Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. máj 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/39/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233242
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4112233242.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom
Bratislava, Pribinova 25 v konaní zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421 so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom sudkyňou JUDr.
Agnešou Néveryovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.9.2012 žalobkyňa súdu doručila žalobu, ktorou sa domáha, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť jej
1115,44 Euro titulom škody (940,44 Euro nemajetková ujma + 175 Euro majetková škoda) a to podľa
zákona 514/2003 Z.z., ktorá škoda jej vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného
súdu Nové Zámky a to v exekučnej veci vedenej na tom súde medzi oprávnenou: POHOTOVOSŤ,
s.r.o. a povinným: H. U.. V žalobe uviedla, že súdny exekútor predložil návrh žalobkyne na zmenu
exekútora Okresnému súdu Nitra. Prijatím tohto návrhu došlo k založeniu zákonnej povinnosti tohto
súdu rozhodnúť o tomto návrhu v rámci priznanej právomoci a to zákonom ustanovenej dobe. Podľa
zákona č. 233/1995 Z.z. exekučný súd bol povinný o tomto návrhu oprávneného rozhodnúť do 30 dní
od doručenia takejto žiadosti. Žalobkyňa 11/18/2010 (takto uviedla žalobkyňa v žalobe) spísala návrh
na zmenu exekútora, o ktorej žiadosti však exekučný súd nerozhodol v zákonom stanovenej lehote,
čo treba považovať za porušenie zákona a nesprávny úradný postup, pre ktorý jej vznikla predmetná
škoda.V žalobe ďalej uviedla, že v dôsledku takéhoto nesprávneho úradného postupu súdu jej vznikla
škoda nasledovne:
1. Majetková škoda v sume 175 Euro, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jej činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti a o zmenu exekútora a rozhodnutím o nej (na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému suma
70 Euro, udržiavanie a správa informačného systému 40 Euro, na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, sumu na poštovné a telekomunikačné výdaja spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania na exekučnom súde 15 Euro, pričom táto suma by ju nezaťažila, ak by
exekučný súd pri rozhodovaní o návrhu o zmenu exekútora dodržal zákonnú lehotu.
2. Nemajetková ujma náhrady ktorej sa domáha ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní , že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo
a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Túto

nemajetkovú ujmu si uplatňuje v sume 940,44 Euro , ktorú vyčíslila v súlade s judikatúrou Ústavného
súdu SR, podľa ktorej za každý mesiac zbytočného prieťahu dotknutému účastníkovi prináleží 55,32
Euro, pričom v predmetnej exekučnej veci exekučný súd bol nečinný viac ako 515 dní.
Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalobkyne nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila
hoci bola riadne včas predvolaná, jej právny zástupca neúčasť ospravedlnil a vec žiadal rozhodnúť v jeho
neprítomnosti z dôvodu hospodárnosti konania a navrhol doplniť dokazovanie oboznámením obsahu
znaleckého posudku č.1/2014, vypracovaného Ekonomickou univerzitou v Bratislave Znaleckého
ústavu .
Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalovanej nemohol, pretože tá sa na pojednávanie
nedostavila ,svoju neúčasť neospravedlnila a nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého
dôvodu.
Vzhľadom na túto procesnú situáciu súd vec prejednal a rozhodol podľa §-u 101 ods.2 OSP v
neprítomnosti účastníkov konania.
Žalovaná súdu doručila písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu
zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnila si náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia). V písomnom
vyjadrení žalovaná uviedla, že podľa jej názoru podaná žaloba je zmätočná hlavne preto, že žalobkyňa
vôbec neuvádza spisovú značku exekučného konania (v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu), okrem toho žalobkyňa neuvádza, kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti
odkazuje na exekučný spis a tým prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné
bremeno by mala znášať žalobkyňa. Okrem toho žalobu považuje za zmätočnú aj preto, lebo nie je jasný
ani konkrétny titul na náhradu škody, pretože žalobkyňa uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného
rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Vo vyjadrení ďalej
uviedla, že žalobkyňa v súvislosti s uvádzanými prieťahmi v exekučnom konaní vôbec neuvádza tie
kroky, ktoré podnikla na odstránenie neželaného stavu, neuviedla či využila možnosť podania sťažnosti
na zbytočné prieťahy na príslušnom konaní predsedovi okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej
sťažnosti, teda či využila účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Poukázala na to, že
všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, pretože
táto právomoc prináleží iba predsedovi súdu prípadne Ústavnému súdu SR. Namietala, že zákonná
podmienka povinného predbežného prejednania takéhoto nároku v tomto prípade nie je splnená,
pretože v čase podania žaloby na súd zákonná lehota (6 mesiacov od prijatia žiadosti) ešte neuplynula,
takže ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Zdôraznila, že žalobkyňa neposkytla žiadnu súčinnosť
na predbežné prerokovanie (a to napriek výzve), preto nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne
prerokovaný podľa ust. §-u 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. Okrem toho namietala, že
zákonné podmienky vzniku zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z. vôbec dané nie sú.
Namietala, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia podľa exekučného poriadku neplatí pri rozhodnutí
rozhodcovského súdu ako v exekučnom titule. Poukázala na judikatúru ústavného súdu (sp. značka
I ÚS 16/2002), z ktorej vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní a je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov
si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov
podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V súvislosti s rozhodnutím, ktorým bol zamietnutý návrh
na vydanie poverenia poukázala na to, že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu
k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým súd takúto žiadosť
zamietol, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných
podmienok by mohlo viesť len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Poukázala ďalej na
to, že povinnosť žalobkyne riadne preukázať vznik a výšku škody je daná a tejto povinnosti žalobkyňu
neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ani ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní a ďalšie
skutočnosti, ktorými žalobkyňa exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Žalobkyňa
nepreukázala ani vznik ani výšku škody. Žalobkyňa nepreukázala, žeby činnosťou súdu v namietanom
konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani
prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou škodou, preto žiadal žalobu zamietnuť v celom
rozsahu, žiadala žalobkyňu zaviazať k náhrade trov konania (ktoré však doteraz vyčíslené neboli).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Nitra
spisová značka 9Er 715/2006 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. vo
veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnému H. U. o vymoženie 11 040
Sk s prísl. exekučný súd dňa 2.2. 2007 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora H.. Ľ. R.. Dňa

22.11.2010 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora. Dňa 16.4.2012 exekučný súd vydal uznesenie
č. k. 9Er/715/2006-21, ktorým návrh na zmenu exekútora zamietol, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
exekúciu zastavil. V dôsledku odvolania oprávneného vo veci rozhodol Krajský súd Nitra ako odvolací
súd , ktorý uznesením č.k. 7Co/36/2013-49 uznesenie prvostupňového súdu potvrdil. Právoplatne dňom
13.1.2014 teda exekúcia bola zastavená.
V tomto konaní žalobkyňa sa domáha náhrady škody a to jednak 940,44 Euro nemajetková ujma
a 175 Euro majetková škoda a to podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré škody podľa jej tvrdenia jej
mali vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nitra ako exekučného súdu
vo vyše uvedenej exekučnej veci.
Podľa ust, § 1 zákona č.514/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu podania návrhu na zmenu exekútora
Tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa ust.§-u § 2 zákona č.514/2003 Z.z v znení účinnom ku dňu podania návrhu na zmenu exekútora
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu podania návrhu na zmenu
exekútora, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom.
Podľa § 9 ods.1 a 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom k 22.11.2010
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods.1-5 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom k ku dňu podania návrhu na zmenu
Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je
najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve
Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej
slobody.

V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť
požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa ust. §-u 25 ods. 1-3 zákona č.514/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu podania návrhu na zmenu
exekútora
Ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom.

Podľa ust. §-u 44 ods. 8 EP v znení účinnom ku dňu podania návrhu na zmenu exekútora, oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.
Vzhľadom na ust. §-u 25 zákona č. 514/2003 Z.z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti
podľa §-u 420 ods. l OZ. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/ existencia
nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a
nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.
Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov , čo sa má považovať
za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť
do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci . Všeobecne
možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať, ako porušenie postupu stanoveného právnymi
normami. Z vyše uvedeného vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou
tých orgánov (ktoré zákon uvádza) než rozhodovacou činnosťou. Nesprávny úradný postup nesmie mať
svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí (rozsudok NS SR, spisová značka 4Cdo24/2004).
Škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej
sfére poškodeného síce neprejavuje .ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného
negatívnych .
Pojem príčinnej súvislosti občiansky zákonník nijako nevymedzuje a preto treba ju chápať ako
súhrn príčin , ktoré viedli k určitému výsledku ( k vzniku škody). O vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného
postupu, t.j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nevznikla by ani škoda. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený
a nemôže byť len sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti teda treba skúmať, či v komplexe
skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody, existuje skutočnosť, s ktorou zákon
spája zodpovednosť za škodu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd ustálil, že prípadný nesprávny úradný
postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona číslo 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k
takému zmenšeniu majetku žalobkyne, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené iba týmto
postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim, teda ak by nedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu, jej majetok by sa nezmenšil.
Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vychádzal z týchto vyše uvedených zásad a predovšetkým
zisťoval, či všetky zákonné podmienky vzniku takejto zodpovednosti sú dané. Žalobkyňa sa domáha
jednak náhrady skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy, ktoré podľa jej tvrdenia vznikli v dôsledku
toho, že exekučný súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v zákonnej lehote.
Uplatnený nárok žalobkyne na náhradu škody treba posudzovať podľa §-u 9 ods.2 zákona
č.514/2003 Z.z. v znení účinnom v čase podania návrhu oprávneného na zmenu exekútora,
podľa ktorého za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote. Exekučný poriadok účinný
v čase podania návrhu oprávneného na zmenu exekútora ustanovil lehotu v ustanovení §-u
44 ods.8 lehotu 30 dní na vydanie rozhodnutia a to odo dňa podania takéhoto návrhu na súd.
Je bez pochybné, že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote o tomto návrhu oprávneného,
treba preto konštatovať, že došlo k takému nesprávnemu úradnému postupu v predmetnej
exekučnej veci aký predpokladá ust. §-u 9 ods.2 zákona č. 514/2003 v znení účinnom k
22.11.2010. Samotný nesprávny úradný postup (v danej veci spočívajúci v tom, že exekučný súd
nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote) bez ďalšieho však
nemá za následok vznik práva na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle
§ 9 ods. 1 , a § 17 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. V konaní o tomto
nároku žalobkyňa mala preukázať vznik škody a konkrétne označiť a preukázať ujmu, ktorá
jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom, musí byť preukázané, z akých dôvodov
samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a musí byť preukázaná
bezprostredná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy. Žalobkyňa
súdu predložila znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity
v Bratislave. Tento znalecký posudok však nevyčísluje skutočnú škodu , ktorá mala navrhovateľovi
vzniknúť v dôsledku toho, že exekučný súd o návrhu na zmenu exekútora doručeného dňa 22.11.2010
nerozhodol do 30 dní, tak ako to ukladal exekučný poriadok účinný v čase doručenia tohto návrhu na súd.
Predložený znalecký posudok vo všeobecnosti a v abstrahovanej podobe podáva výpočet skutočnej
škody (bez konkretizácie a vyčíslenia škody vzniknutej v tejto konkrétnej exekučnej veci). V tomto
konaní žalobkyňa však mala preukázať v akej sume , na základe akého skutkového stavu jej tvrdená
škoda vznikla a to v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu v
predmetnej exekučnej veci . Okrem toho musí byť preukázané, z akých dôvodov samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a musí byť preukázaná bezprostredná príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy. Keďže žalobkyňa všetky tieto
rozhodujúce skutočnosti nepreukázala, neboli splnené zákonné predpoklady pre vznik nároku na
náhradu majetkovej škody, ale ani na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom na všetky vyše uvedené skutočnosti súd dospel k záveru,
že všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej podľa 514/2003 Z.z. súčasne splnené
nie sú, preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa názoru súdu v predmetnom exekučnom konaní neboli preukázané navrhovateľom tvrdené
zbytočné prieťahy, ktoré tvrdenie podliehalo prieskumnej činnosti súdu z hľadiska platnej právnej úpravy
§ 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v čase vzniku zodpovednostného vzťahu. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti,
aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Právo každého na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek
trestného obvinenia proti nemu, zakotvuje i čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru. V tomto smere rozsiahla
rozhodovacia prax ústavného súdu ustálila, že pri rozhodovaní, či vo veci došlo k prieťahom v konaní,
sa zohľadňujú tri kritéria, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie
účastníka konania a spôsob, akým súd v konaní postupoval. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v
čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty
uvedené v zákone, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa aj v týchto prípadoch postup dotknutého
štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako zbytočné prieťahy. Konajúcemu súdu je známe, že navrhovateľ podával návrhy na zmenu exekútora
v tisíckach obdobných veciach, preto v postupe exekučného súdu, s ohľadom na okolnosti danej veci
nemožno vzhliadnuť zbytočné prieťahy.

Námietka žalovanej o tom, že žaloba je zmätočná (hlavne preto, že žalobkyňa vôbec neuvádza
spisovú značku exekučného konania v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu , okrem
toho žalobkyňa neuvádza, kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti odkazuje na
exekučný spis , nie je jasný ani konkrétny titul na náhradu škody) a preto nie je spôsobilá byť podkladom
tohto sporové súdneho konania , podľa ustálenej judikatúry NS SR je nedôvodná, pretože žalobkyňa
v žalobe uviedla podstatné náležitosti návrhu na začatie konania podľa §-u 79 ods.1 OSP (uviedla,
proti komu smeruje návrh, čoho sa týmto návrhom domáha a uviedla aj právny dôvod -náhrada škody-
uplatneného práva). Vzhľadom na túto skutočnosť nebol namieste postup súdu podľa §-u 43 OSP, a
nepredloženie dôkazov môže mať za následok len prípadne zamietnutie žaloby nie však jej odmietnutie.
Súd nesúhlasí s názorom žalovanej o tom, že žaloba by mala byť zamietnutá preto, lebo bola na súd
podaná predčasne, keď do podania žaloby na súd neuplynula zákonná 6 mesačná lehota po doručení
návrhu na obligatórne predbežné prejedanie nároku. Pre súdne rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase
rozhodnutia súdu , pritom je nesporné, že žalovaná uplatnený nárok napriek uplynutiu zákonnej lehoty v
rámci predbežného prejednania nároku návrhu žalobkyne nevyhovel a to ani čiastočne, preto súd vec
prejednal a o uplatnenom nároku žalobkyne rozhodol týmto rozsudkom.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 142 ods. 1 OSP, keď v konaní úspešnej žalovanej
nepriznal náhradu trov konania, pretože ich nevyčíslila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.