Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 15C/504/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915212896
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Petrová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7915212896.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, samosudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: S. U., Q..
XX.XX.XXXX,W.U.M.U.XX,t.č.naneznámommieste,zast.K.X.H..M.R.,T.Y.Ú.K.Y.W.,ozaplatenie
36,78 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 20.07.2015 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 36,78
Eur, s príslušenstvom titulom nepovoleného prečerpania účtu. Uplatnil si trovy konania.
Tunajší súd vydal dňa 27.08.2015 platobný rozkaz č.k. XXC/XXX/XXXX-XX, ktorý bol uznesením zo dňa

11.11.2015 zrušený pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému.
Za účelom zistenia pobytu žalovaného súd vykonal šetrenie, pri ktorom bolo zistené, že žalovaný sa
na adrese trvalého bydliska dlhodobo nezdržiava. Už niekoľko rokov žije v zahraničí, adresa jeho
súčasného pobytu nie je známa. Súd mu preto v zmysle § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p.), ustanovil opatrovníčku, ktorá žalovaného v konaní zastupovala. Opatrovníčka sa k
žalobe nevyjadrila.

Vzhľadom k tomu, že predmet konania neprevyšuje sumu 1.000,-Eur, súd podľa ust. § 200ea ods. 1
O.s.p. a ust. § 115a ods. 2 O.s.p., rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu, Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpismi z bankového systému,
výpismi z účtu, oznámením o odstúpení od zmluvy, úrokovými sadzbami produktov a zistil tento skutkový
stav:

Dňa 15.11.2012 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb (ďalej len Zmluva), na základe ktorej zriadil pre žalovaného osobný účet č.
XXXXXXXXXX/XXXX. Žalovanému bola v súlade s bodom I. ods. 2 Zmluvy vydaná platobná karta
Maestro - Medzinárodná. Zo zmluvy vyplýva, že medzi účastníkmi nebolo dohodnuté povolené
prečerpanie na účte.

Napriek nepovolenému prečerpaniu peňažných prostriedkov na osobnom účte žalovanému vznikol ku

dňu 01.12.2012 debetný zostatok vo výške 36,78 Eur, ktorý žalobcovi nezaplatil.Z výpisov z účtu súd zistil, že nepovolené prečerpanie vo výške 36,78 Eur pozostáva z poplatkov za
osobný účet 19,50 Eur (3,90 Eur x 5), úrokov 2,28 Eur (0,09 Eur +0,19 Eur+ 0,59 Eur +0,76 Eur + 0,65
Eur), upomienky 15,-Eur.

Z dôvodu vykazovaného debetu žalobca listom zo dňa 16.04.2013 od zmluvy odstúpil a vyzval
žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 3 dní od doručenia oznámenia. Zároveň ho upozornil,
že po uplynutí tejto lehoty bude účet zrušený a dlžná suma bude vymáhaná.

Podľa časti 3.4 Všeobecných obchodných podmienok, jedným zo spôsobov zrušenia bežného účtu je
odstúpenie. V zmysle bodu 3.11.5. banka môže odstúpiť od zmluvy o bežnom účte, aj v prípade, ak
klient podstatne poruší zmluvné povinnosti alebo povinnosti ustanovené platnými právnymi predpismi.
Odstúpenie musí byť odôvodnené. Zmluva o bežnom účte zanikne ku dňu doručenia odstúpenia. Za
podstatné porušenie zmluvných povinností podľa písm. b) citovaného bodu sa považuje, ak bežný účet
je v nepovolenom prečerpaní a klient v lehote stanovenej bankou nepovolené prečerpanie nevyrovnal.

Podľa ust. § 708 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník),
zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho
majiteľa.

Podľa ust. § 708 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje
písomná forma.

Nie pochýb o tom, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou.
Podľaust.§52ods.1Občianskehozákonníka,vzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvy,spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ust. § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V danom prípade súd považoval za dôležitú skutočnosť, že žalobca odstúpil od zmluvy (v súlade s VOP)
listom zo dňa.16.04.2013.

Podľa ust. § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto

alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Súdy už vo viacerých svojich rozhodnutia judikovali, že všetky spotrebiteľské zmluvy, vrátane tých, ktoré
boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka, majú občianskoprávny charakter. Ak by z pôsobnosti §
54 ods. 1 Občianskeho zákonníka mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca
by to explicitne upravil. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sleduje vylúčenie dopadu
nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa oproti následku, ktorý dopadá na spotrebiteľa

podľa „tohto“ zákona, pričom je logické, že zákonodarca tým rozumel Občiansky zákonník. Ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva (teda aj odstúpenie od zmluvy) sa na spotrebiteľské zmluvy nepoužije
obchodné právo, ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oprotiobčianskoprávnej úprave zhoršilo. Napokon nejasnosti v tomto smere už odstránil zákon č. 102/2014
Z,.z., ktorý doplnil § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka o vetu „na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Keďže k tomuto ustanoveniu neexistuje prechodné
ustanovenie, je potrebné ho aplikovať od účinnosti spomínaného zákona aj na skôr vzniknuté právne
vzťahy. Tento právny záver totiž vyslovil Najvyšší súd v rozhodnutí 3Mcdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015.

Vychádzajúc z občianskoprávneho charakteru spotrebiteľskej zmluvy a skutočnosti, že úprava

odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka je pre spotrebiteľa výhodnejšia ako úprava v
Obchodnom zákonníku, ako aj s poukazom na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa preto pre
posúdenie odstúpenia od zmluvy aplikuje Občiansky zákonník. Je náležité a v súlade s princípom
ochrany spotrebiteľa, ak sa pre spotrebiteľské vzťahy aplikuje občianske právo a nie podnikateľské
právo. Je potrebné vychádzať aj z toho, že zmluvu a VOP koncipoval žalobca, ktorý sa navyše sám
rozhodol pre odstúpenie od zmluvy aj keď mohol použiť iné právne inštitúty.

Podľa ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v dôsledku odstúpenia od zmluvy zmluva od začiatku
zrušuje (ex tunc) a tým zanikajú aj práva a povinnosti zo zmluvy. Iné zmluvné dojednanie by súd musel
vyhodnotiť ako neplatné s poukazom na § 54 a § 39 OZ.

Vzhľadom na uvedený právny záver prichádza do úvahy aplikácia § 457 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého ak zmluva je neplatná alebo ak bola zrušení, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému
všetko čo podľa nej dostal.

Pri odstúpení od zmluvy si teda účastníci majú vrátiť len poskytnuté plnenia podľa zásad o vydaní

bezdôvodného obohatenia, Žalobca môže teda požadovať len vrátenie súm, ktoré poskytol žalovanému
pri nepovolenom prečerpaní peňažných prostriedkov na účte bez akýchkoľvek vedľajších plnení ako
sú poplatky či úroky. Nemôže totiž požadovať plnenie (poplatky a úroky) zo zmluvy, ktorá sa zrušila od
začiatku v dôsledku jeho odstúpenia od zmluvy. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaný, ktorý mal v konaní úspech, trovy konania nežiadal, preto mu ich súd nepriznal. Žalobcovi,

ktorý bol v konaní neúspešný, právo na náhradu trov konania nevzniklo.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodolaniedo15dníododňajehodoručenia naOkresnýsúdTrebišov
v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1).
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.