Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. október 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 26PPOm/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113100013
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3113100013.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti : P. U. W. L. A.. XX.XX.XXXX Y. W. C. W.
L. A.. XX.XX.XXXX, obe deti narodené Q. T. Q. Í., deti rodičov : matky U. W., štátnej občianky Slovenskej
republiky, t.č. bytom T. A. Q., I. G.. XX/XX, práv. zast. JUDr. Jarmilou Zahradníkovou, advokátkou so
sídlom Bratislava, Pluhová 78 a otca C. P. L., Š. E. Í. H., W. XX W. F. D. H. I.., T., Í.H. H., o návrhu matky
na nariadenie predbežného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. V y h l a s u j es a , že tunajší súd n e m á právomoc vo veci konať.

II. Konanie s a z a s t a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletých detí sa písomným podaním označeným ako „Podnet na vydanie predbežného
opatreniavzmysle§75aO.s.p.“domáhalavydaniauznesenia,ktorýmtunajšísúdotcovimal.detízakáže
vycestovať s mal. deťmi mimo územia Slovenskej republiky. Vo svojom podaní uviedla, že spolu s otcom
mal. detí všetci bývali v rodinnom dome otca mal. detí, Q. Í.. Poukázala na to, že otec detí sa k nej
počas ich vzťahu nesprával úctivo, mal výrazné problémy s alkoholom, čo prehlbovalo jeho násilnícke
sklony, pričom po narodení druhého syna sa u nich situácia v domácnosti zhoršila natoľko, že ju aj s ich

spoločnými deťmi v apríli 2013 vyhodil z domu a od toho času spolu nežijú. Ďalej uviedla, že sa ocitla
vo finančnej núdzi, bez možnosti s zamestnať, nakoľko sa celodenne starala o dve malé deti, pričom
mesačné náklady na škôlku, príp. jasle v T. predstavujú cca 800 Eur na mesiac. Poukázala na to, že až
do času kým Í. súd nenariadil otcovi detí, aby aspoň minimálne prispieval na výživu svojich detí ( 25,- Eur
týždenne na jedno dieťa) bola úplne bez pomoci a finančných prostriedkov. Bola nútená k nevýhodnému
predaju osobného automobilu, na základe čoho sa jej podarilo pár mesiacov zabezpečovať starostlivosť

o maloleté deti. Potom však ako sa s deťmi dostala do hmotnej núdze, keď podľa orgánov sociálnej
ochrany v Í. nemala nárok na inú podporu v hmotnej núdzi okrem základného príspevku na dieťa, vrátila
sa aj s deťmi na Slovensko, kde má rodinné zázemie, vďaka čomu sa môže aj čiastočne zamestnať.
Uviedla, že po príchode na Slovensko, po absolvovaní lekárskeho vyšetrenia mladšieho syna zistila, že
tento má vážne zdravotné komplikácie, ktoré vyžadujú absolvovanie liečby a rehabilitácii. Nakoľko by si
nemohla dovoliť zdravotnú starostlivosť o syna v potrebnom rozsahu na území Í., rozhodla sa vyriešiť

synov zdravotný stav na Slovensku. Otec detí s liečbou najskôr súhlasil, ale potom po oboznámení
sa so správou o zdravotnom stave mal, dňa 29.09.2013 ju prostredníctvom e-mailu vyzval, aby sa s
maloletými bezodkladne vrátila do Í.. V opačnom prípade otec detí príde na Slovensko a vezme obe
deti so sebou proti jej vôli. Poukázala na to, že aj s ohľadom na predchádzajúce agresívne správanie
otca má obavy, že otec detí jej s použitím násilia odoberie obe deti a následne s nimi odcestuje do
Í., s čím ona nesúhlasí, nakoľko o mal. deti sa od ich narodenia stará výhradne len ona a s deťmi má

vytvorenýblízkycitovývzťah.Uviedla,žeotecdetísaoneodnarodenianezaujímal,odmietaldostatočne
prispievať na ich výživu a nemal záujem pre deti vytvoriť fungujúcu rodinu. Vyslovila názor, že odvedeniedetí ich otcom do zahraničia by znamenalo pre nich a aj s poukazom na ich nízky vek, násilnícku povahu
otca a absenciu vytvorenej väzby na ich otca nevýslovnú psychickú traumu z odlúčenia od mamy a z
prostredia, ktoré im je známe. Matka maloletých má za to, že je v najlepšom záujme detí, aby zostali v jej

osobnej starostlivosti, tak, ako to bolo až do súčasnosti. Vo svojom návrhu ďalej poukázala na zásadu
č.l. 6 deklarácie práv dieťaťa vyhlásenej ako rezolúcie VZ OSN č. 1386(XIV) z 20.11.1959, ustanovenie
§ 75a Os.p. a tiež čl. 8 a 13 Nariadenia Rady(ES) č. 2201/2003, ktoré okrem ďalších ustanovení
citovaného nariadenia upravujú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností. Poukázala aj na
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 22.12.2010 vo veci Barbara Mercredi proti Richard

Chaffeov. K návrhu tiež pripojila fotokópii Príkazu o ustanovení otca ako nositeľa rodičovských práv
zo dňa 30.05.2013 vydanú Mestským súdom v T. a tiež ftc. prekladu tohto príkazu do slovenského
jazyka, ftc. rodných lisov detí narodených v T., potvrdenie o pobyte mal. detí vydaných Mestom T. A.
Q. dňa 06.09.2013 a ftc. listov vlastníctva, z ktorých vyplýva, že matka detí je vlastníčkou dvoch bytov
nachádzajúcich sa v k.ú. T. A. Q..
Jednou z podmienok konania, ktorú súd musí vždy skúmať, je i právomoc súdov Slovenskej republiky.

Právomoc súdu sa posudzuje podľa okolností v každom okamihu konania.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

V danom konaní súd podanie matky posúdil podľa jeho obsahu ako návrh na nariadenie predbežného
opatreniapodľa§76O.s.p.,ktorýmžiada,abytunajšísúduložilotcovidetízákazvycestovaťsmal.deťmi
mimo územia Slovenskej republiky. V danej veci ide teda o konanie o úprave práv a povinností rodičov k
maloletým deťom. Ide občianskoprávny vzťah s medzinárodným prvkom, ktorý sa týka členských štátov
Európskej únie, kde má prednosť aplikácia únijného práva.

Podľa kapitoly I. článku 1 ods. 1 písm. b) Nariadenia Rady Európskych spoločenstiev č. 2201/2003
Úradného vestníka Európskej únie o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských
veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „Nariadenie“ alebo Brusel II bis), sa
toto nariadenie uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na
nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

Podľa kapitoly II oddielu 2 článku 8 bod 1 Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach
rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré ma obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia
konania.
PodľakapitolyIIoddielu2článku10písm.a) Nariadenia,vprípadeneoprávnenéhopremiestneniaalebo
zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne

pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa
nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý
vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním alebo b) dieťa sa zdržiavalo v
tomto členskom štáte najmenej jeden rok potom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva
opatrovnícke právo dozvedel, alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom

prostredí a je splnená najmenej jedna z ďalej v ustanovení citovaných podmienok.
V danom prípade mal súd z návrhu matky a ňou predložených listín za preukázané, že otec detí bol
Príkazom Mestského súdu v T. zo dňa 30.5.2013 vymenovaný za spolunositeľa rodičovských práv k mal.
deťom spoločne s matkou, ktorá má deti v osobnej starostlivosti. Z uvedeného je zrejmé, že obaja rodičia
detí sú nositeľmi rodičovských a opatrovníckych práv a z uvedeného rozhodnutia nevyplýva, že by matka

detí mala výhradné určovacie právo obvyklého pobytu detí, pričom matka detí tunajšiemu súdu žiadnym
spôsobom nepreukázala súhlas otca s vycestovaním, resp. premiestnením a zotrvávaním detí na území
iného štátu a ani rozhodnutie príslušného súdu, ktoré by ju na to oprávňovalo a nahrádzalo súhlas otca
s vycestovaním. Z uvedeného vyplýva, že deti, ktoré sa narodili a žili so svojimi rodičmi v Í. H., ktorá
je krajinou ich obvyklého pobytu, boli svojou matkou neoprávnene premiestnené do iného členského

štátu. Na základe uvedeného má tunajší súd za to, že sú naplnené predpoklady použitia článku 10
Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 pre určenie právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností.
Súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt pred jeho neoprávneným premiestnením (v
tomto prípade Í. H.), zostávajú príslušné k vydaniu rozhodnutia vo veci rodičovských práv a povinností
aj po premiestnení dieťaťa. Právomoc možno priznať súdom nového členského štátu iba za použitia

podmienok uvedených v u čl. 10 písm. a) a b) Nariadenia. V danom prípade však uvedené podmienky
nie sú splnené, nakoľko otec detí žiada, aby sa vrátili do Í. H., s ich premiestnením, resp. zadržiavaním
sa nezmieril, pričom mal. deti nebývali po premiestnení na území Slovenskej republiky najmenej po
dobu 1 roka po tom, čo sa otec maloletých dozvedel o mieste ich pobytu. O vymenovaní otca detí zaspolunostiteľa rodičovských práv k deťom rozhodoval Í. X. len nedávno, príkazom zo dňa 30.5.2013 a
ako vyplýva z predložených potvrdení o pobyte, matka deti prihlásila na trvalý pobyt v T. A. Q. až dňa
6.9.2013. Ako už bolo konštatované, krajinou obvyklého pobytu detí je Í. H., preto právomoc vo veciach

rodičovských práv a povinností k maloletým deťom majú príslušné súdy Í. H..
Vo všeobecnosti treba zdôrazniť, že z medzinárodných dohovorov, ku ktorým pristúpila Slovenská
republika ( napr. Haagsky dohovor o medzinárodných únosoch detí z r. 1980 uverejnený v Zbierke
zákonov pod č.119/2001 Zb. a pod.) alebo z Nariadení rady EÚ (napr. Nariadenie č. 2201/2003
Úradného vestníka (Brusel II bis) ) vyplývajú štátu medzinárodné záväzky, ktoré musí Slovenská

republika dodržiavať so všetkými z toho vyplývajúcimi zodpovednosťami. Hlavným princípom týchto
medzinárodných záväzkov je v prípade, že došlo k neoprávnenému premiestneniu detí niektorým
z rodičov, rešpektovať jurisdikciu štátu obvyklého pobytu dieťaťa, odkiaľ bolo dieťa neoprávnené
premiestnené a v prípade potreby zabezpečiť vrátenie detí do krajiny ich obvyklého pobytu, pretože len
súd štátu obvyklého pobytu má právomoc konať vo veci rodičovských práv a povinností.
Na základe uvedeného má tunajší súd za to, že súdy Slovenskej republiky nemajú právomoc vo veci

konať. Nedostatok právomoci je prekážkou neodstrániteľnou, súd v konaní nemôže ďalej pokračovať, a
preto konanie v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil.
Súčasne súd poukazuje na to, že predmetom návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia nie
je ani opatrenie potrebné na ochranu osoby alebo majetku maloletého na území tohto štátu v zmysle
článku 20 Nariadenia, teda že sa nejedná o naliehavý prípad v zmysle uvedeného ustanovenia.

Nad rámec uvedeného, k matkou citovanému rozsudku Súdneho dvora zo dňa 22.12.2010 vo veci
Barbara Mercredi proti Richardovi Chaffeovi vo veci C-497/10 PPU, na ktorý sa matka odvoláva, súd
uvádza, že základným rozdielom bolo, že v uvedenej skutkovej veci premiestnenie dieťaťa nebolo
neoprávnené, pretože v čase keď k premiestneniu došlo, jedinou osobou, ktorá mala „opatrovnícke
právo“ bola B. Mercredi (matka mal. Chloé) a až po premiestnení uvedeného dieťaťa boli R. Chaffeovi

priznané rodičovské práva.
Pokiaľ matka vo svojom návrhu na vydanie predbežného opatrenia poukazovala na potrebu blízkosti
matky a dieťaťa, a že dieťa v útlom veku, okrem výnimočných okolností, nesmie byť odlúčené od svojej
matky a pod., k tomu súd uvádza, že súd týmto svojím rozhodnutím len v zmysle medzinárodných
záväzkov, ktorými je Slovenská republika viazaná, vyslovil nedostatok svojej právomoci vo veci konať

a v žiadnom prípade zastavenie tohto konania nemá za následok odlúčenie dieťaťa od matky. Pre
spresnenie súd len poukázal na to, že právomoc konať vo veciach rodičovských práv a povinností má
súd v krajine obvyklého pobytu detí, teda jedine súd Í. H., na ktorý sa môžu rodičia, ak sa nedohodnú,
obrátiť so svojimi návrhmi vo veci úpravy rodičovských práv a povinností.
O trovách konania bolo rozhodnuté s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. vzhľadom

k tomu, že konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trenčín v dvoch vyhotoveniach.
Náležitosti odvolania:

- ktorému súdu je určené
- kto ho robí
- ktorej veci sa týka
- čo sleduje
- musí byť podpísané a datované

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje
- v akom rozsahu rozhodnutie napáda
- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
- čoho sa odvolateľ domáha

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.