Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubica Balalová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 26C/151/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111204298
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Balalová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2012:3111204298.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou v právnej veci žalobcu GENERAL

FAKTORING, a.s. so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO 35 838 825, zastúpeného HMG & PARTNERS,
s.r.o. so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, IČO 35 885 459 proti odporcom 1/ J. O., S. R. K., L. R.
XXXX/XX, V., 2/ E. R., S. R. K., L. R. XXX, V. R., zastúpenému H. R., S. R. K., L. R. XXX, V. R., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so
sídlom Petrovská 10, Skalica, IČO 42 264 154, zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so
sídlom Námestia Josipa Andriča č. 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie 9.951,54 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

O trovách konania sa rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcom domáhal zaplatenia sumy 9.951,54 Eur s 8 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 9.951,54 Eur od 06.01.2003 do zaplatenia. Uviedol, že Wüstenrot
stavebná sporiteľňa, a.s. so sídlom Grősslinova 77, Bratislava, IČO 31 351 026 ako veriteľ uzavrela s
K. D. ako dlžníkom dňa 14.03.2001 úverovú zmluvu k číslu účtu stavebného sporenia 17942862/7930,
na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý medziúver vo výške 19.916,35 Eur pri úrokovej sadzbe 6,5
% ročne s tým, že po splnení podmienok sa medziúver zmení na stavebný úver vo výške rozdielu

medzi zostatkom dlžnej sumy medziúveru a nasporenou sumou s úrokom 6 %. Riadne a včasné
plnenie dlžníka zo zmluvy je zabezpečené ručením odporcov, ktorí ručiteľské vyhlásenie uskutočnili v
ručiteľských listinách. Stavebná sporiteľňa postúpila pohľadávku navrhovateľovi na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok dňa 19.12.2002. Dlžník neplnil svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy o úvere,
riadne a včas. Z uvedeného dôvodu Stavebná sporiteľňa listom zo dňa 15.10.2001 vyzvala dlžníka na
okamžitésplatenieúveru.RučiteľovvyzvalaStavebnásporiteľňanaplnenietitulomručiteľskéhozáväzku
listom zo dňa 15.10.2001. Nakoľko napriek opakovaným výzvam nepristúpili dlžník ani odporcovia ako

ručitelia k úhrade predmetného záväzku, uplatnil si navrhovateľ predmetnú pohľadávku voči dlžníkovi
v exekučnom konaní podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru, t.j. k 11.10.2001 bol zostatok pohľadávky vo výške 11.428,09 Eur, pričom táto suma sa ďalej
úročí úrokom z omeškania vo výške 8% ročne do zaplatenia. Po postúpení pohľadávky boli na úhradu
záväzku poukázané platby spolu vo výške 1.346,45 Eur, ktoré navrhovateľ započítal na príslušenstvo
pohľadávky, a to poplatky vyčíslené Stavebnou sporiteľňou ku dňu 18.12.2002 v sume 8,30 Eur, na
úroky z omeškania vyčíslené v sume 1.293,76 Eur, na úroky z omeškania za obdobie od 13.12.2002 do

05.01.2003 v sume 44,39 Eur. Preto si navrhovateľ uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 11.428,09 Eur
s úrokom z omeškania 8 % ročne od 06.01.2003 do zaplatenia. Exekučné konanie proti dlžníkovi neplní
svoj účel, keďže vzhľadom na nedostatok majetku dlžníka nedochádza prostredníctvom exekučného
konania k úhrade pohľadávky navrhovateľa. Záväzok vzniknutý na základe zmluvy o úvere sa stalsplatným dňa 15.10.2001, a to vyhlásením predčasnej splatnosti úveru. Dňa 30.01.2003 bol podaný
návrh na vykonanie exekúcie. Mal za to, že podanie návrhu na začatie exekučného konania je právnym
úkonom, ktorý sa považuje za uplatnenie práva v už začatom konaní a má za následok spočívanie

premlčacej doby, t.j. premlčacia doba prestáva plynúť, a to z dôvodu, že exekučné konanie je súčasťou
súdneho konania a oprávnený, ktorý sa domáha núteného výkonu priznaného/uznaného práva, požíva
právo na súdnu ochranu a bolo by jednoznačne v rozpore s účelom a cieľom exekučného konania,
ak by začatie exekučného konania nemalo za následok spočívanie premlčacej doby. Podanie návrhu
Stavebnej sporiteľne na začatie exekúcie voči dlžníkovi malo za následok spočívanie premlčacej doby,

t.j. premlčacia doba prestala týmto okamihom plynúť. Vzhľadom na akcesorickú povahu ručiteľského
záväzku k hlavnému záväzku sa právo veriteľa voči ručiteľovi nepremlčí skôr, ako právo veriteľa voči
dlžníkovi. Vynaložil snahu o mimosúdne riešenie sporu a dosiahnutie plnenia zo strany odporcov. Tento
však žiadnym spôsobom nereagoval na výzvy navrhovateľa a neplnil si svoje povinnosti vyplývajúce
mu z ručiteľského záväzku. Ku dňu podania návrhu neuhradil svoj záväzok voči navrhovateľovi ani len
čiastočne.

Okresný súd Trenčín vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 55Ro/248/2011-44 zo dňa 21.04.2011, proti
ktorému podali odporca 1/ a odporca 2/ odpor s odôvodnením, čím nastali účinky podľa § 174 ods. 2
O.s.p..

Odporca 1/ v podanom odpore uviedol, že navrhovateľ má uplatnením nároku v exekučnom konaní proti
dlžníkovi riadne pokračovať a nezaťahovať ich do tejto veci, keď ani nepreukázal, že dlžník v exekúcii
nespláca svoju pohľadávku. Vzniesol námietku premlčania.

Odporca 2/ v podanom odpore uviedol, že navrhovateľovi nedlhuje žiadne peniaze.

Navrhovateľ v podaní zo dňa 07.06.2011 uviedol, že tvrdenia odporcu 1/ v podanom odpore považuje
za irelevantné a nesúvisiace s nárokom navrhovateľa. Odporca 1/ žiadnym spôsobom nespochybnil
opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti ani neodôvodnil skutkové a právne tvrdenia
navrhovateľa v jeho návrhu ich nesprávnosťou. Odporca 1/ v podanom odpore nepopiera skutočnosť,

že ručiteľské vyhlásenie spočívajúce v splnení záväzku za dlžníka v prípade, že ho nesplní dlžník,
neprevzal. Poukázal na § 310 Obchodného zákonníka. Rovnako tvrdenia odporcu 2/ v podanom
odpore považoval za irelevantné a nesúvisiace s nárokom navrhovateľa uplatneného návrhom. Odporca
2/ žiadnym spôsobom nespochybnil opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti ani
neodôvodnil skutkové a právne tvrdenia navrhovateľa v jeho návrhu ich nesprávnosťou. Odporca v

podanom odpore nepopiera skutočnosť, že ručiteľské vyhlásenie spočívajúce v splnení záväzku za
dlžníka v prípade, že ho nesplní dlžník, neprevzal. Nakoľko odporca 2/ prevzal ručiteľskou listinou zo
dňa 07.03.2001 záväzok, že splní za dlžníka záväzok, ak ho tento nesplní, a teda je si vedomý svojho
záväzku voči navrhovateľovi, považoval jeho tvrdenia za účelové s cieľom oddialiť vybavenie veci.

Podaním zo dňa 19.12.2012 sa k návrhu vyjadril vedľajší účastník na strane odporcov v ktorom uviedol,
že medzi dlžníkom a právnym predchodcom navrhovateľa sa jedná o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy,
z toho dôvodu nie je možné aplikovať na plynutie premlčacej doby § 310 Obchodného zákonníka.
Navrhovateľvymáhavpredmetnomkonanínasúdesvojeprávonazaplateniepohľadávky11.428,09Eur
s príslušenstvom po uplynutí trojročnej premlčacej doby, nakoľko navrhovateľ mohol prvý raz vykonať

svoje právo a vymáhať žalovanú súdu v dňoch 16.10.2004, pričom žalobu na súd podal iba dňa
28.02.2011, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Premlčacia doba uplynula počas exekučného
vymáhania predmetnej pohľadávky od dlžníka. Vzniesol námietku premlčania. Žiadal, aby súd návrh
zamietol a navrhovateľa zaviazal na náhradu trov konania.

Na pojednávaní dňa 19.12.2012 odporca 1/ uviedol, že zo strany navrhovateľa nebol informovaný
o postúpení pohľadávky, ani o tom, že dlžník prestal dlh splácať. Súhlasil s vyjadrením vedľajšieho
účastníka a k tomuto sa pripojil. Poukázal na to, že chcel K. D. pomôcť, keď si bral úver a z toho dôvodu
mu podpísal ručiteľské vyhlásenie. Spoliehal sa na to, že si svoj dlh bude riadne splácať. Toho času
poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur.

Na pojednávaní dňa 19.12.2012 zástupkyňa odporcu 2/ uviedla, že podpis na ručiteľskej listine nie je
vlastnýmpodpisomodporcu2/aniektojehopodpissfalšoval.Odporca2/bolvčaseúdajnéhopodpísanie
ručiteľskej listiny pracovne v zahraničí, čo je zrejmé z jeho cestovného pasu. Odporca 2/ podal trestnéoznámenie kvôli trestnému činu úverového podvodu. Predmetná vec bola odložená z dôvodu, že trestné
stíhanie je z dôvodu jeho premlčania neprípustné. Poukázala na odôvodnenie predmetného uznesenia,
z ktorého je zrejmé, že došlo k sfalšovaniu pečiatky od notára a aj k sfalšovaniu podpisu odporcu 2/.

Dôkaz o uvedenej skutočnosti je tak, ako už uviedla, záznam v cestovnom pase odporcu 2/, ktorý sa v
čase od 10.03.2001 nezdržiaval na území SR. Cestoval na služobnú cestu do Ruska, dôkazom čoho sú
pečiatky z Českého Těšína a z Lotyšskej republiky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu 1/, oboznámením návrhu, zmluvy o postúpení pohľadávok

zo dňa 19.12.2002, prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, vyhlásenia o uznaní dlhu zo dňa
14.03.2001, úverovej zmluvy zo dňa 1614.03.2001, ručiteľských listín zo dňa 14.03.2001, žiadostí o
okamžité splatenie úveru zo dňa 15.10.2001 a ich doručeniek, upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa
24.02.2004, úpravy návrhu zo dňa 28.03.2011, odporov proti platobnému rozkazu zo dňa 15.05.2011.
24.05.2011, vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 07.06.2011, spisu tunajšieho súdu sp. zn. 23Er/865/2003,
vyjadrenia vedľajšieho účastníka zo dňa 19.12.2012 a zistil tento skutkový stav :

Dňa 14.03.2001 uzavrel právny predchodca navrhovateľa Stavebná sporiteľňa VÚB - Wüstenrot, a.s.
ako veriteľ s K. D. ako dlžníkom úverovú zmluvu, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa
poskytol dlžníkovi medziúver pre stavebné sporenie v sume 600.000,- Sk (19.916,35 Eur) pri úrokovej
sadzbe 6,5 % ročne, ktorý sa dlžník zaviazal zaplatiť formou pravidelných mesačných splátok po

4.200,- Sk (139,41 Eur). zabezpečenie návratnosti úveru bolo zabezpečené okrem iného aj ručením
ručiteľov, ktorými boli odporca 1/ a odporca 2/. Ručiteľskými listinami zo dňa 14.03.2001 odporcovia
1/ a 2/ vyhlásili, že ručia za úver, vrátane úrokových nákladov poskytnutých právnym predchodcom
navrhovateľa dlžníkovi vo výške 299.800,- Sk (9.951,54 Eur). Dlžník dňa 14.03.2001 formou notárskej
zápisnice uznal svoj dlh voči právnemu predchodcovi navrhovateľa vyplývajúci mu z úverovej zmluvy

v plnom rozsahu, čo do základu a čo do výšky. Zároveň súhlasil s tým, aby v prípade nesplnenia
jeho záväzku za podmienok uvedených v predmetnej zmluve, ako aj v prípade, že by došlo zo strany
oprávnenej osoby k odstúpeniu od zmluvy sa stala táto notárska zápisnica vykonateľným titulom pre
výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) O.s.p., resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995
Z.z. aj na zostatok dlhu a to na celý jeho hnuteľný a nehnuteľný majetok ako povinnej osoby. Listami zo

dňa 15.10.2001 právny predchodca navrhovateľa požiadal dlžníka a odporcov 1/ a 2/ dňom 15.10.2001
o okamžité splatenie celého zostatku úveru v celkovej sume 344.282,60 Sk (11.428,09 Eur). Dňa
30.01.2003 podal navrhovateľ súdnemu exekútorovi H.. E. H., exekútorský úrad so sídlom v Bratislave
návrh na vykonanie exekúcie a Okresný súd Trenčín vydal proti dlžníkovi dňa 09.02.2004 poverenie č.
5309 002881* na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 344.282,60 Sk (11.428,09 Eur) s ročným 6,5

% úrokom z omeškania od 16.10.2001 do zaplatenia a trovy exekúcie. Odporca 1/ a vedľajší účastník
na strane odporcov vzniesli proti uplatňovanému právu námietku premlčania a zástupkyňa odporcu 2/
sa k vznesenej námietke premlčania pripojila.

Podľa článku 6 bod 1 Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa§23aods.1,ods.2zákonač.634/1992Zb.oochranespotrebiteľavzneníúčinnomdo24.11.2004
typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch,
ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie
obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo

poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými
sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre
predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky,
ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.06.2006
na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičkyalebovinejprávnejforme.Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.06.2006
na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.06.2006
veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj

predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.06.2006
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o
úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu
( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( §

708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 548 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil
dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré
by mal proti veriteľovi dlžník. Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví
súhlas.

Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie sa prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je ustanovené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Poprávnejstránkeposúdilsúdzmluvnývzťahzpredmetnejúverovejvsúladesprávnouúpravouplatnou
v deň uzavretia zmluvy, t.j. dňa 14.03.2001. Predmetná úverová zmluva je v zmysle § 23a ods. 1,

ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. štandardnou formulárovou, resp. typovou zmluvou. Základnou črtou
typových zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené na predtlačených formulároch a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Predmetom spotrebiteľských zmlúv
je najmä dodanie tovaru, vykonanie služby, prípadne ich kombinácia. Úver poskytnutý spoločnosťou
Stavebná sporiteľňa VÚB - Wüstenrot, a.s. dlžníkovi túto charakteristiku spotrebiteľských zmlúv spĺňa.

Súd mal za to, že spoločnosť Stavebná sporiteľňa VÚB - Wüstenrot, a.s. poskytla dlžníkovi úver v rámci
svojej obchodnej činnosti a dlžník túto finančnú službu prijal ako spotrebiteľ. Dlžník v čase uzavretia
zmluvy bol spotrebiteľom, a týmto je doposiaľ, pričom zmluvu podpísal ako fyzická osoba a zo samotnej
zmluvy nevyplýva, že by zmluvu podpísal v rámci svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti.
V čase uzavretia zmluvy o úvere právny predpis definoval pojem typová zmluva (§ 23a ods. 2 zákona

č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa), pričom tento zákon v § 23a ods. 2 zakazoval dojednať
neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán a podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Právne skutočnosti, zakladajúce vzťah medzi spoločnosťou Stavebná sporiteľňa VÚB - Wüstenrot,

a.s. a dlžníkom nastali pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka - z. č. 150/2004 Z.z.,
ktorá harmonizovala slovenský právny poriadok s európskym právom v oblasti ochrany spotrebiteľa
a zároveň pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie (01.05.2004), čo znamená, že
v tom čase na území Slovenskej republiky nepôsobilo komunitárne právo. Súd by mal prioritnena vec aplikovať slovenské hmotné právo, platné a účinné ku dňu, v ktorom nastali rozhodujúce
skutočnosti, t.j. ku dňu uzavretia zmluvy, to však nezbavuje súd povinnosti eurokonformného výkladu,
implementujúceho príslušný komunitárny predpis pred pristúpením štátu do EÚ. Z materiálneho hľadiska

pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely zák. č. 150/2004 Z.z. sa
nelíšila od spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv. Eurokonformný
výklad slovenských právnych noriem pre obdobie pred pristúpením je teda prípustný s poukazom
na predprístupovú obligatórnu aproximáciu a harmonizáciu slovenského práva s platným právom
európskych spoločenstiev. V tomto ohľade súd poukazuje i na judikatúru Súdneho dvora EÚ,

ktorá rozšírila povinnosť eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva mimo rámec pôsobnosti
noriem komunitárneho práva (rozsudok zo dňa 13.11.1990 C-106/89 Marleasing SA v. La Comercial
Internacional de Alimentacion SA", rozsudok zo dňa 16. 12. 1993 C-334/92 Teodoro Wagner Miret v.
Fondo de Garantía Salarial alebo rozsudok zo dňa 14. 7. 1994 C-91/92 Paola Faccini Dori a Recreb
Srl), ako i na nález Ústavního soudu ČR zo dňa 6.11.2007 sp. zn. II. ÚS 3/2006. a uznesenie Nejvyššího
správního soudu ČR zo dňa 29.9.2005 sp.zn. 2Afs 92/2005, a to i vzhľadom na blízkosť právnej úpravy

ochrany spotrebiteľa.

Predmetnú úverovú zmluvu je preto potrebné posudzovať aj z hľadiska jej súladu s článkom 6 bod 1
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu
formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou

rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znova zaviesť rovnosť. V tejto súvislosti súdny dvor rozhodol, že
takýtonerovnýstavmôžebyťkompenzovanýibapozitívnymzásahom,vonkajšímvovzťahuksamotným
účastníkom zmluvy. Vnútroštátny súd je preto povinný preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej
podmienky, len čo má k dispozícii právne a správne skutkové okolnosti potrebné na tento účel.

Hoci spoločnosť Stavebná sporiteľňa VÚB - Wüstenrot, a.s. uzavrela s dlžníkom zmluvu o úvere podľa
§ 497 Obchodného zákonníka, ktorá je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv.
absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, súd s poukazom na článkom 6 bod 1 smernice Rady
93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 považoval v tomto konkrétnom prípade spravovanie sa ustanoveniami
Obchodného zákonníka za spravovanie sa v neprospech spotrebiteľa a teda za nekalú podmienku. Súd

preto posudzoval predmetnú úverovú zmluvu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

Záväzok ručiteľa splniť dlh v prípade, ak ho nesplnil dlžník má k povinnosti dlžníka plniť svoj záväzok
subsidiárnu povahu. Povinnosť ručiteľa uspokojiť pohľadávku zabezpečenú ručením je založená na tom,
že dlžník nezaplatil splatný (zročný) dlh napriek tomu, že ho veriteľ na to písomne vyzval. Písomnú

výzvu na plnenie musí veriteľ dlžníkovi doručiť. Ak ani napriek doručenej výzve a po uplynutí primeranej
doby na plnenie dlžník svoj záväzok nesplní, veriteľ môže nárok na plnenie dlhu uplatniť voči ručiteľovi.
Povinnosťou ručiteľa je uspokojiť pohľadávku veriteľa v takom rozsahu, v akom sa zaviazal v ručiteľskom
záväzku. Ručiteľ má právo uplatniť proti veriteľovi námietky smerujúce voči pohľadávke, ktoré by
mal proti veriteľovi dlžník. V prípade, ak by dlžník pred uplynutím premlčacej doby písomne uznal

pohľadávku veriteľa čo do dôvodu a výšky (§ 558), začne plynúť nová, desaťročná premlčacia doba (§
110 ods. 1). Takéto uznanie dlhu však voči ručiteľovi nemá žiadne účinky, ak s tým ručiteľ nevyslovil
súhlas. Ručiteľ, ktorý nevyslovil súhlas s uznaním dlhu dlžníkom, môže preto po uplynutí všeobecnej
trojročnej premlčacej doby namietať premlčanie. Uznaním dlhu dlžníkom sa jeho právne postavenie
nemení. Zákon výslovne neurčuje, v akej forme má ručiteľ vysloviť súhlas s uznaním dlhu. Z povahy

veci a z toho, že súhlas je súčasťou existujúceho ručiteľského záväzku, ktorý musí mať písomnú formu,
vyplýva, že aj na takýto súhlas sa vyžaduje písomná forma.

Z vyjadrení navrhovateľa vyplýva, že dlžník neplnil svoj záväzok z úverovej zmluvy riadne a včas, preto
právny predchodca navrhovateľa úver poskytnutý dlžníkovi zosplatnil dňom 15.10.2001 a vyzval dlžníka

najehookamžitésplatenie.Listamizodňa15.10.2001právnypredchodcanavrhovateľavyzvalodporcov
1/ a 2/ ako ručiteľov na okamžité splatenie celého zostatku úveru dňom 15.10.2001. Na vznesenú
námietku premlčania odporcov ako ručiteľov súd s poukazom na § 548 ods. 3 Občianskeho zákonníka
preskúmal ručiteľské listiny odporcov 1/ a 2/ zo dňa 14.03.2001. V ručiteľských listinách odporcovia 1/
a 2/ nevyslovili súhlas s uznaním dlhu dlžníkom a navrhovateľ v konaní takýto súhlas súdu nepredložil.

Súd mal za to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že odporcovia 1/ a 2/ o uznaní dlhu dlžníkom
vedeli a s týmto súhlasili, preto uznanie dlhu dlžníkom zo dňa 14.03.2001 považoval za neúčinné voči
odporcom 1/ a 2/ ako ručiteľom. S ohľadom na zosplatnenie úveru dňom 15.10.2001 začala plynúť
trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka nasledujúcim dňom po dni zosplatnenia,t.j. dňom 16.10.2001 a posledným dňom premlčacej doby bol deň 16.10.2004. Navrhovateľ podal návrh
na tunajší súd dňa 28.02.2011, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby a odporcovia vzniesli v konaní
námietku premlčania. Súd preto z úradnej povinnosti prihliadol na vznesenú námietku premlčania a

návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania sa rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol

dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, § 205a
ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.