Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2015

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 8C/70/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614205606
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Líšková
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2015:4614205606.5

Rozhodnutie

Okresný súd Topoľčany, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v právnej veci žalobcu: F. O., A..
XX.XX.XXXX, W. XXX XX S. XXX, proti žalovaným: I. X. X., Y.. X.., S. XX, XXX XX W., G.: XX XXX XXX,
II. T. T., X.. X. H.. E.., S. XX/XXXX, XXX XX S., G.: XX XXX XXX, N.P. Y. X.. H.. E.., S. XX/XXXX, XXX XX
S., G.: XX XXX XXX, G.. Y. Ď., A.. XX.XX.XXXX, W. XXX XX S. XX, o určenie neplatnosti dražby, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v II. rade náhradu trov konania v sume 536,- eur k rukám
právneho zástupcu žalovaného v II. rade, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovanému v I. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalovanému v III. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Topoľčany dňa 20.06.2014 domáhal proti žalovaným v
I., II. a III. rade určenia neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notárskyporiadok)vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen"zákonodobrovoľnýchdražbách")azároveň

v žalobe žiadal o nariadenie predbežného opatrenia podľa § 74 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP").

Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v II. rade ako dražobník (ďalej len "dražobník") vydražil na návrh
žalovaného v I. rade ako navrhovateľa dražby (ďalej len "navrhovateľ dražby") nehnuteľnosti, ktoré boli
dlhoročne jeho obydlím. Žalobca dôvodil, že postupom dražobníka boli porušené ustanovenia zákona o

dobrovoľných dražbách, konkrétne § 12 ods. 4 tohto zákona, nakoľko nebol žalobcovi v zákonnej lehote
najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby doručený dražobníkom znalecký posudok č. 4/2014 zo dňa
09.12.2013 vypracovaný znalcom Ing. C. A., U.. M. XXXX/XX, XXX XX S.. V žalobe žalobca poukázal
na to, že znalec dražobníka hodnotu nehnuteľnosti stanovil na 88.900,- eur, pričom hodnota predmetnej
nehnuteľnosti je omnoho vyššia. Jej vyššia hodnota v sume 127.000,- eur vyplýva zo znaleckého
posudku č. 20/2010 vypracovaného znalcom Ing. O.. Považoval rozdiel medzi všeobecnou hodnotou

nehnuteľnosti stanovenej uvedenými dvoma znaleckými posudkami za neprípustný a neodôvodnený,
priam až absurdný. Poukázal i na to, že znalecký posudok vykonal dražobníkom pribratý znalec, čím je
popretýakýkoľvekatribútnezávislostiznalca.Podľažalobcuexistujehrubýnepomermedziohodnotením
nehnuteľností podľa jednotlivých znaleckých posudkov, pričom tento hrubý nepomer nemôže zakladať
a odôvodňovať v demokratickom a právnom štáte zákonom a dobrými mravmi oprávnený a dovolený
výkon práva. Určenia neplatnosti dražby sa domáha žalobca z dôvodu, že už pri stanovení ceny

jeho obydlia došlo k jeho výraznému podhodnoteniu a bola hrubým spôsobom zanedbaná odborná
starostlivosť zo strany dražobníka, ktorý má pri všetkých úkonoch, a najmä pri stanovení hodnotynehnuteľností dbať o to, aby boli naplnené jeho povinnosti odbornej starostlivosti, pričom na tento účel
mal vynaložiť všetko úsilie. Žaloba má za to, že dražobník nevynaložil žiadne úsilie na to, aby pri
vykonávaní dobrovoľnej dražby spravodlivo dbal aj o práva žalobcu a neprispel tak s naplneniu svojej

zákonnej povinnosti, a to ochrane práv žalobcu. Poznamenal, že dražobník, ktorý mal vedomosť o
cenách porovnateľných nehnuteľností v danom čase a mieste, mal so zreteľom na odbornú starostlivosť
dohliadnuť na stanovenie ceny nehnuteľnosti, a to aj s poukazom na to, že dražba predstavovala priamy
zásah do práva žalobcu na obydlie, kde mal dražobník ešte citlivejšie pristupovať k stanoveniu ceny
nehnuteľností. Žalobca preto zastal názor, že tým, že došlo k podhodnoteniu ceny nehnuteľností a

dražobník zanedbal svoje povinnosti, je daný dôvod vyslovenia neplatnosti opakovanej dražby. Záverom
dodal, že proti vyhotoveniu znaleckého posudku nebola v čase jeho vyhotovenia, a ani v čase konania
či už prvotnej alebo opakovanej dobrovoľnej dražby, žiadna zákonom uznaná možnosť brániť sa proti
všeobecnej hodnote nehnuteľností vyčíslenej pribratým znalcom zo strany dražobníka. V súčasnosti sa
novelou - zákonom č. 106/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.06.2014 zaviedla do § 12 ods. 5 zákona o
dobrovoľných dražbách možnosť obrany vo forme námietok, ktoré má možnosť vlastník nehnuteľnosti

podať do 10 dní od doručenia takto vyhotoveného znaleckého posudku. Nakoľko však v čase konania
dražby nebola zmena zákona účinná, neexistovala žiadna možnosť obrany, a preto jediným možným
prostriedkom ochrany práv žalobcu je využitie žaloby o neplatnosť vykonanej dobrovoľnej dražby.
Žalobca vyslovil názor, že súdnu ochranu nemôže požívať taký výkon práva, ktorý je neprimeraný alebo
sa prieči dobrým mravom, tak ako to bolo v prípade vydraženia jeho obydlia. Vzhľadom na to, že došlo

k úspešnému vydraženiu jeho obydlia a vydražiteľ (žalovaný v III. rade) je už evidovaný ako vlastník
nehnuteľností zapísaných na D. Č.. XXXX F. O. Ú. S., pričom ho núti opustiť a odovzdať nehnuteľnosti,
čím by zostal bez akéhokoľvek obydlia a ocitol by sa na ulici, žiadal v kontexte vyššie uvedeného vydať
aj predbežné opatrenie v znení uvedenom vo výroku tohto uznesenia.

Súd uznesením č. k. 8C/70/2014-75 zo dňa 17.07.2014, právoplatným dňa 08.08.2014 a vykonateľným
dňa 21.07.2014, s odkazom na ustanovenie § 102 ods. 1 veta prvá OSP v spojení s ustanoveniami §
75 ods. 6, ods. 8 vetra prvá a druhá, § 76 ods. 1 písm. e), f) a ods. 4 OSP, nariadil predbežné opatrenie,
ktorým žalovanému v III. rade až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zakázal nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území S., E. S., N. A. D. Č.. XXXX Y. F. H. ".: F. Č. XXX/X E. Q.P. XX

P., T. F.: E. F., F. Č. XXX/XX E. Q. XXX P., T. F.: E. F., F. Č. XXX/XX E. Q. XXX P., T. F.: E. F., F. Č.
XXX/XX E. Q. XXX P., T. F.: E. F., F. Č. XXX/XX E. Q. XXX P., T. F.: zastavané F. Y. A.Á.; X.: X.. Č..
XXX A. F. Č.. XXX/XX, T. X.: H. T. Q. F. A., scudziť na základe kúpnej zmluvy alebo inej scudzovacej
zmluvy alebo na základe záložnej zmluvy alebo inej zmluvy zaťažiť. Zároveň žalovanému v III. rade až
do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej uložil znášať užívanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v

katastrálnom území S., E. S., N. A. D. Č.. XXXX Y. F. H. ".: F. Č.X. XXX/X E. Q. XX P., T. F.: E. F., F. Č.
XXX/XX E. Q. XXX P., T. F.: E. F., F. Č. XXX/XX E. Q. XXX P., T. F.: E. F., F. Č.X. XXX/XX E. Q. XXX P.,
T. F.: E. F., F. Č. XXX/XX E. Q. XXX P., T. F.: N. F. Y. A.; X.: X.. Č.. XXX A. F. Č.. XXX/XX, T. X.: rodinný
dom vrátane príslušenstva, žalobcom.

ŽalovanývI.rade(navrhovateľdražbyaveriteľžalobcu)sakžalobevyjadrilpodanímzodňa28.10.2014,
doručeným súdu dňa 29.10.2014. K dôvodu neplatnosti dobrovoľnej dražby uvádzanému žalobcom,
že cena predmetu dražby stanovená znaleckým posudkom č. 4/2014 vypracovaným znalcom Ing. C.
A. bola neprimerane nízka, čím došlo k podhodnoteniu predmetu dražby a tým aj porušeniu zákona o
dobrovoľných dražbách, žalovaný v I. rade ozrejmil, že žalovaný v I. rade ako veriteľ a žalobca ako dlžník

uzavreliZmluvuosplátkovomúvereč.XXXXXXXXXXzodňa12.03.2010(ďalejlen"zmluvaoúvere"),na
základe ktorej žalovaný v I. rade poskytol žalobcovi úver vo výške 91.800,- eur. Pohľadávka žalovaného
v I. rade voči žalobcovi zo zmluvy o úvere bola zabezpečená záložným právom k predmetu dražby,
a to na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy zo dňa
12.03.2010. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere nesplácal

riadne a včas (v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dňa 10.07.2013 bol žalobca v omeškaní
so splácaním úveru viac ako 200 dní), žalovaný v I. rade pristúpil s výkonu záložného práva formou
dražby. Napadnutá dražby sa teda konala ako priamy dôsledok porušenia zmluvných povinností žalobcu
a jej vykonanie bolo zákonným ako aj zmluvným právom žalovaného v I. rade ako záložného veriteľa.
Žalovaný v I. rade mal za to, že si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 12 ods. 1 zákona č.

527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o dobrovoľných
dražbách"), t. j. povinnosť dražobníka zabezpečiť ocenenie nehnuteľnosti znaleckým posudkom, splnil,
keď zabezpečil ocenenie predmetu dražby znaleckým posudkom č. 4/2014 vypracovaným znalcom Ing.
C. A. (ďalej len "znalecký posudok"), v ktorom bola hodnota predmetu dražby pre účely vykonania dražbystanovená vo výške 88.900,- eur. Poukázal na to, že zákon o dobrovoľných dražbách v žiadnom svojom
ustanovení nepripúšťa určenie všeobecnej hodnoty predmetu dražby súdnym rozhodnutím (vrátane
určenia najnižšieho podania), naopak požaduje vykonanie ocenenia predmetu dražby (nehnuteľnosti)

znalcom. Určenie všeobecnej hodnoty predmetu dražby nie je otázkou právnou, ale ide o otázku, na
ktorej posúdenie sa vyžaduje osobitné odborné vzdelanie a spadá výlučne do kompetencie znalcov.
Žalovaný v I. rade preto uviedol, že nedošlo k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko
podľa ustanovenia § 12 zákona o dobrovoľných dražbách boli splnené všetky zákonom vyžadované
podmienky, t. j. cena predmetu dražby bola stanovená znaleckým posudkom. Ďalej uviedol, že ak by

bolo pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že všeobecná hodnota predmetu dražby stanovená znaleckým
posudkom (t. j. znalecký odhad ceny) je podhodnotená, táto skutočnosť by nemala žiaden vplyv na
cenu predmetu dražby vygenerovanú na dražbe, pretože na dražbe by v takom prípade došlo k predaju
predmetu dražby za vyššiu cenu vygenerovanú trhom. Samotné stanovenie hodnoty predmetu dražby
znaleckým posudkom nebráni jeho predaju za vyššiu cenu. Podporne poukázal na ustálenú judikatúru
všeobecných súdov, konkrétne na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/49/2012,

v odôvodnení ktorého je uvedené, že: "treba ale zdôrazniť, že cena sa generuje na dražbe a cena zistený
znalcom je len procesným podkladom dražobníka.". V zmysle uvedeného mal žalovaný v I. rade za to,
že žalobca nepreukázal porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách pri dražbe a navyše
nepreukázal, že tým bol dotknutý na svojich právach, nakoľko v prípade, ak by bol v predmetnom spore
úspešný, obnovilo by sa mu síce vlastnícke právo k predmetu dražby, ale obnovilo by sa aj záložné právo

žalovaného v I. rade a žalovaný v I. rade by mohol znovu pristúpiť k opätovnej realizácii záložného práva
formou dobrovoľnej dražby. Navrhol preto, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu a
žiadal priznať náhradu trov konania.

Žalovaný v II. rade (dražobník) sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 13.11.2014. Nesúhlasil s tvrdením

žalobu o porušení § 12 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách žalovaným v II. rade ako dražobníkom,
keď vytkol žalovanému v II. rade, že mu v zákonnej lehote (30 dní) pred dňom konania dražby nebol
doručený znalecký posudok č. 4/2014 vypracovaný znalcom Ing. C. A.. Na svoju obranu uviedol, že
žalovaný v II. rade si splnil všetky zákonom vyžadované povinnosti súvisiace s ohodnotením predmetu
dražby a zaslaním znaleckého posudku príslušným subjektom, rovnako ako aj ostatné povinnosti

súvisiace s vykonaním prípravných úkonov a dobrovoľnej dražby samotnej. V zmysle ustanovenia § 12
ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách bol žalovaný v II. rade ako dražobník povinný zaslať znalecký
posudok vlastníkovi nehnuteľnosti najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Žalovaný v II. rade
vyslovil presvedčenie, že si túto povinnosť splnil tým, že znalecký posudok zaslal dňa 14.01.2014,
pričom táto zásielka bola žalobcovi doručovaná dňa 15.01.2014 a 16.01.2014 na Y. S. XXX, XXX XX

S. (táto adresa je uvedená aj v žalobe ako adresa žalobcu). Nakoľko sa uvedenú zásielku nepodarilo
doručiť, vykonal doručovateľ ďalší pokus o doručenie dňa 16.01.2014 s tým, že po opakovanom
neúspešnom pokuse bola zásielka uložená na pošte. Uloženú zásielku si žalobca v odbernej lehote,
teda do 05.02.2014 nevyzdvihol, a preto bola vrátená späť žalovanému v II. rade. Žalovaný v II.
rade predložil o tomto tvrdení dôkazy, a to fotokópiu sprievodného listu zo dňa 14.01.2014 - zaslanie

znaleckého posudku a fotokópiu doručenky potvrdzujúcej pokusy o doručenie znaleckého posudku
žalobcovi. Zdôraznil, že zákon o dobrovoľných dražbách neurčuje dražobníkovi povinnosť uvedené
písomnosti doručiť, ale len zaslať. Nad rámec svojich povinností, s cieľom zvýšiť úspešnosť doručovania
písomností žalobcovi, zaslal žalovaný v II. rade dňa 12.12.2013 žiadosť o poskytnutie údajov z Registra
obyvateľov SR, za účelom zistenia adresy jeho trvalého pobytu. Hromadným poskytnutím údajov zo

stranyRegistraobyvateľovSRbolopotvrdené,žežalobcajesplatnosťouododňa16.01.2013prihlásený
na trvalý pobyt na adrese S. XXX, E. S., pričom, ako vyplýva z hromadného poskytnutia údajov,
ako aj zo žaloby, platnosť tohto trvalého pobytu do dnešného dňa ukončená nie je. Ako dôkaz o
tomto tvrdení predložil žalovaný v II. rade súdu fotokópiu žiadosti o poskytnutie údajov z Registra
obyvateľov SR zo dňa 12.12.2013 a fotokópiu hromadného poskytnutia údajov z Registra obyvateľov

SR zo dňa 12.12.2013. Na margo tvrdenia žalobcu o nízkom ohodnotení nehnuteľnosti v znaleckom
posudku, žalovaný v II. rade uviedol, že v zmysle § 12 ods. 2 a 3 zákona o dobrovoľných dražbách
zaslal žalobcovi dňa 09.12.2013 výzvu na poskytnutie súčinnosti a umožnenie ohodnotenia predmetu
dražby. Fotokópiu tejto výzvy na poskytnutie súčinnosti zo dňa 09.12.2013, ako aj fotokópiu doručenky
potvrdzujúcej jej zaslanie, predložil žalovaný v II. rade ako dôkazy. Keďže žalobca svoju súčinnosť

pri ohodnocovaní predmetu dražby neposkytol, bolo ohodnotenie vykonané na základe dostupných
údajov, ktoré mal dražobník v tom čase k dispozícii, čo vo svojom posudku výslovne uviedol. Vo
vzťahu k prípadnému porušeniu zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje znaleckú činnosť, poznamenal, že ustanoveniaprvej vety § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva, že pre určenie neplatnosti dražby
rozhodnutím súdu je nevyhnuté preukázanie porušenia výlučne ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách a priamej príčinnej súvislosti s dotknutosťou na bližšie špecifikovaných právach žalobcu.

Zákon o dobrovoľných dražbách neumožňuje určiť neplatnosť dražby porušením ustanovení iného
právneho predpisu. Pre úplnosť dodal, že žiadne ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách nebráni
dražobníkovi organizovať dobrovoľnú dražbu v prípade existencie rozdielnych všeobecných hodnôt
stanovených v znaleckých posudkoch k totožnej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti zdôraznil, že cena
predmetu dražby sa generuje výlučne na dražbe, kde dochádza k stretu ponuky a dopytu, čo má za

následok určenie trhovej ceny predmetu dražby. Keďže znalcom určená všeobecná hodnota predmetu
dražby predstavuje len odhad najpravdepodobnejšej ceny predmetu dražby a slúži len ako procesný
podklad pre dražobníka, je nepochybné, že trhová cena určený stretom ponuky a dopytu na dražbe
nie je priamo závislá na všeobecnej hodnote predmetu dražby určenej znalcom a nič nebráni predaju
predmetu dražby za vyššiu cenu. Žalovaný v II. rade nesúhlasil ani s námietkou žalobcu týkajúcou
sa nemožnosti napadnúť znalecký posudok zabezpečený dražobníkom z dôvodu absencie právnej

úpravy výslovne umožňujúcej podanie námietok proti ohodnoteniu predmetu dražby. Podľa názoru
žalovaného v II. rade, neexistovala v čase príprav dražby, ani v čase jej konania, resp. konania
opakovanej dražby, žiadna prekážka brániaca žalobcovi podať voči takémuto ohodnoteniu písomné
námietky u dražobníka, ktorými by namietal ktorýkoľvek z krokov dražobníka, prípadne aj určenie
všeobecnej hodnoty predmetu dražby. Poukázal na to, že vzhľadom na mimoriadne pasívny postoj

žalobcu k celému priebehu výkonu záložného práva, sa však žalobca nikdy ani len nepokúsil akokoľvek
namietať ktorýkoľvek z krokov dražobníka v priebehu procesu dražby. Dokonca, ako vyplýva z podania
žalovaného v III. rade, žalobca mal vedome vytvoriť prekážku dôslednému určeniu všeobecnej hodnoty
nehnuteľností tým, že napriek vedomosti o termíne obhliadky, vedome nesprístupnil nehnuteľnosti
znalcovi zabezpečujúcemu určenie ich všeobecnej hodnoty. V prípade preukázania, že žalobca naozaj

konal takýmto obštrukčným spôsobom, má žalovaný v II. rade za to, že nemožno dôjsť k inému záveru,
ako k takému, že žalobca sám spôsobil, že všeobecná hodnota nehnuteľností bola určená v takej
výške, akú uvádza namietaný znalecký posudok. Takáto skutočnosť, v spojení s tým, že žalobca dňa
05.06.2014, uzatvoril so žalovaným v III. rade (vydražiteľom) kúpnu zmluvu na hnuteľný majetok žalobcu
nachádzajúci sa v nehnuteľnostiach, ktorou sa zaviazal vysťahovať sa z predmetných nehnuteľností,

vedie žalovaného v II. rade k záveru, že žaloba nemôže byť dôvodná a sleduje len jediný účel, a to
brániť žalovanému v III. rade, ako úspešnému vydražiteľovi a vlastníkovi nehnuteľností, v ich riadnom
užívaní. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému v II. rade náhradu trov
konania a právneho zastúpenia.

Žalovaný v III. rade (vydražiteľ) sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 30.10.2014, v ktorom uviedol,
že celé toto konanie považuje zo strany žalobcu len za konanie, ktorého cieľom je predlžovať pobyt
žalobcu v dotknutej nehnuteľnosti, ktorú, napriek tomu, že ju zákonne vydražil, nemôže do nej vstupovať,
a teda ju začať užívať. Označil za nepravdivé tvrdenia žalobcu, že pri stanovení ceny nehnuteľnosti
bola hrubým spôsobom zanedbaná odborná starostlivosť dražobníka, ktorý má pri všetkých úkonoch,

a najmä pri stanovení hodnoty nehnuteľnosti dbať o to, aby boli naplnené jeho povinnosti odbornej
starostlivosti. Mal za to, že pri ohodnocovaní predmetnej nehnuteľnosti dražobná spoločnosť (žalovaný
v II. rade) postupovala tak, ako jej umožňuje zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. S
poukazom na ustanovenie § 12 ods. 3 tohto zákona uviedol, že žalobca vedel o termíne ohliadky
nehnuteľnosti, zámerne však neumožnil vstup do predmetnej nehnuteľnosti, o čom mu aj sám povedal.

Sám žalobca mu povedal, že dražobnú spoločnosť nevpustil do nehnuteľnosti. Povedal mu, že vnútorne
sinehnuteľnosťzariadilsámažesámsiajtotovnútornévybaveniepredá.Uviedol,žesatakchcevyhnúť
tomu, aby vnútorné zariadenie nebolo súčasťou celkového ohodnotenia nehnuteľnosti a nebolo tak
predmetomexekúcie.Žalobcatakajučinil.Dňa05.06.2014uzavrelsožalovanýmvIII.radeamanželkou
žalovaného v III. rade D. Ď. kúpnu zmluvu ohľadom predaja hnuteľného majetku a jeho vybavenia v

rodinnom T. Č.. X.. XXX Q. S.. Predmetom predaja na základe tejto kúpnej zmluvy sa stali: kuchynská
linka so spotrebičmi, stôl, stoličky, vstavanú skrine, postele, dvere, zárubne, kompletná obstavba krbu,
krbová vložka, kompletné vybavenie kúpeľne s obkladačkami, sprchovým kútom, vaňou, umývadlom,
vodovodnými batériami, toalety, skrinky, kotol atď. Kúpna cena bola dohodnutá v sume 1.700,- eur a
túto žalovaný v III. rade aj pri podpise kúpnej zmluvy vyplatil s tým, že žalobca sa zaviazal, že do

30.06.2014 sa z predmetného domu vysťahuje. Žalobca peniaze vzal, avšak dodnes predmetný rodinný
dom užíva. V tom čase už podával dňa 20.06. 2014 žalobu o určenie neplatnosti dražby. Takže to, že
žalobca neumožnil znalcovi dražobnej spoločnosti vstup do domu, robil zámerne s cieľom dosiahnuť to,
že vnútorné vybavenie sa nestalo predmetom celkového ohodnotenia predmetnej nehnuteľnosti. Žalobasa teraz vykresľuje ako poškodený, ako osoba, ktorej práva boli porušené, pričom tento stav, že cena
nehnuteľnosti bola znalcom stanovená tak, ako to vyplýva zo znaleckého posudku, je len výsledkom
jeho zámerného konania, že neumožnil vstup znalca do predmetnej nehnuteľnosti. Záverom žalovaný v

III. rade uviedol, že podaním žaloby o určenie neplatnosti dražby, v dôsledku čoho nemôže začať užívať
vydražené nehnuteľnosti, sa značne skomplikovala situácia jeho rodiny. Nemajú kde bývať, manželka
je tehotná, nepracuje, finančné prostriedky na kúpu alebo prenájom inej nehnuteľnosti nemajú, taktiež
splácajú úver, ktorý si vzali na zakúpenie predmetnej nehnuteľnosti. Sú teda bez trvalého bývania.
Bývanie, ktoré majú v súčasnosti, je len dočasné, časovo obmedzené a hrozí im, že skončia na ulici.

Pri výsluchoch na pojednávaniach zotrvali žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade na svojich písomných
vyjadreniach. Žalovaný v II. rade ozrejmil, že sa jednalo o opakovanú, v poradí druhú dražbu. Prvá
dražba sa uskutočnila bezvýsledne dňa 07.04.2014.

Žalovaný v III. rade taktiež zotrval pri výsluchoch na svojom písomnom vyjadrení a na doplnenie uviedol,

že má za to, že pokiaľ žalobca predložil dva znalecké posudky na vyššiu sumu, za ktorú on vydražil
nehnuteľnosti v dobrovoľnej dražbe, a pokiaľ cenový rozdiel prestavuje iba vnútorné vybavenie, je to
bezpredmetné, pretože vnútorné vybavenie odkúpil on od žalobcu za ním požadovanú kúpnu cenu, tak
ako uviedol v písomnom vyjadrení k žalobe a o čom predložil ako dôkaz kúpnu zmluvu. Pri výsluchu na
druhom pojednávaní vo veci žalovaný v III. rade ešte uviedol, že žalobca mohol napadnúť ohodnotenie

nehnuteľnosti už v prvom kole dražby, pri ktorom sa ukázalo, že aj táto cena je nadhodnotená, pretože
nehnuteľnosť nebola za tú cenu vydražiteľná, preto sa pristúpilo k opakovanej dražbe. Dodal, že
nerozumie, prečo žalobca tieto námietky voči ohodnoteniu draženej nehnuteľnosti neuplatnil už pri
prvej dražbe, resp. medzi prvou a opakovanou dražbou. Záverom zhodnotil, že poškodeným je on a
nie žalobca, ktorý mnou vydraženú nehnuteľnosť stále užíva a jeho tým pádom z jej užívania vylúčil.

Žalovaný v III. rade si žiadnu náhradu trov konania neuplatnil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v I. rade; žalovaného v II. rade; žalovaného v
III. rade; oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisového materiálu, najmä so žalobou
a jej prílohami: Oznámením žalovaného v II. rade o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa

27.05.2014; Notárskou zápisnicou A. XXXXX/XXXX, A. XXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX N. T. XX.XX.XXXX
spísanou A. U.. F. E., Znaleckým posudkom č. 20/2010 znalca G.. H. O. zo dňa 02.03.2010; Znaleckým
posudkom č. 101/2013 znalca G.. H. O. zo dňa 07.08.2013; Výpisom z listu vlastníctva Č.. XXXX
F. E. S., E. S., katastrálne Ú. S.; Vyjadrením žalovaného v I. rade k žalobe zo dňa 28.10.2014 a
jej prílohami: Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.03.2010, Zmluvou o zriadení

záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnou zmluvou zo dňa 12.03.2010, Oznámením o vyhlásení
mimoriadnejsplatnosti zodňa11.07.2013; VyjadrenímžalovanéhovII.radekžalobezodňa13.11.2014
a jej prílohami: fotokópia sprievodného listu zo dňa 14.01.2014 - zaslanie znaleckého posudku a
fotokópiadoručenkypotvrdzujúcejpokusyodoručenieznaleckéhoposudkužalobcovi,fotokópiažiadosti
o poskytnutie údajov z Registra obyvateľov SR zo dňa 12.12.2013 a fotokópia hromadného poskytnutia

údajov z Registra obyvateľov SR zo dňa 12.12.2013, fotokópia výzvy na poskytnutie súčinnosti zo
dňa 09.12.2013, fotokópia doručenky potvrdzujúcej zaslanie výzvy na poskytnutie súčinnosti zo dňa
09.12.2013; Vyjadrením žalovaného v III. rade k žalobe zo dňa 30.10.2014; Kúpnou zmluvou o predaji
hnuteľného majetku - zariadenia v rodinnom dome zo dňa 05.06.2014 uzavretou medzi žalobcom ako
predávajúcim a žalovaným v III. rade ako kupujúcim, Znaleckým posudkom č. 4/2014 znalca Ing. C. A.

zo dňa 08.01.2014; výpisom z obchodného registra žalovaného v I. rade, výpisom z obchodného registra
žalovaného v II. rade, z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom ku

dňu konania dražby, t. j. ku dňu 27.05.2014, tzv. v znení účinnom do 31.05.2014 (ďalej len "zákon č.
527/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase"), v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto
zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil
neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch
mesiacovododňapríklepuokremprípadu,akdôvodyneplatnostidražbysúvisiasospáchanímtrestného

činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby
v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať
sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť
dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, osoba, ktorá podala
na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho

konania.

Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, účastníkmi
súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ,
predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, dražobník zaistí
ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ide o
nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby
územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená
znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí

aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným
spôsobom odhad ceny.

Podľa Prílohy č. 3 (Postup stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb) k Vyhláške č.
492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty v znení neskorších predpisov, všeobecná hodnota

je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich
najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach
voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou
a s predpokladom, že cena nie je ovplyvňovaná neprimeranou pohnútkou.

Z citovaného ustanovenia § 12 ods. 1 zákon č. 527/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase
v nadväznosti na Prílohu č. 3 k Vyhláške č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty v
znení neskorších predpisov, vyplýva, že všeobecná hodnota predmetu dražby stanovená akýmkoľvek
znaleckým posudkom je vždy iba znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia,
ktorá by mala byť dosiahnutá na trhu v podmienkach voľnej súťaže. Nejedná sa teda o skutočnú hodnotu

predmetu dražby, pretože skutočnú hodnotu predmetu dražby je možné zistiť len prostredníctvom voľnej
súťaže a trhu, kedy dôjde k stretu ponuky a dopytu a vygenerovaniu trhovej ceny. Je nepochybné,
že verejná dražba podľa zákona o dobrovoľných dražbách je miestom takejto voľnej súťaže, kde sa
v danom čase stretnú ponuky záujemcov o predmet dražby a výsledkom je stanovenie trhovej ceny,
tzn. najvyššej ceny, za ktorú je predmet dražby v čase jej konania možné predať. Všeobecná hodnota

predmetu dražby stanovená znaleckým posudkom v prípade dražby slúži iba ako orientačná hodnota pre
stanovenie najnižšieho podania navrhovateľom dražby, pričom cena dosiahnutá dražbou nie je priamo
závislá na všeobecnej hodnote predmetu dražby stanovenej znaleckým posudkom.

Podľa § 12 ods. 2 zákon č. 527/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, vlastník predmetu dražby,

ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v
čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba
obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnostiach
spravidla tri týždne po odoslaní výzvy.

Podľa § 12 ods. 3 zákon č. 527/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, ak osoba, ktorá
má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno
vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii.

Podľa § 12 ods. 4 zákon č. 527/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, ak je navrhovateľom

dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr
30 dní pred dňom konania dražby.

Podľa § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom od

1. júna 2014 (tzn. v znení, ktoré ešte nebolo účinné v rozhodnom čase), vlastník predmetu dražby je
oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u
dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok
inýmznalcom.Dražobníkjepovinnýsasovznesenýminámietkamipísomnevysporiadaťanajneskôrpäťpracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník
predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok
bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.

Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom od
1. júna 2014 (tzn. v znení, ktoré ešte nebolo účinné v rozhodnom čase), na účely ohodnotenia predmetu
dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná

hodnota predmetu dražby.

Podľa § 17 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri vypracúvaní znaleckých posudkov znalci
postupujú podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva.

Žalobu o určenie neplatnosti verejnej dobrovoľnej dražby nemožno považovať za klasickú žalobu v
zmysle § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len "OSP"), tzn. určovaciu žalobu, ale za žalobu rezultujúcu z ustanovenia § 21 ods. 2, 3 zákona
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992
Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Z hľadiska

vecnej legitimácie sa konania na strane žalobcu (aktívne procesné spoločenstvo) alebo žalovaných
(pasívne procesné spoločenstvo) musia zúčastniť navrhovateľ dražby, vlastník alebo nositeľ iného
práva k predmetu dražby, dražobník a vydražiteľ. Na strane žalovaných vzniká nerozlučné procesné
spoločenstvo.

Predmetom dobrovoľnej dražby bol záloh slúžiaci žalovanému v I. rade ako veriteľovi na zabezpečenie
jeho pohľadávky voči žalobcovi ako dlžníkovi zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0286261790 zo dňa
12.03.2010 (ďalej len "zmluva o úvere"), na základe ktorej žalovaný v I. rade poskytol žalobcovi úver
vo výške 91.800,- eur. Pohľadávka žalovaného v I. rade voči žalobcovi zo zmluvy o úvere bola
zabezpečená záložným právom k predmetu dražby, a to na základe Zmluvy o zriadení záložného práva

k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy zo dňa 12.03.2010. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca úver
poskytnutýnazákladeZmluvyoúverenesplácalriadneavčas(včasevyhláseniamimoriadnejsplatnosti
dňa 10.07.2013 bol žalobca v omeškaní so splácaním úveru viac ako 200 dní), žalovaný v I. rade pristúpil
s výkonu záložného práva formou dražby. Napadnutá dražba sa teda konala ako priamy dôsledok
porušenia zmluvných povinností žalobcu a jej vykonanie bolo zákonným, ako aj zmluvným, právom

žalovaného v I. rade ako záložného veriteľa. Jednalo sa o opakovanú, v poradí druhú dražbu. Prvá
dražba sa uskutočnila bezvýsledne dňa 07.04.2014.

Pre právne posúdenie prejednávanej veci je rozhodujúca aplikácia zákona č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a

notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom ku dňu konania dražby, t. j. ku dňu 27.05.2014,
tzn. v znení účinnom do 31.05.2014.

Žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti dražby v zákonom stanovenej lehote upravenej v ustanovení
§ 21 ods. 2 veta druhá zákona č. 527/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, podľa ktorej právo

domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu.
V danom prípade bol príklep udelený dňa 27.05.2014 a žalobu podal žalobca na tunajšom súde dňa
20.06.2014.

Zo žaloby vyplývajú dve zásadné námietky žalobcu, ktorými odôvodňuje neplatnosť dražby. Prvou je

ním tvrdená skutočnosť, že došlo k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách ohľadne doručovania
písomností dražobníkom jeho osobe, konkrétne došlo zo strany dražobníka k porušeniu ustanovenia §
12 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko mu v zákonnej lehote najneskôr 30 dní pred dňom
konania dražby nebol doručený znalecký posudok č. 4/2014 zo dňa 09.12.2013 (poznámka súdu: toto je
dátum objednávky znaleckého posudku, znalecký posudok č. 4/2014 je zo dňa 08.01.2014) vypracovaný

znalcom Ing. C. A.. Druhá námietka žalobcu smeruje proti cene predmetu dražby stanovenej znalcom
Ing. C. A. v znaleckom posudku č. 4/2014 zo dňa 08.01.2014, ktorú považuje žalobca za podhodnotenú
a pri stanovovaní ktorej bola hrubým spôsobom zanedbaná odborná starostlivosť zo strany dražobníka.
Mal za to, že cena predmetnej nehnuteľnosti je omnoho vyššia, než cena 88.900,- eur, ktorú stanovilznalec v dotknutom znaleckom posudku. Na porovnanie predložil dva znalecké posudky o cene tej istej
nehnuteľnosti, a to znalecký posudok č. 20/2010 znalca Ing. H. O. zo dňa 02.03.2010, z ktorého vyplýva
všeobecná hodnota nehnuteľnosti 127.000,- eur, a znalecký posudok č. 101/2013 znalca Ing. H. O. zo

dňa 07.08.2013, z ktorého vyplýva všeobecná hodnota nehnuteľnosti 149.000,- eur. Na podporu svojich
tvrdení tiež argumentoval tým, že v čase konania, či už prvej alebo opakovanej dražby, nebola žiadna
zákonom stanovená možnosť brániť sa proti všeobecnej hodnote nehnuteľností vyčíslenej pribratým
znalcom zo stany dražobníka. Poukázal na novelu zákona o dobrovoľných dražbách vykonanú zákonom
č. 106/2014 Z. z., ktorá s účinnosťou od 01.06.2014 zaviedla do § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných

dražbách možnosť obrany vo forme námietok, ktoré má možnosť vlastník nehnuteľnosti podať do 10
dní od doručenia takto vyhotoveného znaleckého posudku. Vyslovil presvedčenie, že nakoľko v čase
konania dražby nebola zmena táto zmena zákona ešte účinná, neexistovala žiadna možnosť obrany, a
preto za jediný možný prostriedok ochrany jeho práv považoval podanie žaloby o neplatnosť vykonanej
dobrovoľnej dražby.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný v II. rade (dražobník) si svoju povinnosť
vyplývajúcumuzustanovenia§12ods.1zákonač.527/2002Z.z.vzneníúčinnomvrozhodnomčase,t.
j. povinnosť dražobníka zabezpečiť ocenenie nehnuteľnosti znaleckým posudkom, splnil, keď zabezpečil
ocenenie predmetu dražby znaleckým posudkom č. 4/2014 vypracovaným znalcom Ing. C. A.com, v
ktorom bola hodnota predmetu dražby pre účely vykonania dražby stanovená vo výške 88.900,- eur.

Dražba bola vykonaná žalovaným v II. rade ako dražobníkom dňa 27.05.2014 v Nitre a bola spísaná
do Notárskej zápisnice A. XXXXX/XXXX, A. XXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX N. T. XX.XX.XXXX A. U.. F.
E.. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu nachádzajúce sa v katastrálnom území
S., E. S., N. A. D. Č.. XXXX Y. F. H. ".: F. Č. XXX/X E. Q.P. XX P., T. F.: E. F., F. Č. XXX/XX E. Q.
XXX P., T. F.: E. F., F. Č. XXX/XX E. Q. XXX P., T. F.: E. F., F. Č. XXX/XX E. Q.P. XXX P., T. F.: E. F.,

F. Č. XXX/XX E. Q. XXX P., T. F.: N. F. Y. A.; X.: X.. Č.. XXX A. F. Č.. XXX/XX, druh stavby: rodinný
dom vrátane príslušenstva nehnuteľností. V zhode s názorom žalovaného v I. rade, aj súd ozrejmuje,
že zákon o dobrovoľných dražbách v žiadnom svojom ustanovení nepripúšťa určenie všeobecnej
hodnoty predmetu dražby súdnym rozhodnutím (vrátane určenia najnižšieho podania), naopak požaduje
vykonanie ocenenia predmetu dražby (nehnuteľnosti) znalcom. Určenie všeobecnej hodnoty predmetu

dražby nie je otázkou právnou, ale otázkou, na ktorej posúdenie sa vyžaduje osobitné odborné vzdelanie
a spadá výlučne do kompetencie znalcov. Súd preto konštatuje, že nedošlo k porušeniu zákona č.
527/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, nakoľko podľa ustanovenia § 12 tohto zákona boli
splnené všetky zákonom vyžadované podmienky - cena predmetu dražby bola stanovená znaleckým
posudkom. Je žiaduce taktiež objasniť, že ak by bolo pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že všeobecná

hodnota predmetu dražby stanovená znaleckým posudkom je podhodnotená, táto skutočnosť by nemala
žiaden vplyv na cenu predmetu dražby vygenerovanú na dražbe, pretože na dražbe by v takom prípade
došlo k predaju predmetu dražby za vyššiu cenu vygenerovanú trhom. Samotné stanovenie hodnoty
predmetu dražby znaleckým posudkom nebráni jeho predaju za vyššiu cenu, pretože cena sa generuje
na dražbe a cena zistená znalcom je len procesným podkladom dražobníka. Napokon z výpovede

žalovaného v III. rade, pri ktorej upriamil pozornosť na to, že žalobca mohol napadnúť ohodnotenie
nehnuteľnosti už v prvom kole dražby, vyplynulo, že už pri tomto prvom kole dražby sa ukázalo, že aj
táto cena stanovená znalcom 88.900,- eur je nadhodnotená, pretože nehnuteľnosť nebola za tú cenu
vydražiteľná, kvôli čomu sa pristúpilo k opakovanej dražbe. Správne pritom poznamenal, že nerozumie,
prečo žalobca tieto námietky voči ohodnoteniu draženej nehnuteľnosti neuplatnil už pri prvej dražbe,

resp. medzi prvou a opakovanou dražbou.

Z vykonaného dokazovania preto nemožno vyvodiť záver o porušení zákonných povinností žalovaným
v II. rade, ako dražobníkom, ktoré mu vytýkal žalobca. Súd zistil, že žalovaný v II. rade si splnil všetky
zákonom vyžadované povinnosti súvisiace s ohodnotením predmetu dražby a zaslaním znaleckého

posudku príslušným subjektom, rovnako ako aj ostatné povinnosti súvisiace s vykonaním prípravných
úkonov a dobrovoľnej dražby samotnej. Žalovaný v II. rade, ako dražobník, bol povinný v súlade s
ustanovením § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase zaslať znalecký
posudok vlastníkovi nehnuteľností najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Žalovaný v II. rade si
túto povinnosť splnil tým, že znalecký posudok č. 4/2014 zo dňa 08.01.2014 vypracovaný znalcom Ing.

C. A. zaslal vlastníkovi nehnuteľností, t. j. žalobcovi, dňa 14.01.2014, pričom táto zásielka bola žalobcovi
doručovaná dňa 15.01.2014 a 16.01.2014 na adresu S. XXX, XXX XX S.. Súd len podotýka, že žalovaný
v II. rade správne zaslal znalecký posudok na túto adresu, nakoľko táto adresa je trvalým bydliskom
žalobcu a sám žaloba označil túto adresu ako svoje trvalé bydlisko aj v žalobe. Nakoľko sa uvedenúzásielku nepodarilo žalobcovi doručiť, vykonal doručovateľ ďalší pokus o doručenie dňa 16.01.2014
s tým, že po opakovanom neúspešnom pokuse bola zásielka uložená na pošte. Uloženú zásielku si
žalobca v odbernej lehote, teda do 05.02.2014 nevyzdvihol, a preto bola vrátená späť žalovanému v II.

rade. O opísaných pokusoch o dourčenie znaleckého posudku žalobcovi svedčia žalovaným v II. rade
predložené dôkazy, a to fotokópia sprievodného listu zo dňa 14.01.2014 - zaslanie znaleckého posudku
a fotokópia doručenky potvrdzujúcej pokusy o doručenie znaleckého posudku žalobcovi. Zhodne s
názorom žalovaného v II. rade obsiahnutom v jeho písomnom vyjadrení sa k žalobe, i súd poznamenáva,
že zákon č. 527/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase neurčuje dražobníkovi

povinnosť uvedené písomnosti doručiť, ale len zaslať. V tejto súvislosti je dôležitým ozrejmenie výkladu
o povinnosti písomnosti nie doručiť, ale "len" zaslať. Podľa § 10 ods. 1 zákon č. 527/2002 Z.
z. v znení účinnom v rozhodnom čase: "Písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do
vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do
vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného
predpisu.". Osobitným predpisom sa rozumie zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení

neskorších predpisov (jeho ustanovenia o doručovaní). Zákon o dobrovoľných dražbách odkazuje síce
na ustanovenia OSP, avšak tento odkaz sa týka výlučne ustanovení o doručovaní, a to primerane.
Primeranosť je odôvodnená tým, že dražobník, ako súkromný subjekt, nemá pri výkone záložného práva
k dispozícii také právomoci, ako napr. súdny exekútor, čo znamená, že nemôže v plnej miere aplikovať
ustanoveniaOSPnapr.vovzťahukdoručovaniuprostredníctvompolície.Správnepoznamenalžalovaný

v II. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, že zákon č. 527/2002 Z. z. v znení účinnom v
rozhodnom čase rozlišuje medzi pojmami zasielanie a doručovanie, o čom svedčí i samotný názov §
10 tohto zákona, ktorý túto problematiku upravuje, a ktorý znie: "Zasielanie a doručovanie písomností
a zasielanie peňažných čiastok". Napokon rozlišovanie medzi týmito dvomi pojmami deklaruje aj súdna
prax. Zákon č. 527/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase upravuje osobitne pre konkrétne

situácie "doručovanie" písomností, a to konkrétne v ustanoveniach § 17 ods. 6 a § 33g ods. 1.
Pre konkrétne iné situácie vyžaduje zase "zasielanie" písomností, čo upravuje napr. v ustanoveniach §
12 ods. 2 a 4, § 17 ods. 3 a 5, § 22 ods. 4 a pod. Ak teda ustanovenie zákona č. 527/2002 Z. z. v znení
účinnom v rozhodnom čase ukladá subjektu povinnosť "zaslať" písomnosť a neurčuje, že táto písomnosť
má byť aj doručená, súd je povinný v danej situácii skúmať iba tú skutočnosť, či bola písomnosť riadne a

v termíne určenom právnou normou zaslaná, a to spôsobom uvedeným vo vyššie citovanom ustanovení
§ 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase. Za účelom skúmania, či bola
porušená povinnosť subjektu uvedená v právnej norme, súd skúma, či subjekt riadne v stanovenom
termíne písomnosť zaslal a ak áno, nemôže konštatovať porušenie právnej normy, a teda ani nemôže
vyhlásiť dražbu z tohto dôvodu za neplatnú, pričom je irelevantné, či nakoniec daná písomnosť doručená

bola, alebo nie. Z uvedeného rezultuje, že dražobník nie je povinný zásielku doručiť, ale ju "len" správne
zaslať, čo v danej veci žalovaný v II. rade učinil tak, ako to vyplynulo z dokazovania. Žalovaný v II. rade
dokonca nad rámec svojich povinností, s cieľom zvýšiť úspešnosť doručovania písomností žalobcovi,
zaslal dňa 12.12.2013 žiadosť o poskytnutie údajov z Registra obyvateľov SR, za účelom zistenia
adresy trvalého pobytu žalobcu. Hromadným poskytnutím údajov zo strany Registra obyvateľov SR bolo

potvrdené, že žalobca je s platnosťou odo dňa 16.01.2013 prihlásený na trvalý pobyt na adrese S. XXX,
E. S., pričom, ako vyplýva z hromadného poskytnutia údajov, ako aj zo žaloby, platnosť tohto trvalého
pobytu do dnešného dňa ukončená nie je. Dôkazmi svedčiacimi o tejto skutočnosti sú žalovaným v II.
rade predložené: fotokópia žiadosti o poskytnutie údajov z Registra obyvateľov SR zo dňa 12.12.2013
a fotokópia hromadného poskytnutia údajov z Registra obyvateľov SR zo dňa 12.12.2013.

Zuvedenýchzisteníjezrejmánedôvodnosťprvejnámietkyžalobcuspočívajúcavjehotvrdení,žedošlok
porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách ohľadne doručovania písomností dražobníkom jeho osobe,
konkrétne že došlo zo strany dražobníka k porušeniu ustanovenia § 12 ods. 4 zákona o dobrovoľných
dražbách, nakoľko mu v zákonnej lehote najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby nebol doručený

znalecký posudok č. 4/2014 zo dňa zo dňa 08.01.2014 vypracovaný znalcom Ing. C. A..

Na margo druhej námietky žalobcu o nízkom ohodnotení nehnuteľností v znaleckom posudku č. 4/2014
zo dňa 08.01.2014 vypracovanom znalcom Ing. C.O. A., súd uvádza, že vykonaným dokazovaním mal
za preukázané, že žalovaný v II. rade v zmysle § 12 ods. 2 a 3 zákona o dobrovoľných dražbách

zaslal žalobcovi dňa 09.12.2013 výzvu na poskytnutie súčinnosti a umožnenie ohodnotenia predmetu
dražby. O týchto skutočnostiach svedčia dôkazy predložené žalovaným v II. rade, a to fotokópia
výzvy na poskytnutie súčinnosti zo dňa 09.12.2013 a fotokópia doručenky potvrdzujúcej jej zaslanie.
Najmä z písomného vyjadrenia žalovaného v III. rade k žalobe a jeho výsluchov vyplynulo, že žalobcasvoju súčinnosť pri ohodnocovaní predmetu dražby neposkytol. Žalovaný v III. rade s poukazom na
ustanovenie § 12 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase potvrdil, že žalobca
vedel o termíne ohliadky nehnuteľnosti, zámerne však neumožnil vstup do predmetnej nehnuteľnosti, o

čom mu aj sám povedal. Sám žalobca mu povedal, že dražobnú spoločnosť nevpustil do nehnuteľnosti.
Povedal mu, že vnútorne si nehnuteľnosť zariadil sám a že sám si aj toto vnútorné vybavenie predá.
Uviedol, že sa tak chce vyhnúť tomu, aby vnútorné zariadenie nebolo súčasťou celkového ohodnotenia
nehnuteľnosti a nebolo tak predmetom exekúcie. Žalobca tak aj učinil. Dňa 05.06.2014 uzavrel so
žalovaným v III. rade a manželkou žalovaného v III. rade D. Ď. kúpnu zmluvu ohľadom predaja

hnuteľného majetku a jeho vybavenia v rodinnom dome Č.. X.. XXX Q. S.H.. Predmetom predaja na
základe tejto kúpnej zmluvy sa stali: kuchynská linka so spotrebičmi, stôl, stoličky, vstavanú skrine,
postele, dvere, zárubne, kompletná obstavba krbu, krbová vložka, kompletné vybavenie kúpeľne s
obkladačkami, sprchovým kútom, vaňou, umývadlom, vodovodnými batériami, toalety, skrinky, kotol atď.
Kúpna cena bola dohodnutá v sume 1.700,- eur a túto žalovaný v III. rade aj pri podpise kúpnej zmluvy
vyplatil s tým, že žalobca sa zaviazal, že do 30.06.2014 sa z predmetného domu vysťahuje. Žalobca

peniaze vzal, avšak dodnes predmetný rodinný dom užíva. V tom čase už podával dňa 20.06. 2014
túto žalobu o určenie neplatnosti dražby. Takže to, že žalobca neumožnil znalcovi dražobnej spoločnosti
vstup do domu, robil zámerne s cieľom dosiahnuť to, že vnútorné vybavenie sa nestalo predmetom
celkového ohodnotenia predmetnej nehnuteľnosti. Žaloba sa teraz vykresľuje ako poškodený, ako
osoba, ktorej práva boli porušené, pričom tento stav, že cena nehnuteľnosti bola znalcom stanovená tak,

ako to vyplýva zo znaleckého posudku, je len výsledkom jeho zámerného konania, že neumožnil vstup
znalca do predmetnej nehnuteľnosti. Pri výsluchu na druhom pojednávaní žalovaný v III. rade uviedol,
že pokiaľ žalobca predložil dva znalecké posudky na vyššiu sumu, za ktorú on vydražil nehnuteľnosti
v dobrovoľnej dražbe, a pokiaľ cenový rozdiel prestavuje iba vnútorné vybavenie, je to bezpredmetné,
pretože vnútorné vybavenie odkúpil on od žalobcu za ním požadovanú kúpnu cenu, tak ako uviedol v

písomnom vyjadrení k žalobe a o čom predložil ako dôkaz kúpnu zmluvu.

Neobstojí preto tvrdenie žalobcu o tom, že predaj predmetu dražby v rámci výkonu záložného práva
formou dražby za cenu stanovenú na podklade znaleckého posudku, znamenal jej predaj výrazne pod
trhovú hodnotu, čím žalobca prišiel o väčšiu časť svojho majetku, než je reálne potrebné k úhrade jeho

dlhu. Na dražbe totiž vždy dôjde k stretu ponuky a dopytu a vygenerovaniu trhovej ceny. Z tohto je
zrejmé, že na dražbe nemôže dôjsť k predaju predmetu dražby pod trhovú cenu, keďže cena dosiahnutá
na dražbe je vždy trhovou cenou, ktorú v danom čase vygeneroval trh. Súd tiež poznamenáva, že aj
sám žalobca mohol v priebehu výkonu záložného práva k predmetu dražby aktívne pôsobiť pri hľadaní
záujemcov o kúpu predmetu dražby za vyššiu cenu. Avšak z vykonaného dokazovania, nevyplynula

žiadna takáto aktivita z jeho stany. Žalobca neurobil nič preto, aby sa zistila prípadne iná vyvolávacia
cena. Na tomto mieste súd znova zdôrazňuje, že cena sa generuje na dražbe a cena zistená znalcom
je len procesným podkladom pre dražobníka.

Na vrub žalobcu ide teda aj polemika o tom, prečo nemohol znalec vykonať ohliadku zálohu. V čase

ohliadky pre účely ohodnotenia nehnuteľnosti sa žalobca nedostavil, a tým porušil zákonnú povinnosť
stanovenú v ustanovení § 12 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase.

Keďže žalobca svoju súčinnosť pri ohodnocovaní predmetu dražby neposkytol, ako to vyplýva z
vyššie uvedených zistení, bolo ohodnotenie vykonané na základe dostupných údajov, ktoré mal

dražobník v tom čase k dispozícii, čo vo svojom posudku výslovne uviedol. Z úvodnej časti I tohto
znaleckého posudku, podčasti 1.6.2., totiž jednoznačne vyplýva, že zameranie rodinného domu X.. Č..
XXX - nebolo umožnené, zakreslenie rodinného domu súp. Č.. XXX bolo vykonané znalcom podľa
predloženého znaleckého posudku č. 20/2010, zastavaná plocha rodinného domu X.. Č.. XXX - podľa
predloženého znaleckého posudku č. 20/2010, merné jednotky príslušenstva - podľa predloženého

znaleckého posudku č. 20/2010. Ďalej v časti 1.4 znaleckého posudku znalec napísal, že nehnuteľnosti
zostranyvlastníkamunebolisprístupnené,zuvedenéhodôvoduvykonalobhliadkulenformouvonkajšej
obhliadky v dosahu dostupnosti. Z časti 1.4 znaleckého posudku je zrejmé, že znalec vychádzal pri
porovnávanídokumentáciesoskutkovýmstavomajpodľapredloženéhoznaleckéhoposudkuč.20/2010
znalca Ing. H. O., na ktorého závery znaleckého posudku sa odvolával samotný žalobca v žalobe.

Napokon súd porovnaním troch znaleckých posudkov, a to znaleckého posudku č. 4/2014 znalca Ing.
C. A.a zo dňa 08.01.2014, znaleckého posudku č. 20/2010 znalca Ing. H. O. zo dňa 02.03.2010 a
znaleckého posudku č. 101/2013 znalca Ing. Róberta Kršiaka zo dňa 07.08.2013, v nadväznosti na
zistenú existenciu Kúpnej zmluvy o predaji hnuteľného majetku - zariadenia v rodinnom dome zo dňa05.06.2014 uzavretou medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným v III. rade a jeho manželkou
ako kupujúcimi, ktorú v priebehu dokazovania predložil ako dôkaz žalovaný v III. rade a existenciu
ktorej žalobca zámerne v žalobe zamlčal, konštatuje, že všeobecnú hodnotu nehnuteľností 88.900,- eur

stanovenú v znaleckom posudku č. 4/2014 znalca Ing. C. A. zo dňa 08.01.2014, nemožno vzhľadom
na nezohľadnenie vnútorného vybavenia, ktoré je predmetom Kúpnej zmluvy o predaji hnuteľného
majetku - zariadenia v rodinnom dome zo dňa 05.06.2014 uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim
a žalovaným v III. rade a jeho manželkou ako kupujúcimi, považovať za hrubý nepomer vo vzťahu k
všeobecnej hodnote nehnuteľností stanovenej v znaleckom posudku č. 20/2010 znalca G.. H. O. zo dňa

02.03.2010 (127.000,- eur) a v znaleckom posudku č. 101/2013 znalca Ing. H. O. zo dňa 07.08.2013
(149.000,- eur), zvlášť za situácie, že jednak znalec Ing. C. A. vychádzal pri vyhotovovaní znaleckého
posudku č. 4/2014 zo dňa 08.01.2014 zo znaleckého posudku č. 20/2010 znalca Ing. H. O. zo dňa
02.03.2010, čo je preukázateľné zo samotného obsahu tohto znaleckého posudku, na ktorý už súd
vyššie poukázal, a jednak všeobecná hodnota dotknutých nehnuteľností bola v čase vypracovania
znaleckého posudku č. 4/2014 znalca Ing. C. A. zo dňa 08.01.2014, nižšia z hľadiska zohľadnenia

opotrebenia (amortizácie) týchto nehnuteľností a všeobecného poklesu cien nehnuteľností na trhu s
nehnuteľnosťami v dôsledku nízkeho dopytu po nich v korelácii s vysokou ponukou, ako všeobecná
hodnota dotknutých nehnuteľností v čase vyhotovovania znaleckého posudku č. 20/2010 znalca Ing.
H. O. zo dňa 02.03.2010 a znaleckého posudku č. 101/2013 znalca G.. H. O. zo dňa 07.08.2013. Vo
vzťahu k prípadnému porušeniu zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje znaleckú činnosť, súd poznamenáva,
že z ustanovenia prvej vety § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva, že pre určenie
neplatnosti dražby rozhodnutím súdu je nevyhnuté preukázanie porušenia výlučne ustanovení zákona o
dobrovoľných dražbách a priamej príčinnej súvislosti s dotknutosťou na bližšie špecifikovaných právach
žalobcu. Zákon o dobrovoľných dražbách neumožňuje určiť neplatnosť dražby porušením ustanovení

iného právneho predpisu. Žiadne ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách nebráni dražobníkovi
organizovať dobrovoľnú dražbu v prípade existencie rozdielnych všeobecných hodnôt stanovených v
znaleckých posudkoch k totožnej nehnuteľnosti. Cena predmetu dražby sa generuje výlučne na dražbe,
kdedochádzakstretuponukyadopytu,čomázanásledokurčenietrhovejcenypredmetudražby.Keďže
znalcom určená všeobecná hodnota predmetu dražby predstavuje len odhad najpravdepodobnejšej

ceny predmetu dražby a slúži len ako procesný podklad pre dražobníka, je nepochybné, že trhová cena
určená stretom ponuky a dopytu na dražbe nie je priamo závislá na všeobecnej hodnote predmetu
dražby určenej znalcom a nič nebráni predaju predmetu dražby za vyššiu cenu.

Napokon súd vyhodnotil za neopodstatnenú aj námietku žalobcu týkajúcu sa nemožnosti napadnúť

znalecký posudok zabezpečený dražobníkom z dôvodu absencie právnej úpravy výslovne umožňujúcej
podanie námietok proti ohodnoteniu predmetu dražby. V súlade s názorom žalovaného v II. rade, i súd
uvádza, že neexistovala v čase príprav dražby, ani v čase jej konania, resp. konania opakovanej dražby,
žiadna prekážka brániaca žalobcovi podať voči takémuto ohodnoteniu písomné námietky u dražobníka,
ktorými by namietal ktorýkoľvek z krokov dražobníka, prípadne aj určenie všeobecnej hodnoty predmetu

dražby. V priebehu konania bol dostatočne preukázaný mimoriadne pasívny postoj žalobcu k celému
priebehu výkonu záložného práva, ako aj jeho pasívny postoj k hájeniu svojich, žalobou uplatnených,
práv počas súdneho konania, keď sa žalobca ani raz nezúčastnil vo veci stanovených pojednávaní a
nepodal žiadne písomné vyjadrenie k obrane žalovaných v I., II. a III. rade, napriek tomu, že bol s ich
obsahmi oboznámený, pretože súd mu všetky vyjadrenia účastníkov na strane žalovaných doručil. Z

dokazovania teda vyplynulo, že žalobca sa nikdy ani len nepokúsil akokoľvek namietať ktorýkoľvek
z krokov dražobníka v priebehu procesu dražby. Dokonca, ako vyplynulo z písomného vyjadrenia
žalovaného v III. rade k žalobe i z jeho výsluchu v priebehu pojednávaní, žalobca vedome vytvoril
prekážku dôslednému určeniu všeobecnej hodnoty nehnuteľností tým, že napriek vedomosti o termíne
obhliadky, vedome nesprístupnil nehnuteľnosti znalcovi zabezpečujúcemu určenie ich všeobecnej

hodnoty. Nakoľko žalobca konal takýmto obštrukčným spôsobom, je možné konštatovať, že samotným
žalobcom bolo spôsobené, že všeobecná hodnota nehnuteľností bola určená v takej výške, akú uvádza
namietaný znalecký posudok. Táto skutočnosť, v spojení s tým, že žalobca, ako predávajúci, dňa
05.06.2014uzatvorilsožalovanýmvIII.rade(vydražiteľom)ajehomanželkou,akopredávajúcimi,kúpnu
zmluvu na hnuteľný majetok žalobcu nachádzajúci sa v dotknutých nehnuteľnostiach, ktorou sa zaviazal

vysťahovať sa z predmetných nehnuteľností, vedie jednoznačne k záveru o nedôvodnosti žaloby, ktorej
jediným účelom sa javí bránenie žalovanému v III. rade, ako úspešnému vydražiteľovi a vlastníkovi
nehnuteľností, v ich riadnom užívaní.V zmysle uvedeného má súd za to, že žalobca nepreukázal porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z.
z. v znení účinnom v rozhodnom čase pri dražbe a navyše nepreukázal, že tým bol dotknutý na svojich
právach, nakoľko v prípade, ak by bol v predmetnom spore úspešný, obnovilo by sa mu síce vlastnícke

právo k predmetu dražby, ale obnovilo by sa aj záložné právo žalovaného v I. rade a žalovaný v I. rade
by mohol znovu pristúpiť k opätovnej realizácii záložného práva formou dobrovoľnej dražby.

Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti,
s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci konania, mal

súd za preukázanú nedôvodnosť žaloby a preto ju v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1 OSP.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa§149ods.1OSP,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

V konaní dosiahli plný úspech žalovaní v I., II. a III. rade, preto im patrilo právo na náhradu trov konania
potrebných na účelné bránenie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, podľa citovaného

ustanovenia § 142 ods. 1 OSP.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že
žalovanému v II. rade, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné
bránenie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania spočívajú v trovách

právneho zastúpenia v sume 536,- eur, na ktorých náhradu právnemu zástupcovi žalovaného v II. rade
zaviazal neúspešného žalobcu v zmysle citovaného ustanovenia § 149 ods. 1 OSP do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Lehotu na plnenie určil súd v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 veta prvá pred
bodkočiarkou OSP, podľa ktorého, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný v I. rade podal návrh na náhradu trov konania v súlade s citovaným ustanovením § 151 ods. 1
veta prvá OSP. Trovy konania si vyčíslil v zákonnej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku
v zmysle citovaného ustanovenia § 151 ods. 1 veta druhá OSP, a podaním zo dňa 16.01.2015. Uplatnil
si náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v celkovej sume 536,- eur pri sadzbe

tarifnej odmeny 61,87 eur určenej podľa § 11 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej v rozhodnom čase, t. j. v čase realizácie
jednotlivých úkonov právnej služby (ďalej len "Vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z.") za 4
úkony právnej služby (ďalej len "ÚPS") v sume 247,48 eur + 20% DPH = 296,97 eur + 4 x režijný paušál
v sume 32,51 eur + 20% DPH = 39,01 eur + náhradu za stratu času v sume 109,52 eur + 20% DPH =

131,42 eur + cestovné výdavky v sume 68,60 eur.

Súd dôsledným preskúmaním žalovaným v II. rade vyčíslenej náhrady trov konania zistil, že ním
vyúčtovaná náhrada trov konania zodpovedá ustanoveniam Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.

ŽalovanémuvII.radevznikolvrámcináhradytrovprávnehozastúpenianároknaodmenuvsume296,97
eur vrátane DPH (247,48 eur + 20% DPH) za štyri ÚPS (1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej
porady s klientom v sume 61,87 eur podľa § 13a ods. 1 písm. a/ v spojení s § 11 ods. 1 Vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z. z., 2. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - vyjadrenie k žalobe zo dňa
13.11.2014 v sume 61,87 eur podľa § 13a ods. 1 písm. c/ v spojení s § 11 ods. 1 Vyhlášky MS SR č.

655/2004 Z. z., 3. účasť na konaní pred súdom - účasť na pojednávaní dňa 14.11.2014 v sume 61,87
eur podľa § 13a ods. 1 písm. d/ v spojení s § 11 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. a 4. účasť na
konaní pred súdom - účasť na pojednávaní dňa 13.01.2015 v sume 61,87 eur podľa § 13a ods. 1 písm.
d/ v spojení s § 11 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.) + režijný paušál v sume 39,01vrátane DPH (32,51 eur + 20% DPH) za štyri ÚPS - tri ÚPS realizované v roku 2014 (3 ÚPS x 8,04 eur
za 1 ÚPS) a 1 ÚPS realizovaný v roku 2015 (1 ÚPS x 8,39 eur) podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z. z.) + náhradu za stratu času v sume 131,42 eur (109,52 eur + 20% DPH) za čas strávený

cestou z S. T. S. a späť dňa 14.11.2014 v trvaní 4 začatých polhodín vo výške 1/60-iny výpočtového
základu (13,40 eur) za každú aj začatú polhodinu, t. j. 4 začaté polhodiny x 13,40 eur = 53,60 eur a
za čas strávený cestou z Trnavy do Topoľčian a späť dňa 13.01.2015 v trvaní 4 začatých polhodín vo
výške 1/60-iny výpočtového základu (13,98 eur) za každú aj začatú polhodinu, t. j. 4 začaté polhodiny x
13,98 eur = 55,92 eur podľa § 15 písm. b) a § 17 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. + náhradu

cestovných výdavkov v sume 68,60 eur podľa § 16 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v spojení
s § 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a opatrením
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z. z. Náhrada cestovných
výdavkov predstavuje náhradu za spotrebované pohonné látky na dvoch realizovaných cestách dňa
14.11.2014 a 13.01.2015 a základnú náhradu za každý kilometer jazdy na týchto realizovaných cestách.
Cesty boli uskutočnené osobným motorovým vozidlom Š. C. XY, ktorého držiteľom je žalovaný v II.

rade s evidenčným číslom S. a s priemernou spotrebou paliva 6,5 l/100 km. Tieto skutočnosti mal súd
za preukázané z predloženého technického preukazu vozidla. Právny zástupca žalovaného v II. rade
realizoval prvú cestu dňa 14.11.2014 (S. - S. a späť): 126,2 km pri cene pohonných hmôt 1,409 eur/
liter a priemernej spotrebe 6,5 l/100 km, t. j. náhrada za spotrebované pohonné látky za prvú cestu
činí 11,56 eur. Druhú cestu realizoval dňa 13.01.2015 (S. - S. a späť): 126,2 km pri cene pohonných

hmôt 1,323 eur/liter a priemernej spotrebe 6,5 l/100 km, t. j. náhrada za spotrebované pohonné látky
za druhú cestu činí 10,85 eur. Náklady na spotrebované pohonné látky tak predstavujúc spolu za obe
cesty sumu 22,41 eur (za prvú cestu 11,56 eur + za druhú cestu 10,85 eur). Základná náhrada za každý
1 km jazdy predstavuje sumu 46,19 eur (252,4 km za obe cesty x 0,183 eur/1 km) v zmysle opatrenia
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z. z., podľa ktorého je

základná náhrada za použitie motorového vozidla v období od 01.01.2009 až doteraz stanovená sumou
0,183 eur. Žalovanému v II. rade preto vznikol nárok na náhradu cestovných výdavkov celkovo v sume
68,60 eur pozostávajúci z náhrady za spotrebované pohonné látky v sume 22,41 eur a zo základnej
náhrady za každý 1 km jazdy v sume 46,19 eur podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.

Celkovo vznikol žalovanému v II. rade nárok na náhradu trov konania predstavujúcich náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 536,- eur (odmena 296,97 eur vrátane DPH + režijný paušál 39,01 eur v
rátane DPH + náhrada za stratu času 131,42 eur vrátane DPH + náhrada cestovných výdavkov 68,60
eur), na ktorej zaplatenie súd zaviazal neúspešného žalobcu na účet právneho zástupcu žalovaného
v II. rade do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný v I. rade podal návrh na náhradu trov konania v súlade s citovaným ustanovením § 151
ods. 1 veta prvá OSP. Trovy konania si vyčíslil v zákonnej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia
rozsudku v zmysle citovaného ustanovenia § 151 ods. 1 veta druhá OSP, a to faxovým podaním zo dňa
15.01.2015, doplneným predložením originálu faxového podania dňa 19.01.2015. Uplatnil si náhradu

trov konania v celkovej sume 32,92 eur pozostávajúcu z cestovných výdavkov za realizované cesty na
dve pojednávania (1. pojednávanie dňa 14.11.2014: W. - S. X,XX B., S. - W. X,XX B., X. F. T.
XX.XX.XXXX: W. - S. X,XX B., S. - W. X,XX B.) Y. X.M. (X. T. XX.XX.XXXX: X,- B., X. T. XX.XX.XXXX:
X,- B.). Nakoľko však žalovaný v I. rade vynaloženie uplatnených trov konania nijako nezdokladoval,
nemohol mu súd priznať náhradu trov konania. V takom prípade súd nie je viazaný vyhláseným výrokom

o náhrade trov konania, preto súd žalovanému v I. rade náhradu trov konania nepriznal.

Žalovanému v III. rade súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany na Krajský
súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 OSP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).