navrhovateľka návrh na začatie konania
na konajúcom súde podala dňa 07.06.2013. Preto možno konštatovať, že návrh na začatie konania bol
navrhovateľkou podaný včas, nakoľko lehota na podanie takéhoto návrhu uplynula až dňom 26.06.2013.

Z vykonaných dôkazov súd zistil, že predmetom prihlášky navrhovateľky bola pohľadávka vyplývajúca

zo zmenky, ktorú navrhovateľka ako prílohu prihlášky predložila v notársky overenej fotokópii. Prihláškou
navrhovateľka uplatnila sumu pozostávajúcu z istiny a vyčíslených úrokov z pôžičky a tiež úrok podľa
Zákona zmenkového a šekového vo výške 6 % ročne. Správca pohľadávku poprel z dôvodu, že nebolpredložený originál zmenky, ďalej z dôvodu, že pohľadávka mala byť prihlásená ako podmienená a tiež
z dôvodu nepreukázanej výšky uplatnenej zmenkovej sumy.

Čo sa týka prvého dôvodu popretia pohľadávky, a to dôvodu nepredloženia originálu zmenky,
navrhovateľka argumentovala tým, že originál zmenky nebolo potrebné predkladať, keďže spolu s
prihláškou bola zmenka predložená v notársky overenej fotokópii. Podľa názoru súdu však takýto
názor navrhovateľky neobstojí. Predloženie prvopisu zmenky je základným legitimačným nástrojom
veriteľa, ktorý nárok zo zmenky uplatňuje. Z tohto pohľadu nie je možné zmenku ničím nahradiť, a to

ani predložením či už overených alebo neoverených kópií zmenkovej listiny. Bez predloženia originálu
zmenky nie je možné urobiť záver o legitimácii navrhovateľky na uplatnenie zmenkovej pohľadávky.
Istotu o legitimácii navrhovateľky je potrebné mať nielen v okamihu podania prihlášky, ale po celú dobu
konkurzného konania až do jeho ukončenia. Nie je možné pripustiť, aby sa táto legitimácia v priebehu
súdneho alebo konkurzného konania menila bez toho, aby o tejto skutočnosti mal vedomosť správca.
Zmenka je cenným papierom, ktorý je priamo určený k tomu, aby bol prevádzaný a tieto prevody by

tak nebolo možné vylúčiť ani v priebehu konkurzného konania, ak by navrhovateľke zmenka zostala
k dispozícii. Je preto potrebné počas konania stiahnuť zmenku z obehu a prípadne ju navrhovateľke
vrátiť až po skončení konania. Tento záver výslovne platí v zmysle ustanovenia §-u 175 OSP pre
skrátené konanie smerujúce k vydaniu zmenkového platobného rozkazu. Tieto závery je však potrebné
použiť pre všetky konania, v ktorých sa uplatňuje nárok zo zmenky, teda aj na konanie, v rámci ktorého

navrhovateľka svoj nárok uplatnila prihláškou do konkurzného konania. Tento názor je ustálený aj
judikatúrou Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudkom č. k. 6Obdo/105/2008 zo dňa 27.
novembra 2008, ktorý predložil do súdneho spisu odporca. Toto rozhodnutie vychádza zo záveru, že
Zákon zmenkový a šekový sa vzťahuje aj na konkurzné konanie a nevyhnutým predpokladom ochrany
platiacehodlžníkaje,abyten,ktoodnehopožadujeplateniezmenkovejistiny,bolformálnelegitimovaný.

Najvyšší súd tak týmto rozhodnutím potvrdil rozsudok súdu nižšieho stupňa, ktorým bola zamietnutá
žaloba, ktorou sa navrhovateľ domáhal určenia pravosti prihlásenej pohľadávky, práve z dôvodu, že v
prejednávanej veci navrhovateľ nepreukázal správcovi konkurznej podstaty a ani súdu prvého stupňa
originály predmetných zmeniek a že je držiteľom zmeniek, z ktorých si uplatňuje zaplatenie zmenkovej
sumy. Tým navrhovateľ nepreukázal oprávnenosť v konkurze uplatnenej pohľadávky.

Súd je potom toho názoru, že odporca postupoval v súlade so svojimi povinnosťami a v súlade so
Zákonom zmenkovým a šekovým, ak prihlásenú pohľadávku navrhovateľky, ktorá nebola preukázaná
predložením originálu zmenky, poprel. V priebehu súdneho konania však zo strany navrhovateľky
tento zásadný nedostatok bol odstránený, nakoľko navrhovateľka do súdneho spisu predložila originál

predmetnej zmenky. Z tohto originálu potom súd konštatuje, že navrhovateľka je nositeľkou zmenkovej
pohľadávky pozostávajúcej z istiny vo výške 428.348,99 Eur a následne dopočítaných zmenkových
úrokov vo výške 6 % z tejto sumy, ktoré navrhovateľka vypočítala ku dňu vyhlásenia konkurzu sumou
15.317,64 Eur. Pre rozsudok súdu je pritom rozhodujúci stav zistený v čase jeho vyhlásenia. Ku dňu
vyhlásenia rozsudku tak odpadol zásadný dôvod popretia pohľadávky odporcom, a to nepredloženie

originálu zmenky.

Ďalším dôvodom, pre ktorý správca pohľadávku poprel, je jeho tvrdenie, že vzhľadom na postavenie
úpadcu ako avalistu, teda zmenkového ručiteľa, mala byť pohľadávka v konkurznom konaní prihlásená
ako podmienená, čo správca odôvodňuje tým, že úpadca nie je priamo zaviazaný, ale je iba ručiteľom.

Tento dôvod popretia prihlásenej pohľadávky správcom je však v príkrom rozpore s ustanoveniami
Zákona zmenkového a šekového. Podľa týchto ustanovení zmenkový ručiteľ zaručuje zaplatenie
zmenky, a to buď pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť. V zmysle ustanovenia §-u 32 ods. 1 zákona
je pritom zmenkový ručiteľ zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil. Záväzok avalistu ako zmenkového
ručiteľa tak má právne ten istý obsah a rozsah ako záväzok osoby, za ktorú sa avalista zaručil. Záväzok

zmenkového ručiteľa je záväzkom abstraktným a v pomere k záväzku osoby, za ktorú sa zaväzuje,
je tento záväzok zmenkového ručiteľa samostatným. Na posudzovanie zmenkového ručenia pritom
nie je možné použiť zásady upravujúce ručenie podľa prepisov občianskeho alebo obchodného práva
a zmenkové ručenie sa spravuje výlučne ustanoveniami Zákona zmenkového a šekového. Ručiteľ,
ktorý sa zaručí za vystaviteľa vlastnej zmenky, sa stáva priamym zmenkovým dlžníkom, pričom všetci

tí, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa za ňu zaručili, sú vo vzťahu k majiteľovi zmenky
zaviazaní solidárne v zmysle ustanovenia §-u 47 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového. Ručiteľ
teda preberá zodpovednosť kumulatívne spolu so záväzkom osoby, za ktorú sa zaručil, a zmenkovo
je tak v tomto prípade zaviazaný v rovnakom poradí ako vystaviteľ vlastnej zmenky. Zmenkový ručiteľteda nepredstavuje dlžníka, ktorý by bol zaviazaný subsidiárne, a preto dlžník nemôže požadovať,
aby majiteľ zmenky najprv postupoval voči principiálnemu dlžníkovi, teda v tomto prípade vystaviteľovi
zmenky. Majiteľ zmenky dokonca nemusí vystaviteľa zmenky, za ktorého ručiteľ prevzal ručenie, na

plnenie vôbec vyzvať. Zmenkové ručenie je tak samostatným záväzkom a nie je ani v akcesorickom
vzťahu k záväzku hlavného zmenkového dlžníka. Záväzok zmenkového ručiteľa vyplýva z vlastného
právneho dôvodu, ktorým je samotné zmenkové ručenie, a kumulatívne pristupuje k záväzku hlavného
zmenkového dlžníka.

Úpadca ako zmenkový ručiteľ je tak priamo zaviazaný na platenie zmenkového záväzku voči majiteľovi
zmenky, a preto pohľadávka prihlásená navrhovateľkou v žiadnom prípade nemôže byť prihlasovaná
a charakterizovaná ako pohľadávka podmienená, nakoľko navrhovateľka bez splnenia akýchkoľvek
ďalších formálnych, či iných náležitostí môže uplatňovať právo na zaplatenie zmenkovej sumy priamo
voči úpadcovi ako ručiteľovi. Tento dôvod popretia pohľadávky správcom preto neobstojí. Je potom
bez akéhokoľvek právneho významu skutočnosť, že medzičasom zmenkový dlžník - vystaviteľ zmenky

zanikol výmazom z obchodného registra, nakoľko bez ohľadu na to, či vystaviteľ zmenky zanikol alebo
nezanikol, môže navrhovateľka uplatniť svoju pohľadávku priamo voči úpadcovi ako zmenkovému
ručiteľovi, pričom nie je povinná nijakým spôsobom túto pohľadávku uplatňovať voči vystaviteľovi
zmenky ako hlavnému zmenkovému dlžníkovi.

Poslednou námietkou, ktorú uplatnil správca v popretí pohľadávky, je námietka ohľadom výšky vyplnenej
zmenkovej sumy. V súvislosti s touto námietkou treba poukázať na skutočnosť, že správca túto námietku
nijakým spôsobom bližšie nevymedzil a neodôvodnil. Uviedol len, že výšku uplatnenej zmenkovej sumy
nepovažuje za jednoznačne preukázanú. Po oboznámení sa s vyššie uvedenými zmluvami o pôžičke
a zmluvou, na základe ktorej bola blankozmenka vyplnená, však súd dospel k záveru, že uplatnená

suma korešponduje s výškou záväzku, ktorý vznikol spoločnosti MIMOSTAV, s.r.o., na základe zmluvy
o pôžičke spolu s Dodatkom č. 1 uzatvoreným k tejto zmluve. Zmenková pohľadávka pozostáva z istiny
poskytnutej pôžičky spolu s pôvodne dohodnutým pevným úrokom a následne v dodatku dohodnutým
úrokom vo výške 2 % mesačne. V súlade s dohodou o vyplňovacom práve navrhovateľka vyčíslila
túto pohľadávku ku dňu splatnosti zmenky 15.07.2012 a uplatnená suma 10.877.922,70 Kč zodpovedá

dohodnutej výške záväzku podľa zmluvy o pôžičke v spojení s Dodatkom č. 1 k tejto zmluve. Následne
bola táto suma podľa kurzu NBS prepočítaná na menu Euro a doplnená ako zmenková suma do
vystavenej blankozmenky. Okrem tejto sumy prihlásenej ako istina pohľadávky uplatnila navrhovateľka
tiež právo na zaplatenie úroku. Vypočítaný úrok 15.317,64 Eur zodpovedá zákonnému zmenkovému
úroku 6% z istiny za obdobie od splatnosti zmenky do vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Na

základe uvedeného potom súd aj túto námietku správcu vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodnú.

V priebehu súdneho konania navrhovateľ uplatnil ďalšiu námietku a síce, že podpis avalistu nie je
súčasťou zmenky. Ohľadom tejto námietky sa konajúci súd stotožňuje s názorom právneho zástupcu
navrhovateľky. Správca podľa názoru súdu nie je oprávnený dodatočne rozširovať dôvody popretia

prihlásenej pohľadávky. Správca má zákonom stanovenú lehotu, v rámci ktorej je povinný voči
prihlásenej pohľadávky v dôvodoch popretia uviesť všetky svoje námietky, ktoré voči tejto pohľadávke
uplatňuje. Na dodatočne vznesené námietky tak už nie je potrebné prihliadať. Okrem toho súd poukazuje
na skutočnosť, že táto námietka ani nezodpovedá ustanoveniam Zákona zmenkového a šekového vo
vzťahu k predloženej zmenke. Zákon zmenkový a šekový v ustanovení §-u 31 ods. 3 ustanovuje, že

na vznik zmenkového ručenia postačuje púhy podpis ručiteľa na líci zmenky. V tomto prípade možno
konštatovať, že štatutárny orgán úpadcu, a to tak predseda, ako aj podpredseda, podpísali zmenku
na líci v časti označenia avalistu. Na to, aby úpadca prevzal zmenkové ručenie, by postačoval púhy
podpis štatutárnych orgánov úpadcu. V tomto prípade však okrem tohto podpisu je presne vymedzené
aj postavenie úpadcu ako avalistu s uvedením jeho obchodného mena a IČO. Súdu nie je zrejmé,

ako správca dospel k záveru, že podpis úpadcu nie je súčasťou zmenky. Správca totižto tento svoj
názor nijakým spôsobom bližšie neodôvodnil a okrem jeho uvedenia v písomnom vyjadrení k podanému
návrhu už ďalej v priebehu súdneho konania toto tvrdenie ďalej neuplatňoval.

Čo sa týka otázky, že zmenka bola pôvodne vystavená bez zákonom stanovenej náležitosti, teda ako

blanko zmenka, táto skutočnosť nemá na vznik pohľadávky navrhovateľky z tejto zmenky voči úpadcovi
žiaden vplyv. Do súdneho spisu aj k prihláške navrhovateľky bola táto zmenka predložená potom, ako
na nej boli doplnené všetky zákonom požadované náležitosti. Zmenka bola pôvodne vystavená ako
blankozmenka v súlade s dohodou, ktorú uzatvoril dlžník MIMOSTAV, s.r.o., s veriteľom - navrhovateľkouza účasti úpadcu ako avalistu. V tejto dohode bolo presne vymedzené, aké náležitosti bude mať
vystavenázmenkastým,žeakonevyplnenénazmenkebudúúdajezmenkovejsumyadátumsplatnosti.
Následne, ako už bolo uvedené, bola táto zmenka v súlade s uzatvorenou dohodou o vyplňovacom

práve doplnená práve o tieto dva chýbajúce údaje. Čo sa týka vyjadrenia svedka Hološa, ktorý uviedol,
že v čase podpisu z jeho strany sa na zmenke nachádzal len predtlačený text bez akýchkoľvek rukou
dopisovaných údajov, táto skutočnosť v priebehu súdneho konania nebola preukázaná. Táto skutočnosť
je pritom v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, ktorú svedok v mene avalistu rovnako podpísal. Z
tejto dohody je zrejmé, aké náležitosti mala zmenka v čase jej vystavenia a aké náležitosti do nej mali

byť dodatočne doplnené. Preukázať, že zmenka v čase podpisu avalistom nemala ani tie náležitosti,
ktoré mali byť vyplnené podľa zmluvy o vyplňovacom práve, by musel v súdnom konaní ten, kto takúto
námietku uplatňuje. Na preukázanie stavu listiny v čase podpisu avalistu však žiadne dôkazy predložené
neboli. Spolu s prihláškou a aj v priebehu súdneho konania bola súdu predložená zmenka obsahujúca
všetky zákonom stanovené náležitosti. Žiaden rozpor súd nezistil ani medzi textom zmenkovej listiny
dopísaným rukou a textom, ktorý mal byť súčasťou zmenkovej listiny podľa dohody o vyplňovacom

práve. Preto ani takáto námietka uplatnená štatutárnym orgánom úpadcu nie je dôvodná.

Rovnako nie je v konaní podstatná a dôvodná ďalšia tvrdená okolnosť a síce, že zmenka nebola
predložená na platenie. V tomto prípade zmenka síce obsahuje doložku bez protestu, avšak táto doložka
podľa §-u 46 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového majiteľa neoslobodzuje od povinnosti zmenku včas

predložiť. Zároveň však toto ustanovenie dáva povinnosť preukázať, že lehoty neboli dodržané, tomu,
kto sa nedodržania týchto lehôt voči majiteľovi zmenky dovoláva. V takomto prípade tak zákon výslovne
ustanovuje, že povinnosť preukázať nepredloženie zmenky v zákonom stanovenej lehote má ten, kto
túto okolnosť namieta, teda v tomto prípade úpadca. Žiadne takéto dôkazy však v priebehu súdneho
konania produkované neboli. Ak by aj v konaní bolo preukázané, že navrhovateľka zmeškala lehotu

na predloženie zmenky, nemalo by to žiaden vplyv na odôvodnenosť ňou prihlásenej pohľadávky voči
úpadcovi, nakoľko v zmysle ustanovenia §-u 53 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového zmeškaním
lehoty na predloženie zmenky stráca majiteľ svoje práva proti indosantom, vystaviteľovi a všetkým
ostatnýmosobámzmenečnezaviazaným,okremprijímateľa.Vtomtoprípadesajednáovlastnúzmenku
a v zmysle ustanovenia §-u 78 ods. 1 zákona je vystaviteľ vlastnej zmenky zaviazaný rovnako ako

prijímateľ cudzej zmenky. Zmeškanie lehoty na predloženie zmenky na platenie tak nemá žiaden vplyv
na práva voči vystaviteľovi zmenky, a teda ani na uplatnenie pohľadávky voči úpadcovi, nakoľko úpadca
ako zmenkový ručiteľ je zaviazaný rovnako ako ten, za koho sa zaručil, teda rovnako ako vystaviteľ
zmenky. Vo všeobecnosti platí, že zmeškanie lehoty v zmysle ustanovenia §-u 53 ods. 1 zákona nemá
vplyv na práva majiteľa voči priamym dlžníkom. Tak vystaviteľ vlastnej zmenky, ako aj osoba, ktorá sa

ako zmenkový ručiteľ zaručuje za vystaviteľa vlastnej zmenky, sú priamymi zmenkovými dlžníkmi.

Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že ku dňu vyhlásenia rozsudku nie je daný
žiaden z dôvodov, pre ktoré správca prihlásenú pohľadávku navrhovateľky poprel. V priebehu súdneho
konania odpadla dôvodnosť jedinej relevantnej námietky správcu a síce, že navrhovateľka nepredložila

originál zmenky. Ďalšie námietky správcu boli súdom vyhodnotené ako od počiatku nedôvodné a po
predložení originálu zmenky ich správca v konaní ani ďalej neuplatňoval. Súd preto dospel k záveru, že
návrh navrhovateľky je dôvodný.

Navrhovateľka pritom petit podaného návrhu formulovala ako žiadosť o určenie, že jej pohľadávka

je oprávnená a považuje sa za zistenú. Takto formulovaný petit nezodpovedá ustanoveniam Zákona
o konkurze a reštrukturalizácii, nakoľko záver, že pohľadávka je oprávnená a zistená, je zákonným
následkom právoplatného rozhodnutia súdu o určení pohľadávky (§ 32 ods. 19 ZKR). Z petitu a z návrhu
na začatie konania je však nepochybné, čoho sa navrhovateľka podaným návrhom domáha, a preto súd
výrok súdneho rozhodnutia preformuloval takým spôsobom, aby bol v súlade so Zákonom o konkurze

a reštrukturalizácii, pričom nedošlo k žiadnej zmene obsahových náležitostí požadovaného určenia.

Súd potom návrhu v celom rozsahu vyhovel a rozsudkom určil, že navrhovateľka je voči úpadcovi v
predmetnom konkurznom konaní veriteľom pohľadávky vo výške 443.666,63 Eur na základe zmenky
vystavenej dňa 25.05.2009, ktorá bola zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod poradovým

číslom 21. Keďže uplatnená pohľadávka navrhovateľky nie je ani prednostnou pohľadávkou, ani
pohľadávkou z nového úveru, ani pohľadávkou z poistenia, či pohľadávkou podľa §-u 95 ods. 2 ZKR,
jedná sa o pohľadávku, ktorá má byť v konkurznom konaní uspokojovaná v poradí iná pohľadávka. Preto
súd zároveň určil poradie tejto pohľadávky ako iná pohľadávka.Podľa §-u 143 OSP - odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti
navrhovateľovi, ak svojim správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania.

Podaným návrhom žiadala navrhovateľka určiť, že jej patrí pohľadávka prihlásená v konkurznom
konaní vyplývajúca zo zmenky. Navrhovateľka však nepredložila spolu s prihláškou pohľadávky
samotnú zmenku v origináli a originál zmenky bol predložený až po začatí súdneho konania na
prvom pojednávaní vo veci. Navrhovateľka teda originál zmenky ako základný legitimačný nástroj

na preukázanie, že je nositeľkou prihlásenej zmenkovej pohľadávky, predložila súdu až v priebehu
súdneho konania. Možno preto konštatovať, že správca postupoval v súlade so zákonom a vyššie
uvedenou judikatúrou, ak pohľadávku navrhovateľky z tohto dôvodu poprel. Z vyjadrení správcu v
priebehu súdneho konania, ktoré uskutočnil na pojednávaniach vo veci, je pritom zrejmé, že sa jednalo
o základný dôvod popretia pohľadávky a po predložení originálu už správca na ďalších uvádzaných
dôvodoch netrval. Popretie pohľadávky správcom z dôvodu nepredloženia originálu zmenky tak súd

považuje za dôvodné. Správca teda svojim správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie
konania. Konanie bolo navrhovateľkou začaté bez toho, aby navrhovateľka predložila správcovi zmenku
v origináli a ak správca takto prihlásenú pohľadávku poprel, tak postupoval v súlade so Zákonom o
konkurze a reštrukturalizácii, Zákonom zmenkovým a šekovým a ustálenou judikatúrou. Správca teda
žiadne svoje povinnosti vo vzťahu k prihlásenej pohľadávke navrhovateľky neporušil. Skutočnosť, že

navrhovateľka je nositeľkou prihlásenej zmenkovej pohľadávky bola preukázaná až v priebehu súdneho
konania po predložení originálu zmenky. Správca tak svojim správaním nedal príčinu na podanie návrhu
na začatie konania, a preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa §-u 143 OSP. Napriek tomu,
že navrhovateľka bola v konaní v celom rozsahu úspešná, potom súd priznal právo na náhradu trov
konania odporcovi.

Nastraneodporcuvzniklitrovytitulomtrovprávnehozastúpenia,atoza4úkonyprávnejslužby(príprava
a prevzatie, vyjadrenie k návrhu a 2-krát účasť na pojednávaní). Právny zástupca odporcu v písomnom
vyčíslení trov právneho zastúpenia zo dňa 04.04.2014 uplatnil tarifnú odmenu za jeden úkon právnej
pomoci vo výške 1.283,09 Eur, ktorú vypočítal z predmetu konania vo výške 428.348,99 Eur. Žaloba

o určenie pravosti výšky alebo poradia pohľadávky z dôvodu jej popretia správcom je však určovacou
žalobu podľa §-u 80 písm. c) OSP a pri posudzovaní náhrady trov konania úspešnému účastníkovi preto
platí, že výška tarifnej odmeny jeho advokáta sa určuje podľa §-u 11 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.,
teda ako v spore s neoceniteľnou hodnotou veci (uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 534/2011-8
zo dňa 13.12.2011). Otázka určenia tarifnej odmeny v konaní o incidenčnej žalobe je súdnou praxou

dlhodobo ustálená a okrem tohto rozhodnutia ústavného súdu možno poukázať napr. na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/262/2007 a rozhodnutie v dovolacom konaní sp. zn. 1MObdo V
17/2006. Právnemu zástupcovi odporcu tak patrí odmena podľa §-u 11 ods. 1 písm. a) advokátskej
tarify, teda vo výške 1/13 výpočtového základu. Za 3 úkony právnej služby uskutočnené v roku 2013
tak patrí odmena vo výške 3 x 60,07 Eur a za 1 úkon právnej služby uskutočnený v roku 2014 odmena

vo výške 61,87 Eur. Právnemu zástupcovi odporcu ďalej patrí režijný paušál vo výške 3 x 7,81 Eur za
úkony uskutočnené v roku 2013 a 1 x 8,04 Eur za úkon uskutočnený v roku 2014. Spolu potom trovy
právneho zastúpenia predstavujú 273,55 Eur.

Na základe uvedeného súd uložil navrhovateľke povinnosť nahradiť odporcovi na účet jeho právneho

zástupcu trovy konania vo výške 273,55 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.