Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. september 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 19Cb/112/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113206238
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113206238.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: C.

J., nar. XX.X.XXXX, s miestom podnikania Lhotka 86, 73947 Česká republika, IČO: 10649379, právne
zastúpeného:AdvokátskakanceláriaBorgulová&Péteriovás.r.o.,sosídlomFarská4,94901Nitra,IČO:
46 104 020, proti žalovanému: ECORAW, s.r.o., so sídlom Záturčianska 1815/16, 036 01 Martin, IČO: 44
872 267, právne zastúpenému: JUDr. Annou Kokavcovou, advokátkou, so sídlom v Žiline, Framborská
58, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 500.000,- CZK s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 500.000,- CZK spolu s 9,50 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 500.000,- CZK od 1.8.2012 až do zaplatenia a priamo na účet právneho zástupcu žalobcu

nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 1.170,- EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 2.057,33
EUR, do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 26.2.2013 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie peňažnej pohľadávky 500.000,- CZK spolu s príslušenstvom z titulu úroku z omeškania 9,50
%-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 500.000,- CZK od 1.8.2012 až do zaplatenia. Na odôvodnenie
žalovanej peňažnej pohľadávky uviedol tvrdenia, podľa ktorých uzatvoril ako prevádzajúci so žalovaným
ako s nadobúdateľom Zmluvu o prevode vlastníctva patentov a úžitkových vzorov č. 001/2010 z
21.5.2010 /ďalej už len Zmluva/. Podľa článku 6 bod 6.1 sa táto Zmluva riadi slovenským právom. Na

základe tejto Zmluvy žalobca previedol na žalovaného svoje priemyselné práva chránené patentami a
úžitkovými vzormi, tak ako sú vymenované v článku 2 ods. 2.1. Zmluvy. Zmena zápisu v registri patentov
a úžitkových vzorov u Úradu priemyselného vlastníctva bola vykonaná a žalovaný ako nadobúdateľ sa
stal vlastníkom týchto patentov a úžitkových vzorov. K Zmluve bol uzatvorený Dodatok č. 1 z 8.7.2010 /
ďalej už len Dodatok č. 1/ a Dodatok č. 2 z 1.12.2010 /ďalej už len Dodatok č. 2/. V článku 4. ods. 4.1
Zmluvy bola dohodnutá cena za prevod patentov a úžitkových vzorov vo výške 20.000.000,- Kč. Jej
splatnosť vyplýva z Dodatku č. 2, ktorým si zmluvné strany dohodli splatnosť ceny tak, že do 30 dní

od podpisu Zmluvy mal žalovaný zaplatiť prvú splátku vo výške 200.000,- Kč, čo učinil a zostávajúcu
časť mal zaplatiť do 21.5.2015, a to v ročných splátkach s tým, že výška každej splátky bude 20 %
ročného zisku spoločnosti nadobúdateľa, teda žalovaného so zohľadnením článku 4.3 Zmluvy, najmenej
však 500.000,- Kč, pričom prvá splátka je splatná v roku 2012 za rok 2011. Splátka vo výške 500.000,-
Kč bola splatná 30 dní od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky žalovaného za príslušný
kalendárny rok počínajúc účtovnou závierkou za rok 2011. Výška zisku žalovaného pred zdanením za
príslušný rok má byť dokladovaná potvrdením autorizovaného audítora, ktorý vydal správu k účtovnej

závierke. Pokiaľ nebude riadna individuálna účtovná závierka schválená do 30.6. príslušného roku, je
splátka ceny splatná do 31.7. toho roku, v ktorom mala byť účtovná závierka podľa zákona schválená.
Keďže žalobca nevie, či žalovaný schválil do 30.6.2012 riadnu individuálnu účtovnú závierku za rok 2011
a akých ziskov a ekonomických výsledkov dosiahol žalovaný a tiež neobdržal od žalovaného riadnuindividuálnu účtovnú závierku za rok 2011 a správu autorizovaného audítora k účtovnej závierke za rok
2011, nemá istotu, či splátka ceny za prevod vlastníctva k patentom a úžitkovým vzorom podľa Zmluvy
a Dodatkov č. 1 a č. 2 mala byť vyššia ako 500.000,- Kč. Na základe toho je však isté, že žalovaný

mal k 31.7.2012 zaplatiť žalobcovi najmenej 500.000,- Kč ako splátku za prevod vlastníctva patentov a
úžitkových vzorov podľa Zmluvy, čo však neučinil a je so splnením tohto záväzku v omeškaní.

Proti platobnému rozkazu vydanému vo veci podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s
odôvodnením vo veci. Na odôvodnenie odporu žalovaný namietal absolútnu neplatnosť Zmluvy a

jej Dodatkov pre neurčitosť vymedzenia predmetu prevodu. Poukázal na bod 2.1 Zmluvy, z ktorého
nevyplýva, ktoré položky v tomto zozname sú už udelenými patentami alebo úžitkovými vzormi. Uviedol,
že v čase podpisu Zmluvy neboli patenty a úžitkové vzory udelené u konkrétne označených položiek
a teda tieto položky neboli predmetom Zmluvy podľa bodu 3.1, avšak odplata za prevod patentov
a úžitkových vzorov v zmysle bodu 3.2 a 4.1 sa mala týkať všetkých položiek uvedených v bode
2.1. V tomto smere je Zmluva nezrozumiteľná a neurčitá. Tvrdil nezrozumiteľnosť a neurčitosť bodu

4.1 Zmluvy v znení Dodatku č. 2 z 1.12.2010, keď na jednej strane má byť dohodnutá odplata
20.000.000,- Kč a na druhej strane spôsob zaplatenia je dojednaný plnením v splátkach najmenej
vo výške 500.000,- Kč do 21.5.2015, čo znamená v súčte 2.000.000,- Kč s prvou splátkou 200.000,-
Kč, teda celkom 2.200.000,- Kč. Za neurčité označil aj dojednanie podľa bodu 4.5 Dodatku č. 2 o
platbách mimo dojednanú úplatu za prevod patentov a úžitkových vzorov bez nadväznosti na právny

dôvod, či protiplnenie. Poukázal na to, že pred uzatvorením Zmluvy poskytol žalobca žalovanému
celú radu informácií technického a právneho charakteru a práve na základe týchto informácií sa
žalovaný rozhodoval o nadobudnutí predmetných patentov a úžitkových vzorov. Žalovaný mal zámer
s technológiami vlastnými a technológiami založenými na predmetných patentoch expandovať do
odboru aj mimo územia ČR, avšak pri získavaní technického osvedčenia pre územie Slovenskej

republiky zistil, že informácie a prehlásenia o zhode predložené žalobcom nezodpovedajú skutočnosti
a porušujú právne predpisy ČR a sú pre územie SR nepoužiteľné. Certifikácia na území ČR sa líši
od spôsobu certifikácie v SR. V SR nie je možné technické osvedčenie výrobku vydať bez vykonania
skúšok, ktoré sú dané príslušnými normami pre daný typ výrobku. V Českej republike je stavebno-
technické osvedčenie vydané s tým, že ukladá vykonanie skúšok v tomto osvedčení uvedených. Až po

vykonaní predpísaných skúšok je držiteľ technického osvedčenia oprávnený prehlásiť zhodu výrobku s
príslušnými právnymi predpismi, technickými normami a technickým riešením, pre ktoré bola certifikácia
udelená. Žalobca, resp. spoločnosť FANA, s.r.o. prehlásenie o zhode vydal, hoci predpísané skúšky
vykonané nemal. Žalovaný tak musel prejsť celým postupom certifikácie a pripraviť celú dokumentáciu
a vykonať veľmi nákladné predpísané skúšky, aby mohol na certifikáciu pre SR dosiahnuť a výrobky

založené čiastočne na predmetných patentoch v stavebníctve používať, a to za náklady presahujúce
100.000,- EUR. Žalobca v Českej republike porušoval zákon a výrobky používal a uvádzal ich nelegálne
na trh, ako aj na trh na Slovensku, Rakúsku a Nemecku. Práve technologická a právna pripravenosť
patentov a úžitkových vzorov, ktoré žalobca ponúkal, aj vzhľadom k dobe patentovej ochrany, ktorá sa
blížila svojmu koncu, k okamžitej výrobe a využitiu v stavebníctve bola rozhodujúcou informáciou pre

uzatvorenie predmetnej Zmluvy za podmienok, ktoré z nej vyplývajú. Žalovaný tak bol žalobcom celkom
zámerne uvedený do omylu, ktorý bol podstatný a rozhodujúci pre jeho konanie pri uzatvorení Zmluvy z
21.5.2010,apretojetátoZmluvarelatívneneplatná,čohosažalovanýdomáha.Žalobcaaniprotokolárne
neodovzdal žalovanému v zmysle bodu 5.2 Zmluvy podklady, ktoré sa týkali prevádzaných patentov a
úžitkových vzorov a žalovaný si musel všetku projektovú dokumentáciu a technickú dokumentáciu na

svoje náklady vypracovať sám. V priebehu konania žalovaný doplnil svoju procesnú obranu tvrdením, že
pred uzatvorením Zmluvy prebehlo medzi ním a žalobcom množstvo stretnutí, v rámci ktorých žalovaný
zisťoval, aký je stav patentovania jednotlivých úžitkových vzorov a patentov. Oboznamoval sa aj s
výrobným programom firmy FANA a zistil, že niečo je certifikované, k niečomu je vyhlásenie zhody, ale
pokiaľ ide o certifikáty a vyhlásenia zhody, boli to všetko doklady pre územie Českej republiky. Patenty

a úžitkové vzory s certifikáciou a vyhláseniami zhody sa týkali výrobkov, ktoré boli na trh uvádzané
viac ako 13 rokov. Za takéhoto stavu vyhlásení žalobcu žalovaný nepredpokladal, že by výrobky nemali
platné certifikácie a vyhlásenia o zhode, a to bolo primárnym impulzom, prečo došlo k uzatvoreniu
Zmluvy. Od týchto skutočností sa odvíjalo aj určenie dohodnutej ceny za prevod. Výrobky subjektu FANA
boli prezentované tak, že sa jedná o výrobky, ku ktorým platné certifikácie a vyhlásenia o zhode pre

územie Českej republiky sú, čo žalovanému postačovalo. Impulzom pre uzatvorenie Dodatku č. 2 bola
skutočnosť, že žalobca mal absolvovať vážnu operáciu a uzatvorením Dodatku č. 2 žalovaný vyšiel
vlastne žalobcovi v ústrety. Tento Dodatok však mal byť ešte dokončený a je podpísaný v nedokončenej
forme. Je zrejmé, že pokiaľ by nešlo o dočasné riešenie ťažkej životnej situácie žalobcu, tak by žalovanýDodatok č. 2 v takej podobe, akú má dnes, nikdy nebol býval podpísal, pretože si bol vedomý toho,
že podstatne mení zámer a pôvodnú vôľu zmluvných strán. Z uvedeného dôvodu vyplýva, že úkon
uzavretia Dodatku č. 2 nebol v čase uzatvárania tohto Dodatku myslený vážne, a preto je v celom

rozsahu neplatný. Až po uzatvorení Zmluvy následne žalovaný zistil po vykonaní analýzy, aký je stav
dokumentov pre výrobky, ktoré mali byť vyrábané na základe patentov a úžitkových vzorov, ktoré
boli predmetom Kúpnej zmluvy a v rámci čoho žalovaný zistil, že vlastne vôbec nevie, kedy môže a
na čo tieto výrobky použiť. Keby mal o týchto skutočnostiach žalovaný vedomosť pred uzatvorením
Zmluvy a teda keby vedel o reálnom stave, nikdy by takúto Zmluvu neuzatvoril. Bol uisťovaný zo strany

žalobcu, že predmetné patenty a úžitkové vzory sú certifikované, na základe čoho sa toto duševné
vlastníctvo rozhodol kúpiť. Výkon práva žalobcu, ktorý si v tomto konaní uplatňuje právo na zaplatenie
vymedzenej peňažnej pohľadávky, hodnotí žalovaný ako výkon práva, ktorý porušuje zásady poctivého
obchodného styku a nemal by preto požívať právnu ochranu. Žalobca v rámci obchodných rokovaní
uisťoval žalovaného o tom, že podstatná časť, resp. najzaujímavejšia časť predmetu prevodu, a to kotva
a zatepľovací systém so vzduchovou medzerou sú vybavené všetkými dokladmi platnými na území

Českejrepubliky,ktorésúpotrebnépreichvyužitievpraxi.Upozornilžalovaného,ženauvedenývýrobok
a systém je potrebné pre ich uvedenie na trh v Slovenskej republike dokončiť certifikačný proces a v
krajinách EÚ musí certifikačný proces začať. Za tým účelom bol žalobcom žalovanému odovzdaný pred
uzatvorením Zmluvy súbor technickej dokumentácie prostredníctvom protokolu. Žalovaný si zároveň u
príslušných orgánov zistil, že medzi orgánmi v SR /Technickým a skúšobným ústavom stavebným SR/ a

rovnakým orgánom v ČR platí dohoda o uznávaní výsledkov skúšok vykonaných v rámci certifikačného
procesu, na základe čoho vedel, že ak predloží dokumentáciu o certifikovaní výrobku v ČR, jeho
uznanie na Slovensku nebude problémom. Z toho vyvodzoval, že proces dokončenia certifikácie kotvy a
zatepľovacieho systému so vzduchovou medzerou na území SR bude rýchly a bezproblémový a umožní
rýchlu využiteľnosť nadobudnutých patentov a úžitkových vzorov v SR. Toto sa však neskôr ukázalo

ako nerealizovateľné. Až po odkúpení spoločnosti FANA, s.r.o., ktorej majiteľom bol žalobca, získal
žalovaný prístup ku kompletnej technickej dokumentácii kotvy zatepľovacieho systému so vzduchovou
medzerou a až vtedy zistil, že dokumentácia nie je v takom stave, ako bola prezentovaná a v žiadnom
prípade neumožňuje výrobu a používanie výrobkov a technológií v praxi. Chýbali predovšetkým meracie
protokoly, ktoré by boli potvrdzovali výrobcom deklarované vlastnosti, a preto nemohol certifikačný

proces pokračovať. Hoci spoločnosť FANA pod vedením žalobcu dlhé roky zatepľovací systém so
vzduchovou medzerou na trhu používala, nevykonala predpísané skúšky a tento systém hoci bol
patentovaný, nikdy nebol komplexne vyskúšaný. Žalobca v čase, keď predával patenty a úžitkové vzory
žalovanému vedel, že tieto ochraňujú kotvu a zatepľovací systém so vzduchovou medzerou, ktoré
nebudú schopné uplatnenia na trhu. Vedome teda predal žalovanému patent, ktorý pre neho nemal

význam /patent č. XXXXXX/.

Na vznesenú procesnú obranu žalovaného reagoval žalobca tvrdením, podľa ktorého zdôraznil, že
Zmluvu z 21.5.2010 písal sám žalovaný. Žalovaný vyhľadal žalobcu a prejavil záujem o prevod patentov
a úžitkových vzorov, ako i technických riešení v procesu registrácie u ÚPV. Pred uzatvorením Zmluvy

dobre vedel, že existujú výrobky vyrábané a distribuované spoločnosťou FANA, s.r.o., ktoré majú
prehlásenie o zhode podľa českých právnych prepisov a noriem a že niektoré chránené technické
riešenia podľa jednotlivých úžitkových vzorov a patentov majú alebo nemajú k dispozícii certifikáty a
prehlásenia o zhode. Žalobca nikdy netvrdil, ani nijako neinformoval žalovaného v tom smere, že by
patentami a úžitkovými vzormi chránené prvky mali európske, či české alebo slovenské certifikáty iné,

než tie, ktoré boli odovzdané na základe Protokolu o predaní dokumentácie z 12.4.2010. Žalovaný vedel,
že pokiaľ bude chcieť aplikovať chránené technické riešenia na Slovensku alebo na území niektorého zo
štátov EÚ alebo inde, bude musieť na svoje náklady príslušnú dokumentáciu zabezpečiť a dopracovať
a absolvovať rôzne skúšky a certifikácie a podobne, čo mu prinesie nemalé náklady. Žalobca zdôraznil,
že predmetom prevodu podľa Zmluvy bol duševný majetok žalobcu, žalovaný nekupoval výrobnú

dokumentáciu, ani licenčné práva k už certifikovaným a na trh uvádzaným alebo pre trh pripraveným
výrobkom. Na základe tejto Zmluvy nadobudol priemyselné vlastníctvo s obsahom, ktorý mu umožňoval
ho ďalej buď sám využívať alebo ho formou licencie poskytovať iným. Zo žiadneho predpisu nevyplýva
povinnosť žalobcu skúmať, či môže pri nadobudnutí duševného vlastníctva podľa Zmluvy žalovaný
dosiahnuť svoje podnikateľské zámery a ani to, ako konkrétne mieni predmet prevodu využiť. Vo

vzťahu k námietke relatívnej neplatnosti Zmluvy pre omyl na strane žalovaného pri jej uzatváraní
vzniesolnámietkupremlčaniapoukazujúcnaskutočnosť,žetútonámietkurelatívnejneplatnostivzniesol
žalovaný až vo svojom podaní z 30.5.2013 a teda ju mohol uplatniť do troch rokov, čo znamená do
21.5.2013 /tri roky od uzatvorenia Zmluvy/. Žalovaný vzniesol námietku relatívnej neplatnosti Zmluvypo uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Žalobca poukázal ďalej v konaní na tú skutočnosť, že produkty
a systémy spoločnosti žalovaného, resp. jeho materskej spoločnosti ECORAW.RDP, s.r.o., Zašová, v
ktorej je žalovaný stopercentným vlastníkom obchodného podielu, sú všetky založené na patentoch

a úžitkových vzoroch, ktoré boli predmetom prevodu podľa Zmluvy. Napriek tomu, že žalovaný tvrdil
následné zistenie ním vymedzených nedostatkov predmetu prevodu, od Zmluvy neodstúpil a ani
predmet prevodu žalobcovi nevrátil a využíva ho. Na túto časť tvrdení žalobcu reagoval žalovaný v
podaní zo dňa 18.6.2014, keď uviedol, že patenty a úžitkové vzory sú minimálne využiteľné pre produkty
a systémy spoločnosti žalovaného. Je samozrejmé, že po odkúpení patentov sa objavili na internete

informácie o uvedení produktov na trh, ale to je dôkazom len dobrej viery žalovaného, ktorý investoval
energiu a peniaze do propagácie. Postupne však dochádzalo k stiahnutiu týchto informácií po zisteniach,
v akom stave sa patenty a úžitkové vzory nachádzajú a po zisteniach, ktoré tieto patenty a úžitkové vzory
na trhu diskvalifikovali. Žalovaný získaval informácie postupne tri roky. Výsledkom bola skutočnosť, že
muselzosvojhovýrobnéhoprogramuvýrobkyatechnológie,naktoréodžalobcukúpilpatentyaúžitkové
vzory, vyradiť.

Na základe skutočnosti, že žalobcom v tejto veci je podnikateľ fyzická osoba s miestom podnikania
mimo územia SR - v Českej republike, postupoval súd podľa § 103 OSP a skúmal splnenie procesnej
podmienky právomoci tunajšieho súdu na prejednanie a rozhodnutie veci, pričom s odkazom na Kapitolu
II, Oddiel 1, Článok 2, bod 1 Nariadenia Rady /ES/ č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone

rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, skonštatoval splnenie procesnej podmienky právomoci
tunajšieho súdu.

Vo vzťahu k otázke rozhodného práva na právne posúdenie v tejto veci vychádzal súd pri zohľadnení
časovej súvislosti uzatvorenia Zmluvy o prevode vlastníctva patentu a úžitkového vzoru medzi

účastníkmi k 21.5.2010 z úpravy podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ č. 593/2008 o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky a zo zohľadnenia dohody zmluvných strán podľa článku 6 bod
6.2 Zmluvy zo záveru, že vec je potrebné posúdiť podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, štatutárneho zástupcu žalovaného, oboznámením

listinných dôkazov: Zmluvou o prevode vlastníctva patentu a úžitkových vzorov č. 001/2010 zo dňa
21.5.2010, Dodatkom č. 1 z 8.7.2010 k tejto Zmluve a Dodatkom č. 2 z 1.12.2010 k tejto Zmluve,
výňatkami z rešeršnej databázy patentov a úžitkových vzorov Úřadu průmyslového vlastnictví ČR, tak
ako sú v spise na č.l. 117 až 133, vyjadrením A.. H. R., patentového a známkového zástupcu zo
dňa 12.11.2010, Protokolom o predaní dokumentácie zo dňa 12.4.2010 a celým spisovým materiálom,

pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 21.5.2010 uzatvoril žalobca ako prevádzajúci so žalovaným ako nadobúdateľom zmluvu označenú
ako Zmluva o prevode vlastníctva patentu a úžitkových vzorov č. 001/2010. Túto Zmluvu uzatvorili
zmluvné strany v postavení podnikateľov s odkazom na úpravu § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Predmet Zmluvy je vymedzený v článku 3 bod 3.1 tak, že prevodca na základe tejto Zmluvy prevádza
na nadobúdateľa patenty a ÚV špecifikované v bode 2.1 tejto Zmluvy a práva z nich vyplývajúce, ako aj
práva vynálezu a ÚV, ktoré sú v čase uzavretia tejto Zmluvy v štádiu registrácie na Úrade priemyslového
vlastníctva ČR v Prahe pod č. PV 2010-355 a PÚV 2010-22680, ktorých fotokópie prihlášok tvoria
prílohu tejto Zmluvy za podmienok, spôsobom a v rozsahu uvedených ďalej. Podľa bodu 3.2 článku 3

Zmluvy nadobúdateľ sa zaväzuje zaplatiť prevodcovi odplatu za prevod patentov a ÚV špecifikovaných
v bode 2.1 tejto Zmluvy a práv z nich vyplývajúcich, ako aj práv k vynálezu a ÚV, ktoré sú v čase
uzavretia tejto Zmluvy v štádiu registrácie na Úrade priemyslového vlastníctva ČR v Prahe vo výške,
spôsobom a za podmienok uvedených ďalej. V článku 4 si zmluvné strany dohodli odplatu za prevod
patentov a úžitkových vzorov. V článku 6 bod 6.2 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pre riešenie

všetkých prípadných sporov vyplývajúcich z tejto Zmluvy je rozhodujúcim právom právo Slovenskej
republiky a ich riešenie podlieha právomoci súdov Slovenskej republiky. Podľa bodu 6.5 Zmluvy zmluvné
strany vyhlasujú, že Zmluva bola uzatvorená vážne, zrozumiteľne a určite, nie v tiesni, ani za nápadne
nevýhodných podmienok, pred podpisom si ju prečítali, porozumeli jej obsahu a na znak súhlasu ju
podpísali. Ku Zmluve bol uzatvorený Dodatok č. 1 z 8.7.2010 a Dodatok č. 2 z 1.12.2010, ktoré sú v

spise na č.l. 9 a 10. Podľa Dodatku č. 2 došlo ku zmene článku 4 Zmluvy o odplate za prevod patentov
a úžitkových vzorov tak, že nadobúdateľ sa zaväzuje zaplatiť predávajúcemu za prevod patentov a
úžitkových vzorov špecifikovaných v bode 2.1 Zmluvy odplatu vo výške 20.000.000,- Kč. Táto bude
prevádzajúcemu zaplatená v nasledovných splátkach:po a/ prvá splátka vo výške 200.000,- Kč do 30 kalendárnych dní od podpisu tejto Zmluvy /poznámka
pred podpisom tohto Dodatku č. 1 bola zaplatená - č.l. 10/,
po b/ zvyšok odplaty bude zaplatený do 21.5.2015 v ročných splátkach s tým, že výška každej splátky

bude 20 % ročného zisku spoločnosti nadobúdateľa so zohľadnením článku 4.3 tejto Zmluvy, najmenej
však vo výške 500.000,- Kč ročne, pričom prvá splátka je splatná v roku 2012 za rok 2011. Každá úhrada
splátky bude vykonaná do 30 dní od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky nadobúdateľa
za príslušný kalendárny rok, počnúc účtovnou závierkou za rok 2011. Výška zisku nadobúdateľa pred
zdanením za príslušný rok bude dokladovaná potvrdením autorizovaného audítora, ktorý vydal správu

k účtovnej závierke. Ak nebude riadna individuálna účtovná závierka schválená do 30.6. príslušného
roka, je splátka odplaty splatná do 31.7. roka, v ktorom mala byť účtovná závierka podľa tohto Zákona
schválená.Podľabodu4.3Dodatkuč.1základomprestanoveniečiastky20%ročnéhoziskuspoločnosti
nadobúdateľa pred zdanením ako výšky ročných splátok podľa bodu 4.1 písm. b/ budú hospodárske
výsledky pred zdanením všetkých spoločností, v ktorým má nadobúdateľ majetkový alebo iný kapitálový
podiel /holding/ v nasledovnom ročnom období, za ktoré sa výška splátky stanovuje, a to aj keby tieto

hospodárske výsledky neboli dosiahnuté využívaním nadobudnutých patentov alebo úžitkových vzorov,
ale v nich prejavených technických riešeniach, ktorých pôvodcom je prevádzajúci /č.l. 11/. Podľa bodu
4.5 Dodatku č. 1 po splatení kúpnej ceny stanovenej v bode 1 bude nadobúdateľ naďalej vyplácať
prevádzajúcemu podiel na zisku vo výške 20 % ročného zisku pred zdanením po dobu platnosti patentov
a ÚV, ktoré sú predmetom tejto Zmluvy. Každá úhrada splátky tohto zisku bude vykonaná do 30 dní

od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky nadobúdateľa za príslušný kalendárny rok, počnúc
účtovnou závierkou za rok 2011. Výška zisku nadobúdateľa pred zdanením za príslušný rok bude
dokladovaná potvrdením autorizovaného audítora, ktorý vydal správu k účtovnej závierke.

Na č.l. 145 spisu sa nachádza Protokol o predaní dokumentácie medzi predávajúcim FANA, s.r.o.,

zastúpeným konateľom C. J. a preberajúcim - žalovaným zastúpeným A.. A. H. zo dňa 12.4.2012,
podľa ktorého predávajúci predáva a preberajúci preberá kópie dokumentácie pre vykonanie certifikácie
na stavebno-izolačný systém. Znaky vyplývajúce z dokumentov vychádzajú z českých, slovenských a
nemeckých úžitkových vzorov a patentov, ktorých autorom je C. J. s označeným rodným číslom a jedná
sa o dokumenty uvedené pod bodom 1 až 5. Originály sú uložené vo firme FANA, s.r.o., Zašová. Podľa

odseku 2 bodu 3 tohto Protokolu v prípade, že nebudú predané dokumenty použiteľné pre daný účel,
budú vrátené späť predávajúcemu proti písomnému zápisu s uvedením dôvodu.

Na č.l. 117 až 133 sa nachádzajú výňatky z rešeršnej databázy patentov a úžitkových vzorov z verejne
dostupného portálu Úradu průmyslového vlastnictví ČR, ktoré sa týkajú patentov a úžitkových vzorov

uvedených v článku 2 bod 2.1 Zmluvy.

Podľa § 1 ods. 2 veta prvá, druhá Obchodného zákonníka: Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa
spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia
sa podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka: Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná
samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka: Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi

podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 265 Obchodného zákonníka: Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa § 266 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka: Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby,
ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom
vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného

správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka: Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

Podľa § 391 ods. 2 Obchodného zákonníka: Pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba
odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka: Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia

doba štyri roky.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka /v znení platnom a účinnom do 31.1.2013/: Ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej

zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 35 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka: Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník

prejaviť.
Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež
podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka: Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je tak isto neplatný, ak omyl

táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a
povinnosti.

Podľa § 20 ods. 1, 2 Zákona č. 517/2007 Z.z. O úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov: Úžitkový vzor možno previesť na inú osobu zmluvou, ktorá musí mať písomnú formu, inak je
neplatná.
Prevod úžitkového vzoru nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu do registra.
Práva tretích osôb nadobudnuté predo dňom zápisu prevodu úžitkového vzoru do registra zostávajú

zachované.

Podľa § 21 ods. 1, 2 Zákona č. 435/2001 Z.z. O patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o
zmene a doplnení niektorých zákonov /Patentový zákon/: Zmluva o prevode patentu musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Prevod patentu nadobúda právne účinky voči tretím osobám odo dňa zápisu

do registra. To neplatí vo vzťahu k osobám, ktoré o uskutočnení prevodu patentu vedeli alebo podľa
okolností mali vedieť. Úrad je povinný zapísať tento prevod do registra najneskôr do šiestich mesiacov
od doručenia zmluvy o prevode úradu alebo v tej istej lehote oznámiť rozhodnutie s uvedením dôvodov,
pre ktoré nemožno vykonať zápis prevodu do registra.

Podľa§12ods.1,2,§13ods.1,2,§14Zákonač.264/1999Z.z.Otechnickýchpožiadavkáchnavýrobky
a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Posudzovanie zhody je zisťovanie, či
skutočné vlastnosti určeného výrobku zodpovedajú ustanoveným technickým požiadavkám na určený
výrobok postupmi uvedenými v odseku 3.
Zhoda sa považuje za preukázanú, ak určený výrobok spĺňa všetky technické požiadavky, ktoré sa naň

vzťahujú.
Výrobca alebo dovozca určeného výrobku zodpovedá za obsah písomného vyhlásenia o zhode s
technickými predpismi, vrátane spôsobu posudzovania zhody. Výrobca alebo dovozca je oprávnený
označiť určený výrobok, na ktorý bolo vydané vyhlásenie o zhode slovenskou značkou zhody.Certifikácia je podľa tohto zákona činnosť autorizovanej osoby, ktorá vydaním certifikátu osvedčí, že
vlastnosti určeného výrobku a činnosti súvisiace s výrobou alebo vlastnosťami určeného výrobku alebo
činnosti súvisiace s výrobou sú v súlade s technickými požiadavkami na určené výrobky v technických

predpisoch.

Podľa § 132 OSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 120 ods. 1, 3, 4 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci,
ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení
účastníkov.

Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,
v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Medzi účastníkmi v tomto konaní neboli sporné nasledovné skutkové okolnosti: uzatvorenie Zmluvy o
prevode vlastníctva patentu a úžitkových vzorov č. 001/2010 zo dňa 21.5.2010, Dodatku č. 1 k tejto
Zmluve z 8.7.2010 a Dodatku č. 2 k tejto Zmluve z 1.12.2010, tak ako sú súčasťou spisu na č.l. 5 až
11, skutočnosť nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného k patentom a úžitkovým vzorom, ktoré sú

špecifikované v článku 2 bod 2.1 Zmluvy a v Dodatku č. 1 k Zmluve, spísanie Protokolu o odovzdaní
dokumentácie medzi FANA, s.r.o., Zašová 168 ako predávajúceho zastúpeného C. J., konateľom -
žalobcom a preberajúcim - žalovaným zastúpeným A.. A. H., konateľom zo dňa 12.4.2010. Tieto medzi
účastníkmi nesporné skutkové okolnosti si súd podľa § 120 ods. 3 OSP osvojil.

Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku relatívnej neplatnosti právneho úkonu Zmluvy a žalobcom
vznesenú námietku premlčania práva na uplatnenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu Zmluvy sa
súd primárne zaoberal vyhodnotením tejto časti tvrdení účastníkov. Vo vzťahu k posúdeniu vznesenej
námietky premlčania vychádzal súd zo záveru o ustálení povahy vzťahu založeného Zmluvou ako
obchodno-právneho vzťahu pri zohľadnení povahy zmluvných strán ako podnikateľov a súvislosti tejto

Zmluvy s ich podnikateľskou činnosťou, všetko s poukazom na úpravu podľa § 261 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Z hľadiska právneho posúdenia základu žalovanej pohľadávky ide o atypickú obchodnú
zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorá vznikla dohodou o predmete, záväzkov
zmluvných strán, a to pokiaľ ide o právne posúdenie z hľadiska všeobecnej právnej úpravy vyplývajúcej
z Obchodného zákonníka. Zároveň ide o zmluvy upravené v špeciálnej právnej úprave /pokiaľ ide o

patenty v § 21 ods. 1, 2 Zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch a dodatkových ochranných osvedčeniach
a pokiaľ ide o úžitkové vzory v § 20 ods. 1, 2 Zákona č. 517/2007 Z.z. o úžitkových vzoroch/. Z
toho následne vyplýva posudzovanie vznesenej námietky premlčania podľa komplexnej právnej úpravy
Obchodného zákonníka. Pri uzatvorení Zmluvy z 21.5.2010 uplynula premlčacia doba žalobcovi na
uplatnenie námietky relatívnej neplatnosti právneho úkonu Zmluvy dňom 21.5.2014. Žalovaný namietal

relatívnu neplatnosť právneho úkonu Zmluvy /ktoré uplatnenie námietky relatívnej neplatnosti podlieha
premlčaniu/ v podaní vyjadrenia sa z 30.5.2013, ktoré bolo súdu doručené 31.5.2013 a teda s poukazom
naúpravu§391ods.2,§397Obchodnéhozákonníkavčas,preduplynutímštvorročnejpremlčacejdoby,
a preto je námietka premlčania vznesená v konaní žalobcom nedôvodná. Tým je zároveň vytvorený
priestor na to, aby sa súd po vyhodnotení namietanej absolútnej neplatnosti právneho úkonu Zmluvy a

Dodatku č. 2 zaoberal i namietanou relatívnou neplatnosťou právneho úkonu Zmluvy.

Následne sa súd zaoberal hodnotením namietanej absolútnej neplatnosti právneho úkonu Zmluvy pre
neurčitosť dojednania o predmete prevodu a právneho úkonu Dodatku č. 2 pre neurčitosť dojednania
o odplate a pre nedostatok vážnosti vôle žalovaného, ako boli tieto dôvody absolútnej neplatnosti

vymedzené v rámci procesnej obrany žalovaného. Iné dôvody absolútnej neplatnosti relevantných
právnych úkonov, ktorú absolútnu neplatnosť súd skúma i bez návrhu, súd vo veci nezistil. Pri otázke
určitosti, resp. neurčitosti dojednania o predmete prevodu, ako aj neurčitosti dojednania o odplate za
prevod patentov a úžitkových vzorov podľa Dodatku č. 2 ku Zmluve vychádzal súd predovšetkým zobsahu právneho úkonu Zmluvy, a to konkrétne z článku 2 bod 2.1, článku 3 bod 3.1, 3.2 v spojení
s obsahom Dodatku č. 2, ďalej z vykonaných dôkazov výsluchom žalobcu a štatutárneho zástupcu
žalovaného a ktoré dôkazy vyhodnotil súd podľa § 132 OSP. Na základe takéhoto vyhodnotenia dospel

k záveru, že predmet prevodu podľa Zmluvy je vymedzený dostatočne určito v článku 3 bod 3.1 tak,
že ide o patenty a úžitkové vzory špecifikované v bode 2.1 tejto Zmluvy a práva z nich plynúce, ako aj
práva k vynálezu a úžitkovému vzoru, ktoré sú v čase uzavierania tejto Zmluvy v štádiu registrácie na
Úrade priemyselného vlastníctva ČR v Prahe pod č. PV 2010-355 a PÚV 2010-22680, ktorých fotokópie
prihlášok tvoria prílohu tejto Zmluvy za podmienok, spôsobom a v rozsahu uvedených ďalej. Takéto

vymedzenie predmetu prevodu v spojení s článkom 2 bod 2.1 Zmluvy a Dodatkom č. 1 ku Zmluve je
určité, predmet prevodu je vymedzený nezameniteľne a z obsahu označených článkov a Dodatku č. 1
je nepochybné, že predmetom prevodu boli výlučne patenty udelené príslušným orgánom na vynálezy
žalobcu a technické riešenia žalobcu spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom, tak ako sú vymedzené v
článku 2 bod 2.1 Zmluvy a v Dodatku č. 1. Skutočnosť namietaná v konaní žalovaným, že zo zoznamu
patentov a úžitkových vzorov v označených zmluvných dojednaniach nie je zrejmé, ktoré položky sú už

udelenými patentami a úžitkovými vzormi, je vyvrátená samotným obsahom článku 2 bod 2.1 Zmluvy a
Dodatkom č. 1 ku Zmluve, kde je u každej položky pod označeným názvom uvedené číslo patentu a
úžitkového vzoru, ako aj skutočnosťou vyplývajúcou z verejne dostupnej databázy Úradu průmyslového
vlastnictví podľa č.l. 117 až 133. Dojednanie o predmete prevodu preto nie je neurčité a nespôsobuje
absolútnu neplatnosť Zmluvy pre neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rovnako ako

neplatné pre neurčitosť nie je možné hodnotiť ani dojednanie o cene, tak ako vyplýva z Dodatku č. 2
ku Zmluve, a to s odkazom na skutočnosť, že článok 4 Zmluvy bol privatívnou nováciou vyplývajúcou
z Dodatku č. 2 ku Zmluve zmenený na základe dohody zmluvných strán s určitým a zrozumiteľným
obsahom, ktorý vyplýva z písomného vyhotovenia Dodatku č. 2. Prepočet vykonaný konaný žalovaným /
v podaní odporu/ poukazujúci na dohodu o odplate 20.000.000,- Kč na jednej strane a dojednanie o

úhrade do 21.5.2015 v splátkach opomína skutočnosť, že primárne je dojednaná splátka 20 % z ročného
zisku spoločnosti nadobúdateľa so zohľadnením článku 4.3 tejto Zmluvy a suma splátky 500.000,- Kč je
dojednaním len minimálnej výšky splátky, pričom pre prípad nezaplatenia odplaty do 21.5.2013 Dodatok
č. 2 počíta s úpravou, ktorá vyplýva z posledného odseku článku 4 bod 4.1. Z posledne citovaného
zmluvného dojednania teda vyplýva, že zmluvné strany počítali i s možnosťou, že nastane situácia,

keď zo strany žalovaného nedôjde k úhrade zvyšku odplaty do 21.5.2015. Poukaz na článok 4 bod 4.5
Dodatku č. 2 ku Zmluve je vo vzťahu k predmetu tohto konania irelevantný.

Pokiaľ žalovaný v konaní namietal absolútnu neplatnosť Dodatku č. 2 pre nedostatok vážnosti vôle na
strane žalovaného, vychádzal súd z § 35 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 266 ods. 1,

3 Obchodného zákonníka a po vykonaní dokazovania oboznámením písomného vyhotovenia Dodatku
č. 2 ku Zmluve, výpoveďou žalobcu a výpoveďou žalovaného, po vyhodnotení týchto dôkazov podľa
§ 132 OSP dospel k záveru, že Dodatok č. 2 nie je neplatným právnym úkonom pre nedostatok
vážnosti vôle žalovaného pri realizácii tohto právneho úkonu. Z Dodatku č. 2 nevyplýva, že by išlo len
o predbežnú alebo podmienenú úpravu spôsobu zaplatenia už dohodnutej odplaty za prevod patentov

a úžitkových vzorov. Nedostatok vážnosti vôle žalovaného pri uzatvorení Dodatku č. 2 nevyplýva ani z
bezprostredného a ani z ďalšieho nasledujúceho správania sa žalovaného po uzatvorení tohto Dodatku
č. 2 /žalovaný zaplatil prvú splátku za prevod, neuplatnil voči žalobcovi nároky z vád, neodstúpil od
Zmluvy a ani nevrátil predmet prevodu žalobcovi/ a ani z preukázaných okolností, za ktorých mal byť
tento Dodatok č. 2 uzatvorený, súvisiacich s plánovanou operáciou žalobcu. Vo vzťahu k náležitosti vôle

- k vážnosti vôle ako podmienky platnosti právneho úkonu vo všeobecnosti platí, že nedostatok vážnej
vôle je obvykle zrejmý aj druhej strane právneho úkonu, voči ktorej sa prejav robí, resp. je zrejmý aj iným
osobám, a preto druhá strana alebo tieto osoby prijímajú urobený prejav tak, že tento nebol učinený
za účelom vykonania právneho úkonu a na vyvolanie právnych následkov. Niekedy však druhej strane
alebo tretím osobám nie je zrejmé /a tak tomu pokiaľ ide o subjekt žalobcu bolo i v prejednávanej veci/,

že nejde o prejav vážnej vôle a dôverujúc v urobený prejav sa dobromyseľne domnievajú, že právny
úkon vznikol a svoje veci zariadia v súlade s týmto mylným predpokladom. Pokiaľ by právo túto ich
opodstatnenú dôveru nechránilo, vystavilo by právny styk veľkej neistote, lebo ak by sa každý mohol
kedykoľvek dovolávať toho, že jeho vôľa nebola vážna, teda že nesmerovala k právnym následkom,
nebolo by nikdy isté, či právny úkon vôbec vznikol a aké má následky. Žalovaný v prejednávanej veci

nepreukázal, že by jeho vôľa pri uzatvorení Dodatku č. 2 nebola vážna a takýto záver nevyplýva ani
z ostatného vykonaného dokazovania. Vo vzťahu k tvrdeniu o tom, že vôľa žalovaného pri uzatvorení
Dodatku č. 2 vážna nebola, ťažila dôkazná povinnosť žalovaného. Žalovaný si túto dôkaznú povinnosť
riadne nesplnil. Preto súd právny úkon Dodatku č. 2 hodnotí ako platný právny úkon, ktorý spôsobuje sním spojené právne dôsledky. Nedostatok vážnosti vôle na strane žalovaného pri uzatvorení Dodatku č.
2 sama o sebe nepreukazuje ani korešpondencia s právnym zástupcom H.. Z. Š., na ktorú poukazoval
žalovaný /č.l. 201/.

Následne sa súd zaoberal hodnotením tvrdení žalovaného v rámci jeho procesnej obrany o tom, že pri
uzatvorení Zmluvy konal v omyle v dôsledku nedostatočných a nepravdivých informácií, ktoré mu dal
žalobca vo vzťahu k predmetu prevodu a na základe predloženia dokumentácie, ktorá nezodpovedala
realite, o čom k momentu uzatvorenia Zmluvy žalovaný nemohol mať a ani nemal vedomosť. V tejto

časti súd primárne uvádza, že pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že konal pri uzatvorení Zmluvy v omyle,
pre ktorý by mal byť právny úkon Zmluvy relatívne neplatný, bolo obsahom jeho dôkaznej povinnosti
preukázať, že konal v omyle, ktorý bol podstatným, teda ktorý sa týkal okolností, resp. skutočností,
ktoré mali zásadný význam pre realizáciu tohto právneho úkonu a že išlo zároveň o omyl skrytý, teda
omyl, o ktorom osoba v omyle konajúca, teda žalovaný až do momentu uskutočnenia úkonu nevedel.
Len za splnenia predpokladu, že by žalovaný preukázal omyl podstatný a skrytý v zmysle uvedeného,

mal by takýto omyl právnu relevanciu s dopadom relatívnej neplatnosti. Zároveň a táto kvalifikácia
omylu bola v prejednávanej veci podstatná, bolo potrebné, aby žalovaný preukázal, že išlo o omyl,
ktorý je ospravedlniteľný. Ako ospravedlniteľný omyl je možné hodnotiť výlučne taký omyl, ku ktorému
došlo napriek tomu, že ten, kto v omyle koná, teda ten, kto sa mýlil, postupoval pri právnom úkone
s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu vyžadovať

od každého na to, aby sa takému omylu vyhol. Uvedené znamená, že za ospravedlniteľný omyl je
možné považovať omyl, pri ktorom konajúca osoba v omyle nemohla rozpoznať skutočný stav veci,
a to ani pri obvyklej miere starostlivosti, ktorú možno od nej požadovať. V pomeroch prejednávanej
veci súd ako významné hodnotil, že žalovaný vstupoval do právneho vzťahu založeného Zmluvou
ako podnikateľ, nesúci podnikateľské riziko podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka a na základe

slobodnej a vážnej vôle sa rozhodol uzatvoriť Zmluvu za dohodnutú odplatu 20.000.000,- Kč. Takýto
záväzok predovšetkým s ohľadom na dojednanú výšku odplaty nie je zjavne bežnou podnikateľskou
záležitosťou. Na strane žalovaného bolo teda za týchto okolností povinnosťou zabezpečiť si a zistiť
potrebné informácie o skutočnostiach, ktoré žalovaný považoval z významné a rozhodujúce práve pre
uzatvorenie Zmluvy a teda zistiť, či môže dosiahnuť naplnenie účelu v podobe svojho podnikateľského

zámeru, pre ktorý patenty a úžitkové vzory mieni nadobudnúť. Z opakovaného vyjadrenia sa žalovaného
v priebehu konania vyplýva, že sa uspokojil výlučne s informáciami od žalobcu ohľadom certifikácie a
vyhlásení zhody, ktoré sa týkali predmetu prevodu a ktoré / certifikácie a vyhlásenia zhody/ však, čo súd
zdôrazňuje, neboli predmetom prevodu, ako to jednoznačne vyplýva z vymedzeného predmetu prevodu
podľa Zmluvy. Rovnako sa uspokojil s vyhodnotením zistení z praxe, podľa ktorého viac ako 13 rokov

boli patenty a úžitkové vzory používané pri výrobkoch a s tým, že boli tieto patenty a úžitkové vzory
spomínané v odbornej literatúre. O všetkom, čo namietal žalovaný vo vzťahu k predmetu prevodu ako
jeho nedostatky /nevykonanie skúšok, neplatné certifikáty a vyhlásenia o zhode, prípadne absentujúca
dokumentácia tohto druhu/, nadobudol žalovaný vedomosť až po uzatvorení Zmluvy a teda následne až
keď sám vynaložil určité investície a pokúšal sa patenty a úžitkové vzory použiť v praxi. Z uvedeného

vyplýva, že pri vynaložení potrebnej starostlivosti zo strany žalovaného v miere, ktorá by bola primeraná
výnimočnosti tohto prevodu a ktorá výnimočnosť je daná najmä s ohľadom na výšku dojednanej odplaty,
mohol žalovaný tvrdené nedostatky zistiť ešte pred uzatvorením Zmluvy, ale túto svoju povinnosť
zanedbal. V tejto súvislosti poukazuje súd na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 19.12.2002 sp.zn.
30Cdo/1251/2002, podľa právnej vety ktorého: O ospravedlniteľný omyl nejde, ak mýliaca sa osoba z

nedbanlivosti nevyužila možnosť overiť skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho
úkonu, teda ak mala možnosť sa takému omylu vyhnúť. Nie je preto prípustné, aby sa žalovaný
dovolával omylu zakladajúceho relatívnu neplatnosť Zmluvy, keď sám zanedbal objektívne existujúce
možnosti presvedčiť sa o pravom stave veci a bez príčiny sa uspokojil s rozsahom informácií o
predmete prevodu, ako je uvedený vyššie. Naviac z takto vymedzeného komplexu tvrdení žalovaného

o skutočnostiach, ktoré mali spôsobiť jeho omyl, resp. do jeho omylu vyústiť, v spojení s výsledkami
vykonaného dokazovania, najmä výsluchom žalobcu, z ktorého vyplynulo, že žalovaného informoval o
stave certifikácie patentov a úžitkových vzorov /č.l. 161 až 162/ a odovzdal mu dokumentáciu podľa
Protokolu z 12.4.2010, čím si žalobca splnil i zmluvnú povinnosť podľa článku 5, 5.2 Zmluvy nevyplýva,
že by žalobca tvrdený omyl žalovaného vyvolal alebo o ňom vedel a ani že by ho vyvolal úmyselne. V

týchto súvislostiach súd zdôrazňuje, že predmetom prevodu podľa Zmluvy boli úžitkové vzory a patenty
a práva z nich vyplývajúce, nie dokumentácia, teda certifikáty a vyhlásenia o zhode. Uvedené súd
na tomto mieste zdôrazňuje najmä s ohľadom na obsah procesnej obrany žalovaného, ktorý komplex
tvrdení o omyle žalovaného vo vzťahu k predmetu prevodu viazal predovšetkým na tvrdené nedostatkydokumentácie - certifikátov a vyhlásení o zhode, pre ktoré nedosiahol zamýšľaný podnikateľský zámer
sledovanýnadobudnutímvlastníckehoprávakpatentomaúžitkovýmvzorom.Vnadväznostinauvedené
vyhodnotil súd procesnú obranu žalovaného obsahujúcu tvrdenie o omyle žalovaného pri uzatvorení

Zmluvy a teda relatívnu neplatnosť Zmluvy pre omyl žalovaného ako nedôvodnú. V tejto súvislosti súd
uvádza, že návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedkov navrhnutých žalovaným p. H. a p. Š. nebol
vyhodnotený ako relevantný vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o tom, že pri uzatvorení Zmluvy konal v
omyle. Na základe toho rozhodol súd o zamietnutí návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom týchto
svedkov. Súd zdôrazňuje, že predmetom tohto konania bolo právo žalobcu na zaplatenie odplaty za

prevod duševného vlastníctva, a to zdôrazňuje jednak vo vzťahu k záveru o nedôvodnosti vykonania
dôkazu výsluchom označených svedkov pri zohľadnení žalovaným vymedzených okolností, na ktoré
týchto svedkov vypočuť navrhol ako aj vo vzťahu k záveru o príslušnosti tunajšieho súdu na prejednanie
veci.

Pokiaľ žalovaný v konaní namietal, že právo žalobcu je v rozpore so zásadami poctivého obchodného

styku, a preto nepožíva ochranu súd konštatuje na základe výsledkov vykonaného dokazovania, že ani
táto časť obrany žalovaného nie je súdom hodnotená ako dôvodná. I pri tomto závere súd poukazuje na
argumentáciu uvedenú vo vzťahu k otázke, či tvrdený omyl žalovaného pri uzatvorení Zmluvy zakladá
neplatnosť Zmluvy. Osobitne však ku konštatovaniu , že nie je priestor v tejto veci aplikovať § 265 Obch.
z. poukazuje súd na obsah Zmluvy a oboch dodatkov a súčasne na predmet konania, v rámci ktorého

žalobca uplatňuje právo na zaplatenie ceny za predmet prevodu, ktorý žalovaný nadobudol. Vo vzťahu
k tomuto právu žalobcu Zmluva zakladá právny dôsledok prevodu duševného vlastníctva žalobcu na
žalovaného ako predpoklad uplatnenia práva žalobcu na zaplatenie ceny za tento prevod. Uvedený
právny dôsledok prevodu duševného vlastníctva žalobcu na žalovaného nastal a preto nie je primárne
z tohto dôvodu možné hodnotiť uplatnenie práva žalobcu v tomto konaní ako výkon práva , ktorý by

bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a nepožíval by preto právnu ochranu. Opačný
záver / ktorý nevyplýva ani z okolností, za ktorých bola Zmluva a dodatky uzatvorené a ani z následného
správania účastníkov ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, čo súd zdôrazňuje/, by bol zásahom do
rovnováhy zmluvného vzťahu založeného Zmluvou. V nadväznosti na to nevyhodnotil súd ako dôvodnú
obranu žalovaného , ktorý sa domáhal uplatnenia úpravy podľa § 265 Obch. z..

Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi odplatu
za prevod patentov a úžitkových vzorov vo výške 500.000,- CZK podľa § 269 ods. 2 v spojení s vyššie
citovanou špeciálnou právnou úpravou podľa Zákona o patentoch a Zákona o úžitkových vzoroch a
podľa Zákona o patentoch a dodatkových ochranných osvedčeniach. Žalobca v konaní preukázal, že si

riadne splnil zmluvnú povinnosť previesť na žalovaného patenty a úžitkové vzory, oproti čomu žalovaný
nepreukázal, že by si splnil zmluvnú povinnosť zaplatiť odplatu vo výške splátky 500.000,- CZK, ktorá
výškavyplývazčlánku4bod4.1písm.b/Dodatkuč.2kuZmluve.Sosplnenímtohtozáväzkuježalovaný
v omeškaní, pričom vznik omeškania ustálil súd v nadväznosti na dohodu obsiahnutú v článku 4 bod 4.1
písm. b/ Dodatku č. 2 dňom 1.8.2012, nakoľko sa jedná o prvú splátku za rok 2011 splatnú v roku 2012

podľa označeného zmluvného dojednania. V právnej rovine súd uplatnený úrok z omeškania vyhodnotil
podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo vyššie citovanom znení.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého zákonného ustanovenia:
Účastník úspešný v celom rozsahu má právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie alebo

bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal.

Účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu je žalobca, ktorému vzniklo právo na zaplatenie
trov konania v rozsahu súdneho poplatku za žalobu v sume 1.170,- EUR a v rozsahu trov právneho
zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby:

1. prevzatie - príprava obhajoby,
2. účasť na pojednávaní 8.4.2014,
3. účasť na pojednávaní 24.6.2014,
4. účasť na pojednávaní 23.9.2014 pri výške tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby á 336,94
EUR /oproti návrhu žalobcu tu súd vychádzal zo zohľadnenia tarifnej hodnoty k momentu začatia

poskytovania právnej služby, teda k 7.4.2014, ktorá zodpovedá sume 500.000 CZK, čo zodpovedá
18.218,92 EUR, pri kurze 1 EUR= 27,444 CZK/ + 4-krát 8,04 EUR ako režijný paušál za tieto úkony
právnej služby + náhrada cestovných nákladov na pojednávania 8.4.2014 v sume 91,08 EUR, na
pojednávanie 24.6.2014 v sume 92,690 EUR a na pojednávanie 23.9.2014 v sume 91,640 EUR priabsolvovaní cesty na trase Nitra - Žilina a späť na každé pojednávanie 330 km pri preukázanej spotrebe
použitého motorového vozidla podľa priloženého technického preukazu a náhrada za stratu času
stráveného právnym zástupcom žalobcu na pojednávanie 8.4.2014, 24.6.2014, 23.9.2014 pri trase Nitra

- Žilina a späť vždy za 10 začatých polhodín na každé pojednávanie pri sadzbe 13,40 EUR za každú i
začatú polhodinu, vo výške náhrady za stratu času celkom 402,- EUR, všetko podľa § 10 ods. 1, § 13a
ods. 1 písm. a/, c/, d/ , § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v vždy platnom a účinnom
v čase realizácie príslušného úkonu právnej služby. Oproti návrhu žalobcu neboli tomuto priznané
v rámci náhrady trov konania uplatnené trovy konania za úkon právnej služby zo 7.5.2014 - ďalšia

porada s klientom dňa 29.5.2014 ohľadom vyjadrenia sa protistrany 1 hodinu /tarifná odmena a režijný
paušál/,nakoľkorealizáciatohtoúkonuprávnejslužbynebolaspoluspredloženímšpecifikáciežalobcuz
24.9.2014 spoľahlivo preukázaná a za úkon právnej služby 10.6.2014 - vyjadrenie, ktoré je v spise na č.l.
211 /tarifná odmena a režijný paušál/, nakoľko realizáciu tohto úkonu právnej služby zo strany právneho
zástupcu žalobcu nevyhodnotil súd ako úkon právnej služby, ktorým by vznikli trovy potrebné na účelné
uplatnenie alebo bránenie práva. Právny zástupca žalobcu týmto podaním nadbytočne rozčlenil svoju

argumentáciu vo veci, ktorú mal priestor uviesť na pojednávaní dňa 24.6.2014, o ktorom termíne
pojednávania v čase spracovania tohto vyjadrenia už mal vedomosť, ako to vyplýva z č.l. 155. Zároveň v
tejto súvislosti súd uvádza, že na podanie takéhoto vyjadrenia nebol žalobca cestou právneho zástupcu
žalobcu súdom vyzývaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu /
Z.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov/.