Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. marec 2015

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 6T/166/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513010737
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7513010737.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, samosudcom JUDr. Miroslavom Baňackým na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 6. marca 2015 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

P. W. - A.. XX. XX. XXXX Q. O. E., S. W. O.
E. Č.. XX, okres Košice - okolie,

j e v i n n ý, ž e

- dňa 19. 08. 2011 na OR PZ v Košiciach - okolie, Trieda SNP 35 v Košiciach, podal trestné oznámenie
na Y. L.W. Y. D. L. pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu týkajúceho sa nadobudnutia
pozemku zapísanom na LV č. 1730 a nachádzajúcom sa na parcele č. XXX/X Q. O.. Ú.. Q. E., ktorý
manželia L. nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 25. 10. 2010, pričom bol uzrozumený s tým, že poškodení
sa stali vlastníkmi predmetného pozemku legálnym spôsobom,

t e d a

iného lživo obvinil z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie,

t ý m s p á c h a l

prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje

Podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 36 písm. j), § 38 ods. 3, ods. 8 Trestného zákona
trest odňatia slobody vo výmere 1 ( jeden ) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 ( dvoch) rokov.

Podľa § 285 písm. b / Tr. por. súd o s l o b o d z u j e obžalovaného P. W., A.. XX. XX. XXXX Q. O.Š. E.,
S. W. O. E. Č.. XX, E. O. - E., spod obžaloby Okresnej prokuratúry Košice- okolie
sp. zn. 2 Pv 1004/12 zo dňa 26.9.2013 podanej pre pokračovací prečin krivého obvinenia podľa § 345
ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 29. 06. 2011 podal na OKP KR PZ v Košiciach trestné

oznámenie pre podozrenie z trestných činov nebezpečného vyhrážania a nedovoleného ozbrojovania,
ktorých sa mali T. D. L., Y. L. a ich syn D. L. P.., kde na základe uvedeného bolo dňa 27. 07. 2011na OR PZ v Košiciach - okolie, Trieda SNP 35 uznesením vyšetrovateľa pod ČVS: ORP - 502/OVK-
KS-2011 začaté trestné stíhanie pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona a prečin nebezpečné ohrozovanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.

a/ Trestného zákona, následne bola dňa 28. 09. 2011 na základe príkazu zo dňa 26. 09. 2011 č. p. OS
KEO-V-5-1/2011-6Tp vykonaná domová prehliadka v rodinnom dome O. E. Č.. XX, ktorej majiteľom je
D. L. Y. Y. L., pričom neboli pri prehliadke v rodinnom dome O. E. Č.. XX nájdené žiadne zbrane, pretože
skutok nie je trestným činom.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému D. L., A..
XX.X.XXXX Q. Q., E. O. - E., S. W. O. E. XX, okres Košice - okolie škodu z titulu nákladov právneho
zastúpenia vo výške 200 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 4.10.2013 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie (ďalej len ako „prokurátor“)
obžalobu na obžalovaného P. W. (ďalej len ako „obžalovaný“) pre skutok právne kvalifikovaný ako

pokračovací prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zákona.

Nazačiatkuhlavnéhopojednávaniasúdzisťovalzáujemstránuzavrieťdohoduovineatreste.Prokurátor
ani obžalovaný nemali záujem uzavrieť dohodu o vine a treste a tak súd pristúpil k vykonaniu hlavného
pojednávania a vyzval prokurátora na prednesenie obžaloby.

K prednesenej obžalobe obhajca zaujal stanovisko, v ktorom vyhlásil, že odmieta tvrdenia obžaloby a
budú sa snažiť dokázať nevinu obžalovaného.

Podľa § 256 ods. 2 Tr. por. splnomocnenec poškodených uplatnil nárok na náhradu škody vo výške asi

400 eur, ktoré poškodení vynaložili na zabezpečenie právneho zastúpenia v dôsledku krivého obvinenia
zo strany obžalovaného, na vytýčenie pozemku, ako aj na náhradu trov predmetného trestného konania.

V zmysle § 257 Tr. por. súd umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie o svojej vine. Obžalovaný využil
túto možnosť a vyhlásil, že sa cíti byť nevinný.

Vzhľadomktomutovyhláseniuobžalovanéhosúdrozhodol,ževykonádokazovanievcelomnavrhnutom
rozsahu.
V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní boli vykonané nasledujúce dôkazy, ktoré súd hodnotí
jednotlivo nasledovným spôsobom.

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že je pravda, že na poškodených podal trestné oznámenie a to
z dôvodu, že jedného dňa v júni 2011 obžalovaný išiel za riaditeľkou správy katastra a tá mu ukázala
LV, ktoré boli urobené v roku 1997 t. j. 4 roky po smrti jeho negramotnej matky a 2 roky po smrti jeho
otca, kde boli nejaké listiny, na ktorých bola matka aj otec podpísaní. Táto listina bola datovaná z r. 1991.

Obžalovaný tvrdil, že má vedomosť jedine o listine z r. 1991, ktorá bola spísaná u notára JUDr. F., za
prítomnosti dvoch svedkov. Obžalovaný žiadal riaditeľku správy katastra vyhotoviť fotokópie tejto listiny,
čo riaditeľka odmietla s odôvodnením, že obžalovaný nie je vlastníkom parcely 313/4 a to napriek tomu,
že obžalovaný bol presvedčený, že je vlastníkom parcely pod č. 313/4, na ktorej má postavenú prístavbu
garáže. Túto parcelu mu vytvoril starosta obce Ing. Pešák v roku 2004. Obžalovaný nechápal, ako mohla

vzniknúť ďalšia parcela s tým istým parcelným číslom. Tieto skutočnosti ho viedli k tomu, že podal trestné
oznámenie, pričom riaditeľka správy katastra mala orgánom činným v trestnom konaní vydať dôkazy, že
išlo o sfalšovanie dokladov. Riaditeľka obžalovanému poradila, aby si našiel advokáta a podal trestné
oznámenie. Ďalej obžalovaný pri návšteve riaditeľky správy katastra videl listinu, z ktorej vyplývalo, že
v roku 2007 bola na jeho meno vyhotovená objednávka na geodetické práce, ktoré si obžalovaný v

skutočnosti neobjednal, kde bol sfalšovaný jeho podpis ako aj podpis jeho manželky. Keďže obžalovaný
nemal peniaze na advokáta, tak išiel podať trestné oznámenie na prokuratúru.
Pokiaľ ide o druhý skutok uvedený v obžalobe, k nemu obžalovaný uviedol, že jedného dňa vyhnal
chlapca z višne, jeho otec D. L. P.. (H.. XXXX) bol doma, sestra obžalovaného - poškodená Y. L. otvorila
okno a začala sa hádať. D. L. ml. (r. XXXX) vyšiel na balkón domu a kričal, že prišiel čas, aby obžalovaný

konečne odišiel z dvora. D. L. P.. (H.. XXXX) vyšiel vonku a držal za chrbtom zbraň, presne obžalovanýnevidel či to bola normálna, či atrapa, ale vedel, že vlastnia doma zbraň, pretože D. L. X.. (H.. XXXX)
chodil do Čiech pre peniaze a asi v r. 1993 ju ukázal obžalovanému, ktorý ju aj držal v ruke. Od tohto
prípadu z roku 1993 danú zbraň obžalovaný nevidel. V čase, keď sa mu mal D. L. P.. (H.. XXXX)

vyhrážať,malobžalovanýstrach.Asipo10-15minútachD.L.P..(H..XXXX)odišielzdomu,pričompodľa
názoru obžalovaného práve vtedy mohol zbraň odniesť. O tomto vyhrážaní sa so zbraňou podal trestné
oznámenie, ale na prokuratúru, pričom domová prehliadka bola vykonaná až o 3 mesiace po skutku.

Prvým trestným oznámením obžalovaný len chcel dosiahnuť prinavrátenie svojich pozemkov a v druhom

prípade podával trestného oznámenie, pretože sa obával o svoj život. Pokiaľ ide o podanie trestného
oznámenie týkajúce sa pozemku, obžalovaný ho podával, pretože podľa neho došlo k podvodnému
konaniu, konkrétne k falšovaniu podpisov jeho rodičov na darovacej listine z r. 1997 a r. 1991, ktoré
obžalovaný tvrdil, že videl na vlastné oči a na základe tohto podvodného konania prišiel o pozemok
tým, že vlastníkmi pozemku sa stali poškodení. O tomto podvodnom konaní s poškodenými nehovoril.
Obžalovaný tvrdil, že podávaním oboch trestných oznámení, nechcel nikoho krivo obviniť.

K samotnému spornému pozemku obžalovaný uviedol, že v r. 1976 mu dal otec do užívania celú parcelu
č. 313, vrátane danej spornej časti, teda obžalovaný ju užíval zo súhlasom otca, v tom čase to bola orná
pôda, na ktorej sa sadilo. Niekedy v r. 1988 dostal stavebný pozemok, ktorý vznikol vyčlenením z dvoch
parciel teda z časti z parcely 313/1 a z časti parcely 314. V roku 1988-1989 začal stavať dom, pričom

si svoju parcelu dal presne vykolíkovať. Spornú časť parcely obžalovaný užíval spoločne aj so svojimi
rodičmi.Dom,vktorombývalotec,malibajednuprístupovúcestu.Sporyopredmetnúčasťparcelyzačali
v r. 2007, kedy poškodení žiadali od obžalovaného súhlas k stavebnému povoleniu na dom, ktorý chceli
postaviť na svojej záhrade v zadnej časti pozemku, s čím obžalovaný nesúhlasil. Potom obžalovaný bol
v Írsku a za ten čas poškodení vykopali a zabetónovali základy. Poškodení od obžalovaného žiadali,

aby im dal plnú moc, aby mohli konať v jeho mene, obžalovaný s tým nesúhlasil. Poškodení začali na
obžalovaného útočiť a vyhrážať sa mu od vtedy, keď sa dozvedeli, že časť parcely, po ktorej oni chodia
je jeho. To sa dozvedeli v čase, keď vybavovali stavebné povolenie. Obžalovaný sa rozpamätal, že o
stavebné povolenie poškodení žiadali ešte predtým, než kataster zvýšil výmeru obžalovaného parcely.
Obžalovaný trval na tom, že ešte predtým, než kataster upravil výmeru jeho parcely, on aj poškodení

vedeli, že obžalovaný je vlastníkom tejto spornej časti, pričom poškodení sa to dozvedeli v čase, keď
vybavovali stavebné povolenie. V čase keď už stála hrubá stavba, obžalovaný ponúkol poškodením
pozemok na predaj s tým, že obžalovaný ho už vtedy nevyužíval, chcel ho predať tak, aby mal právo
ho užívať na prístup do záhrady. Vo februári 2010 bol pokus o zmier na obecnom úrade, ktorý nebol
úspešný.Ďalejobžalovanýuviedol,žerodičomajjemubolipresneznámehranicedarovanéhopozemku.

Spornú parcelu obžalovaný užíval spoločne s rodičmi, ktorí ju používali na prístup k ich domu, keď
využívali asi jeden meter na šírku z parcely č. 311 a 4 metre z parcely č.313. Dom obžalovaného je
situovaný tak, že pôvodne mali byť dvory spojené s rodičmi, ale potom rodičia povedali, aby obžalovaný
mal dvor z opačnej strany. Zo strany poškodených má garáž. Od poškodených má iba 3 malé okienka
- WC, kúpeľňa, špajza. Spornú časť parcely obžalovaný užíva sporadicky, len keď ide traktor orať jeho

záhradu. Pôvodne chcel predať spornú parcelu poškodeným za bežnú cenu 30-50 eur za m2, ale bol
by ochotný sa dohodnúť aj na nižšej sume. O spornú parcelu prebieha momentálne súdny civilný spor
o určenie vlastníctva k predmetnej parcele.

Výpoveď obžalovaného možno hodnotiť tak, že obžalovaný popiera, že by poškodených lživo obvinil v
úmysle privodiť im trestné stíhanie. Obžalovaný popisuje dôvody, ktoré ho viedli k podaniu jednotlivých
trestných oznámení. Výpoveď obžalovaného pôsobí dôveryhodne a presvedčivo, avšak na vyslovenie
viny či neviny je potrebné preveriť jeho obhajobu a konfrontovať ju s ďalšími vykonanými dôkazmi.

Poškodená Y. L. (ďalej len ako „poškodená“) vo svojej výpovedi uviedla, že krivé obvinenie svojej osoby
vidí v tom, že obžalovaný ju krivo obvinil, že podpísala nejaké listiny na katastri a že všetko získali
podvodom. Poškodená tvrdila, že daný pozemok získala legálne tak, ako jej to rozdelil otec.
Poškodená popísala genézu, ktorá sa týkala danej parcely tak, že táto časť parcely, bola stále jej otca.
Keď rodičia zomreli, dali spornú parcelu jej a táto parcela slúži ako jej dvor. Ani obžalovaný a ani

poškodená nevedeli, že sporná časť parcely im nepatrí, že to obec odobrala. Zistili to vtedy, keď išli
vybavovať papiere na budovanie nového domu. Na katastri vybrali papiere a zistili, že daná parcela
nepatrí ani poškodenej ani obžalovanému, následne kataster vykonal opravu a nesprávne pripísal
tie m2 obžalovanému, ten potom prišiel za poškodenou, že mu pripísali m2 a navrhol, aby spoločneišli na obecný úrad, že prepíše tie m2 na poškodenú, že to poškodená odkúpi za symbolickú cenu.
Počas toho, ako poškodená stavala dom, z neznámeho dôvodu sa obžalovaný začal zle správať,
zmenil svoj názor a začal poškodenej brániť v užívaní spornej časti parcely a ďalej trval na tom, že

to je jeho. V r. 2009 bol vykonaný pokus o zmier, ktorý nebol úspešný. Poškodenej z minulosti bolo
známe, že jej rodičia odpredali niečo z daného pozemku, ale nevedela z ktorej časti pozemku. To, že
poškodenáodkúpilaodobcespornúčasťparcely,obžalovanývedel,pretoževedel,žesaniečovybavuje,
ale v tom čase poškodená s obžalovaným nekomunikovala. Ďalej poškodená nevedela, čo sa potom
následne vybavovalo, ani čo sa povedalo obžalovanému, lebo to všetko robil jej manžel s právničkou.

Poškodená bola presvedčená o tom, že obžalovaný jej chcel úmyselne privodiť trestné stíhanie preto,
lebo obžalovaný povedal jej synovi, že počkaj dám ťa do basy.
O tom, že ich rodinu krivo obvinil z prechovávania zbraní bola presvedčená z toho, že predtým
hovoril jej synovi, že ho dostane do basy, pričom celý incident začal tým, že nejaké cudzie deti boli
obžalovanému oberať višne, obžalovaný z toho obvinil vnuka poškodenej a povedal, že ho zabije, keď
ho nenaučia móresy a následne po tom bola u poškodenej vykonaná domová prehliadka, ktorá nič

nenašla. Poškodená priznala, že v čase, keď už stavali nový dom si dali vpredu od cesty vymerať
druhý krát pozemok a vtedy zistili, že časť domu obžalovaného stojí na jej pozemku. Poškodená tvrdila,
že nevie o existencii žiadnej listiny z r. 1997, ktorá by bola podpísaná jej matkou a otcom, ktorí už v
tom čase boli mŕtvi a matka navyše bola negramotná a zároveň ani o existencii nejakej geodetickej
objednávky z r. 2007 znejúcej na meno obžalovaného, ktorá mala byť podpísaná obžalovaným a jeho (v

tom čase už nebohou) manželkou. Poškodená potvrdila, že chcela, aby jej obžalovaný daroval pozemok
v zmierovacom konaní na obecnom úrade, ale obžalovaný to nechcel, chcel pozemok predať za cenu
300 000,- Sk
Súd nezistil, žiadnu skutočnosť, ktorá by spochybňovala dôveryhodnosť tejto výpovede, poškodená
vypovedala presvedčivo bez obsahových alebo logických rozporov.

Poškodený D. L. (ďalej len ako „poškodený“) vypovedal, že krivé obvinenie svojej osoby vidí v tom, že
obžalovaný ho udal z nelegálneho držania zbrane, ale bol oslobodený. Sám obžalovaný údajne povedal
poškodenému,žehonecházavrieťajsosynompoškodeného.Predtýmsobžalovanýmvychádzaldobre.
Spory začali vtedy, keď obžalovaný začal s výstavbou rodinného domu bez stavebného povolenia, preto

mu bola zastavená výstavba, ale obžalovaný napriek tomu ďalej pokračoval vo výstavbe, čo viedlo k
tomu, že dom obžalovaného je čierna stavba a obžalovaný potom začal okolo toho zbrojiť. Poškodený
si zobral právničku, lebo obžalovaný ich začal obviňovať, že sfalšovali nejaké doklady. Už predtým,
v minulosti obžalovaný znepríjemňoval život poškodenému napríklad, keď poškodený robil elektrickú
prípojku, obžalovaný ho obvinil z priestupku, že mu poškodený neoprávnene vstúpil do pozemku, že

vyrezalbetónaurobilprípojku.Obžalovanýpoškodenéhostáleobviňoval,ževšetkovybavínačierno.To,
že poškodený má nelegálne zbraň tvrdil obžalovaný podľa názoru poškodeného preto, že si to vymyslel,
lebo chcel poškodeného dať zavrieť. Podľa poškodeného obžalovaný stále vedel, že má vchod do domu
aj do záhrady. Poškodený má vchod, ktorý je vymeraný a stojí na pozemku. Obžalovaný jasne vedel, že
niekto urobil chybu, už sa teraz vie, kde sa stala chyba a preto nepreviedli na neho danú spornú časť.

Túto časť užíval výlučne poškodený so svojou rodinou ako vchod do domu a túto časť pozemku má aj
presne oplotenú. Ako dôvod, prečo by mal obžalovaný záujem krivo obviniť poškodeného, poškodený
uviedol, že chce ho dostať z domu a spôsobiť im nepríjemnosti tým, že im privodí trestné konanie, preto
obžalovaný podal na poškodeného aj trestné oznámenie pre falšovanie, čo spôsobilo poškodenému
nepríjemnosti vtom smere, že poškodený musel vypovedať ako podozrivá osoba.

Na otázku obhajoby poškodený odpovedal, že prvý krát si objednával vytýčenie geometrického plánu,
keď staval rodinný dom, aby nikomu nevstúpil do pozemku, tak si nechal vytýčiť pozemok, pri stavbe
domu na pozemku číslo 312 a potom ešte raz, lebo obžalovaný do poškodeného stále rýpal, tak
poškodený chcel vedieť hranice pozemku. Geodetické práce si objednal u G.. C. N. W., vytyčovací náčrt
potreboval pre svoju advokátku, nevedel o tom, že by bol náčrt dodatočne prerábaný. Obžalovaný si

tiež dal zamerať a kolíkmi vyznačiť parcelu č. 313/4. Geodeti, ktorých zavolal obžalovaný, premerali
pozemok, zbalili sa a odišli, lebo všetko bolo správne vymerané. Poškodený poprel, že by bol niekedy
držiteľom zbrane, nikdy žiadnu zbraň neukazoval obžalovanému. Poškodený potvrdil, že po tom, čo
boli m2 pripísané obžalovanému sa pokúšal s obžalovaným dohodnúť, ale k dohode nedošlo, pretože
si obžalovaný začal nárokovať peniaze vo výške 300.000,- Sk. Potom sa poškodený obrátil s celou

vecou na svoju advokátku. O tom, že pozemok patrí im, bol poškodený presvedčený za základe toho,
že svokor by im nikdy nedal dom bez prístupu na pozemok a ani bývalý starosta obce by neodpredával
obžalovanému stavebný pozemok tak, aby mal spoločný dvor so susedom a napokon, poškodený by
nestaval dom na záhrade, pokiaľ by nemal vyjasnený prístup do zadnej časti svojho pozemku.Výpoveď poškodeného súd hodnotí ako dôveryhodnú a presvedčivú, poškodený vypovedal presvedčivo
bez obsahových alebo logických rozporov..

Ako ďalší svedok bol vypočutý D. L. P.. (XXXX), ktorý uviedol, že vie o čo v danej veci ide. Podľa svedka
samotný problém nastal, keď vymeriavali pozemok. Vtedy svedok prišiel domov a pracovníci, ktorí robili
vymeriavacie práce, sa svedkovi sťažovali, že obžalovaný robí problémy pri vymeriavaní. Spornú časť
parcely svedok pozná, slúžila ako vchod do domu poškodených, iný prístup do domu nie je. Za čias, keď

vzťahy s obžalovaným boli dobré, predmetnú časť parcely užívali iba poškodení, pretože obžalovaný
má svoje vchody na pozemok. Spory medzi rodinami vznikli v čase stavby nového domu poškodených,
pričom nejde o ojedinelý konflikt. Obžalovaný obvinil svedka, že svedok ho chcel zastreliť. Nepríjemnosti
svedkovi spôsoboval obžalovaný údajne aj tým, že ho začal udávať po všelijakých úradoch, keďže
svedok je živnostník, stále mal nejaké kontroly, pričom na oznámeniach, ktoré viedli k spomínaným
kontrolám bolo meno obžalovaného. Podľa názoru svedka, takéto šikanózne konanie je motivované

snahou získať majetok. Podľa svedka v minulosti obžalovaný na sporný pozemok mohol kedykoľvek
vstúpiť, ale mal svoju časť, kde si sadil a starí rodičia mali svoju časť, kde si sadili. Aktívne spornú
časť neužíval. Svedok dosvedčil, že boli vykonávané meračské práce, ktoré objednal poškodený. K
trestnému oznámeniu týkajúceho sa nedovoleného ozbrojovania svedok uviedol, že to začalo tak, že
deti od susedov prišli na pozemok obžalovaného na višne, obžalovaný na nich kričal, keďže medzi

deťmi, bol jeden chlapec chorý na srdce, tak svedok vyšiel vonku a dohováral obžalovanému, aby na
nich nekričal, následne svedok bol obžalovaným obvinený, že mal pri sebe zbraň a že sa obžalovanému
vyhrážal. Pravda je taká, že svedok bol na okne na druhom poschodí, v rukách nemal nič, povedal len
niečo v tom zmysle, že prečo kričí po deťoch a prečo to nepovie dospelým. Podľa svedka, obžalovaný
si nemohol myslieť, že vybetónovaná časť pozemku patrí jemu, pretože až keď sa vymeriaval svedkov

dom, kataster omylom pripísal spornú časť pozemku obžalovanému, potom kataster vykonal opravu,
v ktorej obžalovanému všetko vysvetlil a navyše ešte predtým obžalovaný chcel prepísať pozemok na
poškodených, avšak k prepisu nedošlo, lebo požadoval za pozemok cenu 10 000 eur.

Výpoveď svedkyne súd hodnotí ako dôveryhodnú a presvedčivú, napriek tomu, že ide o osobu, ktorá

má blízky vzťah s poškodenými. Bez zistenia ďalších skutočností, ktoré by vyvracali resp. spochybňovali
svedkom uvádzané skutočnosti, nemožno mať pochybnosti o účelovosti či tendenčnosti jeho výpovede.

Svedok G.. Q. C. pred súdom uviedol, že presne si už nepamätá, ako meranie prebiehalo, ale bolo
vykonané v roku 2010 na základe ústnej objednávky p. Gábora, ktorý chcel stavať ploť, ale nepoznal

hranice pozemku. Svedok pri vytyčovaní hranice pozemku vychádzal z údajov katastra, z katastrálnej
mapy, ktoré boli záväzné aj pre geodetov, takže spôsob vytýčenia hranice prebehol tak, že lomové body
z katastra v súradniciach GPS sa preniesli do terénu, skontrolovali sa identické body, pričom susedné
ploty sedeli. Vytýčili teda hranicu u p. Gábora, ale v prednej časti naďabili na problém, že v prednej časti
pozemku p. L. je susedov dom na jej pozemku. Svedok uviedol, že pri vypisovaní protokolu z vytyčovania

zapísal meno podľa parcelného čísla, potom to opravil, lebo zapísal vlastníka inej parcely. To bola jediná
oprava celého náčrtu. A tento opravený náčrt si objednávateľ p. L. neprevzal.

Výpoveď svedka súd hodnotí ako dôveryhodnú a presvedčivú, neboli zistené žiadne obsahové alebo
logické rozpory.

Ako svedok bola vypočutá G.. N. O., ktorá uviedla, že v r. 2011 pracovala ako riaditeľka správy katastra
Košice- okolie, nepamätala sa či v danom roku prišla do kontaktu s obžalovaným, lebo prichádzala do
kontaktu s mnohými ľuďmi, ktorých prijímala, ak mali nejaký problém. Podľa svedkyne ľudia vyhľadávajú
správu katastra, aby si preverili stav svojho majetku, či boli vykonané zmeny, hľadajú majetky, avšak nie

vždy, keď je nejaký problém vyhľadávajú riaditeľa. Svedkyni bolo predložené geometrické zameranie z
č. l. 140 a bola jej prečítaná výpoveď obžalovaného z hlavného pojednávania. Napriek tomu, svedkyňa
si nevedela spomenúť na takýto prípad. Svedkyňa pripustila, že mohli v takomto prípade nahliadnuť do
zbierky listín, avšak táto nie je verejne prístupná a nahliadať môže iba vlastník. Svedkyňa uviedla, že
ak malo dôjsť k zmene v r. 1997, muselo prebehnúť konanie o povolení vkladu. Spomenula si, že v

čase jej pôsobnosti vo funkcii riaditeľky začali spisy ohľadom ukončených vkladových konaní odsúvať do
centrálnehoarchívudoLiptovskéhoMikuláša.Ďalejsvedkyňavysvetlila,žezkaždejlistinysavyhotovujú
2 rovnopisy, kde jeden je založený do zbierky listín a druhý je v spisovom obale. To znamená, že ak
k zmene došlo v roku 1997, tak v roku 2011 bol predmetný spis ešte na správe katastra. Svedkyňa sinevedela spomenúť, či v priebehu rozhovoru s obžalovaným, bola spomenutá nejaká falošná listina.
Svedkyňa pripustila, že v obdobných prípadoch, sa stránky odkazujú, aby sa so svojim problémom
obrátili na súd, čo je najlepšie urobiť, ak riaditeľ správy katastra nemá právomoc vyriešiť ich problém.

Svedkyňa uviedla, že kataster sa nezaoberá otázkou pravosti listín, pretože pokiaľ ide o podpis overený
notárom, kataster to nemôže skúmať, alebo nebrať do úvahy.

Výpoveď danej svedkyne súd hodnotí ako dôveryhodnú a presvedčivú, svedkyňa vypovedala
presvedčivo bez obsahových alebo logických rozporov.

Boli vykonané aj listinné dôkazy, konkrétne oznámenie obce O. E. zo dňa 19.10.2004, predložené
obhajobou na HP dňa 6.2.2015 č. l. 344, čestné vyhlásenie doručené splnomocnenkyňou dňa 4.2.2015 z
č. l. 331, pokus o zmier doručené splnomocnenkyňou dňa 4.2.2015 z č. l. 332, potvrdenie obce doručené
splnomocnenkyňou dňa 4.2.2015 z č. l. 333. Ďalej boli vykonané aj listinné dôkazy, ktoré tvoria obsah
vyšetrovacieho spisu, a to konkrétne bol oboznámený vytyčovací náčrt z č. l. 86 - 89, bola prečítaná

správa z katastra Košice - okolie z č. l. 117-169, notárska zápisnica čl. 168-169, správa z obce z čl.
170 - 175, pokus o zmier z č. l.176, výpis uznesenia obecného zastupiteľstva zo dňa 23.9.2010 č.
l. 177, charakteristika z obce O. E. z č. l. 215. Z listinných dôkazov zabezpečených počas hlavného
pojednávania súd prečítal odpoveď správy katastra na dožiadanie súdu z č. l. 254- 323, odpis registra
trestov z č. l. 345 a trestný spis tunajšieho súdu sp. zn. 6 T 13/2012.

Z týchto listinných dôkazov má súd za nepochybne preukázané, že pôvodnými spoluvlastníkmi parcely
č. 313 vo výmere 1502 m2 boli Ľ. W. H.. XXXX Y. G. W. H.. G., každý v 1. Dňa 11.2.1987 pôvodní
vlastníci odpredali kupujúcemu - ČS štátu časť parcely č. 313, odčlenenej geometrickým plánom č.
243-3602-27-84 ako parcelu č. 309/4 o výmere 293 m2, teda vo vlastníctve im ostalo len 1209 m2. Dňa

29.11.1991 pôvodní vlastníci darovali okrem iných nehnuteľností aj parcelu č. 313 vo výmere ale len
1001 m2 do výlučného vlastníctva obžalovaného. Rozhodnutím Správy katastra č. X 468/2007/And zo
dňa 19.7.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.8.2007 bola výmera parcely č. 313/1 opravená
na výmeru 1296 m2 z dôvodu, že bol zistený nesúlad medzi súborom popisných informácii a súborom
geodetických informácii. Rozhodnutím Správy katastra č. X 247/2010/And zo dňa 21.6.2010, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 12.7.2010 bola vytvorená nová parcela č. 313/4 vo výmere 220 m2 a na
parcele 313/1 sa výmera znížila z 1296 m2 na 1076 m2. V odôvodnení tohto rozhodnutia je vysvetlené,
že pôvodní vlastníci z parcely 313 nielen že odpredali ČS. štátu časť parcely pod parc. č. 309/4 o výmere
293 m2, ale navyše dňa 9.9.1987 bola z parcely č. 313 vyvlastnená časť, odčlenená geometrickým
plánom č. 243-3602-106-87 o výmere 208 m2. Bohužiaľ v čase spracovania geometrického plánu

243-3602-106-87, neboli ešte v katastri nehnuteľností zapísané zmeny vyplývajúce z prevodu časti
parcely 313 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.2.1987, čo vysvetľuje to prečo v geometrickom pláne č.
243-3602-106-87 je parcela 313 uvádzaná vo výmere 1502 m2, hoci správne by mala mať len vo výmere
1209 m2. Teda ak by všetky zápisy v katastri nehnuteľností boli vykonané správne, po všetkých oboch
odčleneniach pôvodná parcela č. 313 mala mať výmeru 1001 m2. Tento objektívne správny stav parcely

č. 313 správne zachytil štátny notár JUDr. Pavlík pri vyhotovovaní darovacej zmluvy zo dňa 29.11.1991.
V roku 2007 kataster nehnuteľností zistil rozpor medzi súborom popisných a geodetických informácii,
avšak tento rozpor nesprávne odstránil, keď len o chýbajúce m2 zvýšil výmeru pôvodnej parcely na
1296m2.Nápravutohtonesprávnehospôsobuodstráneniainakobjektívneexistujúcehorozporuvlastne
dosiaholkatasternehnuteľnostítým,ževytvorilparcelu313/4,ktoráprávnevzniklaprevodomnazáklade

kúpnej zmluvy zo dňa 11.2.1987 a súčasne pochopiteľne znížil výmeru parcely č. 313/1 na 1076 m2.
Ďalší osud parcely 313/4, o výmeru ktorej obžalovaný bojuje a považuje ju za súčasť svojho vlastníctva
bol pochopiteľne taký, že ako vlastník tejto parcely sa zapísala obec O. E., ktorá na základe uznesenia
obecného zastupiteľstva obce O. E. N. dňa 23.9.2010 predala predmetnú parcelu č. 313/4 poškodeným
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.2010.

Podľa § 277 ods. 2 Tr. por. súd odmietol vykonať dôkaz
- čítanie lekárskej správy z č. l. 105-107
- správa zo sociálnej poisťovne, UPSVaR z č. l. 108 - 116
- rozhodnutia z čl. 178-210.Zhodnotením všetkých vykonaných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti súd konštatuje, že pokiaľ ide
o výpoveď obžalovaného, obžalovaný popiera spáchanie trestného činu, z ktorého ho viní obžaloba v
celom rozsahu.

Pokiaľ ide o trestné oznámenie podané obžalovaným dňa 19.8.2011, ktoré podal na poškodených
z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu týkajúceho sa nadobudnutia parcely č.
313/4 má súd za preukázané, že obžalovanému v čase podania tohto trestného oznámenia bol
známy celý proces, ktorý predchádzal vzniku danej parcely č. 314/4, ako aj príčiny, pre ktoré vznikli
určité nezrovnalosti vo výmere tejto, ako aj s touto parcelou súvisiacich parciel, spôsob, akým sa

vyššie uvedené rozpory a nesprávnosti odstránili a akým spôsobom sa predmetná parcela dostala do
vlastníctva poškodených. Obžalovanému bolo doručené rozhodnutie správy katastra č. X 247/2010/
And zo dňa 21.6.2010, z odôvodnenia ktorého sa mohol zrozumiteľným a jasným spôsobom dozvedieť
o pochybení katastra, o tom ako sa toto pochybenie odstránilo a aký je výsledok rozhodnutia správy
katastra. Vychádzajúc z prezumpcie správnosti rozhodnutia správneho orgánu, nebol priestor na to, aby
obžalovaný mohol mať pocit o podvodnom konaní poškodených minimálne do momentu právoplatnosti

rozhodnutia správy katastra č. X 247/2010/And zo dňa 21.6.2010 . Obžalovaný nenamietal proti tomuto
rozhodnutiu a jeho dôvodom ani podaním odvolania a ani domáhaním sa preskúmania rozhodnutia
súdom, hoci bol o tom riadne poučený, ako to vyplýva z obsahu citovaného rozhodnutia na č. l. 139.
Obdobne ani v ďalšom období, keď obec ako vlastník predmetnej nehnuteľností previedla danú parcelu
na poškodených, nemal obžalovaný žiaden dôvod nadobudnúť podozrenie zo spáchania podvodného

konania zo strany poškodených. Obžalovaný odôvodňoval podanie trestného oznámenia tým, že v júni
2011 zistil na správe katastra, že nie je vlastníkom danej parcely, čo údajne riešil s riaditeľkou správy
katastra, kde pri nahliadnutí do listín, s ktorými disponovala správa katastra videl 2 listiny, o ktorých
pravosti mal údajne pochybnosti a to konkrétne nejaká listina z roku 1997 alebo roku 1991, na ktorej
boli podpisy jeho, v tom čase už nebohého, otca a podpis jeho matky, ktorá bola negramotná a tiež

objednávka na geodetické práce z roku 2007, na ktorej bol podpis obžalovaného a jeho manželky,
pričom obžalovaný žiadnu objednávku nepodpisoval a teda podpisy museli byť falošné. Súd preveril
túto obhajobu obžalovaného tým, že vypočul svedkyňu Ing. O.ú, ktorá v roku 2011 vykonávala funkciu
riaditeľky správy katastra a tiež si vyžiadal z príslušnej správy katastra fotokópie všetkých listín
týkajúcich sa parcely č. 313, najmä však listín z roku 1997 alebo 1991, na ktorých by mali byť podpisy

rodičov obžalovaného a tiež objednávku na geodetické práce z roku 2007 podpísanú obžalovaným a
jeho manželkou. Z výpovede svedkyne sa nepodarilo jednoznačne preukázať tvrdenia obžalovaného.
Svedkyňa si nepamätala na konkrétne stretnutie s obžalovaným, dôvodom čoho môže byť množstvo
stránok, ktoré ako vypovedala samotná riaditeľka prijímala, pričom každá stránka mala nejaký problém,
pretosistretnutiesobžalovanýmjednoduchosvedkyňacelkomodôvodnenenemuselapamätať,čovšak

nevylučuje, že k takémuto stretnutiu nemohlo dôjsť resp. že nedošlo. Správa katastra vyhovela žiadosti
súdu a dňa 28.11.2014 doručila súdu vyžiadané listiny. Medzi zabezpečenými listinami sa však nenašla
žiadna taká listina, o ktorých obžalovaný vypovedal.
Nepreukázanie existencie týchto listín vylučuje to, aby obžalovaný mal nejaký relevantný dôvod
nadobudnúť podozrenie zo spáchania podvodu týkajúceho sa predmetnej parcely.

V tomto smere súd dodáva, že nie je celkom jasné, čo viedlo obžalovaného k tomu, aby vôbec v
júni 2011 išiel na správu katastra zisťovať kto a akým spôsobom sa stal vlastníkom danej parcely,
pretože jeho posledný poznatok mal byť, že vlastníkom tejto parcely je obec, čo musel vedieť, keďže
mu bolo doručené rozhodnutie správy katastra č. X 247/2010/And zo dňa 21.6.2010 resp. mohol
vedieť ešte o uznesení obecného zastupiteľstva zo dňa 23.9.2010, ktorým sa schválil predaj pozemku

poškodeným. Súd nechápe aký mal obžalovaný dôvod ísť na správu katastra pátrať po tom, kto a ako
sa stal vlastníkom danej parcely. Pokiaľ by takýmto dôvodom mala byť len nespokojnosť obžalovaného
spočívajúca v tom, že obžalovaný bol presvedčený, že práve on má byť vlastníkom danej nehnuteľností
a pri stretnutí s riaditeľkou správy katastra, ho táto sama usmernila, že je potrebné podať trestné
oznámenie, tak v tomto smere súd poukazuje na to, že z výpovede svedkyne vyplynulo, že v prípade,

ak riaditeľka nevedela v rámci svojej právomoci poskytnúť pomoc jednotlivým osobám, odkazovala
nespokojné stránky na súd, teda nie na podávanie trestného oznámenia. Ak by sme aj pripustili obhajobu
obžalovaného, že riaditeľkou bol usmernený, aby si zobral advokáta a podal trestné oznámenie, treba
zdôrazniť, že obžalovaný objektívne nemal žiadny dôkaz o existencii podvodného konania a tiež ani
dôkaz, aby podával trestné oznámenie práve na poškodených. Je potrebné dodať, že presvedčenie

obžalovaného, že práve on je resp. má byť skutočným vlastníkom predmetnej nehnuteľností nebolo
predmetom skúmania súdu.
Súd sa snažil na základe vykonaného dokazovania spoznať a ozrejmiť aj to, ako sa fakticky parcela
č. 313 užívala, aký vzťah k tejto parcele a k jej jednotlivým častiam mali obžalovaný a poškodený, abysúd mal predstavu o tom, čo obžalovanému muselo alebo mohlo byť známe pokiaľ ide o rozdelenie
danej parcely, priebehu jej hranice spôsobu užívania a pod. a to za účelom, aby súd mohol posúdiť, čo
mohlo,resp.nemohloviesťobžalovanéhokpodozreniuzpodvodnéhokonaniapoškodených.Vžiadnom

prípade nebolo snahou súdu rozhodnúť o tom, či obžalovaný je alebo nie je vlastníkom danej parcely,
nakoľko to nebolo predmetom konania v danom konaní. Súd posudzoval len to, či obžalovaný lživo t. j.
úmyselne v rozpore s tým, čo nepochybne vedel obvinil poškodených zo spáchania trestného činu resp.
či mal nejaký relevantný dôvod na podozrenie z podvodného konania.

Súd uzatvára, že nebolo dôkazne preukázané, že by obžalovaný mal nejaký dôvod k podozreniu,
že došlo v danom prípade k nejakému podvodnému konaniu, na základe ktorého sa poškodení stali
vlastníkmi predmetnej parcely. Teda ak podával predmetné trestné oznámenie robil tak bez toho, aby
mal skutočne odôvodnené podozrenie a teda v rozpore s tým čo mu bolo známe a teda lživo iného
obvinil. Pre trestnosť činu v zmysle § 345 ods. 1 Trestného zákona sa vyžaduje, aby páchateľ tak činil v
úmysle privodiť trestné stíhanie inému. Vzhľadom na rozumovú a intelektuálnu úroveň obžalovanému,

mu muselo byť nepochybne známe, že týmto trestným oznámením nevyhnutne privodí poškodeným
trestne stíhanie. Motív privodiť poškodeným trestné stíhanie, ako určitú formu nepríjemností totiž zapadá
aj do celkového vzťahu medzi obžalovaným a poškodenými, medzi ktorými existujú dlhodobo narušené
vzťahy, o čom svedčí vyjadrenie starostu obce O. E. na č. l. 171, z ktorého vyplýva, že obžalovaný je
osobou, ktorá vyvoláva hádky a píše rôzne ohovárania na štátne inštitúcie a policajné orgány, ktoré

nemá nijako podložené, dokonca 3 x sa dostal do sporu aj so starostom obce.

Pokiaľ ide o trestné oznámenie obžalovaného zo dňa 29.6.2011 obžalovaný uviedol, že sa mu zdalo, že
D. L. mladší mal v ruke zbraň, vysvetlil aj prečo uveril tomuto svojmu zdaniu, pretože v minulosti mu mal
D. L. starší ukázať nejakú zbraň, obžalovaný ju aj držal v ruke. Od tohto roku už danú zbraň nevidel.

Je pravda, že podal trestné oznámenie, na základe ktorého potom bolo začaté trestné stíhanie. Súd
pre bližšie oboznámenie sa s danou trestnou vecou si dal pripojiť trestný spis vedený na tunajšom súde
pod sp. zn. 6 T 13/2012. Z uvedeného spisu bolo zistené, že skutočne na základe trestného oznámenia
obžalovaného zo dňa 29.6.2011 bolo dňa 27.7.2011 začaté trestné stíhanie pre zločin nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona a prečin nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, pričom v tomto konaní bolo dňa 18.11.2011
vznesené obvinenie proti D. L. ml. (r. 1975), ale len pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1 Trestného zákona a pre tento prečin bola na menovaného dňa 20.1.2012 podaná aj obžaloba,
vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 6 T 13/2012. V prípravnom konaní bola dňa 28.9.20211 vykonaná
aj domová prehliadka v dome poškodeného D. L. X.. (H.. XXXX) a u D. L. P.. (H.. XXXX) za účelom

nájdenia nelegálne držanej zbrane, avšak s negatívnym následkom. Vec bola prejednaná aj na súde s
tým, že obžalovaný D. L. P.. (XXXX) bol spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo dokázané, že sa
skutok stal. V danom príde dôvodom podania trestného oznámenia podľa obžalovaného bola obava o
svoj život a zdravie. Teda obžalovaný podával trestné oznámenie len na základe určitého subjektívneho
vnímania reality, keď sa mu zdalo, že D. L. P.. (H.. XXXX) dáva ruku dozadu za pás, kde obžalovaný

videl zbraň, čiernu krátku guľovú pravdepodobne pištoľ a tiež aj pre nebezpečné vyhrážanie. V konaní
pred súdom, obžalovaný už nebol taký presný vo výpovedi, keď uvádzal len, že potom čo D. L. P.. (H..
XXXX) sa mu mal nebezpečne vyhrážať, vošiel D. L. P.. (H.. XXXX) do izby, asi po minúte sa vrátil
späť a niečo držal v ruke za chrbtom. Obžalovaný usúdil, že by mohlo ísť o zbraň, nakoľko údajne
vedel, že D. L. X.. (H.. XXXX) mal v minulosti v držbe zbraň. Napokon súd v danej veci rozhodol

tak, že E. D. L. P.. (H.. XXXX) spod obžaloby oslobodil, to znamená, že nebezpečné vyhrážanie, pre
ktoré bola podaná obžaloba sa jednoznačne a nepochybne nepreukázalo. Teda trestné oznámenie
podávané obžalovaným sa v konečnom dôsledku nepreukázalo do takej miery, aby bola vyslovená
vina a pokiaľ ide o podozrenie z nedovoleného ozbrojovania vykonané dokazovanie v prípravnom
konaní neposkytovalo dostatočne odôvodnený záver ani pre podanie obžaloby prokurátorom pre tento

trestný čin. Vykonaným dokazovaním sa nepodarilo jednoznačne preukázať, že by obžalovaný nemohol
mať hoc aj mylné zdanie, že D. L. ml. mal v ruke zbraň. Inak povedané súd nemal žiaden dôkaz,
na základe ktorého by mohol dospieť k záveru, že obžalovaný dňa 29.6.2011, keď podával trestné
oznámenie musel jednoznačne a nepochybne vedieť, že D. L.Á. ml. nemal zbraň a napriek tomu
podával trestné oznámenie, v ktorom vyslovil takéto podozrenie. Išlo len o subjektívne vnímanie

danej situácie obžalovaným, ktoré až dodatočne na základe domovej prehliadky a ďalších vykonaných
dôkazov dospelo k určitým objektívnym zisteniam, ktorými sa toto subjektívne vnímanie obžalovaného
nepreukázalo dostatočne do tej miery, aby bolo možné konštatovať, že skutok sa stal. Na základe
uvedeného súd dospel k záveru, že bez toho, aby bolo nejako objektívne preukázané, že obžalovanýmusel vedieť, že D. L. ml. v danej chváli žiadnu zbraň nemá, nemožno urobiť záver, že podaním
daného trestného oznámenia, obžalovaný lživo t.j. v rozpore so skutočnosťou, ktorá mu bola v čase
podávania trestného oznámenia známa, poškodených obvinil. Čo sa týka nebezpečného vyhrážania,

podľa výpovede obžalovaného Milana Baloga bol pri ňom len D. L. P.. (H.. XXXX) a svedkyňa Y. L..
Podľa D. L.W. P.. (H.. XXXX) pri skutku boli jeho sestry, mama, mamina sesternica a manželka. Tieto
osoby, ktoré mali byť pri skutku ako svedkovia aj boli predvolané na súd v procesnom postavení svedka,
avšak využili svoje zákonné právo a nevypovedali. Teda v konaní 6 T 13/2013 bola dôkazná situácia
ohľadnenebezpečnéhovyhrážaniataká,žeobžalovanýD.L.P.(H..XXXX)popieralvyslovenievyhrážok

a naopak poškodený P. W. ho usvedčoval, čo sa procesne charakterizuje ako „tvrdenie proti tvrdeniu“,
čo bez existencie ďalšieho podporného dôkazu, najčastejšie vedie k uplatneniu procesnej zásady „in
dubio pro reo“ a teda takýto dôkazný stav zväčša nepostačuje na vyslovenie viny. Teda na vyslovenie
viny to nestačí, avšak neznamená to, že nebezpečné vyhrážky objektívne neboli, len sa ich nepodarilo
dôkazne preukázať do tej miery, aby bolo možné vysloviť vinu obžalovaného D. L. P.. (H.. XXXX). Preto
ani pokiaľ ide o nebezpečné vyhrážanie, nie je možné objektívne povedať, že neboli a preto podané

trestné oznámenie bolo nevyhnutne lživé.

Vzhľadom na vzájomné vzťahy medzi obžalovaným a poškodenými a ich rodinou, motív privodiť
poškodeným neodôvodené trestné stíhanie, ako určitú formu znepríjemňovania života a šikanovania, by
aj bolo možné vidieť, avšak bez náležitého preukázania práve „lživého obvinenia“ nie je možné uznať

vinu obžalovaného. Preto súd uzatvára na základe vzájomného vyhodnotenia všetkých vykonaných
dôkazov, že je nepochybné, že skutok sa stal t. j. že obžalovaný podal na poškodených trestné
oznámenie, avšak skutok nie je trestným činom, pretože sa nepodarilo preukázať, že tak robil vedome
a úmyselne uvádzal lživé skutočnosti, aby im privodil trestné stíhanie, pretože práve vyššie uvedené
subjektívne vnímanie celej situácie obžalovaným, ktoré zase nevyznieva až tak absurdne, aby sme

ho mohli kategoricky považovať za nemožnosť, nebolo dôkazne vyvrátené. Z tohto dôvodu súd
obžalovaného pre tento skutok spod obžaloby prokurátora oslobodil.

Na základe vyššie uvedeného vyhodnotenia dôkazov jednotlivo ale aj v ich vzájomných súvislostiach
má súd za dokázané, že skutok zo dňa 19.8.2011 sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti

tohto rozsudku, tohto skutku sa dopustil obžalovaný a ide o trestný čin. Pokiaľ ide o skutok zo dňa
26.6.2011 tento sa stal, avšak nie je trestným činom a pre tento skutok súd obžalovaného spod obžaloby
prokurátora v zmysle § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodil.

Obžalovaný podľa názoru súdu naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krivého obvinenia podľa

§ 345 ods. 1 Tr. zákona, pričom išlo jednoznačne o úmyselné zavinenie vo forme priameho úmyslu podľa
§ 15 písm. a) Tr. zákona.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd bral do úvahy spôsob spáchania skutku, význam spôsobeného
následku, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.

Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý súd podriadil pod skutkovú podstatu
prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zákona, pričom vykonaným dokazovaním neboli zistené
žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty tohto trestného
činu. Preto v danom skutku súd vidí spôsob spáchania činu, ktorý sa nevymyká z bežného rámca

základnej skutkovej podstaty trestného činu, pričom obžalovaný zasiahol neprípustným spôsobom do
pokojného života poškodených do ich práv a cti, v dôsledku čoho, boli poškodené osoby vypočúvané
policajným orgánom a na ochranu svojich oprávnených záujmov využili poskytnutie právnej pomoci od
advokátky JUDr. Y.j, v dôsledku čoho im vznikli finančné náklady, ktoré boli vyčíslené vo výške 200 €
na č. l. 346.

Pri posudzovaní osoby páchateľa, jeho pomerov a možností jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr.
zákona sa súd opieral o nasledujúce, na hlavnom pojednávaní prečítané listinné dôkazy:
· správa z obce z č. l. 170 - 175, z ktorej vyplynulo, že obžalovaný je problematickou osobou, vyvoláva
hádky a píše rôzne ohovárania, dokonca sa dostal opakovane do sporu aj so starostom obce,

· odpisu z registra trestov obžalovaného zo dňa 6.3.2015 na č. l. 345, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný
už bol v minulosti dva krát trestne odsúdený, pričom prvýkrát mu bol uložený podmienečný trest
odňatia slobody, ktorý mu bol premenený na nepodmienečný trest a druhý trest, ktorý bol uložený ako
nepodmienečný trest odňatia slobody, avšak tento trest nebol vykonaný, pretože došlo k upusteniu odjeho vykonania. Obe odsúdenia sú ešte z obdobia rokov 1972 - 1973, preto sa na obžalovaného hľadí,
že nebol odsúdený.

Zvykonanýchdôkazovmalsúdzapreukázané,žeobžalovanéhomožnohodnotiťakoosobu,ktorávedie
riadny život bez toho, aby boli preukázané nejaké vážnejšie protispoločenské sklony. Problematické
je jeho spolužitie s poškodenými, v ktorom sa objavujú dlhšiu dobu hádky, osočovania a vyhrážania,
pričomkonanieobžalovanéhovdanomprípadeprekročilomedzebežnýchkonfliktovnarúšajúcichriadne
občianske spolunažívanie a dosiahlo takú mieru závažnosti, že ide o prečin.

Keďže okrem jedného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu z roku 2010, a jednému priestupku
na úseku verejného poriadku z roku 2013 obžalovaný nebol riešený za inú protispoločenskú činnosť
ani obcou, ani iným správnym orgánom, súd uznal ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr.
zákona to, že obžalovaný doteraz viedol riadny život.

Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Preto súd upravoval trestnú sadzbu podľa § 38 ods. 3, ods.

8 Tr. zákona tak, že znižoval hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby (5 rokov) z dôvodu
prevyšujúcich poľahčujúcich okolností o jednu tretinu t. j. o 16 mesiacov. Po úprave súd dostal trestnú
sadzbu v rozpätí od 1 roka do 44 mesiacov.

Vzhľadom k týmto záverom súd rozhodol, že je odôvodnené uložiť podmienečný trest odňatia slobody,

pričom vzhľadom na vek obžalovaného a to že takmer 40 rokov viedol riadny život súd za primeraný
považoval trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby a preto vymeral trest vo výmere
1 roka a so skúšobnou dobou 2 rokov, aby bola zabezpečené dostatočne dlhá doba, po ktorú by
na obžalovaného pôsobila hrozba nepodmienečného trestu, aby sa mohlo dosiahnuť predovšetkým
výchovné pôsobenie a individuálna prevencia trestu. Za tento čas sa podľa názoru môžu usporiadať

vzájomné vzťahy medzi obžalovaným a poškodenými do tej miery, aby ďalej dokázali spolunažívať v
hraniciach riadneho spolužitia a súčasne bude naplnená ako ochranná tak aj preventívna funkcia trestu.

Čo sa týka nároku poškodených na náhradu škody tu súd konštatuje, že obaja poškodení sa
do konania pripojili a riadne a včas si uplatnili aj nárok na náhradu škody. V závere hlavného

pojednávania splnomocnenkyňa poškodených vyčíslila len škodu spočívajúcu v trovách právneho
zastúpenia poškodeného D. L. v konaní vo veci podvodu vo výške 200 €. Keďže vo vzťahu k poškodenej
nebola vyčíslená výška škody a rovnako tak neboli vyčíslené škody z ďalších uplatnených titulov, súd
rozhodoval len o tomto nároku poškodeného. Súd uznáva opodstatnenosť uvedených trov právneho
zastúpenia poškodeného a považuje za spravodlivé, aby tieto trovy poškodeného znášal obžalovaný.

Preto súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku priznal poškodenému nárok na náhradu škody vo
vyčíslenej výške .
iného lživo obvinil z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia

rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu tre-
ba rozsudok doručiť. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Košice - okolie. O odvolaní rozhoduje
Krajský súd Košice - okolie.