Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. október 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/41/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414216638
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4414216638.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a JUDr. Pavla Lukáča v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o.,
Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 886 013, zastúpený: Advokátska kancelária KUHAJDA, s.r.o.,
Karadžičova 47, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Michal Šveda, Bardoňovo 182, 941 49 Bardoňovo,
IČO: 45 568 456, o zaplatenie 1.229,06 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky č.k. 14Cb/176/2014-41 zo dňa 23.10.2014 v časti zamietnutia žaloby, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 14Cb/176/2014-41 zo dňa 23.10.2014 v
napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 404,21 eura
s prísl. V zostávajúcej časti súd žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa ako právny nástupca
spoločnosti Telefónica Slovakia s.r.o., IČO: 35 848 863 (postupca na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok uzatvorenej dňa 24.06.2013) domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.229,06 eura s úrokmi z
omeškania 9% ročne zo sumy 548,-- eur od 17.01.2012, zo sumy 20,-- eur od 20.12.2011, 9,25% ročne
zo sumy 164,24 eura od 15.11.2011, 9,5% ročne zo sumy 239,97 eura od 13.10.20144 a zo 256,85

eura od 13.09.2011 vo všetkých prípadoch do zaplatenia z dôvodu úhrady faktúr, ktorými vyúčtoval
žalovanému cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby a ktoré faktúry žalovaný neuhradil.
Súd spolu s výzvou na zaplatenie súdneho poplatku zo dňa 18.08.2014 vyzval žalobcu na predloženie
dokladov preukazujúcich, čo do dôvodu a výšky nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže z fa. č.
1027986429bolozistené,žeňoubolafakturovanázmluvnápokuta,oktorejsažalobcavžalobežiadnym
spôsobom nezmienil. Žalobca listom doručeným súdu 16.09.2014 predložil súdu prílohu č. 1 k Zmluve
o postúpení pohľadávok.

Súd nariadil pojednávanie na deň 23.10.2014, kedy pojednával v neprítomnosti účastníkov podľa § 101
ods. 2 O.s.p.. Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril a súd považoval zásielku žalovanému
za doručenú podľa § 48 ods. 3 O.s.p.. Žalobca sa na pojednávanie neustanovil a žalobu už žiadnym
spôsobom nedoplnil ani nenavrhol vykonať ďalšie dokazovanie.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie, na základe ktorého dospel súd k záveru, že žaloba

bola v časti o zaplatenie 404,21 eura (164,24 eura + 239,97 eura) podľa faktúr č. 1025018888 a
č. 1024132197 podaná dôvodne, keďže v danom prípade súd nepovažoval za sporné, že právny
predchodca žalobcu elektronické telekomunikačné služby žalovanému v súvislosti s vyššie uvedenými
telefónnymi číslami za obdobie od 22.08.2011 do 21.10.2011 poskytoval a žalovaný za tieto službyprávnemu predchodcovi žalobcu nezaplatil, resp. súd v konaní nezistil, že by tak bol urobil. Aktívnu
legitimáciu žalobcu súd považoval v uvedenej časti žaloby za preukázanú Prílohou č. 1 zo dňa
24.06.2013 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 2002.

Nezaplatením faktúr č. 1025018888, spl. 14.11.2011 a č. 1024132197 spl. 12.10.2011 za poskytnuté
služby v lehote ich splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania so splnením peňažných záväzkov, a tak
mu vznikla dňom nasledujúcim po ich splatnosti povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania, podľa § 369
ods. 1 Obch. zák. v znení do 31.01.2013. Výšku úrokov z omeškania súd nepovažoval za dohodnutú,

žalobca ich uplatnil úrokovou sadzbou 9% ročne, ktorá úroková sadzba nie je v rozpore s úrokovou
sadzbou určenou zákonom v súvislosti s § 517 Obč. zák. a vl. nar. 87/1995 Z.z. (ZÚS ECB 1% + 8%).
Na základe uvedeného súd žalobe v časti o zaplatenie 404,21 eura spolu s úrokmi z omeškania z tejto
sumy vyhovel a rozhodol tak, ako je vo výroku uvedené.

Pokiaľ ide o nároky žalobcu uplatnené žalovanými sumami vo výške 548,-- eur podľa fa.č. 1027986429

(poplatok za upomienku vo výške 3,50 eura a zmluvná pokuta vo výške 544,50 eura), fa. č. 1022576314
(na sumu 256,85 eura, v ktorom prípade dôvod fakturácie konaním zistený nebol) a fa. č. 1026692761
(poplatok za odpojenie 20,-- eur), súd tieto nároky v prejednávanom spore nepovažoval za preukázané.
Predojednaniezmluvnejpokutyzákonvyžadujepísomnúformuavprípadedojednaniazmluvnejpokuty,
jej výška, resp. spôsob jej výpočtu, musí byť dostatočne určitý. Jednoznačne musí byť dojednané, pre

porušenie ktorej konkrétnej povinnosti sa zmluvná pokuta dojednala. Súd nezistil, ktoré ustanovenie zo
zmlúv o pripojení, resp. ktorej z nich, ale ani ktoré ustanovenie Rámcovej zmluvy odôvodňuje uplatnenie
zmluvnej pokuty a jej výšku. V súdnom konaní v prejednávanej veci každý účastník nesie bremeno
tvrdenia a súčasne bremeno dôkazu na preukázanie svojho tvrdenia. Pri týchto nárokoch tak, ako sú
uvedené, žalobca v podstate nič netvrdil, resp. v žalobe uviedol, že aj podľa týchto faktúr ide o cenu

poskytnutých služieb, čo ale nepreukázal. Súd nezistil ani to, či a kedy žalobca odstúpil od zmluvy o
pripojení a od ktorej. Na základe uvedeného súd žalobu v časti týkajúcej sa týchto nárokov žalobu
zamietol.

Nárok na náhradu trov konania vznikol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. žalovanému, keďže mal v konaní

pomerný úspech (bol úspešnejší ako žalobca). Súd však žalovanému náhradu trov konanie nepriznal,
pretože mu trovy konania nevznikli.

Proti tomuto rozsudku žalobca podal odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a
nedostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolanie podal v časti zamietnutého nároku na zmluvnú

pokutu vo výške 544,50 eura, ktorá vyplýva z čl. 5 bod 5.2. rámcovej zmluvy uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 08.07.2011. Podľa tohto článku v prípade odstúpenia od zmluvy
alebo jednostranného ukončenia tejto zmluvy je žalovaný povinný uhradiť poskytovateľovi zmluvnú
pokutu podľa vzorca Q = 330,- eur + (2 x (DxMx0,235)). Súčasne žalobca ako prílohu odvolania zaslal
odstúpenie od zmluvy spolu s doručenkou. Ďalej uviedol, že nebol vyzvaný na prípadnú špecifikáciu

žalovanej sumy a predloženie ďalších dôkazov. Žiadal preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania

v zmysle ust. § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil vopred
na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).
Rozsudok bol vyhlásený dňa 13.10.2015.
Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal
potrebné dokazovanie, riadne zistil stav a vec správne právne kvalifikoval.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na ust. § 120 ods. 1 veta
prvá OSP, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému okrem iného i zaplatenia zmluvnej pokuty v

sume 544,50 eura. Keďže z predložených dôkazov žalobcom ako prílohy k podanej žalobe tento nárok
žalobcu podľa názoru prvostupňového súdu nebol preukázaný, výzvou zo dňa 18.08.2014 na zaplatenie
súdneho poplatku súd prvého stupňa súčasne vyzval žalobcu aby v lehote 10 dní predložil súdu doklady
preukazujúce čo do dôvodu a výšky nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. V reakcii na túto výzvupodaním zo dňa 10.09.2014 žalobca zaslal súdu len prílohu č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č.
2002 s označením žalovaného.
Súd prvého stupňa vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 23.10.2014. V predvolaní na toto

pojednávanie súd poučil účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti
predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím
dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a (§ 120 ods. 4 OSP). Žalobca i napriek tomuto poučeniu
súdom žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie svojho nároku na zmluvnú pokutu nepredložil a vo veci

nariadeného pojednávania na deň 23.10.2014 sa nezúčastnil.
Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, že v časti uplatnenej zmluvnej
pokuty žalobca neuniesol dôkazné bremeno a ním predloženými dôkazmi nepreukázal svoj nárok na
zmluvnú pokutu.
Žalobca až v podanom odvolaní predložil súdu odstúpenie od zmluvy zo dňa 04.11.2011, ako predpoklad
povinnosti žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty (viď čl. 5, bod 5.2. rámcovej zmluvy zo dňa

08.07.2011), na ktoré však odvolací súd nemohol prihliadať, keďže neboli splnené podmienky pre
aplikáciu ust. § 205a) ods. 1 OSP.
Odvolacísúdpretorozsudokprvostupňovéhosúduvnapadnutejčastipodľa§219ods.1,2OSPpotvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP.
V odvolacom konaní úspešnému žalovanému ich však nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ani si

žalovaný žiadne odvolacie trovy neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.