Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. december 2015

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/262/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710210738
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1710210738.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku sudkyňou JUDr. Ingrid Daxner v právnej veci navrhovateľky:

G. G.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom M. X, S. Ú., zast. advokátkou JUDr. Lýdiou Ráckovou, so sídlom AK v
Senci, Lichnerova 72, proti odporcovi: O. O., nar. X.X.XXXX, bytom Ľ.. T. X, Z., zast. advokátkou JUDr.
Ľudmilou Penz Vachulovou, so sídlom AK v Bratislave, Krížna 47, o určenie otcovstva k maloletému
Kristiánovi Kontárovi, nar. 19.4.2006, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom - Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Senec, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

O náhrade trov súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 16.9.2010, podaným na súd dňa 17.9.2010, sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil,
že odporca je biologickým otcom maloletého G. G., zveril maloletého do jej starostlivosti a odporcovi
uložil vyživovaciu povinnosť na maloletého vo výške 140,-eur mesačne a to aj 3 roky spätne..
Návrh skutkovo odôvodnila tvrdením, že s odporcom sa zoznámila na diskotéke, známosť prerástla
do intímnej, ktorá trvala cca 2 roky. V dobe rozhodnej pre splodenie dieťaťa sa s iným mužom
intímne nestýkala, preto otcom maloletého nemôže byť nikto iný ako odporca. Keď odporcovi oznámila
tehotenstvo, vyjadril sa, že dieťa nechce a odvtedy sa s ním nestretla. Odporcovi narodenie maloletého

neoznámila, lebo sa ho bála, v minulosti ju niekoľko krát fyzicky napadol.
K doručenému návrhu sa odporca písomne zo dňa 26.1.2011 vyjadril tak, že všetky tvrdenia
navrhovateľky popiera, s navrhovateľkou sa nikdy nestretol, nezoznámil, je nelogické teda, aby s ňou
udržiaval 2 roky vzťah. V navrhovateľkou označenom období mal vážny vzťah s inou ženou. Tvrdenia
navrhovateľky sú nepreukázané a nevierohodné o čom svedčí fakt, že návrh podala po takmer piatich
rokoch od narodenia dieťaťa. Návrh žiadal zamietnuť.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, mal. v zastúpení ustanoveným

opatrovníkom, písomným znaleckým posudkom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA č. 11/2012
znalca Mgr. Ivany Shawkatovej, PhD. zo dňa 6.10.2012 a kontrolným písomným znaleckým posudkom z
odboru genetika, odvetvie analýza DNA č. 29/2015 zo dňa10.9.2015 znalca RNDr. Evy Ferákovej, PhD.,
rodným listom maloletého Kristiána, a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovné:
Maloletý G.Á. G. sa narodil dňa XX.X.XXXX v Bratislave. Jeho narodenie je zapísané v knihe narodení
matričného úradu Miestnej časti Bratislava - Ružinov vo zväzku 21, ročník 2006, na strane 228 pod
poradovým číslom 656.

Navrhovateľkavkonanípredsúdomvypovedala,žesodporcomsazoznámilapred5rokminadiskotéke,
potom chodili z diskotéky k nemu každý piatok domov do Senca. Stretávali sa výlučne za účelom
intímneho styku. V roku 2004 otehotnela, keď to oznámila odporcovi, vyjadril sa, že dieťa nechce a junechce v živote vidieť. Od tej doby sa viac nestretli. Diať sa rozhodla vynosiť a porodiť. Odporcu viac
nekontaktovala, ani mu neoznámila narodenie dieťaťa. S iným mužom sa v tej dobe intímne nestýkala.
Odporca v konaní pred súdom vypovedal, že navrhovateľka mu je povedomá, je možné, že sa niekde

na diskotéke v Senci stretli, ale nie, že by sa stretávali a intímne stýkali.
Z dôvodu rozporu vo výpovediach účastníkov súd v konaní nariadil znalecké dokazovanie.
Zo záveru písomne podaného v tejto veci znaleckého posudku z odboru genetika, odvetvie analýza
DNA z odboru genetika, odvetvie analýza DNA č. 11/2012 znalca Mgr. Ivany Shawkatovej, PhD.,
zo dňa 6.10.2012, súd zistil, že otcovstvo označeného odporcu za súčasného stavu poznatkov v

odbore genetiky treba pokladať za jednoznačne vylúčené, keďže z celkového počtu 15 vyšetrených
systémov nemá označený muž v 9-tich systémoch alely, ktoré biologický otec dieťaťa musí mať. V časti
posudok znalkyňa uviedla, že z vypočítanej hodnoty pravdepodobnosti vylúčenia neotca, až 99,9999%
mužov /neotcov dieťaťa/ takúto kombináciu nemá, boli by vylúčení z otcovstva, v časti nález vypočítala
hodnoty pravdepodobnosti vylúčenia otcovstva odporcu /Pv=99,999986%/, index paternity /PI=0 a
pravdepodobnosť otcovstva označeného muža /W=0,0000%/.

V časti posudku 2. „použitá metóda a nález“ znalec uviedol, že otcovstvo treba pokladať za vylúčené
vtedy, ak dieťa má alelu, ktorú nemohlo zdediť od svojej matky, ale označený muž takúto alelu nemá.
Takáto situácia môže nastať aj v dôsledku mutácie, hoci len veľmi zriedkavo /v systémoch STR majú
mutácie približnú početnosť 1:1000/. Preto sa otcovstvo pokladá za spoľahlivo vylúčené, ak ho vylučujú
najmenej 2 systémy.

K podanému znaleckému posudku sa navrhovateľka písomne zo dňa 26.11.2012 vyjadrila tak, že s ním
nesúhlasí, je si istá, že otcom mal. G. je odporca. Žiadala zopakovať „DNA testy z krvi v inom genetickom
laboratóriu“ a ďalšie posudky z odboru hematológie, gynekológie a sexuológie.
K podanému znaleckému posudku sa odporca písomne zo dňa 1.12.2012 vyjadril tak, že s ním
súhlasí a v prípade, ak navrhovateľka nevezme návrh späť, aby súd návrh ako nedôvodný zamietol a

navrhovateľku zaviazal na náhradu trov.
Na návrh navrhovateľky súd v konaní nariadil kontrolné znalecké dokazovanie z odboru genetika,
odvetvie analýza DNA znalcom RNDr. Evou Ferákovou, PhD..
Z písomne podaného kontrolného znaleckého posudku č. 29/2015 zo dňa 10.9.2015, súd zistil, že
aj tento znalec na základe analýzy DNA odobratých vzoriek účastníkov a mal. Kristiána dospel k

odbornému záveru, že otcovstvo označeného odporcu za súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky
metódou analýzy DNA zúčastnených osôb voči maloletému Kristiánovi treba pokladať za jednoznačne
vylúčené, pretože nemá vo svojom genotype alely, ktoré biologický otec dieťaťa musí mať, keďže dieťa
ich má, ale nemohlo ich zdediť od svojej matky. Aj tento znalec dospel k odbornému záveru, že otcovstvo
odporcu vylučuje 9 z celkového počtu 15 vyšetrených DNA systémov typu STR.

Aj v tomto kontrolnom znaleckom posudku znalec dospel k stanoveniu hodnoty pravdepodobnosti
vylúčenia otcovstva odporcu /Pv=99,9999%/, index paternity /PI=0/ a pravdepodobnosti otcovstva
odporcu /W=0,0000%/.

Aj v tomto posudku znalec v časti II. Posudok - princíp metódy, uviedol, že otcovstvo je vylúčené v

danom systéme vtedy, ak dieťa má alelu, ktorú nemohlo zdediť od svojej matky a označený muž takúto
alelu nemá. Takáto situácia môže nastať aj v dôsledku mutácie, hoci len veľmi zriedkavo /v systémoch
STR majú mutácie približnú početnosť 1:1000/. Preto sa otcovstvo pokladá za spoľahlivo vylúčené, ak
ho vylučujú najmenej 2 systémy.
Ani s týmto kontrolným znaleckým posudkom navrhovateľka nesúhlasila, prostredníctvom právnej s

poukazom na vyššie uvedené hypotetické vyjadrenie znalkyne Ferákovej o zriedkavej pravdepodobnosti
možnej mutácie, ktorú označila za „poslednú možnú skulinku pre navrhovateľku, ako zmeniť dôkaznú
situáciu“, aby bolo znalcami podané ústne vysvetlenie.
S týmto procesným návrhom nesúhlasil ako odporca, tak ani kolízny opatrovník mal. Kristiána. Odporca
poukázal na skutočnosť, že oba podané znalecké posudky, podané rôznymi znalcami v značnom

časovom odstupe sú vo svojich záveroch identické, v oboch sa dospelo k záveru o jednoznačnom
vylúčení otcovstva odporcu k mal. Kristiánovi.
Podľa § 84 Zákona NR SR č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„ZR“) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva, ustanovených v tomto zákone, súhlasným
vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 94 ods. 1 ZR ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka
alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.Podľa § 94 ods. 2 ZR za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo
do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú
závažné okolnosti.

Podľa čl. 7 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie č. 104/1991 Zb. FMZV ČaSFR) každé dieťa
je registrované ihneď po narodení a má od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť a
pokiaľ je to možné, právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.
V predmetnej veci, na základe vykonaného dokazovania, mal súd za nesporne preukázané, že
odporcovi nemôže svedčiť 3. zákonná domnienka otcovstva, keď jeho tvrdené navrhovateľkou

biologické otcovstvo analýzou DNA matky, dieťaťa a odporcu bolo až 2 znaleckými posudkami dvoch
rôznych znalcov, podaných v rôznych časových obdobiach /rok 2012, rok 2015/ jednoznačne a
identicky odborne stanovené za vylúčené, pri stanovení pravdepodobnosti otcovstva odporcu 0,0000%
a pravdepodobnosti jeho neotcovstva 99,9999%.
S poukazom na čl. 7 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa preto bolo potrebné práve v záujme maloletého
už rozhodnúť v tejto veci, aj bez vypočutia znalkýň /z toho Mgr. Ivana Shawkatov, PhD. už ku dňu

tohto rozhodnutia znaleckú činnosť nevykonáva/ na základe 2 jednoznačných, identických znaleckých
posudkov, jednoznačne a nepochybne vylučujúcich otcovstvo odporcu k maloletému G., čím bude daný
priestor navrhovateľke, po právoplatnom skončení tohto konania, aby zvážila v záujme maloletého, s
prihliadnutím na jeho Dohovorom deklarované právo poznať svojho biologického otca, aby označila v
prípadnom inom súdnom konaní skutočného biologického otca maloletého.

Istú mieru nepravdepodobnosti biologického otcovstva odporcu k mal. G. možno nepriamo vyvodiť aj zo
skutkových okolností tejto veci, keď navrhovateľka tento návrh podala na súd až 4 a pol roka po narodení
maloletého tvrdiac, že sa bála odporcu, lebo sa k nej správal agresívne, v čase podania návrhu na súd,
ako uviedla, sa ho už nebála, pričom na tieto skutkové tvrdenia, ale ani na tvrdenie o existencii známosti
s odporcom, ktorá mala trvať 2 roky, neprodukovala v konaní vôbec žiadne dôkazy.

O náhrade trov súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 veta prvá O.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).