Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Alena Križanová
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/512/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614205925
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6614205925.1
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a z členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci
navrhovateľa CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1,
Česká republika, IČO: 264 29 705, v konaní právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova
4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporkyni Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. V. XXX/XX,
W., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 1.011,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/43/2014-41 zo dňa 04.08.2014 takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/43/2014-41 zo dňa 04.08.2014 potvrdzuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vstup Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., IČO: 423 091 66, so sídlom J. Kráľa 7, Banská Bystrica
do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu nepripúšťa.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Lučenec rozsudkom č. k. 13C/43/2014-41 zo dňa 04.08.2014 zaviazal odporkyňu k
zaplateniu zmenkovej sumy vo výške 1.011,01 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo
sumy 1.011,01 Eur od 30.01.2011 do zaplatenia a 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 1.011,01 Eur
od 07.03.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy vo výške 3,37 Eur a
k náhrade trov konania vo výške 60,60 Eur a na trovách právneho zastúpenia vo výške 166,68 Eur.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavil odporca dňa 23.02.2010 na zmenkovú sumu 1.011,01 Eur, pričom sa zaviazal aj na
úhradu zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 30.01.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa
23.02.2010 na sumu 1.011,01 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporkyne zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od
30.01.2011. Za miesto splatenie bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nič nezaplatil, pričom na zmenku sumu neuhradil a
na úrokoch tiež neuhradil žiadnu sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“,
indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že
navrhovateľ podal návrh na vzorovom tlačive „A“ návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky navrhovateľ uviedol a predložil originál zmenky,
výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia
pre registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne navrhovateľ uviedol, že nechce, aby sa nariadilo
pojednávanie. Zdôraznil, že odporca ako dlžník zo zmenky žiadne kauzálne námietky nevzniesol na
prelomenie základnej zásady obsiahnutej v § 17 Zákona zmenkového a šekového. Dokazovanie na
preukázanie dôvodnosti kauzálnych námietok je možné vykonať výlučne len za predpokladu, že odporcav lehote do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky, ako aj tlačiva na odpoveď sa
vyjadrí k podanému návrhu, či už tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C a pripojí všetky príslušné
podporné doklady, alebo sa vyjadrí akýmkoľvek iným vhodným spôsobom pri ktorom nepoužije tlačivo
na odpoveď. V zmysle ods. 12 preambuly Nariadenia ďalšie dôkazy by mohol tak navrhovateľ, ako
aj odporca predkladať v priebehu celého prvostupňového konania. Pokiaľ však samotná odpoveď
odporcu k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je doručená súdu v lehote 30 dní po
doručení tlačiva návrhu odporcovi, musí súd vydať rozsudok o pohľadávke, alebo proti pohľadávke, teda
rozhodnúť vo veci samej. Ust. § 7 ods. 3 Nariadenia, ktorý stanovuje takúto koncentračnú zásadu má
za dôsledok, že v prípade pasivity odporcu, ktorý napriek riadnemu doručeniu návrhu v uvedenej lehote
nedoručil súdu odpoveď, musí súd rozhodnúť len na základe dôkazov predložených navrhovateľom,
a teda nevykonávať dokazovanie uvedené v čl. § 7 ods. 1 Nariadenia. Tento záver vyplýva z prvej
vety uvedeného článku, ktorý podmieňuje vykonávanie tam uvedených dôkazov doručením odpovede
odporcu. Súd postupoval podľa Nariadenia, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, predovšetkým v intenciách jeho základných princípov, ktorými je ustanovené písomné
konanie, ktorého účelom je zjednodušenie a zrýchlenie konania. Z hľadiska hmotného súd posúdil vec v
zmysle Zákona zmenkového a šekového a posúdil uplatnené právo navrhovateľa z predloženej zmenky,
ktorú navrhovateľ nadobudol rubopisom. Pri zvážení vyjadrenie odporkyne v zmysle čl. I § 10 a § 17
Zákona zmenkového a šekového súd konštatoval, že uvádzané skutočnosti odporkyňou nepredstavujú
vznesenie kauzálnych námietok a keďže súd procesnú aktivitu odporkyne nemohol vlastným konaním
nahradiť, uplatnené právo navrhovateľovi priznal. Súčasne zaviazal odporkyňu k náhrade trov konania
vo výške 60,60 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 166,68 Eur.
Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa. V odvolaní
uviedla, že záväzok odporkyne zo zmenky vznikol v súvislosti so zmluvou o úvere od spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s. r. o., podpísanou dňa 23.02.2010. Tieto skutočnosti dokazuje zmluva o úvere,
uzavretámedziodporkyňouaspoločnosťouPOHOTOVOSŤ,s.r.o.adohodaozrážkachzomzdyzodňa
23.02.2010. odporkyňa ďalej dala do pozornosti súdu fakt, že pôvodná pohľadávka zo zmluvy o úvere
bola čiastočne splatená, čo potvrdzujú aj potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov. Odporkyňa
ďalej poukázala na znenie § 4 ods. 7 v súvislosti s vypísaním zmenky, odporujúcim § 4 ods. 6
zák. č. 258/2001 Z. z. a absenciu akéhokoľvek údaju o výške RPMN, alebo úroku. V spojitosti so
znením všeobecných obchodných podmienok úveru, najmä bodu 14 Dohody o vyplnaní zmenky je
podľa jej názoru zrejmé, že takéto dojednanie má bezpochyby charakter nekalej zmluvnej podmienky
je jednoznačne nevyvážené v neprospech spotrebiteľa, teda odporujúce dobrým mravom a zákonnej
úprave v obč. zákonníku podľa § 52 a nasl. Odporkyňa zároveň namietala aj výšku pohľadávky, nakoľko
bola čiastočne uhradená a zároveň považuje zmenkový úrok vo výške 0,25% denne (t. j. 91,25% p. a.)
ako odporujúci dobrým mravom, ktorý predstavuje úžeru. Vzhľadom na to, že sa predmetné konanie týka
indosovanej zmenky, ktorá je formálne bezchybná, odporkyňa žiadala súd, aby predložil Európskemu
súdu prejudiciálnu otázku v nasledovnom znení: „či sa má čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z
05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl. 4 Smernice Rady 87/102/EHS
z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov,
ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského
štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o
právach z indosovanej zmenky neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu
a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tiež prípadné porušenie
zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere z ktorej zmenka
vznikla. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh
zamietne, resp. aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že súdu predložil ako dôkaz o svojich nárokoch
platnú zmenku, ktorou dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy aj
príslušenstva.Vočiformeajobsahuzmenkyzostranyodporkynenebolivznesenéžiadnenámietky.Ďalej
vo vyjadrení poukázal na ust. § 17 zákona zmenkového a šekového, z ktorého jednoznačne vyplýva
prekážka prenesenia kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo
je práve dôsledkom abstraktnosti a nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená
len v tom prípade, ak dlžník zo zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo.
Podľa zákona zmenkového a šekového bol súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky
náležitosti, ktoré sa musia pre jej splatnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jejvystavenia ani jej prípustnosť. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
okresného súdu potvrdil a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to vo výške 51,45
eur bez DPH za vyjadrenie k odvolaniu a 8,04 eur bez DPH režijný paušál. Meritu prerušenia konania
Krajským súdom v Prešove vo veci 6Co/156/2013 navrhovateľ uviedol, že ako osoba, ktorá podala
odvolanie, ktoré je predmetom konania na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 6Co/156/2013, v
ktorom bola položená prejudiciálna otázka vedená Súdnym dvorom EÚ pod č. C-558/13 zobral svoje
odvolanie v celom rozsahu späť a na základe tohto späťvzatia Krajský súd v Prešove uznesením č. k.
6Co/156/2013-197 zo dňa 16. 5.2014 odvolacie konanie zastavil. Na základe tejto skutočnosti došlo
zároveň aj právoplatnému ukončeniu tohto súdneho sporu. Z uvedeného vyplýva, že konanie pred
Súdnym dvorom Európskej únie pod č. C-558/13 neposkytne odpoveď na prejudiciálnu otázku, a preto
sa v tomto konaní viac nerieši otázka, ktorá by mohla mať význam pre toto súdne konanie alebo ho
akýmkoľvek spôsobom ovplyvnila. Z uvedeného dôvodu je prerušenie konania neprípustné, keďže na
to nie sú splnené zákonné predpoklady.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O.
s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s .p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je
možné vyhovieť.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že odporca vystavil blankozmenku, ktorú ako vystaviteľ riadne
podpísal. Identifikoval sa ako fyzická osoba, nie ako podnikateľ. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy,
záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.
zmenkovú sumu. Zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku pri vystavení zmenky
neboli vyplnené. Doplnil ich pôvodný majiteľ zmenky. Zmenka bola vystavená ako zmenka na videnie
splatná v sídle pôvodného majiteľa zmenky s tým, že na zmenke bolo určené na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená bez protestu. Na rubovej strane zmenky je
uvedený indosament, ktorým bola zmenka prevedená z pôvodného vlastníka zmenky na navrhovateľa.
Prvostupňový súd zaslal odporcovi tlačivo C tlačivo na odpoveď. Odporca súdu doručil vyplnené tlačivo
C.
Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé
vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o
odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.
Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.
Podľa čl. 5 ods.3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.
Podľa čl. 5 ods.6 Nariadenia akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.
Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek
protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.
Podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.
Podľa ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa čl. I, § 11 ods.1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).
Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa čl. I, § 75 cit. zák., vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Odporca v odvolacom konaní žiadal, aby súd prerušil konanie až do skončenia konania o prejudiciálnej
otázke predloženej Súdnemu dvoru EÚ vo veci čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl. 4 smernice Rady 87/102EHS z 22. 12. 1986,
dal do pozornosti súdu uznesenie Krajského súdu v Prešove zo 16. 10. 2003 sp. zn. 6Co/156/2013 s
tým, že v tejto veci je podaný zo strany Krajského súdu v Prešove návrh na začatie prejudiciálneho
konania vo veci C-558/13 CD Consulting, s. r. o. proti I. D. na Súdny dvor Európskej únie.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že konanie bolo uznesením Krajského súdu v Prešove č. k.
6Co/156/2013-197 zo dňa 16. 5. 2014 zastavené a následne bolo zastavené aj konanie na Európskom
súdnom dvore. Aj pokiaľ by toto konanie zastavené nebolo, odvolací súd dospel k záveru, že nie
sú splnené podmienky ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p., pretože konajúci súd nerozhodol, žepožiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej
zmluvy. Vnútroštátna úprava zmenkového práva je natoľko komplexná a vyčerpávajúca, že konajúci
súd nemá dôvod takúto otázku položiť. Rovnako by výsledok prejudiciálneho konania vedeného v spore
označenom odporcom v návrhu na prerušenie konania nebol pre prejednávanú vec relevantný, preto by
prerušenie konania v prejednávanej veci nemohlo mať za následok nielen odňatie práva súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj zmarenie práva na spravodlivé súdne konanie zaručené účastníkom
konania čl. 6 ods. 1 Dohovoru na ochranu ľudských práv a slobôd.
Pokiaľ odporkyňa namietala, že nie sú splnené podmienky na rozhodnutie vo veci samej, keďže o
veci bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu, odvolací súd uvádza,
že uvedené rozhodnutie neupravuje právne vzťahy medzi navrhovateľom a odporkyňou. Rozhodnutie
Stáleho rozhodcovského súdu bolo vydané v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s. r. o. proti
žalovanémuanetýkalosapovinnostiodporkynezaplatiťzmenkovúsumusúčasnémumajiteľovizmenky,
a preto nemôže tvoriť prekážku res iudicata. To, že rozhodnutie vydal subjekt, ktorý na to nebol
oprávnený, takéto rozhodnutie nemôže mať atribúty vykonateľného rozhodnutia a nemohlo by založiť
prekážku res iudicata ani za predpokladu, že by sa týkalo rozhodnutia v tej istej právnej veci (obdobne
uznesenie NS SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. 1. 2013).
Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého súdneho spisu odvolací súd dospel k záveru, že
súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov vec správne
právne posúdil.
Prvostupňový súd správne zistil, že navrhovateľ si uplatňuje svoj nárok z indosovanej zmenky, ktorá
bola v čase vystavenia blankozmenkou, do ktorej boli údaje o výške zmenkovej sumy a o začiatku
úročenia dohodnutou zmenkou s úrokovou sadzbou doplnené prvým majiteľom zmenky. Zmenka bola
následne indosovaná na súčasného majiteľa zmenky, ktorý je žalobcom v konaní. Platnosť zmenky
ako takej žalovaný v konaní nenamietal a prvostupňový súd správne zistil, že zmenka obsahuje všetky
zákonom požadované náležitosti v zmysle čl. I § 75 Zákona zmenkového a šekového. Pokiaľ dlžník
sám vystavil zmenku, v ktorej pri vystavení uviedol výšku dohodnutého zmenkového úroku 0,25 %
denne, týmto právnym úkonom sa zaviazal pre prípad nesplnenia svojej povinnosti splatiť zmenkovú
istinu pri predložení majiteľovi zmenky aj výšku zmenkových úrokov 0,25 % denne. Túto výšku
nedopisoval do zmenky prvý majiteľ zmenky ani iný majiteľ zmenky, dohodnutá výška zmenkového
úroku ako sankcie pre prípad nezaplatenia zmenkovej sumy bola súčasťou vystavenej zmenky a
teda vystaviteľ svojim podpisom na zmenke túto povinnosť na seba dobrovoľne prevzal. Odporkyňa v
priebehu prvostupňového konania a tiež v odvolaní poukazovala na spotrebiteľský charakter zmluvy o
úvere uzavretej medzi dlžníkom a prvým majiteľom zmenky. Vzhľadom na skutočnosť, že zmenka je
abstraktným právnym úkonom oddeleným od dôvodov (kauzy), pre ktoré je vystavená, prvostupňový súd
po zhodnotení úverovej zmluvy dospel k záveru, že zo zmluvy o úvere vyplýva, že finančné prostriedky
boli žalovanému poskytnuté na výkon zamestnania, preto podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.
z. nebolo na danú vec možné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a vec bola posúdená ako právo vyplývajúce
zo zmenky.
Predmetom tohto konania nie sú nároky spotrebiteľa zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, a preto ani
nebol dôvod posudzovať platnosť tejto zmluvy a skúmať, či táto zmluva obsahuje prijateľné podmienky
tak ako je uvedené v odvolaní žalovaného.
Predmetom konania je uplatnenie nároku zo zmenky. Správne okresný súd poukázal na to, že ak bola
zmenka prevedená na iného majiteľa tak ako je tomu v prejedávanej veci musí dlžník preukázať, že nový
majiteľ bol pri nadobudnutí zmenky v zlej viere, alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Podľa
názoru okresného súdu dlžník nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal pri nadobúdaní vedome na
jeho škodu a nepodal relevantné námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k žalobcovi a ani zo záväzkovo-
právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala.
Odporkyňa v konaní namietala, že zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky je neprijateľnou a neplatnou
zmluvnou podmienkou. Podľa jej názoru dohoda o vyplnení zmenky je neplatná. Prvostupňový súd v
napadnutom rozhodnutí správne uviedol, že v prejednávanej veci došlo k zmene majiteľa zmenky s tým,
že žalobca ako indosatár nenadobudol práva a povinnosti svojho predchodcu, ale právo zo zmenky.Pokiaľ žalovaný vznáša námietku, že pôvodný majiteľ vypĺňal zmenku na základe neplatnej dohody
o vyplnení zmenky, mohol by tak urobiť výlučne za predpokladu vznesenia dôkazného bremena po
vznesení námietky v zmysle čl. I § 10 Zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého ak blankozmenka
nebola vyplnená tak ako bolo dojednané, poslednému majiteľovi zmenky je možné namietať, že dohoda
o vyplňovacom práve nebola dodržaná iba za predpokladu, že súčasný majiteľ nadobudol zmenku
zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Dôkazné bremeno pri
preukázaní zlomyseľného nadobudnutia pritom spočíva na dlžníkovi, ktorý v priebehu konania uvedenú
námietku nevzniesol a nepreukázal.
Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd dostatočným spôsobom zistil
skutkový stav veci, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 O. s. p. ako vecne správny
potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd podľa čl. 16 Nariadenia v nadväznosti na
čl. 19 Nariadenia a ust. § 224 ods. 1 a § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ bol
v odvolacom konaní úspešný a vo vyjadrení k odvolaniu si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 51,45 Eur bez DPH. Pri vyhodnotení, či trovy právneho zastúpenia boli v odvolacom konaní
navrhovateľom vynaložené účelne, vychádzal odvolací súd z aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu
SR, ktorý v odôvodnení svojich rozhodnutí 6MCdo/5/2013 zo dňa 19.03.2014 a 6MCdo/9/2013 zo dňa
20.06.2014 uviedol, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach,
kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch
v SR, nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde.
Písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 24. 10. 2014 oznámil vstup do konania ako
vedľajší účastník na strane žalovaného Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z. so sídlom Janka Kráľa
7, 974 01 Banská Bystrica. Odvolací súd bol povinný rozhodnúť o vstupe Združenie spotrebiteľov
Slovenska, o. z. Banská Bystrica do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Krajský
súd v Banskej Bystrici vstup Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z. Banská Bystrica do konania ako
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného nepripustil s odôvodnením, že podľa ust. § 93 ods. 2 O.
s. p. vzniká právo vedľajšieho účastníka vstúpiť do konania ex lege pokiaľ sú splnené kumulatívne obe
zákonné podmienky, ktorými sú právny záujem vstupujúceho vedľajšieho účastníka na výsledku sporu,
t. j. na víťazstve toho účastníka, ku ktorému pristúpil a predmet sporu. Pokiaľ vstupujúcim subjektom
je právnická osoba založená za účelom ochrany spotrebiteľa a zároveň je konanie sporom o ochrane
práv spotrebiteľa, vstupujúci subjekt nadobúda postavenie vedľajšieho účastníka už oznámením svojho
vstupu do konania bez toho, že by musel právny záujem na jeho vstupe preukazovať. V takýchto
prípadoch môže súd rozhodovať o prípadnom nepripustení vedľajšieho účastníka do konania iba
na návrh niektorého z účastníkov sporu, pokiaľ tento vznesie námietku proti jeho účasti v konaní.
Samozrejmým predpokladom vedľajšieho účastníctva je, že účastník súhlasí s tým, že niekto na jeho
strane bude vystupovať ako vedľajší účastník. V prípadoch, kedy nie je niektorá z kumulatívnych
zákonných podmienok na vstup vedľajšieho účastníka - právnickej osoby založenej za účelom ochrany
spotrebiteľa splnená preto, že predmetom sporu nie je ochrana práv spotrebiteľa, nemôžu účinky
predvídané Občianskym súdnym poriadkom v § 93 ods. 2 O. s p. nastať. V takomto prípade vstupujúci
subjekt postavenie vedľajšieho účastníka nenadobudne, a to bez ohľadu na to, že svoj úmysel vstúpiť
do konania súdu oznámil.
V prejednávanej veci rozhodoval okresný súd o nároku zo zmenky, nie o nároku zo spotrebiteľskej
zmluvy, preto účastníci tohto sporu nevystupujú ako zmluvné strany kauzálneho vzťahu a teda ako dlžník
alebo veriteľ zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca si uplatnil právo ako majiteľ zmenky, ktorú
nadobudol indosamentom voči žalovanému ako vystaviteľovi vlastnej zmenky. Ani jeden z účastníkov
tak nemá v zmenkovom spore postavenie spotrebiteľa, preto nie je možné aplikovať na konanie o vstupe
vedľajšieho účastníka § 93 ods. 2 O. s. p. tak, ako to občianske združenie uviedlo v oznámení o svojom
vstupe do konania.
Pokiaľ by konanie prebiehalo ohľadom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nepochybne by odporkyňa mal
postavenie spotrebiteľa a v takom prípade by malo občianske združenie založené za účelom ochrany
práv spotrebiteľa právo vstúpiť do konania na strane odporkyne, ktorý by bol spotrebiteľom, avšak za
predpokladu, že by k takémuto vstupu udelila odporkyňasúhlas. V konaní o zaplatenie zmenkovej sumy
má odporkyňa Zákonom zmenkovým a šekovým presne vymedzené postavenie vystaviteľa zmenky, a
teda dlžníka zo zmenky. Žalovaný ako vystaviteľ zmenky môže preto v priebehu konania vznášať lenrelevantné kauzálne námietky podľa čl. I § 17 Zákona zmenkového a šekového, teda, že súčasný majiteľ
zmenky konal pri jeho nadobudnutí na jeho škodu ako dlžníka, čo v prvostupňovom konaní preukázané
nebolo. V konaní pred súdom prvého stupňa žiadnu námietku v zmysle čl. I § 17 Zákona zmenkového
a šekového odporkyňa nevzniesla, vystupuje v ňom ako vystaviteľ zmenky, charakter zmenkového
záväzku je prísne abstraktný, oddelený od pôvodného zmluvného vzťahu a od toho sa potom odvíja
aj posudzovanie charakteru účastníka v súdnom konaní, týkajúcom sa zaplatenia zmenkovej sumy. Aj
keď v danom prípade odporkyňa prostredníctvom právneho zástupcu súdu oznámila, že súhlasí so
vstupom vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, z vyššie uvedených dôvodov združenie nemohlo
nadobudnúť postavenie vedľajšieho účastníka.
Navrhovateľ sa k vstupu vedľajšieho účastníka do konania nevyjadril. Keďže sa v prejednávanej veci
nejedná o konanie súvisiace so spotrebiteľským vzťahom, v ktorom by aspoň jeden z účastníkov konania
vystupoval v pozícii spotrebiteľa, odvolací súd rozhodol, že vstup vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne do odvolacieho konania pre nesplnenie zákonných podmienok nepripustil.
Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.