Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/51/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214218532
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7214218532.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
O. O. nar. XX.X.B. zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Košiciach dieťaťa rodičov K. Č. nar. XX.X.B. bývajúcej v H. J. O. W.. Č.. XX a Y. J. nar. X.X.B. bývajúceho
v H. J. S. W.. Č.. X/XX zastúpeného JUDr. Frederikou Birkovou advokátkou so sídlom Advokátskej
kancelárie v Košiciach na Štúrovej ul. č. 27 v konaní o zákaze styku a zvýšenie výživného o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 23P 179/2014-74 z 28.11.2014 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zvyšuje výživné otca pre mal. O. O. nar. XX.X.B. naposledy
určené rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 45P 229/2013 z 11.4.2014 z 50 € mesačne na 100
€ mesačne počnúc dňom 26.6.2014 do budúcna, ktoré je povinný platiť matke maloletého vždy do 15-
teho dňa vopred.

Z r u š u j e výrok o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 45P
229/2013 z 11.4.2014 tak, že zvýšil výživné otca pre mal. O. nar. XX.X.B. počnúc dňom 26.6.2014 do
budúcna z 50 € mesačne na 170 € mesačne, ktoré ho zaviazal platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred matke maloletého dieťaťa. Dlžné výživné 620 € za obdobie od 26.6.2014 do 30.11.2014 zaviazal
otca zaplatiť matke maloletého do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh matky na zákaz styku
otca s maloletým vylúčil na samostatné konanie. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na ich náhradu.

Proti výrokom rozsudku o zvýšení výživného a dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec
maloletého dieťaťa z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyslovil presvedčenie, že konajúci
súd vec nesprávne právne posúdil, pretože nesprávne aplikoval na daný stav § 75 ods. 1 Zákona o
rodine o neprimeraných rizikách povinného rodiča a pri určení výživného nevychádzal z majetkových
pomerov povinného rodiča a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Konštatoval, že prvostupňový
súd síce dostatočne zistil skutkový stav, ale jeho rozhodnutie o výške výživného 170 € nevychádza zo
zisteného skutkového stavu a súd nebral predovšetkým do úvahy stav v čase vyhlásenia rozsudku,
ktorým bolo znížené výživné a ktorý bol smerodajný pred posúdenie, či došlo k zmene pomerov a v
konečnom dôsledku pre zvýšenie výživného, resp. pre určenie rozsahu zvýšenia. Zdôraznil, že v čase
poslednej úpravy výživného nepracoval, nemal žiadne zamestnanie, a preto bolo znížené pôvodne
určené výživné zo sumy 135 € na 50 € mesačne. V súčasnej dobe otec pracuje a jeho priemerný
čistý mesačný príjem je 325 €. Uviedol, že konajúci súd majetkové pomery prezentoval jeho príjmom
zo závislej činnosti a skutočnosťou, že je vlastníkom motorového vozidla G., preto zdôraznil, že z

príjmu zo závislej činnosti má vykonávané zrážky 195 €, čo predstavuje výkon exekúcie na výživné,
ktoré otec neplatil, keď bol vo výkone trestu odňatia slobody. Spláca dlžné výživné za predchádzajúce
obdobie v zmysle rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. 23P 137/2009 vo výške 10 € mesačne,
uhrádza cestu do zamestnania, čo predstavuje 20 € mesačne a v súvislosti s bývaním má výdavky 80
€ mesačne. Stravuje sa u svojej starej matky, s ktorou býva v spoločnej domácnosti. V súvislosti s jeho
majetkovými pomermi poukázal na skutočnosť, že motorové vozidlo, z vlastníctva ktorého konajúci súd
pri zvýšení výživného vychádzal, je 17-ročné, nepojazdné a navyše zablokované súdnym exekútorom,
ktorý vykonáva exekúciu nezaplateného výživného, preto nemôže s motorovým vozidlom disponovať za
účelom získania finančných prostriedkov. Zdôraznil, že zvýšené výživné na 170 € mesačne je pre neho
neúnosné, likvidačné, ktoré nie je schopný platiť. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa a určil výživné v maximálnej miere 70 € mesačne a dlžné výživné mu povolí splácať v
10-eurových splátkach.

Kolízny opatrovník sa vo svojom písomnom vyjadrení vyjadril k návrhu o zákaze styku, resp. úpravy
styku. K rozsudku o zvýšení výživného sa nevyjadril.

Matka sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia
obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 cit. zák. ustanovenia pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods.
5 cit. zák. ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 vety prvej a druhej Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zvýšení výživného spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový
stav (§ 120 ods. 1 O.s.p.), posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne rozhodol
o počiatku zvýšenia vyživovacej povinnosti otca pre maloleté dieťa od podania návrhu, ale nesprávne
určil rozsah výživného, pretože nedostatočne zohľadnil možnosti a schopnosti otca plniť si vyživovaciu
povinnosť k maloletému dieťaťu a určil neprimerane vysoké výživné. Z dokazovania vykonaného súdom
prvého stupňa nepochybne vyplýva, že došlo k zmene, ktorá v zmysle príslušných ustanovení Zákona
o rodine odôvodňuje zvýšenie výživného, avšak na druhej strane dôrazne poukazuje na skutočnosť,
že uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované skutočnými reálnymi
možnosťami a schopnosťami rodičov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na strane otca
maloletého dieťaťa došlo od poslednej úpravy vykonanej rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn.
45P 229/2013 z 11.4.2014 k zmene pomerov, keďže získal zamestnanie, z ktorého má preukázateľne
priemerný čistý mesačný zárobok 393 €. Jeho majetkové pomery spočívajú vo vlastníctve 17-ročného
motorového vozidla G., na ktoré je exekúcia, preto otec dôvodne nemôže získať predajom tohto
motorového vozidla finančné prostriedky. K odôvodneniu rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý pri
zvýšení výživného vychádzal v kontexte s rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 23P 137/2009
z 20.11.2011, právoplatným dňa 22.12.2011, kedy schválil súd rodičovskú dohodu, zveril mal. O. do

osobnej starostlivosti matky a určil výživné 135 € mesačne, odvolací súd dodáva, že tento rozsudok
bol právoplatne zmenený rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 45P 229/2013 z 11.4.2014, ktorý
nadobudol právoplatnosť 20.5.2014, a konajúci súd znížil výživné otca pre maloletého. Už pri tomto
rozhodnutí okrem iných dôvodov súd vychádzal aj z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, kedy prihliadol ku
skutočnosti, že daný stav v čase tohto rozhodnutia si otec zapríčinil sám, keďže v dôsledku úmyselného
trestného konania stratil zamestnanie v O. K. S. H.. Konajúci súd pri ďalšom návrhu matky o zvýšenie
výživného mal vychádzať z tohto rozhodnutia pri posudzovaní zmeny pomerov, preto nemohol konanie
otca vyhodnotiť opätovne ako konanie kedy sa úmyselne vzdal výhodnejšieho zamestnania a vychádzať
z príjmu, ktorý dosahoval v O.. Ani s konštatovaním súdu prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia,
že svojou výpoveďou podanou pred nástupom do výkonu väzby sa dobrovoľne vzdal zamestnania,
nemožno súhlasiť, pretože o túto prácu by v dôsledku nástupu do výkonu odňatia slobody prišiel aj
bez jeho výpovede. Je nepochybné, že k podstatnej zmene pomerov od poslednej úpravy rozsudkom
Okresného súdu Košice II sp.zn. 45P 229/2013 z 11.4.2014 došlo, s čím sa stotožnil aj odvolací súd,
avšak dané majetkové a finančné pomery otca neodôvodňujú určiť výživné vo výške 170 € mesačne,
ktoré otec nie je schopný žiadnym spôsobom plniť, pretože mu to jeho majetkové a finančné pomery
neumožňujú. Takto určené výživné je pre otca likvidačné, ohrozujúce plnenie jeho základných životných
potrieb. Preto odvolací súd zmenil výšku výživného a zvýšil výživné z 50 € na 100 €, čo má za daných
okolností za výživné primerané a to tak vzhľadom na finančné možnosti otca, ako aj odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že aj na strane matky došlo od poslednej úpravy
výživného k zmene pomerov, pretože ukončila rodičovskú dovolenku, nastúpila do zamestnania, kde jej
priemerný mesačný zárobok je 422,40 € hrubá mzda.

Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v súvisiacom výroku o dlžnom výživnom podľa § 221
ods. 1 psím. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie so zreteľom na to, že rozhodnutím odvolacieho súdu zmenený rozsah vyživovacej
povinnosti otca k maloletému dieťaťu a odvolací súd nemal poznatky o tom či a v akom rozsahu otec platil
výživné po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, preto je potrebné, aby súd prvého stupňa doplnil
dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prípadne zabezpečením potrebných listinných dôkazov a
opäť rozhodol o dlžnom výživnom otca pre navrhovateľa, súčasne rozhodol o spôsobe zaplatenia dlhu
dôsledne vychádzajúc zo zásad vyplývajúcich z ust. § 160 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.