Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. december 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13C/295/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204885
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814204885.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska5,Bratislava,IČO:36613843protižalovanému:U.S.,M..XX.XX.XXXX,Q.Q.XXXX/X,XXX
XX F. M. A., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Občianske združenie Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, zast. JUDr. Patrik
Podhorský, Zámocká 36, 811 01 Bratislava o zaplatenie 622,82 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 263,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 263,20 eur od 21.06.2011 do zaplatenia a to v mesačných splátkach po 30 eur, ktoré

splátky sú splatné vždy do 30. dňa v mesiaci na adrese žalobcu pod následkami straty výhody splátok
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 15,32 eur na účet právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 622,82 eur
s úrokom z omeškania 13,09 eur a ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 622,82 eur
od 11.05.2011 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodil tým, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa
24.03.2011 medzi postupcom P. P., J..P.. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči
žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 13.04.2007 zmluvu č. 561609262, ktorej súčasťou sú

Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy P. P. J..P..
poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky
splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú
upravené v zmluve a VOP. Ďalej uviedol, že zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa
všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 2189,95 eur, ktorá
pozostávala z istiny 2001,36 eur, riadneho úroku 0 eur, úroku z omeškania 188,59 eur a ostatného
príslušenstva v sume 0 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že
výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom apredstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia s tým, že sumu 188,59 eur prestavujúcu úrok z
omeškania si žalobca neuplatňuje. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovanému úver 995,82 eur, ktorý
mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 28,31 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si

uplatňuje len splátky úveru splatné od 20.06.2010 do 20.03.2012 v počte 22 a celkovej výške 622,82
eur s tým, že splátky pôvodne splatné od 20.05.2011 do 20.03.2012 sa stali splatnými dňa 10.05.2011,
kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, zvyšné splátky si žalobca neuplatňuje. Ďalej uviedol,
že si uplatňuje úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom
nasledujúcim po splatnosti každej splátky samostatne a pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť

po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 10.05.2011 si uplatňuje úrok z omeškania od toho dňa.
Žalovaný odo dňa postúpenia pohľadávky neuhradil žiadne sumy. Uplatňovaná suma pozostáva z 22
neuhradených splátok úveru v celkovej výške 622,82 eur ( t.j. rozdiel medzi neuhradenými splátkami
úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na tieto splátky ) a zo splatných splátok úveru
a na základe uhradených platieb si žalobca vyčísľuje úrok z omeškania.

Žalovaný požiadal o úhradu dlžnej sumy v splátkach.

Vedľajší účastník na strane žalovaného rade oznámil vstup do konania podaním zo dňa 24.10.2014,
vzniesol námietku premlčania a žiadal žalobu zamietnuť. Citoval ustanovenia § 52 a 54 Občianskeho
zákonníka, § 6 ods. 3, § 23a zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 2 písm. b) zákona

č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch s tým, že predmetná zmluva, z ktorej žalobca uplatňuje
svoj nárok, je zmluvou spotrebiteľskou, ktorý výklad je aj v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS a
neplatné je aj prípadné dojednanie o režime Obchodného zákonníka. Taktiež citoval čl. 7 bod 7.6.1
VOP a § 101 a 103 Občianskeho zákonníka a poukázal na súdnu prax ( R/28/1984 ), podľa ktorej „ak
veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu sám, potom môže svoje právo i vykonávať“. Z tohto dôvodu súdna

prax vyvodzuje, že prvá objektívna možnosť vykonania práva je okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o
splnenie požiadať, pričom v danom prípade mohol veriteľ zosplatniť celý úver už v prípade, že žalovaný
bol v omeškaní so splatením jednej splátky o viac ako 10 dní a od tohto momentu zároveň začala plynúť
premlčacia doba. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalobcom je zjavné, že v čase postúpenia pohľadávky, teda dňa 24.03.2011 bol žalovaný v omeškaní

s vrátením finančných prostriedkov 1190 dní. Žalobca podal žalobu vo veci samej až dňa 04.06.2011,
takže až po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby. Preto vzniesol námietku premlčania celého práva, keďže
v tomto prípade je irelevantné, či žalobca úver zosplatnil alebo nie, nakoľko plynutie premlčacej doby
začína plynúť od okamihu možnosti uplatnenia veriteľovho práva, t.j. bez ohľadu na jeho vôľu, inak by
došlo k umelému predlžovaniu začiatku plynutia premlčacej doby zo strany veriteľa a takéto konanie by

s poukazom na ust. § 54 OZ zhoršovalo postavenie spotrebiteľa.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, výpoveďou žalobcu, vyjadrením
vedľajšieho účastníka, a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaný uviedol, že je pravdou, že zo P. P. si zobral úver, tento prestal splácať v dôsledku toho, že
prišiel o zamestnanie, v súčasnej dobe je taktiež nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce, pracoval
síce krátko na dohodu, no v súčasnosti tam už nepracuje. Vzhľadom k tomu žiada súd, aby mu povolil
zaplatiť predmetnú sumu v splátkach, s tým, že by bol schopný platiť splátky okolo 30 eur mesačne. K
svojim pomerom uviedol, že žije s mamou a s bratom v spoločnej domácnosti, má však vyživovaciu

povinnosť voči jednému maloletému dieťaťu. Dieťa má zverené v striedavej starostlivosti takže výživné
neplatní, ale teda počas obdobia, kedy je dieťa u neho, mu zabezpečuje celkovú starostlivosť. Napriek
týmto skutočnostiam by bol schopný sumu 30 eur mesačne splácať.

Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese uviedol, že právny predchodca žalobcu poskytol

žalovanému úver na základe úverovej zmluvy a nezaplatená časť tohto úveru je predmetom súdneho
vymáhania. Žalobca považuje pohľadávku, ktorú eviduje voči žalovanému, za pohľadávku ktorá sa
má posudzovať podľa obchodného práva a to na základe skutočnosti, ktoré sú podrobne rozpísané
v žalobnom návrhu. V nadväznosti na uvedené je toho názoru, že premlčacia doba je štyri roky.
Žalobcovi bola pohľadávka postúpená v roku 2011, predmetom súdneho konania sú splátky za obdobie

od 20.6.2010 do 20.3.2012 v celkovom počte 22 a celková výška je 622,82 eur. Právny predchodca
veriteľa nevyhlásil mimoriadnu splatnosť tohto úveru, preto predmetom postúpenia bola pohľadávka v
roku 2011 to znamená, že súčasný žalobca vstúpil do právneho postavenia ako mal pôvodný veriteľ.
Mimoriadnu splatnosť vyhlásil až súčasný žalobca a to svojim oznámením z mája 2011. V prípadeúspechu v spore si uplatnil náhradu trov konania. K vyjadreniu vedľajšieho účastníka uviedol, že jeho
obsahom je analýza právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu
a že sa má uplatňovať trojročná premlčacia doba. Zastáva názor, že premlčacia doba je štvorročná.

Nesúhlasí so skutočnosťami, ktoré sú uvedené v poslednom odseku článku 2. vyjadrenia, kde vedľajší
účastník vznáša námietku premlčania a celé to premlčanie odvodzuje od momentu, keď bola zmluva
postúpená. Skutočnosť, že došlo k postúpeniu pohľadávky v roku 2011 znamená iba to, že sa zmenila
osoba veriteľa, ale nezmenil sa obsah právneho vzťahu, ktorý tam existoval. Aj keď súčasťou tej zmluvy
o postúpení pohľadávok bola príloha, kde bol špecifikovaný ten úver ako taký a bol tam uvedený počet

dní v omeškaní, výška istiny, jednalo sa o interné informácie, kde došlo k vyčísleniu pohľadávky ku
dňu postúpenia, kde je presne rozdelené aký nedoplatok na istine, aké sú nedoplatky na riadnych
úrokoch a úroku z omeškania. Takéto vyčíslenie, ktoré je robené bankovým systémom pre účely
postúpenia nenahrádza vyhlásenie mimoriadnej splatnosti čo je v podstate jednostranný právny úkon,
ktorý musí byť urobený a musí byť adresovaný žalovaným. K takejto skutočnosti zo strany právneho
predchodcu veriteľa, teda Slovenskej sporiteľne nedošlo. Urobil to až súčasný žalobca spoločnosť EOS

KSI Slovensko v roku 2011. V prípade, ak súd bude prihliadať na premlčanie ex offo právny zástupca
žalobcu navrhuje nepriznať trovy vedľajšiemu účastníkovi vzhľadom na skutočnosť, že jeho podania
sú viac-menej formulárové a celé jeho pôsobenie v tomto konaní sa obmedzilo, alebo spočívalo len vo
vznesenej námietke premlčania.

P. P., J..P.. ako banka a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 13.04.2007 zmluvu o splátkovom úvere č.
00561609262 podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy
bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v
tejto zmluve o úvere. Na základe úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 995,82eur
(30.000 Sk), ktorý sa žalovaný zaviazal ako dlžník splácať v mesačných splátkach po 28,31 eur (853

Sk) a to v 59 mesačných splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru bola
určená na deň 20.03.2012, pričom úroková sadzba predstavovala 19,40% ročne a ročná percentuálna
miera nákladov 25,93%.

Podľa čl. II. bod 2 zmluvy žalovaný ako dlžník vyhlásil, že sa oboznámili so súčasťami Úverovej zmluvy,

ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené
zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje, súhlasili s nimi a zaviazali sa ich dodržiavať.

Podľa bodu 3. uvedeného článku zmluvy všetky právne vzťahy výslovne neupravené v zmluve sa budú
riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými

právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

V bode 4. článku II zmluvy si zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa §
262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

V zmysle bodu 1.2 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) tieto VOP upravujú všetky
vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými
produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy.

VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným

bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný produkt vo VOP upravený ( bod 1.3 VOP ).

V rozsahu, v akom sa ustanovenia písomnej zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti
s určitým bankovým produktom líšia od ustanovení VOP alebo osobitných obchodných podmienok,
sú rozhodujúce ustanovenia takejto písomnej zmluvy. Ak ustanovenia VOP týkajúce sa jednotlivých

bankových produktov obsahujú odlišnú úpravu ako všeobecná alebo záverečná časť VOP, sú
rozhodujúce ustanovenia osobitnej časti VOP (čl. 1 bod 1.4., bod 1.5. VOP).

Podľa bodu 7. VOP tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovoprávne vzťahy medzi bankou a klientom
- fyzickou osobou nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ

zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky v určitej
mene a do určitej sumy a klient- fyzická osoba nepodnikateľ ako dlžník sa zaväzuje peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky, ak nie je dohodnuté inak.Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky vo výške určenej v zmluve o úvere a po
splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v
prospechúčtuuvedenéhovzákladnýchpodmienkachzmluvyoúvere.Vrátenieposkytnutýchpeňažných

prostriedkov sa uskutoční formou splátok klientom ( bod 7.2.4 VOP ).

Podľa čl. 7 bod 7.3.2. VOP pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a
príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach
zmluvy. Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek

počas trvania úverového vzťahu. V prípade, že ku dňu splatnosti úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov
a iných nákladov spojených so splátkovým úverom nebude na účte dostatok prostriedkov na ich úhradu
a dohodnutý úverový rámec je vyčerpaný v celej dohodnutej výške, dohodli sa klient a banka na tom,
že banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky vo forme zaťaženia účtu, i keď neexistuje klientova
pohľadávka z jeho účtu a úverový rámec je vyčerpaný v celej dohodnutej výške. Na základe tejto
skutočnosti vznikne na účte klienta nepovolené prečrpanie a klient je povinný okamžite vyrovnať toto

nepovolené prečerpanie.

Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti
splátky a banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať (čl. 7 bod 7.3.3. VOP).

V zmysle bodu 7.4.4. čl. 4 VOP pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru, je povinný zaplatiť banke
okremúrokovzúverustanovenýchvzmluvetiežúrokyzomeškaniazdlžnejčiastky,pričomdlžnáčiastka
sa úročí úrokom z omeškania denne od prvého dňa omeškania (vrátane) až do dňa bezprostredne
predchádzajúceho dňu splatenia dlžnej čiastky (vrátane).

Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo za podmienok uvedených v písm. a) až q) bodu 7.6.1. VOP, banka
je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o
úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení
o mimoriadnej splatnosti.

Podľa bodu 19.16 VOP klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje
pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené,
bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ak aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti
s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu alebo previesť

akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke
alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom
banky.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12.04.2014 adresovaným žalovanému v spoločnosť P. P.,

J..P.. ako postupca oznámila postúpenie pohľadávky voči nemu na žalobcu ako postupníka.

Žalobca listom zo dňa 20.04.2011 označeným ako výzva k úhrade a oznámenie o mimoriadnej splatnosti
úveru, žalobca ako nový veriteľ oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 20.04.2011.
Dlžnú sumu vo výške 2353,27 eur vyzval žalovaného uhradiť do 04.04.2011.

Právny zástupca žalobcu listom označeným ako pokus o zmier zo dňa 09.05.2014 adresovaným
žalovanému vyzval žalovaného ho na úhradu dlžnej sumy vo výške 3476,10 eur najneskôr do
12.05.2014.

P. P., J..P.. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 28.06.2011 zmluvu o postúpení
pohľadávok č. 0915/2011/CE. Podľa článku V. bod 5.1 predmetom zmluvy je dohoda zmluvných strán
o odplatnom postúpení pohľadávok a to so všetkými právami, ktoré sú spojené s postupovanými
pohľadávkami a za podmienok uvedených v tejto zmluve.

Podľa prílohy k zmluve o postúpení splatnosť úveru bola stanovená na 20.03.2012, zostatok pohľadávky
predstavoval sumu 2189,95 eur a istina celkom sumu 2001,36 eur, a počet dní omeškania 1190.Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ

obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté
podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov).

Podľa § 52 ods. 1, Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo

alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. ( §
52 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti

tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,

úveru alebo v inej právnej forme.

Ako vyplýva z § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle §23a zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny

predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného

zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti

dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný

záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej
únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu

uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s
ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle
Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o

spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon
o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný aj z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči

spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Súčasne vedľajší účastník na strane žalovaného namietal premlčanie celého nároku s odkazom na ust.
§ 103 v spojení § 565 Občianskeho zákonníka s tým, že premlčacia doba začala plynúť od okamihu

možnosti uplatnenia veriteľovho práva, t.j. bez ohľadu na jeho vôľu.

Súd má za to, že pri posudzovaní plynutia premlčacej doby v danej právnej veci je potrebné aplikovať
a to vzhľadom na dohodu o plnení v splátkach § 103 Občianskeho zákonníka a teda premlčacia doba
jednotlivých splátok začala plynúť odo dňa ich zročnosti. Keďže z vykonaného dokazovania nevyplynulo,

žeby právny predchodca žalobcu využil svoje právo a vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. žeby
požadoval splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere v dôsledku čoho by bol potom žalovaný ako klient
povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú by mu bola poskytnutá v oznámení o
mimoriadnej splatnosti tak ako to predpokladá ustanovenie vyššie citovaného bodu 7.6.1 VOP. Súd sa
taktiež nestotožňuje s tvrdením vedľajšieho účastníka, že premlčacia doba začala plynúť nezávislé od

vôle pôvodného veriteľa a to z dôvodu, že VOP dávali právnemu predchodcovi žalobcu možnosť, nie
povinnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť za splnenia podmienok uvedených vo VOP a v žiadnom inom
ustanovení nebolo dojednané, žeby k splatnosti celého dlhu dochádzalo automaticky len v dôsledku
nastanie konkrétnych okolností či skutočnosti. Na daný právny vzťah nie je možné aplikovať vedľajším
účastníkom citované rozhodnutie NS SR č. R/28/1984, podľa ktorého „ak nebola doba splnenia dlhu

dohodnutá ani inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu“,
nakoľko v danej veci ako je už uvedené aj vyššie, bolo dohodnuté plnenie v splátkach.Ako je zrejmé zo zmluvy o úvere, konečná splatnosť bola dohodnutá na 59 mesiacov. Začiatok plynutia
premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého,
ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa

ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú
zo splátok. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby, teda

splátky splatné po 04.06.2011, pričom žaloba bola podaná dňa 04.06.2014. Keďže v danom prípade bola
splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré sú
splatné odo dňa 20.06.2011, teda 10 splátok z 22, ktorých zaplatenie svojou žalobou uplatňuje žalobca
a teda možno uzavrieť, že námietka premlčania vznesená vedľajším účastníkom bola čiastočne účinne
vznesená.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava

premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý
cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov
(absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov

zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky
spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8

smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na
druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

Žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 622,82 eur predstavujúcej 22 splátok a úrok z omeškania
v sume 13,09 eur a ročný úrok z omeškania od 11.05.2011 do zaplatenia.

Čo sa týka jednotlivých nárokov, úver bol žalovaným poskytnutý pri úrokovej sadzbe 19,4% ročne.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( apríl 2007, spotrebiteľský úver 1-
5 rokov ) činila úrok 13,68% ročne. Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov za platnú,
keďže mal za to, že táto výška úroku nepresahovala v podstatnej miere úrokovú mieru poskytovanú

peňažnými ústavmi.
V zmysle VOP klient splácal pohľadávku z úveru, ktorá sa skladala z istiny, jej súčastí a príslušenstva,
teda súčasťou dojednanej výšky splátky bol aj poplatok za správu úveru v sume 1,99 eur mesačne.
Potomsplátkaistinyaúrokuzúverupoodpočítanípoplatkuzasprávuúveruvsume1,99eurpredstavuje
sumu 26,32 eur ( výška splátky 28,31 eur - poplatok 1,99 eur ) a keďže žalobca si uplatnil nárok na

22 splátok, pričom nepremlčanými bolo 10 splátok, ktorých splatnosť nastala po 04.06.2011 vo výške
26,32 eur súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 263,20 eur ( 10 x 26,32 eur) spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 263,20 eur od 21.06.2011 do zaplatenia a čo do zvyšku spolu
s kapitalizovaným úrokom z omeškania z jednotlivých splátok ako aj úroku z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 622,82 od 11.05.2011 do 20.06.2011 žalobu zamietol.

Berúc do úvahy osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaného povolil súd v súlade s ust. § 160 ods.
3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia, zaplatiť žalovanému sumu, na zaplatenie ktorej bol
zaviazaný, v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 137 Občianskeho súdneho poriadku trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a
ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena

správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Z uplatnenej sumy 622,82 eur bolo žalobcovi

priznaných 263,20 eur, teda žalobca mal v konaní úspech 42% a neúspech 58%, čo predstavuje úspech
žalovaného, ktorému po odpočítaní úspechu žalobcu vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere
16%, no keďže žalovaný náhradu trov konania nežiadal a zo spisu mu žiadne trovy nevyplynuli, súd mu
náhradu trov konania nepriznal.

Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách vo vzťahu žalobca a vedľajší účastník na strane žalovaného, jeho
nárok na náhradu trov konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v
konaní vystupuje.

Trovy vedľajšieho účastníka spočívali len v trovách právneho zastúpenia, tak ako ich vyčíslil jeho právny

zástupca, pričom tarifnou hodnotou na účely určenia odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle §
10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len „cit. vyhl.“ ) bola suma 622,82 eur.

Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby

po 39,84 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie) podľa § 13a ods. 1 písm. a), c) cit. vyhl.,
teda odmena spolu 79,68 eur, režijný paušál, a to za 2 úkony v roku 2014 po 8,04 eur podľa § 16 ods.
3 cit. vyhl., spolu v sume 16,08 eur. Teda spolu trovy právneho zastúpenia (odmena + režijný paušál)
predstavujú sumu 95,76 eur.

Ako súd uviedol vyššie, nárok na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka sa odvíja od úspechu,
resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje. Žalovanému, na strane ktorého
vedľajší účastník v konaní vystupoval, vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 16% a teda v
rovnakom pomere aj vedľajšiemu účastníkovi, preto súd zaviazal žalobcu na zaplatenie trov konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi v sume 15,32 eur ( 16% zo sumy

95,76 eur ).

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu