Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. december 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2T/54/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115010676
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Peter Pulman
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6115010676.1

Rozhodnutie

Samosudca Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Peter Pulman na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 10. 12. 2015 v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný W.. S. E., nar. XX. XX. XXXX v M., V. republika, trvale bytom J. J., P. XX,

j e v i n n ý , ž e

dňa 3. 1. 2014 v nočných hodinách na P. ulici č. XX v J. J. v presne nezistenom čase v skorých ranných
hodinách opakovane klopal na dvere do bytu č.XX vo vlastníctve I. J., nar. XX. XX. XXXX, ktorý tu má aj
trvalé bydlisko, aby upozornil osoby nachádzajúce sa v predmetnom byte, že sú hluční v dôsledku čoho

nemôže spať. Dvere bytu otvoril tam nachádzajúci sa L. D., nar. XX. XX. XXXX, s ktorým sa obžalovaný
dostal do slovnej potýčky, na ktorú nadväzovalo vzájomné fyzické napádanie, počas ktorého sa obaja
dostali do chodby bytu, kde obžalovaný použil slzotvorný plyn jednak voči L. D., ktorého minimálne dva
krát udrel päsťou do tváre a následne slzotvorný plyn nastriekal do priestorov chodby bytu, pričom W.
O., nar. X. X. XXXX, trvale bytom K. T., J. P. XXXX/X nachádzajúca sa tiež v byte utrpela pohmoždenie

kože viečok oboch očí a podráždenie spojiviek oboch očí, ktoré zranenia si vyžadujú práceneschopnosť
do 7 dní. L. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. XXX, okres N. utrpel tržnozhmoždenú ranu ľavého
obočia, pohmoždenie pravej strany tváre - líca, pohmoždenie palca ľavej ruky, otvorenú ranu pery a
ústnej dutiny v oblasti sliznice lícnej, ktoré zranenia si vyžadujú práceneschopnosť do 10 dní,

t e d a

neoprávnene zotrval v obydlí iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania,

č í m s p á c h a l

prečin porušovania domovej slobody § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na
ust. § 138 písm. a) Trestného zákona a na ust. § 122 ods. 3 Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3, § 56 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona k peňažnému trestu vo výmere 200 (dvesto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť škodu poškodeným:1/ J. vo výške 3,18 Euro,
2/ L. vo výške 44,79 Euro,
3/ W. vo výške 741,60 Euro.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodení J., trvale bytom P., J. a L. D., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom T. so zvyškom nárokov na náhradu škody odkazujú na občianske súdne konanie.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17,

Bratislava s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný dňa 3. 1. 2014 v nočných
hodinách na P. ulici č. XX v J. J. v presne nezistenom čase v skorých ranných hodinách opakovane
klopal na dvere do bytu č.XX vo vlastníctve I. J., nar. XX. XX. XXXX, ktorý tu má aj trvalé bydlisko,
aby upozornil osoby nachádzajúce sa v predmetnom byte, že sú hluční v dôsledku čoho nemôže spať.

Dvere bytu otvoril tam nachádzajúci sa L. D., nar. XX. XX. XXXX, s ktorým sa obžalovaný dostal do
slovnej potýčky, na ktorú nadväzovalo vzájomné fyzické napádanie, počas ktorého sa obaja dostali do
chodby bytu, kde obžalovaný použil slzotvorný plyn jednak voči L. D., ktorého minimálne dva krát udrel
päsťou do tváre a následne slzotvorný plyn nastriekal do priestorov chodby bytu, pričom W. O., nar. X.
X. XXXX., trvale bytom K. T., J. P. nachádzajúca sa tiež v byte utrpela pohmoždenie kože viečok oboch

očí a podráždenie spojiviek oboch očí, ktoré zranenia si vyžadujú práceneschopnosť do 7 dní. L. D., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom T. XXX, okres N. utrpel tržnozhmoždenú ranu ľavého obočia, pohmoždenie
pravej strany tváre - líca, pohmoždenie palca ľavej ruky, otvorenú ranu pery a ústnej dutiny v oblasti
sliznice lícnej, ktoré zranenia si vyžadujú práceneschopnosť do 10 dní.

Obžalovaný W.. S. E. uviedol, že z bytu pod ním, ktorého vlastník je J. ho zobudil hluk, hádka a hlasno
pustený televízor. Asi 10 minút čakal, či to neutíchne, ale keď to neprestávalo, tak išiel zabúchať na
dvere. Dvere mu otvoril jemu neznámy mladý muž, ktorému povedal, aby to vypli, že chce spať. On
mu odpovedal, že keď chce spať, aby si dal hlavu pod vankúš a nech spí. Na to reagoval, že teda ide
volať políciu a tento mladý muž ho chytil pod krk a začali sa naťahovať. Počas naťahovania si vzájomne

vymenili údery päsťami rúk do tvárí a tento muž ho pritom vtiahol do chodby bytu. kde spadli na zem.
Potom začali prichádzať do chodby aj ďalšie osoby, čo boli v byte a v obave, že ho idú napadnúť použil
slzný plyn, ktorý mal zo sebou a začal ním striekať okolo seba. Slzný plyn mal pri sebe preto, lebo keď
ich išiel upozorniť, nevedel, kto sa v byte nachádza, či tam nebudú opití ľudia alebo pod vplyvom drog a
preto ho zobral na svoju prípadnú obranu. Potom ušiel do svojho bytu, odkiaľ volal políciu. Nikdy predtým

nemal s majiteľom bytu a ani s jeho priateľkou žiadne konflikty. Nekopol do dverí bytu a nekopal ani do
toho muža. Na nohách mal iba šľapky a oblečený bol v pyžame.

Zo spáchania skutku bol obžalovaný usvedčený výpoveďami svedkov - poškodených J., L. D. a W. O..

SvedokL.D.uviedol,žesanachádzalvpredmetnombyteobývačke,dievčatásarozprávaliabolpustený
televízor. Podľa neho neboli hluční, možno rozhovor dievčat bol hlasnejší, ale nešlo o hádku medzi nimi
Keď počul klopanie na dvere a nakoľko I. J. robil jedlo, išiel otvoriť dvere on. Po otvorení dverí na chodbe
v tme videl stáť muža, ktorý mu bez slova strekol do očí slzotvorný plyn a hneď na to, ho jeden krát
udrel päsťou na oko. Po tomto údere spadol na zem. Počas pádu sa naťahoval rukami na tohto muža

a on spadol na zem spolu s ním. Pri páde utrpel zranenie palca ľavej ruky. On sám je tzv. pravák. Na
zemi ho tento muž ešte 2 - 3 krát kopol do chrbta.

Nakoľko v tejto výpovedi na hlavnom pojednávaní svedok vypovedal o skutku inak, ako v prvotných
výpovediach v prípravnom konaní, samosudca prečítal časti jeho výpovedí z 3.1.2014, 24.1.2014 a z

27.4.2015 a žiadal ho odstrániť rozpory najmä pokiaľ sa týka toho, že v prípravnom konaní najprv udával,
že po údere päsťou si už na nič nepamätá, potom uvádzal, že po prvom údere päsťou ucítil ešte ďalší
úder na tvár a až potom spadol, kde ešte mal cítiť, že do neho tento muž kopol, alebo o neho zakopol
a v poslednej výpovedi uviedol, že po páde na zem už iba videl, že tento muž odchádzal, čo svedok
vysvetlil tým, že pokiaľ sa týka jeho poslednej výpovede, tá už bola s veľkým časovým odstupom odskutku a už si skutočne nepamätá ako to presne bolo. Prvý krát si to samozrejme pamätal najlepšie a
opísal skutok tak, ako sa mu to v pamäti vybavovalo.

Svedok J. I. J. uviedol, že vnímal dve búchania na dvere. Na prvé nereagovali. Ženy v byte sa rozprávali
hlasnejšie a preto sa ich snažil utíšiť. Na druhé búchanie išli otvoriť on a pán D. dvere, pričom pán D.
prišiel k vchodovým dverám skôr, on sa dostal len do kuchyne. Keď pán D. otvoril dvere, tak asi 5 sekúnd
sa nič nedialo. Potom obžalovaný kopol do dverí a vbehol do bytu, pričom udrel pána D.. Obžalovaný
ho musel udrieť aj vo dverách, pretože ako kopol do dverí a vbehol do bytu, pán D. padal. Ako boli

obžalovaný s pánom D. na zemi, tak obžalovaný ho udrel minimálne dva krát päsťou a minimálne raz
ho kopol. Svedok sa snažil k nim dostať, z obývačky išla jeho priateľka a vtedy už obžalovaný striekal
sprejom, ktorým ho zasiahol a viac už nič nevidel.

Nakoľko aj tento svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal o skutku inak, ako v prvotných výpovediach
v prípravnom konaní, samosudca prečítal časti jeho výpovedí z 3.1.2014, 8.1.2014, 10.3.2015 a

24.7.2015 a žiadal ho odstrániť rozpory najmä pokiaľ sa týka toho, že v prípravnom konaní najprv udával,
že hneď ako poškodený D. otvoril dvere obžalovaný do dverí kopol a vbehol do bytu a udrel ho 2x päsťou
do tváre a súčasne použil aj slzný sprej a potom ho mal udierať ešte aj na zemi a striekať sprejom, potom
hovoril, že vo dverách prebiehala medzi poškodeným D. a obžalovaným krátka výmena názorov a že
na zemi mal obžalovaný do neho ešte aj kopnúť, čo svedok vysvetľoval najprv tým, že od začiatku pri

výsluchoch hovoril o úderoch päsťami od obžalovaného a nevie, prečo to v zápisnicu uvedené nie je.
Súčasne poukázal na obsah svojej výpovede z 8. 1. 2014, v ktorej hovoril, že hneď ako poškodený D.
otvoril dvere obžalovaný do dverí kopol a vbehol do bytu a udrel ho 2x päsťou do tváre a súčasne použil
aj slzný sprej a potom ho mal udierať ešte aj na zemi a striekať sprejom s tým, že v tom čase tie zážitky
mal ešte čerstvé. Súčasne z odpovedí svedka vyplývalo, že niektoré časti konfliktu si iba domýšľa a

vychádza z logickej konštrukcie, ako podľa neho k vstupu obžalovaného došlo.

Svedkyňa W. O. uviedla, že keď prišli domov nerobili nejaký veľký hluk, zapli televízor v normálnej
hlasitosti. Možno sa hlasnejšie rozprávali, ale ona sama to ani ako hlasný rozhovor nevnímala. Asi 5 min
po ich príchode, niekto zaklopal na dvere, potom niekto na dvere už búchal a L. išiel otvoriť dvere. Ona

bola v obývačke a počula buchnutie. Išla sa pozrieť do chodby a L. bol na zemi. Nad ním stál zohnutý
obžalovaný a ako vošla do chodby, vykročil jej smerom a nastriekal jej slzný plyn. Viac potom nevidela.

Vzhľadom na rozpor s jej výpoveďou z prípravného konania v tom, že 22. 1. 2014 svedkyňa uviedla, že
videla pád poškodeného na zem bola časť jej výpovede prečítaná a svedkyňa zopakovala obsah svojej

výpovede z hlavného pojednávania, že pád nevidela, iba počula buchnutie.

Zápisnice o výpovediach svedkov pred vznesením obvinenia obžalovanému boli prečítané v súlade s
uznesením NS SR č. 1Tdo 53/2014.

Z vyjadrení svedkov mal súd potom za preukázané, že vierohodnejšie sú ich prvotné výpovede, ktoré
urobili bezprostredne po skutku a v podstate z nich ustálil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výroku
rozsudku.

Okrem osobného výsluchu svedkov na hlavnom pojednávaní súd prečítal výpovede svedkov z

prípravného konania, a to: Bc. C. T., B. E. a T. C..

T. C., ktorá s obžalovaným žije v spoločnej domácnosti potvrdila údaje obžalovaného, že mal mať na
krku červené stopy po rukách, aj na hrudi a mal červené koleno a mal sa vyjadriť, že môže byť rád, že
dopadol tak, ako dopadol, že ho tí dvaja chlapi v byte viac nezbili.

Obhajoba sa domáhala osobného výsluchu svedkyne s tým, aby jej osobným výsluchom bolo zisťované,
či si v inkriminovaný deň všimla na obžalovanom, žeby mal červené oči od slzotvorného spreja, čo
by mal mať, ak ho v byte použil, ktorému návrhu na osobný výsluch súd nevyužil s odôvodnením, že
súčasťou obžaloby bol návrh na prečítanie zápisnice o výpovedi svedkyne z prípravného konania a súd

obžalovanému a aj obhajcovi doručil obžalobu spolu s výzvou, súčasťou ktorej bolo poučenie, že ak
žiadajú osobný výsluch svedka, majú to súdu a protistrane bezodkladne oznámiť, čo neurobili, pričom
vo výzve bolo poučenie, že súd má právo takýto, neskôr navrhnutý dôkaz odmietnuť. Preto na prečítanie
tejto výpovede súdu stačil súhlas prokurátorky, ktorý aj dala.Súd k tomu ešte dodáva, že vykonanie osobného výsluchu svedkyne k overeniu uvedenej otázky
nepovažuje za potrebný aj z toho dôvodu, že použitie slzotvorného spreja obžalovaným v byte

poškodeného J. nie je spornou skutočnosťou a jeho použitie obžalovaný priznáva.

Svedkyňa B. E., priateľka L. D. uviedla, že sa vtedy večer možno s W. O. hlasnejšie rozprávali, sedela v
obývačke keď na klopanie išiel otvoriť dvere L. D. a potom počula už iba buchnutie a začali ju štípať oči.

Svedok J.. C. T., príslušník polície, ktorý bol vyslaný na miesto činu na základe oznámenia J. Tento im
povedal, že keď sa vrátili z pohostinstva boli hlučnejší a na byte im zaklopal obžalovaný. Obžalovaný
potvrdil údaj poškodeného o tom, že boli hluční a že ich išiel na to upozorniť. Obžalovaný vystupoval
slušne, nevyzeral byť agresívny. Oblečené mal pyžamo. V byte J. J. oknami vetrali vzduch. Jedno dievča
veľmi kričalo, bolo až hysterické. Chodilo po byte štvornožky a hovorilo, že ju šípu oči. Jeden pán bol vo
vani, kde ho ošetrovalo druhé dievča. Do samotného bytu nevstupovali, aby nezničili stopy.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu a dodatočnej ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou vyplýva, že
na chodbe bytu Bc. Bc. J. boli stopy po použití slzotvorného spreja na rôznych miestach a došlo k jeho
zásahu až do priestorov obývacej izby, kde sa podľa vlastných slov nachádzala B. E. a tiež to, že Bc.
Bc. J. z priestoru kuchyne a W. O. z priestoru obývačky mohli konflikt pri dverách pozorovať.

Odborné vyjadrenie znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie, traumatológie
preukazuje, že L. D. utrpel tržnozhmoždenú ranu ľavého obočia, pohmoždenie pravej strany tváre -
líca, pohmoždenie palca ľavej ruky, ktoré zranenia si vyžadujú práceneschopnosť do 7 dní, s výnimkou
zranenia palca ľavej ruky, ktoré si vyžaduje práceneschopnosť do 10 dní. Počas tejto doby bola

obmedzená jeho úchopová funkcia a toto zranenie si vyžadovalo šetrenie ľavej ruky. Súd nad rámec
odborného vyjadrenia medzi zranenia, ktoré utrpel poškodený L. D. zaradil aj otvorenú ranu pery a ústnej
dutinyvoblastisliznicelícnej,existenciuktoréhopreukazovalalekárskasprávazošetreniapoškodeného
bezprostredne po vzniku zranení. Znalec súčasne ustálil bodové ohodnotenie bolestného na 30 bodov.

V prípade W. O. znalec konštatoval pohmoždenie kože viečok oboch očí a podráždenie spojiviek oboch
očí, ktoré zranenia si vyžadujú práceneschopnosť do 7 dní. Bolestné ohodnotil na 45 bodov.

Záznam zo služby polície preukazuje, že konflikt ako prvý na políciu telefonicky nahlásil poškodený Bc.
Bc. J. a 5 minút po ňom aj obžalovaný W.. E..

Z vyššie uvedených výpovedí súd potom dospel k záveru, že poškodení a svedkovia nachádzajúci sa v
byte u Bc. Bc. J. evidentne svojím hlučným správaním sa rušili minimálne osobu obžalovaného, ktorý ich
išiel upozorniť. Už skutočnosť, že na toto upozornenie si so sebou zobral slzotvorný sprej nasvedčuje
tomu, že očakával z ich strany problémy, vrátane možnosti jeho fyzického napadnutia. Podľa názoru

súdu potom toto jeho riešenie vzniknutej situácie nebolo správnym riešením. Nič mu nebránilo, aby sa
kvôli rušeniu nočného kľudu neobrátil na orgány príslušné riešiť takéto konanie.

Obžaloba obžalovanému dávala za vinu, že neoprávnene vnikol do bytu iného, pričom podľa výsledkov
dokazovania sa takéto vniknutie nepreukázalo. Tak podľa výpovede obžalovaného, ale aj podľa

výpovedí poškodeného D. k vstupu obžalovaného nedošlo za použitia násilia z jeho strany, ale v rámci
konfliktu, ktorý sa rozvinul medzi ním a poškodeným D. ešte na hranici vstupu do bytu, zrejme jeho
stiahnutím poškodeným pri obrannom postupe. Výpoveď svedka Bc. Bc. J. o vykopnutí dverí je v tomto
smere osamotená, navyše v rámci odstraňovania rozporov bolo evidentné, že tento poškodený svojou
výpoveďou zavádza, pretože menil spôsob opisu skutku a súčasne poukazoval na logický priebeh útoku,

napr. že pád poškodeného musel spôsobiť úder obžalovaného, iný dôvod tam nebol a je potom otázne,
či vôbec tento úder, alebo aj ním popisované kopnutie do dverí videl, alebo si ho iba domýšľa napr.
vzhľadom na prudké otvorenie dverí.

V naznačených smeroch po podrobnej konfrontácií výpovedí obžalovaného a poškodeného D. súd

dospel k presvedčeniu, že je možné uveriť popisu skutku tak, ako uviedol poškodený D., ktorý záver
podporujú aj objektívne zistené zranenia na jeho tele, teda že bol udretý do tváre zo strany obžalovaného
minimálne 2 krát. Opis skutku obžalovaným je nevierohodný a súd si nevie predstaviť, akoby mohol
obžalovaný jednak udierať poškodeného a súčasne použiť sprej. V neprospech verzie obžalovanéhonasvedčuje aj to, že na jeho tele, na rozdiel od poškodeného D. neboli zistené zranenia, ktoré by
preukazovali, že bol tiež päsťou udretý do tváre.

Na jednej strane tak máme viacero zranení na tele poškodeného, ktorých existencia je zobjektivizovaná
jeho lekárskym vyšetrením a na strane druhej zranenia na tele obžalovaného, ktoré sú omnoho
menšieho charakteru a ktorých existenciu okrem jeho osoby potvrdzuje iba jeho snúbenica.

Pokiaľ poškodená O. k útoku obžalovaného na jej osobu slzotvorným sprejom uviedla, že išlo o cielený

útok, tu sa súd priklonil aj vzhľadom na výsledky ohliadky miesta činu k záveru znalca, že išlo skôr o
rozprášenie spreja do priestoru a nie o cielený útok, čo samozrejme nevylučuje vnímanie poškodenej,
že pri tomto rozprášení bola priamo zasiahnutá. Nakoľko ide o použitie obranného spreja obžalovaným,
je možné usudzovať, že jeho dostrek je možný na väčšiu vzdialenosť, ako je dostrek inak bežne
používaných sprejov a to vysvetľuje aj zasiahnutie priestoru bytu v obývacej izbe, najmä keď ani jeden
zo svedkov neuvádza, že by obžalovaný prekročil priestory chodby bytu.

Po takto ustálenom skutkovom stave súd po právnej stránke hodnotil konanie obžalovaného ako
spáchanie prečinu porušovania domovej slobody § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s
poukazom na ust. § 138 písm. a) Trestného zákona a na ust. § 122 ods. 3 Trestného zákona, pretože
neoprávnene zotrval v obydlí iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - za použitia zbrane.

Už vyššie bolo naznačené, že vzhľadom na výpoveď svedka poškodeného D. súd pristúpil k úprave
pôvodne žalovaného skutku v tom smere, že obžalovaný nevnikol do bytu Bc Bc. J. za použitia násilia,
ale došlo k tomu v rámci vzájomnej potýčky medzi ním a poškodeným D., nevylučujúc jeho vtiahnutie do
bytu zo strany poškodeného jeho obrannými pohybmi. Napriek tomuto konštatovaniu je ale preukázané,

že v byte Bc. Bc. J. sa obžalovaný nenachádzal na základe súhlasu vlastníka bytu a v rámci pobytu v
ňom použil násilie voči osobám nachádzajúcim sa v ňom, či už vo forme priameho ataku (poškodený
D.), alebo použitím slzotvorného spreja, ktoré konanie hodnotí súd ako neoprávnené zotrvanie v byte
iného a použitie zbrane voči osobám a veciam tam nachádzajúcim sa.

Súd sa z úradnej povinnosti vysporiadal s otázku, či konanie obžalovaného nie je možné podradiť pod
ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona v tom smere, či vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho
následky, okolnosti za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného nie je závažnosť
jeho konania nepatrná a nejde preto o prečin.

Súd už naznačil, že obžalovaný bol oprávnený upozorniť iné osoby na to, že sú hlučné, ale vzhľadom
na jeho postup, keď už so sebou zobral slzotvorný sprej na svoju prípadnú obranu bol uzrozumený,
že môže dôjsť medzi ním a osobami nachádzajúcimi sa v byte ku konfliktu, k čomu nakoniec aj došlo.
V tom prípade nepovažuje konanie obžalovaného za konanie primerané, najmä keď cieľ mohol byť
naplnený tým, že by hlučnosť oznámil či už štátnej, alebo mestskej polícii, čím sa problém narušenia

medziľudských vzťahov porušením nočného kľudu mohol vyriešiť. Súd tiež na pomyselnú misku váh dal
zranenia, resp. ich rozsah ako ich jednotlivé osoby utrpeli, pričom musí konštatovať, že u obžalovaného
nezisťuje zranenia žiadne, prípadne iba nepatrné a u dvoch osôb, ktoré stáli proti nemu zisťuje zranenia
vyžadujúce si práceneschopnosť. Nie bez významu je v tomto smere aj výpoveď svedka Bc. T. o tom,
že jedno dievča, ešte aj v čase, keď policajti prišli na miesto činu kričalo, bolo hysterické, chodilo po byte

štvornožky a hovorilo, že ju štípu oči.

Súd má za to, že vlastník bytu, resp. osoba, ktorá sa v byte nachádza so súhlasom vlastníka sa tu
má cítiť bezpečne. Aj keď takáto osoba porušuje svoje povinnosti, konkrétne rušením nočného kľudu,
neznamená to, že hocikto má právo v tomto byte voči nej použiť násilie. Súd má preto za preukázané, že

vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia
obžalovaného nie je závažnosť jeho konania nepatrná a preto z jeho strany o spáchanie prečinu ide.

Jediná skutočnosť v rámci preskúmania nebezpečnosti jeho konania v intenciách ustanovenia § 10 ods.
2 Trestného zákona, ktorá svedčí v jeho prospech je pohnútka jeho konania, ktorú skutočnosť súd potom

zohľadnil v rámci ukladania trestu.

Pokiaľ obžaloba po právnej stránke konanie obžalovaného hodnotila aj ako spáchanie prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, súd túto právnu kvalifikáciu nepoužil, pretože jepresvedčený, že prečin porušovania domovej slobody § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
fakticky konzumuje prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Iná situácia by bola,
ak by tu došlo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví.

Okrem toho, podľa ustanovenia § 123 ods. 2 Trestného zákona je možné za ublíženie na zdraví
považovať také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie
alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
Podľa ustálenej súdnej praxe je možné za takýto čas považovať práceneschopnosť okolo 7 dní.

Nakoľko zranenia oboch poškodených si v prevažnej miere vyžadujú práceneschopnosť do 7 dní, nie
je možné mať za to, že by naplnili pojmový znak ublíženia na zdraví. Jediné zranenie, ktoré si vyžaduje
dlhšiu práceneschopnosť bolo zranenie poškodeného L. D. na palci ľavej ruky, ktoré obmedzilo jeho
úchopovú schopnosť a vyžadovalo si šetrenie ľavej ruky do 10 dní od jeho vzniku. Nakoľko v jeho osobe
ideoosobu,ktoráprevažnenaväčšinučinnostíprednostnepoužívapravúrukumásúdzato,žezranenie

na ľavej ruke, navyše obmedzujúce ho iba v úchopových schopnostiach jedného z piatich prstov nie je
možné považovať za zranenie, ktoré by bolo v intenciách ustanovenia § 123 ods. 2 Trestného zákona
možné považovať za ublíženie na zdraví.

Pri úvahách o treste za takto zistené zavinenie súd vychádzal z ustanovení § 34 ods. 4 Trestného

zákona,prihliadalnajmänaspôsobspáchaniačinuajehonásledok(spôsobeniezranenídvomosobám),
zavinenie (neriešenie vzniknutej situácie iným, primeraným spôsobom), pohnútku (v tom smere, že aj
obžalovanýakovlastníkbytumáprávo,abynebolvneskorýchnočnýchhodináchrušenýinýmiosobami),
priťažujúce okolnosti (nezistil žiadne), poľahčujúce okolnosti (doterajší riadny život obžalovaného, ktorý
nebol súdom trestaný a zamestnávateľom je hodnotený kladne) a na osobu páchateľa, jeho pomery

a možnosť jeho nápravy súd dospel k záveru, že uloženým trestom je na jednej strane nutné priznať
satisfakciu poškodeným za ujmu, ktorú utrpeli a na strane druhej od uloženého trestu nie je namieste
očakávať prevýchovu obžalovaného, ktorý inak vedie riadny život a išlo tu o mimoriadne vybočenie z
jeho strany, skôr ide o naplnenie znakov generálnej prevencie k ostatným členom spoločnosti.

Za prečin porušovania domovej slobody § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona je ustanovený
trest odňatia slobody na 1 až 5 rokov.

Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností, pri neexistencii okolností priťažujúcich bolo namieste
podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona znížiť hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, čo v

konečnom dôsledku znamenalo, že súd mohol obžalovanému ukladať trest odňatia slobody na 1 rok
až 3 roky a 8 mesiacov.

Prihliadajúc na všetky uvedené skutočnosti súd potom považoval za spravodlivý samostatný peňažný
trest vo výmere 200 Eur, keď vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy

obžalovaného trest odňatia slobody neuložil. Peňažný trest mohol pritom ukladať od 160 Eur.

Pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený súd ustanovil náhradný trest odňatia
slobodyna6mesiacov.Výškunáhradnéhotrestuurčilajsprihliadnutímnadolnúhranicutrestnejsadzby,
ktorý trest by obžalovanému inak hrozil, ak by súd ukladal trest odňatia slobody.

Poškodený Bc. Bc. I. J. v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody vo výške najprv 50 Eur
za poškodenie steny slzotvorným sprejom, následne nárok modifikoval na sumu 473,18 Euro, ktorá
mala pozostávať z poškodenia maľovky steny, dverí šatníkovej skrine, dverí WC, dverí do obývačky a
nákupom čistiacich prostriedkov. O výške škody za poškodenie maľovky steny, dverí šatníkovej skrine,

dverí WC, dverí do obývačky nepredložil žiadny dôkaz. V rámci konania predložil iba doklad o nákupe
čistiacich prostriedkov v sume 3,18 Euro, a preto súd zaviazal obžalovaného zaplatiť mu 3,18 Euro.

Nakoľko prvoradým cieľom trestného konania je rozhodnutie o vine a treste páchateľa a na rozhodnutie
o zvyšnej časti nároku poškodeného Bc. Bc. J. nemal súd žiadne dôkazy, o ktoré by mohol výrok o výške

náhrady škody oprieť, pričom dokazovanie výšky tejto škody by trestné konanie neúmerne predĺžilo,
odkázal poškodeného Bc. Bc. J. so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.Poškodený L. D. uplatnil v prípravnom konaní nárok na náhradu škody vo výške najprv 34,79 Euro z
titulu znehodnotenia riflí, úhrady poplatkov za lekárske ošetrenie a dopravu z nemocnice, ktorý následne
upravil na sumu 57,98 Euro aj za poškodenie kabáta a tiež uplatnil nárok na náhradu škody z titulu

bodového ohodnotenia jeho zranenia, ktoré však nevyčíslil. Neskôr uplatnil nárok na náhradu škody
vo výške 44,79 Euro už bez konštatovania uplatnenia náhrady škody z titulu bolestného a na tomto
nároku zotrval aj na hlavnom pojednávaní. Poškodenie kabáta vo výške 40 Eur súd považoval za
primerané a o zvyšnej škode poškodený predložil doklady o vynaloženej sume 4,79 Euro, preto súd
potom obžalovaného zaviazal poškodenému L. D. nahradiť škodu 44,79 Euro.

Nakoľko súčasťou uplatnenia jeho nároku na náhradu škody bolo aj bolestné, ktoré ale nevyčíslil, súd
ho musel so zvyškom nároku na náhradu škody odkázať na občianske súdne konanie.

Poškodená W. O. uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 741,60 Euro z titulu bolestného, o
výške ktorej škody súd nemal žiadne pochybnosti, bolestné bolo ustálené odborným vyjadrením a

obžalovaného potom zaviazal poškodenej túto škodu nahradiť.

Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne uplatnila
nárok na náhradu škody vo výške 82,63 Euro za vyplatenie prostriedkov zo zdravotného poistenia
zmluvnému zariadeniu za poskytnutie zdravotnej starostlivosti L. D. a W. O., k čomu priložila vyčíslenie

škody, ale aj to iba k osobe poškodeného L. D. vo výške 62,21 Euro, súčasťou ktorého je aj
konštatovanie o vyplatení týchto finančných prostriedkov, nie však doklad o ich skutočnom vyplatení
a pre nepreskúmateľnosť jej uplatneného nároku ju súd s nárokom na náhradu škody odkázal na
občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.