Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/92/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611203799
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5611203799.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s., so
sídlomvBratislave,Grösslingova77,IČO:31351026,protižalovaným:1/E.Y.,nar.XX.XX.XXXX,trvale
bytom K. R., Y. XX, 2/ E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. R., Y. XX, 3/ nebohý R. Z., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, 4/ R. P., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y. K. XXX, t. č. na neznámom mieste,
zastúpená opatrovníkom Obcou Pavčina Lehota, v konaní o zaplatenie 2 099,66 Eur s príslušenstvom,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/193/2011-182 zo dňa
21. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/193/2011-182 zo dňa 21. mája 2014 vo výroku,
ktorým okresný súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol, ako aj vo výroku o priznaní náhrady trov konania
žalobcovi zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa
13.06.2011 č. k. 1Ro/469/2011-45 v plnom rozsahu. Odpor žalovaného v rade 2/ proti platobnému
rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 13.06.2011 č. k. 1Ro/469/2011-45 odmietol. Konanie
voči žalovanému v rade 3/ zastavil. Žalovanú v rade 1/ spoločne a nerozdielne so žalovaným v rade

2/ a žalovanú v rade 4/ zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1 988,76 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 7% ročne zo sumy 1988,76 Eur od 29.11.2010 do zaplatenia. Predmetnú sumu zároveň
súd povolil žalovaným splácať v splátkach vo výške 100,00 Eur, splatných vždy k poslednému dňu
príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku tak, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, pričom plnením jedného
zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Vo zvyšnej časti súd žalobu

zamietol. Žalovaných v rade 1/, 2/ a 4/ zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 135,50 Eur, a to
spoločne a nerozdielne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie voči žalovanému v rade 3/ zastavené.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaní v rade 1/ a 2/ ako dlžníci a žalobca ako veriteľ
uzatvorili dňa 18.07.2002 úverovú zmluvu, na základe ktorej bol žalovaným v rade 1/ a 2/ poskytnutý
stavebný medziúver v celkovej výške 10850,69 Eur, ktorý sa po nasporení cieľovej sumy k 31.12.2005

transformoval na stavebný úver. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa zaviazali splácať poskytnutý medziúver a
následne úver splátkami vo výške 3300,00 Sk mesačne. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o úvere
bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľmi, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Na zabezpečenie
poskytnutéhomedziúveru,resp.úveru,dňa18.07.2002žalovanívrade3/a4/podpísaliručiteľskúlistinu,
v ktorej sa zaviazali na základe vyzvania žalobcu uhradiť úver v prípade, že ho neuhradia žalovaní 1/ a
2/ ako poberatelia úveru. Nakoľko žalovaní v rade 1/ a 2/ si svoju povinnosť splácať splátky úveru riadne

a včas neplnili, žalobca dňa 29.03.2010 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Úver sa stal splatným
dňom doručenia oznámenia žalovaným, t. j. 01.04.2010. Keďže povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvereje vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok, okresný súd uložil žalovaným v rade 1/, 2/ a 4/
(vzhľadom na zastavenie konania voči žalovanému v rade 3/) povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 1988,76 Eur, predstavujúcu výšku dlžnej istiny ku dňu splatnosti úveru, t. j. 2719,50 Eur po

odpočítaní úhrad vykonaných žalovanými po splatnosti úveru započítanými na úhradu istiny vo výške
730,74 Eur, zistených z predloženého výpisu z účtu. Keďže žalovaní sa dostali s plnením svojej peňažnej
povinnosti voči žalobcovi do omeškania, vzniklo žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku z omeškania,
ktorý okresný súd priznal žalobcovi v súlade s podanou žalobou a podľa občianskoprávnych predpisov
vo výške 7 % ročne od 29.11.2010, a to zo sumy priznanej istiny vo výške 1988,76 Eur. V zostávajúcej

časti uplatnených úrokov z omeškania, t. j. zo sumy 110,90 Eur, okresný súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Tiež v zostávajúcej časti uplatnenej istiny v sume 110,90 Eur, poplatku za vedenie účtu za rok
2011 vo výške 31,50 Eur a poplatku za pridelenie cieľovej sumy okresný súd podanú žalobu zamietol,
nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca tvrdil, že žalovaná suma predstavuje „čistú“ istinu,
pričom z predložených listinných dôkazov, ako aj z tvrdení žalobcu na súdnom pojednávaní, vyplynulo,
že výška dlžnej istiny ku dňu splatnosti úveru bola 2719,50 Eur, pričom po splatnosti úveru bolo na dlžnú

istinu započítané 730,74 Eur. Výška dlžnej istiny potom činí 1988,76 Eur. Taktiež súd zamietol žalobu
v časti uplatneného poplatku za vedenie účtu za rok 2011 vo výške 31,50 Eur, nakoľko žalobca ukončil
zmluvný vzťah so žalovanými v roku 2010, vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Preto mu poplatok
za vedenie účtu za rok 2011 už neprislúcha. Navyše žalobca nepreukázal individuálne dojednanie
účastníkov zmluvy o povinnosti žalovaných platiť uvedený poplatok, ani dojednanie o jeho výške.

Taktiež súd zamietol žalobu v časti uplatneného poplatku za pridelenie cieľovej sumy pred dosiahnutím
cieľového hodnotiaceho čísla, nakoľko nemal preukázané platné zmluvné dojednanie účastníkov zmluvy
o povinnosti žalovaných platiť uvedený poplatok. Žalobca odôvodnil povinnosť na úhradu uvedeného
poplatku zmluvným dojednaním v čl. I. ods. 2 zmluvy, podľa ktorého do pridelenia cieľovej sumy a vzniku
nároku na stavebný úver sa poberateľ úveru zaväzuje platiť príspevok na obstaranie kapitálu vo výške

0,25 % štvrťročne z dlžnej sumy medziúveru, pričom po transformácii medziúveru na stavebný úver
sa medziúver mení na stavebný úver s úrokovou sadzbou 5 % ročne a poplatok za pridelenie cieľovej
sumy pred dosiahnutím cieľového hodnotiaceho čísla vo výške 0,5 % účtovaný štvrťročne z dlžnej
sumy. Súd mal za to, že uvedené zmluvné dojednanie je nejasné a neurčité, pričom ani prostredníctvom
interpretačného pravidla uvedeného v § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno zistiť jeho obsah.

Preto je uvedené dojednanie neplatné.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní v rade 1/ a 2/ sa zaviazali na vrátenie úveru ako spoludlžníci,
súd ich na zaplatenie priznanej sumy zaviazal spoločne a nerozdielne, a to so žalovanou v rade 4)
ako ručiteľkou tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných
žalovaných.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania žalovaným v rade 2/, okresný súd jej dôvodnosť preukázanú
nemal. Žalobca tvrdil, že prvý krát žalovaní porušili povinnosť splácať úver riadne a včas v roku 2009,
mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená v roku 2010. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi žalobcom
a žalovanými vznikol spotrebiteľský právny vzťah, na premlčanie sa aplikuje občianskoprávna úprava,
teda nároky sa premlčujú uplynutím 3 ročnej premlčacej doby. Prihliadajúc k dátumu prvého porušenia

povinnosti žalovanými, ako aj k dátumu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a k dátumu podania
žaloby na súde (02.05.2011), bol nárok žalobcu uplatnený včas a nie je premlčaný.
Žalovaným v rade 1/, 2/ a 4/ prvostupňový súd povolil žalovanú sumu splácať v splátkach, ktorých
výšku ako aj podmienky zročnosti stanovil pri aplikácií ustanovenia § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.) vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa

§ 142 ods. 3 O.s.p., keď žalobcovi, ako úspešnému účastníkovi priznal právo na plnú náhradu trov
konania majúc za to, že jeho neúspech v konaní bol len v nepatrnej časti. S poukazom na uvedené, preto
okresný súd uložil žalovaným v rade 1/, 2/ a 4/ povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v
zaplatenom súdnom poplatku v sume 135,50 Eur. V časti konania, v ktorej bolo konanie voči žalovanému
v rade 3/ zastavené, prvostupňový súd rozhodol o trovách konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.,

keď žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Prihliadnuc na dôvod zastavenia
konania, ktorým bolo úmrtie žalovaného 3/ počas konania, ako aj skutočnosť, že dedičské konanie po
tomto žalovanom bolo zastavené pre nemajetnosť.

Proti vyššie uvedenému rozsudku, čo do výroku, ktorým bola žaloba v časti zamietnutá podal žalobca

odvolanie, na základe ktorého žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu vytýkal nesprávne právne
posúdenie veci a taktiež aj zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Nesprávnosť právneho
posúdenia veci odvolateľ videl v neaplikácií ustanovení Obchodného zákonníka na prejednávanú vec.Skutočnosť, že predmetný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanými je potrebné posudzovať
ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, automaticky neznamená
vylúčenie aplikácie akéhokoľvek ustanovenia Obchodného zákonníka, nakoľko v zmysle aktuálnej

právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa za spotrebiteľskú
zmluvupovažujekaždázmluva,bezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom,
t. j. spotrebiteľskými zmluvami sú teda aj zmluvy, ktoré sú uzatvárané v zmysle príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka, čo zákonodarca nespochybňuje. V danom prípade bola úverová zmluva
uzavretá dňa 18.07.2002, t. j. pred účinnosťou novely, ktorá zaradila právnu úpravu spotrebiteľských

zmlúv do Občianskeho zákonníka (do ustanovení § 52 až 59). Uvedená právna úprava bola do
Občianskeho zákonníka zaradená s účinnosťou od 01.04.2004, pričom až s účinnosťou od 01.01.2008
boli do tejto úpravy zaradené všetky zmluvy, bez ohľadu na právnu formu a teda aj zmluvy
uzavreté podľa Obchodného zákonníka. S poukazom na uvedené, vylúčenie aplikácie ustanovení
Obchodného zákonníka, predovšetkým ustanovenia o započítaní vkladov na spotrebiteľské zmluvy
nemá v momentálnej právnej úprave žiadnu právu oporu. S poukazom na uvedené, okresný súd pri

aplikácií ustanovenia § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pochybil. V konečnom dôsledku odkaz na
predmetné zákonné ustanovenie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia výslovne absentuje. Jeho
použitie je možné vyvodiť len z dôvodov uvádzaných v odôvodnení. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti, je zrejmé, že prvostupňový súd sa pri započítaní platieb riadil nesprávnym právnym
predpisom. Zároveň použitím ustanovenia Občianskeho zákonníka na zmluvné vzťahy, ktoré vznikli

na základe iného právneho predpisu pred termínu 01.01.2008 opierajúc sa o prechodné ustanovenia
Občianskeho zákonníka (§ 879j Občianskeho zákonníka), došlo k porušeniu jednej zo základných
zásad garantovaných Ústavou SR a to zásady zákazu retroaktívneho pôsobenia zákona. Prvostupňový
súd neaplikovanie ustanovení Obchodného zákonníka týkajúcich sa započítania vkladov pred podaním
návrhu žiadnym spôsobom neodôvodnil, aj napriek povinnosti uviesť v odôvodnení rozhodnutia jasne

a výstižne, ako vec právne posúdil a prečo nevzal na zreteľ tvrdenia uvádzané samotným žalobcom.
Žalobca na základe výzvy súdu vypracoval špecifikáciu výšky istiny ku dňu žiadosti o okamžité splatenie
úveru, ako aj špecifikáciu žalovanej pohľadávky, ako dôkaz o spôsobe započítania jednotlivých vkladov
vo forme excelovskej tabuľky, ktorá zobrazuje jednotlivé čiastkové sumy pohľadávky k jednotlivým
dňom v nadväznosti na čiastočnú úhradu istiny. Súd uvedené dôkazy vôbec nezobral na zreteľ. V

odôvodnení rozhodnutia absentuje posúdenie týchto tvrdení žalobcu. Vadou nepreskúmateľnosti a
zmätočnosti je zaťažené rozhodnutie okresného súdu aj v tej časti, v ktorej odôvodňuje zamietnutie
žaloby v časti o zaplatenie poplatku za pridelenie cieľového hodnotiaceho čísla. V danom prípade
okresný súd bez ďalšieho konštatoval, že predmetné ustanovenie zmluvy je nejasné a neurčité, a teda
neplatné. Odvolateľovi sa javí ako nanajvýš neštandardné rozhodnutie súdu, pri ktorom ustanovenie

článku II. ods. 2 Zmluvy v jednej časti, t. j. v časti riadneho úroku, je platné, keďže žalobcovi podľa tejto
časti nárok priznal a v druhej časti, t. j. v poplatku za pridelenie cieľového hodnotiaceho čísla ustanovenie
zmluvy určil ako neplatné, keďže nemal preukázané platné zmluvné dojednanie účastníkov zmluvy o
povinnosti platiť uvedený poplatok.

Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
toto rozhodnutie vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a v závislom výroku o trovách žalobcu

podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V nenapadnutej časti ostalo
rozhodnutie okresného súdu nedotknuté.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a dospel k
záveru, že postup okresného súdu nebol správny.

Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom,
ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu

ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania
posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval
pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť
spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Pokiaľ súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, osobitne také, ktorým ukladá nejakú povinnosť,
odníme účastníkovi konania právo konať pred súdom, čo je jeden z dôvodov pre zrušenie rozhodnutia

v odvolacom konaní (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí dodržať základné
obsahové požiadavky formulované v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie je koncipované tak,
aby jasne, stručne a zrozumiteľne v sebe zahrnulo všetky náležitosti uvedeného zákonného ustanovenia
- vymedzenie predmetu konania, dôkaznej situácie a jej právne posúdenie. Súd je pri formulovaní

odôvodnenia rozhodnutia viazaný predovšetkým požiadavkou stručnosti, presnosti, ako aj základnými
princípmi logického myslenia.
Treba zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia má odrážať obsah vykonaného dokazovania, súd je
povinný ho riadne zhodnotiť a následne vyvodiť z neho príslušné práve závery. Ak súd prijme právne
závery, ktorých vysvetlenie v odôvodnení rozhodnutia nedáva jasný obraz o všetkých podstatných
otázkach, potom jeho rozhodnutie trpí vadou, ktorá musí viesť nevyhnutne k zrušeniu rozsudku.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Z obsahu návrhu na začatie konania je zjavné, že žalobca v konaní uplatnil nárok na zaplatenie
žalovanej sumy, a to na základe úverovej zmluvy zo dňa 28.6.2002. V danom čase neboli ustanovenia
spotrebiteľského práva obsahom civilno-právnej úpravy. Pokiaľ okresný súd poukazoval na ustanovenie
§ 879j Občianskeho zákonníka, toto nadobudlo účinnosť dňom 1.1.2008 a riešilo tak vzťah k
predchádzajúcej úprave, kedy už spotrebiteľská právna úprava bola súčasťou Občianskeho zákonníka.

V zmysle uvedeného potom odvolací súd nepovažoval za náležitý postup súdu prvého stupňa, ktorý
na zistený skutkový stav aplikoval aktuálne ustanovenia civilného práva, a to na základe spomínaného
§ 879j Občianskeho zákonníka, ktoré sa malo použiť v danom prípade až druhotne. Primárne sa mal
okresný súd zaoberať prechodnou úpravou účinnou od 1.4.2004, čo však neučinil.

Z obsahu rozhodnutia nebolo celkom zrejmé, akým spôsobom okresný súd realizoval „započítanie“,
keď žalobcovi priznal len časť požadovanej sumy a nárok na zaplatenie zvyšnej sumy zamietol s
odôvodnením, že tu došlo po mimoriadnej splatnosti úveru k ďalším splátkam, ktoré súd započítal
na istinu (teda pravdepodobne vychádzal z civilno-právnej úpravy). V inej časti rozhodnutia naopak
poukazoval na ustanovenie § 497 a § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, z čoho by bolo

možné sa domnievať, že právny vzťah bol posúdený v zmysle ustanovení obchodného práva, ktoré
upravujú započítanie pohľadávok inak ako Občiansky zákonník. Navyše nebolo celkom zrejmé, ako
pristúpil okresný súd k spomínanému započítaniu, keďže z pohľadu odvolacieho súdu tu zo strany
žalobcu nebola náležite preukázaná štruktúra žalovanej pohľadávky (viď výklad nižšie); inak povedané,
ak okresný súd jednoducho odpočítal splátky žalovaných realizované po mimoriadnej splatnosti úveru

od sumy označenej žalobcom ako „istina“, tento postup nebol riadne odôvodnený.

Je nutné podotknúť, že zodpovednosť za výsledok sporu spočíva výlučne na žalobcovi, ktorého
povinnosťou je v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. formulovať konzistentné skutkové tvrdenia a tieto podporiť
príslušnýmidôkazmi.Vprípadeuplatneniapohľadávkyvsúdnomkonanímusíbyťznávrhuzreteľné,akú

štruktúru má požadovaný dlh, t. j. ktoré splátky žalovaný nezaplatil, ako bolo vypočítané príslušenstvo,
na základe ktorých ustanovení zmluvy, kedy sa stal dlh splatným ako celok a pre nezaplatenie ktorej
splátky sa tak stalo. Len takto vymedzené tvrdenia v žalobe môžu viesť k poskytnutiu efektívnej súdnej
ochrany uplatnenému nároku. Treba totiž zdôrazniť, že nie je úlohou súdu nahrádzať povinnosti žalobcu
a vyvíjať neprimerané úsilie pri zisťovaní obsahu neprehľadných podaní účastníka.

Z obsahu podania žalobcu zo dňa 15.4.2014, ako aj z vyjadrenia jeho zástupkyne na pojednávaní
dňa 17.4.2014 vyplýva, že k porušeniu zmluvných povinností žalovaných došlo v roku 2009, nebolo tu
konkretizované, akým spôsobom boli tieto povinnosti porušené, a teda výpočet celkovej žalovanej sumy
je pochybný, čo zjavne prehliadol aj samotný okresný súd.Na základe uvedeného krajský súd zrušil napadnutý rozsudok pre nepreskúmateľnosť a nesprávne
právne posúdenie veci a vec vrátil na ďalšie konanie v napadnutej časti.

V novom rozhodnutí prvostupňový súd taktiež nanovo rozhodne aj o náhrade trov konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.