Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. júl 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/475/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214200673
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4214200673.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: maloletý J. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., E. 4,
zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, proti odporcom: 1.
H. G., nar. XX. XX. XXXX, t. č. E. V. nad L., 2. nesv. T. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., E. 4, zastúpená
Mgr. Janou Barancovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky, o návrhu o určenie
otcovstva a úpravy práv a povinností rodičov k maloletému J. I., nar. XX. XX. XXXX, o odvolaní kolízneho

opatrovníka proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 20. novembra 2014 č. k. 14C/52/2014-44,
v časti neurčenia vyživovacej povinnosti matky, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým matke maloletého neurčil vyživovaciu
povinnosť a v časti náhrady trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že odporca v 1. rade H. G., nar. XX. XX. XXXX v W.,

občan SR, syn rodičov: matky - N. I., nar. XX. XX. XXXX a otca - P. G., nar. XX. XX. XXXX, je otcom
maloletého J. I., nar. XX. XX. XXXX v W. z matky nesvojprávnej T. I., rod. I., nar. XX. XX.
XXXX v W.. Maloleté dieťa bude mať ďalej priezvisko G.. Maloletý J., nar. XX. XX. XXXX sa zveruje
do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky N. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., E. XXX/X, ktorá
je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a má právo ho zastupovať a spravovať
jeho majetok v bežných veciach. Otca maloletého - H. G. zaviazal prispievať na výživu maloletého J.

mesačne sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, počnúc
právoplatnosťou rozsudku vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám starej
matky maloletého N. I., nar. XX. XX. XXXX. Matke maloletého - nesvojprávnej T. I. vyživovaciu povinnosť
neurčil. Styk otca maloletého H. G. s maloletým J. neurčil a zároveň týmto rozsudkom zrušil rozsudok
Okresného súdu Komárno č. k. 12P/33/2013-23 zo dňa 09. 04. 2013 v časti ustanovenia za poručníka.
Maloletému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal a odporcu v 1. rade zaviazal zaplatiť na účet

súdu prvého stupňa súdny poplatok za návrh vo výške 66 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 84, § 91 ods. 1, § 45 ods. 1 až 4, § 45 ods. 6 a 7
a § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, súd, rešpektujúc vyhlásenie
odporcu v 1. rade, ktorý otcovstvo k maloletému navrhovateľovi uznal, určil, že odporca v 1. rade je
otcom maloletého navrhovateľa. Zároveň rozhodol o priezvisku maloletého navrhovateľa, keď v súlade
s návrhom a vyjadrením N. I. určil, že maloletý navrhovateľ bude mať priezvisko odporcu v 1. rade, teda

„G.“. Zároveň rozhodol o zverení maloletého navrhovateľa do náhradnej osobnej starostlivosti jeho starej
matky N. I., ktorá so zverením maloletého navrhovateľa do jej náhradnej osobnej starostlivosti súhlasila,
keďže mal za to, že podmienky riadnej výchovy maloletého dieťaťa u nej sú zabezpečené. S ohľadom
na uvedené potom zrušil rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 12P/33/2013-23 zo dňa 09. 04.
2013 v časti, v ktorej bola N. I. ustanovená za opatrovníčku maloletého navrhovateľa, keďže dôvodnosť
tohto rozhodnutia s ohľadom na rozhodnutie o zverení maloletého navrhovateľa do náhradnej osobnej

starostlivostizanikla.Zároveňurčilvyživovaciupovinnosťodporcuv1.radekmaloletémunavrhovateľovi
a vyživovaciu povinnosť odporkyne v 2. rade k maloletému navrhovateľovi neurčil, keďže odporkyňa v2. rade je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, pričom jej opatrovníčka je jej matka N. I., ktorej bol
maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti. N. I. pritom ako opatrovníčka odporkyne v 2. rade
zastupuje odporkyňu v 2. rade a spravuje jej majetok, teda nakladá i finančnými prostriedkami, ktoré

sú odporkyni v 2. rade vyplácané titulom invalidného dôchodku. S ohľadom na skutočnosť, že odporca
v 1. rade je v súčasnej dobe umiestnený v E. nH. súd jeho styk s maloletým navrhovateľom neurčil.
Odporkyňa v 2. rade ako matka maloletého navrhovateľa je s týmto v každodennom kontakte, keďže
bývajú v spoločnej domácnosti. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému
maloletému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si túto neuplatnil. Keďže maloletý

navrhovateľjevzmysle§4ods.2písm.ch)zák.č.71/1992Zb.vzneníneskoršíchpredpisovoslobodený
od platenia súdneho poplatku za návrh, súd, vychádzajúc z ust. § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch
a položky 9 Sadzobníka súdnych poplatkov zaviazal odporcu v 1. rade na zaplatenie súdneho poplatku
za návrh vo výške 66 eur, pričom lehotu na plnenie určil v súlade s § 160 ods. 1 OSP.

Rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej neurčil vyživovaciu povinnosť odporkyni v 2. rade -

matke maloletého navrhovateľa napadol v zákonnej lehote odvolaním kolízny opatrovník Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Komárno, ktorý sa domáhal zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa v tejto
časti a vrátenia veci na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd sám vo veci rozhodol a zaviazal
matku maloletého na platenie výživného vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa, a to od právoplatnosti rozsudku OS Komárno č. k. 14C/52/2014-44 zo dňa 20. 11. 2014

v časti o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Mal za to, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa v napadnutej časti nesleduje prvoradý záujem dieťaťa. Poukázal na príslušné zákonné
ustanovenia § 45 ods. 7 a 8, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o rodine, ako na článok 3 ods. 1, 2 Dohovoru
o právach dieťaťa. Mal za to, že ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine nerozlišuje právne postavenie
rodiča, t. j. či rodič je plnoletý, maloletý, spôsobilý právnych úkonov a pod. Jednoznačne stanovuje,

že každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnostivminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. V danom prípade má matka
maloletého príjem z invalidného dôchodku vo výške 250 eur. Matka maloletého, napriek tomu, že je
pozbavená spôsobilosti na právne úkony, môže byť a má byť zaviazaná na platenie výživného na svoje

maloleté dieťa. Súdom určené výživné je príjmom maloletého dieťaťa, od ktorého sú závislé aj príspevky
priznané starej matke maloletého v súlade so zák. č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej
starostlivosti o dieťa.

K podanému odvolaniu sa odporcovia v 1. a 2. rade písomne nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a) OSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci a preskúmaní konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa neurčenia vyživovacej
povinnosti odporkyni v 2. rade - matky na maloletého J. I., nar. XX. XX. XXXX, ako aj v závislom výroku

o trovách konania je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

V preskúmavanej veci dňa 17. 01. 2014 podal súdom ustanovený opatrovník maloletého J. I., nar.
XX. XX. XXXX, a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, odbor sociálnych vecí a rodiny

žalobu voči odporcom v 1. a 2. rade o určenie otcovstva a s tým spojený i návrh o výchove a výžive
maloletého dieťaťa. Uznesením zo dňa 10. 03. 2014 č. k. 14C/52/2014-8 súd prvého stupňa ustanovil
odporkyni v 2. rade - nesvojprávnej T. I., nar. XX. XX. XXXX za opatrovníčku Mgr. Janu Barancovú,
vyššiu súdnu úradníčku OS Nové Zámky, ktorá bude odporkyňu v 2. rade v tomto konaní až do jeho
právoplatného skončenia zastupovať. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 04. 2014.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že odporca v 1. rade H. G., nar. XX. XX. XXXX v
W., syn rodičov: N. I., nar. XX. XX. XXXX a otca P. G., nar. XX. XX. XXXX je otcom maloletého J.
I., nar. XX. XX. XXXX v W., z matky: nesvojprávnej T. I., rod. Lakatošovej, nar. XX. XX. XXXX v W..
Zároveň rozhodol, že maloleté dieťa bude mať priezvisko „G.“. Ďalším výrokom zveril maloletého J.,
nar. XX. XX. XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky N. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom V.,

E. XXX/X, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a má právo ho zastupovať
a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Ďalším výrokom rozhodol o vyživovacej povinnosti otca,
ktorého zaviazal prispievať na výživu maloletého J. mesačne sumou vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, počnúc právoplatnosťou rozsudku vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám starej matky maloletého N. I., nar. XX. XX. XXXX. Matke maloletého
nesvojprávnej T. I. vyživovaciu povinnosť neurčil. Rovnako súd neurčil styk otca s maloletým J., a
napokon rozhodol o trovách konania tak, že maloletému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal

a odporcu v 1. rade zaviazal zaplatiť na účet súdu prvého stupňa titulom súdneho poplatku za návrh
sumu 66 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok súdu prvého stupňa v častiach, ktorými bolo určené otcovstvo k maloletému, v časti určenia
priezviska, v časti zverenia do náhradnej osobnej starostlivosti, ako aj v časti stanovenia vyživovacej

povinnosti otca, nadobudol právoplatnosť dňa 02. 01. 2015, keď v tejto časti nebolo podané odvolanie.

Rozsudok súdu prvého stupňa bol napadnutý iba v časti výroku, ktorým sa matke maloletého
nesvojprávnej T. I. neurčila vyživovacia povinnosť na maloletého J. I..

Podľa§113OSPvkonaníourčenieotcovstvajespojenékonanieovýchoveavýživemaloletéhodieťaťa.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté
dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže
stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne
úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne a spôsob svojho

života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť
vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým
príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady (ods. 2 citovaného §-u).

V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu (ods. 3 citovaného §-u).

Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká

(ods. 7 citovaného §-u).

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom
alebo iným fyzickým osobám, povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné, rozsah ich vyživovacej
povinnosti a súčasne im uložiť povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa

zverené do náhradnej osobnej starostlivosti (ods. 8 citovaného §-u).

Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby je výnimkou
zo zásady, že starostlivosť o výchovu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa je predovšetkým
právom a povinnosťou jeho rodičov. Týmto výchovným opatrením dochádza k faktickému obmedzeniu

rodičovských práv, avšak nie je tu potrebné osobitné obmedzenie rodičovských práv aj vyslovovať.
Táto forma náhradnej starostlivosti o maloleté dieťa má prednosť pred ostatnými formami náhradnej
starostlivosti upravenej v tretej hlave druhej časti Zákona o rodine, to znamená pred pestúnskou
starostlivosťou a ústavnou starostlivosťou. Súd vždy pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti má uprednostniť predovšetkým príbuzného tohto dieťaťa, ak spĺňa

predpoklady požadované zákonom. Súd v každom prípade fyzickej osobe, ktorej maloleté dieťa zveruje
do osobnej starostlivosti, vymedzí rozsah práv a povinností vo vzťahu k tomuto dieťaťu. Toto vymedzenie
vo výroku rozhodnutia súdu bude znieť tak, že táto osoba je oprávnená i povinná vykonávať osobnú
starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, ako ju vykonávajú rodičia, s tým obmedzením, že iba
v bežných veciach má právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Vyživovaciapovinnosťvočirodičomnezanikáazostávazachovanáajprivyslovenítakéhotovýchovného
opatrenia. Ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, upraví
aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu
výživné. Súd je preto povinný súčasne rozhodnúť o vyživovacej povinnosti pre maloleté dieťa voči tým

osobám, ktoré majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť. Zaviaže ich platiť výživné do rúk osobe,
ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, pričom počiatok vyživovacej
povinnosti stanoví odo dňa právoplatnosti rozsudku súdu, resp. odo dňa faktickej výchovy maloletéhodieťaťa u inej osoby, zverenej mu predbežným opatrením, pokiaľ si rodičia vyživovaciu povinnosť voči
dieťaťu neplnili.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine).

V zmysle ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

Vo svetle vyššie uvedených zákonných ustanovení je nesporné, že vyživovacia povinnosť rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť a vzniká momentom narodenia dieťaťa. Každý rodič, bez ohľadu
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v

minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. To znamená, že aj rodič, ktorý nemá spôsobilosť na
právneúkonyvplnomrozsahuanemôževykonávaťrodičovsképrávaapovinnosti,svojedieťavyživovať
musí.

Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k záveru, že vyživovaciu povinnosť odporkyne v 2. rade k
maloletému navrhovateľovi neurčil, keďže odporkyňa v 2. rade je pozbavená spôsobilosti na právne
úkony, pričom jej opatrovníčka je jej matka N. I., ktorej bol maloletý J. I. zverený do náhradnej osobnej
starostlivosti, jeho názor nie je správny. Keďže vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť a Zákon o rodine nerozlišuje, aký je osobný status rodiča, či je maloletý, plnoletý alebo

pozbavený spôsobilosti na právne úkony, táto povinnosť bez rozdielu postihuje každého rodiča pri
zohľadnení § 62 ods. 3 OSP, v zmysle ktorého výška vyživovacej povinnosti sa mu stanoví podľa jeho
schopností, možností a majetkových pomerov, pričom aj bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je rodič povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.

Povinnosťou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o vyživovacej povinnosti odporkyni v 2. rade
- matke maloletého J. I., pričom súd prvého stupňa zohľadní jej majetkové možnosti, schopnosti a s
prihliadnutím na ne potom stanoví výšku vyživovacej povinnosti na maloletého J..

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti podľa
§ 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.