Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. január 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoE/19/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515205721
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3515205721.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného MINIHOTOVOSŤ, a.s., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO 35 852 453, v konaní zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO 36 865 141 proti povinnému E. F., bytom X. H. nad Y., E. XXXX/XX, pre vymoženie 75,- eur s
príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
č.k. 7Er/642/2015-18 zo dňa 18. novembra 2015, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Po právnej stránke súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie podľa §
243d ods. 2, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52, § 53 ods. 1, 2, 3 a ods. 4

písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 33 ods. 3, § 44 ods. 1, § 45 ods.
1 až 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014. Uviedol, že dňa
09.06.2015bolasúdudoručenážiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 17777/14 vydaného
dňa 28.11.2014 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s., so sídlom v Bratislave. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere

uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 02.12.2013 podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ
zaviazal poskytnúť povinnému ako spotrebiteľovi krátkodobý bezúčelový úver, a to najneskôr do 2
pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy odpísaním peňažnej čiastky zodpovedajúcej výške úveru z
účtu veriteľa v prospech účtu spotrebiteľa a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené s úverom vo výške 75,- eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 107,-

eur, a to do 7 dní od poskytnutia úveru na účet veriteľa. Charakter úveru ako absolútneho obchodu
však nemá za následok skutočnosť, že sa na predmetný právny vzťah nebudú aplikovať všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda aj zhora citované ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa
ochrany spotrebiteľa s dôrazom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc
zo zásady subsidiarity Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z obsahu predložených dokladov mal
súd za to, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorej základnú charakteristiku

upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasl.. Zmluva uzatvorená medzi oprávneným
a povinným spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je
to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky,
ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.
Z obsahu rozhodcovského rozsudku súd zistil, že rozhodcovský súd odvodzuje svoju právomoc z

rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej vo forme rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré
vzniknú zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budúriešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská
a.s. so sídlom v Bratislave, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,

a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní o doručenia rozhodcovského
rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku;
rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana

podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie sporu na všeobecnom súde, považuje sa
táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa
nepoužijevprípade,akpredpodanímžalobynavšeobecnomsúdebolapodanážalobanarozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho
rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Zmluvné strany v zmysle

§ 42 zákona o rozhodcovskom konaní vylúčili zrušenie rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu v
rámci obnovy konania podľa O.s.p.. Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán
má právo odstúpiť od tejto rozhodcovskej doložky aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní
od uzavretia zmluvy. Odstúpenie od rozhodcovskej doložky musí byť v písomnej forme doručené
v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane. Zákon o rozhodcovskom konaní definuje rozhodcovskú

zmluvu tak, že je to dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva pritom môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského

súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor
prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení
otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie
je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný

zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na
ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný /uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012,
sp. zn. 6 Cdo/143/2011/. Súd zistil, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť na
podklade rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej vo forme rozhodcovskej doložky, ktorá nebola zmluvnými

stranami podpísaná, a to s poukazom na spôsob jej uzatvárania zmluvnými stranami prostredníctvom
internetovej siete na web stránke www.minipozicka.sk, čo považoval za iné telekomunikačné zariadenia
v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014. Exekučný súd na
rozdiel od rozhodcovského súdu nepovažuje rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú, keďže
nebola povinným podpísaná, nie je preukázané či sa s jej obsahom vôbec oboznámil, naviac, ide

o text rozhodcovskej doložky vopred pripravený oprávneným, zverejneným na internetovej stránke,
bez možnosti jej zmeny či úpravy. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného
sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc.
Často krát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva
s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je

význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach
a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.
Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného
práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva
nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky

nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší
rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v
predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje
spotrebiteľovi zvoliť iný spôsob rozhodovania prípadného sporu než v rozhodcovskom konaní, ak

dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovská doložka
umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa.
Z hľadiska ochrany spotrebiteľa tak nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou
dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti /porovnaj CSACH, K. Štandardné zmluvy.Plzeň : Aleš Čeněk, 2009. s. 214/. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, nakoľko
bola vopred oprávneným pripravená, spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť
rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym

spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. V
subjektívne nearbitrabilnej /spotrebiteľskej/ právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti
rozhodovacieho procesu. Rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa
po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná, pretože
nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť

rozhodcovskému konaniu. Zatiaľ čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v porovnaní so situáciou,
keď by bola vec prejednávaná všeobecným súdom, nie je zrejmé, aké výhody z prejednania veci
rozhodcovským súdom plynú spotrebiteľovi. Z rozhodovacej práce je súdu všeobecne známe, že je
to zvyčajne veriteľ, kto podá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal úver. Veriteľ
môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému
orgánu, ktorý si v podstate sám zvolil /figuruje totiž už v predtlačenom texte rozhodcovskej doložky/ a

vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak na prejednanie sporu príslušný, t.j. všeobecný súd v obvode ktorého
má bydlisko spotrebiteľ. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv
a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na
základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v
ustanoveniach § 53 Občianskeho zákonníka ako inštitút, predstavujú pretavenie princípu dobrých
mravov do pozitívneho práva, vyplývajúce z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
týkajúcu sa rozhodcovskej doložky, a preto exekučný súd bude aj bez návrhu povinný zastaviť exekúciu,

resp. v tomto prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to pre rozpor
vymáhaného plnenia s dobrými mravmi.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne
posúdenie veci. Bol toho názoru, že exekučný súd v rámci preskúmavania exekučného titulu po

materiálnej stránke nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale musí sa obmedziť len na
skúmanie výroku exekučného titulu. Tiež konštatoval, že exekučný súd nesprávne právne posúdil aj
samotný charakter zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným a následne aj charakter
právneho vzťahu, ktorý vznikol na základe tejto zmluvy. Uviedol, že konajúci súd opomenul aplikáciu
ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keď v danej veci

nešlo o spotrebiteľský úver, nakoľko poskytnutý úver sa mal vrátiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace.
Uzavrel, že zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a povinným je potrebné posudzovať ako zmluvu o
úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, a preto táto zmluva nemôže ani obsahovať neprijateľné
podmienky. Z uvedeného je zrejmé, že dohodnutá rozhodcovská doložka nemá povahu neprijateľnej
podmienky. Oprávnený bol tiež toho názoru, že konajúci súd neúplne zistil skutkový stav. Rozhodcovská

zmluva bola uzatvorená v zmysle § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. Odvolateľ zdôraznil, že exekučný
titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá
medzi zmluvnými stranami je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej

zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo
súdneho konania. Preto oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Písomné vyjadrenie povinného k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého
stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

Z obsahu spisu v predmetnej exekučnej veci vyplýva, že oprávnený spísal u súdneho exekútora návrh
na vykonanie exekúcie v tejto veci dňa 04.03.2015, pričom exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok
vydaný dňa 28.11.2014 v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom bol spor zo zmluvy o úvere
uzatvorenej medzi oprávneným a povinným, ktorá zmluva má podľa § 52 Občianskeho zákonníkacharakter spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku tak v uvedený deň,
04.03.2015, začalo v predmetnej veci exekučné konanie a podľa § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku
sa preto na toto exekučné konanie použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa pred rozhodnutím o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 /ďalej len ,,Exekučný poriadok"/ žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného

zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súladom exekučného titulu so
zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe
možno exekúciu vykonať, teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na
základe tohto exekučného titulu. Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45
priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk.

Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného
poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní z
úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na

plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom /§ 45 ods.
1 písm. c)/, resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b). Ak súd
zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný
v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá
má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného

poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní z úradnej povinnosti správne
v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá
taký charakter, pre ktorý je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom
prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu
so zákonom.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami
o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom

alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní /§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní/. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve /§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní/.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne

vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli /§ 4 ods.
2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní/.

Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu,

ktorý skúmal, či bola v danej veci medzi účastníkmi konania platne uzavretá rozhodcovská zmluva.
Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského
súdu a nesmeroval k "zrušeniu" tohto rozhodnutia. Exekučný súd v súlade so zákonom skúmal,
či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho
vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný

súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného
exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní
ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky.

Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je

exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený aj bez návrhu /ex offo/ skúmať, či rozhodcovská zmluva
medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledkyvyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou
viazaná /uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/105/2011 z 10. októbra 2012/.

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku /uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/230/2011 z 18. septembra

2012/.

Odvolací súd uvádza, že oprávneným predložená zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, teda že
medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Povinný v zmluvnom
vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ a oprávnený ako dodávateľ /§ 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka/.
Odvolací súd preto zastáva právny názor, že predmetná zmluva o úvere zo dňa 02.12.2013, ktorou bol

založený právny vzťah medzi účastníkmi konania, vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase jej uzavretia, teda ide o zmluvu /bez
ohľadu na právnu formu/, ktorú uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, ktorý pri uzatváraní
a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako
fyzickou osobou nepodnikateľom, kedy povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na záveru súdu o tom, že predmetná zmluva o úvere
je zmluvou spotrebiteľskou nič nemení ani skutočnosť namietaná v odvolaní oprávneným, že nejde o
zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože sa povinný
zaviazal vrátiť poskytnutý úver v lehote troch mesiacov. Táto námietka je pravdivá len pokiaľ ide o to,

že sa predmetná zmluva o úvere skutočne neriadi zákonom č. 129/2010 Z.z.. Nič to však nemení na
tom, že ide o zmluvu svojím charakterom spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
keď ju uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou
nepodnikateľom,kedypovinnýpriuzatváraníaplnenízmluvynekonalvrámcipredmetuobchodnejalebo

inej podnikateľskej činnosti.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu o úvere, ako aj na
rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú v ten istý deň, dokonca aj v tej istej minúte ako úverová zmluva medzi

tými istými účastníkmi, je potrebné aplikovať všetky normy právneho poriadku chrániace spotrebiteľa. V
zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Rozhodcovskú zmluvu je potrebné správne vyhodnotiť ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej

neplatnosti v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom
období.

Odvolací súd ďalej uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy

účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne konformným
spôsobom. Uvedené zákonné ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní je
pritom podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorého členské štáty Európskej únie
sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo

strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok.

Nakoľko v predmetnom prípade bola uzavretá neplatná rozhodcovská zmluva, táto nemohla

platne založiť právomoc rozhodcovského súdu /v danom prípade Stály rozhodcovský súd zriadený
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s./ na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré
by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej
pohľadávky /čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom/. Podobnetak judikoval i Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.
marca 2012 skonštatoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva /či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo

rozhodcovskej doložky/, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá,
alebobolauzavretáneplatne.Nedostatokprávomocirozhodcovskéhosúduodvíjajúcisaodneexistencie
či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť /
nezáväznosť/ rozhodcovského rozsudku.

Na záver je potrebné uviesť, že rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku res iudicata, ktorá by
bránila tomu, aby vec bola opätovne prejednaná. Neplatná rozhodcovská zmluva nemohla platne založiť
právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a ani na vydanie rozhodnutia, keďže v danom prípade
ide o nulitný právny akt. Nič preto nebráni oprávnenému, aby si svoje právo uplatnil v konaní pred
všeobecným súdom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa správne žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol /§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku/, a preto odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .