Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. február 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 10Cb/34/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616201434
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1616201434.1

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľa K., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX D. č. XXX., zastúpený
AK Dlhopolec s.r.o., Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO : 36 867 306, proti odporcovi CONTROL.ING,
s.r.o., Gozovská 80/42, 900 55 Lozorno, IČO: 44 878 168, v konaní o neplatnosť uznesenia valného
zhromaždenia, o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Malacky dňa 19.02.2016 sa navrhovateľ domáhal nariadenia
predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť K., nar. XX.XX.XXXX, I. XX., XXX XX D. zdržať
sa uskutočnenia akéhokoľvek právneho úkonu v mene spoločnosti CONTROL.ING, s.r.o., Gozovská
80/42, 900 55 Lozorno, IČO: 44 878 168, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1
v odd. Sro, vl.č. 59710/B, až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V návrhu navrhovateľ uviedol, že odporca je obchodnou spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorej
hodnota základného imania je 5.000 €. Spoločníkmi odporcu sú K., nar. XX.XX.XXXX., ktorého vklad
na základnom imaní predstavuje 2.000 €, t.j. 40%, Michal Janeček, nar. 07.10.1982, ktorého vklad
predstavuje 1.000 €, t.j. 20% a odporca, ktorého vklad predstavuje 2.000 €, t.j. 40 %. Podľa výpisu
z Obchodného registra bol odporca oprávnený konať prostredníctvom dvoch štatutárnych zástupcov

(konateľov), ktorými boli K. a navrhovateľ. Títo bol oprávnení konať v mene odporcu spoločne. V
súčasnosti sú podľa výpisu z obchodného registra za spoločnosť oprávnení konať K. a K..

Navrhovateľ uvádza, že sa dozvedel, že dňa 02.11.2015 o 12.00 hod. sa v sídle odporcu konalo
riadne valné zhromaždenie. Zo zasadnutia tohto valného zhromaždenia bola spísaná zápisnica, podľa
obsahu ktorej sa ho zúčastnili spoločníci odporcu K. a K.. Navrhovateľ sa (podľa obsahu zápisnice)

valného zhromaždenia i napriek riadnemu predvolaniu nezúčastnil. Prítomní spoločníci vzhľadom k
tomu, že disponovali aspoň polovicou všetkých hlasov, na valnom zhromaždení prijali uznesenia,
ktorými predovšetkým odvolali z funkcie konateľa odporcu navrhovateľa a do funkcie konateľa odporcu
vymenovali K.. O tom, že sa konalo valné zhromaždenie a čo bolo jeho obsahom sa navrhovateľ
dozvedel až z Obchodného registra dňa 26.11.2015, ktorý zapísal zmeny zapísaných údajov týkajúcich
sa odporcu. Podrobnosti o konaní valného zhromaždenia sa navrhovateľ dozvedel zo zbierky listín

príslušného registrového súdu. Zvolávanie valného zhromaždenia sa podriaďuje pevným pravidlám.
Valné zhromaždenie zásadne zvolávajú konatelia (§ 128 ods. 1), a to na základe pravidiel upravených
v spoločenskej zmluve. Iba vo výnimočných prípadoch zákon pripúšťa, aby valné zhromaždenie zvolali
spoločníci. Ak spoločenská zmluva neurčuje inak, valné zhromaždenie musí byť zvolané s časovým
predstihom najmenej 15 dní. Spoločenská zmluva odporcu neobsahuje odlišnú úpravu zvolávania
valných zhromaždení spoločnosti, teda zvolávanie valných zhromaždení sa spravuje ustanoveniami

§§ 128 a 129 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ bol v rozhodnej dobe konateľom odporcu, teda
na zvolaní valného zhromaždenia, ktoré sa konalo dňa 02.11.2015, sa nepochybne mal podieľať,predovšetkým termín a program valného zhromaždenia mal (formou pozvánky) oznámiť spoločníkom v
lehote najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Navrhovateľ však valné zhromaždenie nezvolal a nemá
vedomosť o tom, že by ho zvolal druhý konateľ, nakoľko ani ako spoločník na toto valné zhromaždenie

nebol pozvaný a nevedel o ňom.

Za odporcu v súčasnosti koná aj K., nar. XX.XX.XXXX, I. XX, XXX XX D., ktorý bol do funkcie konateľa
vymenovaný celkom zrejme v rozpore so zákonom, teda protiprávne. K. o uvedenej situácií vie, avšak
odmieta s navrhovateľom komunikovať. Preto podľa navrhovateľa vzniká takto hrozba, že konaním K.

za spoločnosť v rôznych súvislostiach môže vzniknúť nenapraviteľný stav, ktorý nebude možné zvrátiť.
Táto hrozba sa nepochybne týka odporcu, v mene ktorého koná aj osoba, ktorá celkom zrejme v jeho
mene oprávnená konať nie je, hoci podľa údajov z Obchodného registra oprávnená konať je. Hrozba
sa nepochybne sa týka aj ďalších tretích osôb, ktorí vstupujú do záväzkových vzťahov s odporcom a
denne je takto produkovaných množstvo absolútne neplatných právnych úkonov. Takto vzniká právna
neistota, ktorej ďalšie vytváranie je potrebné zastaviť. Preto žiada o nariadenie predbežného opatrenia

aj osobe, ktorá nie je účastníkom konania.

Podľa § 102 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), ak treba po začatí
konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho
nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné

opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom
vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. f) O. s. p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi
najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému, než

účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je
poskytnutím dočasnej a provizórnej úpravy právnych pomerov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré
by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným

alebo porušeným právam je však možné poskytnúť len za predpokladu, že súd nebude vykonávať
dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ani nebude prihliadať na všetky procesné
formality, ako je tomu pri riadnom procesnom dokazovaní. Súd pri rozhodovaní o nariadení predbežného
opatrenia predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo
označených navrhovateľom, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého

dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých
skutočností.

Opodstatnenosť nariadenia predbežného opatrenia je daná jednak v prípade potreby dočasne upraviť
pomery medzi účastníkmi konania, ako aj v prípade existencie obavy, že výkon súdneho rozhodnutia

v budúcnosti bude ohrozený, pričom uvedené dva druhy predbežných opatrení sa líšia v niektorých
osobitných podmienkach, ktoré musí podaný návrh spĺňať. Vzhľadom na tvrdenia navrhovateľa v návrhu
na nariadenie predbežného oparenia je nepochybné, že navrhovateľ sa domáha nariadenia
predbežného opatrenia za účelom zabezpečenia dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Vo
vzťahuktaktovymedzenémudruhupredbežnéhoopatreniabudesúdskúmaťopodstatnenosťpodaného

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu,
ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej.Vzhľadom na čiastočné prelomenie zásady rovnosti účastníkov a jednostrannosť predložených dôkazov,
čo je však odôvodnené osobitou povahou a účelom predbežného opatrenia, musí súd starostlivo
zisťovaťsplnenievšetkýchzákonomstanovenýchpredpokladov,potrebnýchnanariadeniepredbežného

opatrenia. Základnou podmienkou pre vydanie akéhokoľvek súdneho rozhodnutia, nevynímajúc
nariadenie predbežného opatrenia, je súlad obsahu rozhodnutia s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi
a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaný výrok predbežného
opatrenia nesmie obmedzovať žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu. Súd je preto povinný
skúmať, či nariadením predbežného opatrenia alebo jeho účinkami nedochádza k porušovaniu alebo

obchádzaniu právnych predpisov. Len za predpokladu, že sú v konkrétnom prípade rešpektované všetky
relevantné ústavné princípy, pristúpi súd k hodnoteniu ďalších podmienok, medzi ktoré patrí tvrdenie
a osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi navrhovateľom a subjektom, ktorý
má byť predbežným opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo
práva navrhovateľa, pre ktoré požaduje dočasnú ochranu. Na nariadení predbežného opatrenia ako na
vydaní každého súdneho rozhodnutia musí existovať právny záujem. Právny záujem v prípade návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia poskytujúceho dočasnú úpravu pomerov účastníkov sa prejavuje
skutočnou potrebou navrhovanej úpravy, ktorou sa dosiahne a dočasne zabezpečí účel sledovaný v
základnom konaní. Nevyhnutnou je taktiež všeobecná požiadavka, aby sa nariadením predbežného
opatrenia medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav, a to pre prípad, že by poskytnutá dočasná
ochrana nemala oporu v konečnom rozhodnutí vo veci samej. V neposlednom rade, obmedzenie

subjektu, proti ktorému predbežné opatrenie smeruje, musí zodpovedať miere porušenia alebo
ohrozenia práva navrhovateľa, teda účinky predbežného opatrenia nesmú neprimeraným spôsobom
zasiahnuť do právnych vzťahov účastníkov. Všetky uvedené podmienky sú usporiadané kumulatívne,
preto v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je možné návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia vyhovieť.

Z vyššie uvedeného výkladu podmienok nevyhnutných pre nariadenie predbežného opatrenia vyplýva,
že skúmaniu obsahu konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi konania predchádza posúdenie
súladu navrhovaného spôsobu úpravy právnych pomerov s právnymi predpismi, ako
primárnej požiadavky úspešného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Po oboznámení sa

s obsahom tvrdení navrhovateľa súd dospel k záveru, že podaný návrh na nariadenie predbežného
opatrenia uvedenú požiadavku nespĺňa.

Podľa§19aods.1Občianskehozákonníka:Spôsobilosťprávnickejosobynadobúdaťprávaapovinnosti
môže byť obmedzená len zákonom.

Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach
robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo
zákonom(štatutárne orgány).

Podľa § 13 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo
za ňu koná zástupca.

Podľa § 133 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac
konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak

spoločenská zmluva neurčuje inak. Obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva
alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.

Podľa § 27 ods. 1, 3, 6 Obchodného zákonníka obchodný register je verejný zoznam zákonom
ustanovených údajov (ďalej len "zapísané údaje"), ktorého súčasťou je zbierka zákonom ustanovených

listín (ďalej len "zbierka listín"). Zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia.
Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje, je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo
zverejnené oznámenie o uložení listín do zbierky listín. To neplatí, ak zapísaná osoba
preukáže,žetretiaosobaotýchtoúdajochalebooobsahulistínvedela.Zapísanáosobasavšaknemôže
na tieto údaje alebo obsah listín odvolávať voči tretím osobám do 15 dní odo dňa ich zverejnenia, ak

tretie osoby preukážu, že o nich nemohli vedieť.

Od zverejnenia zápisu štatutárneho orgánu alebo jeho členov do obchodného registra sa zapísaná
osoba nemôže voči tretím osobám domáhať porušenia právnych predpisov, spoločenskej zmluvy alebostanov pri voľbe alebo vymenovaní štatutárnych orgánov alebo ich členov okrem prípadu, že sa
preukáže, že tretia osoba o ich porušení vedela.

Obchodná spoločnosť CONTROL.ING, s.r.o. je právnická osoba, ktorá okamihom svojho vzniku
(zápisom do obchodného registra) nadobúda právnu subjektivitu, t.j. spôsobilosť na práva a povinnosti,
ako aj spôsobilosť na právne úkony. Realizácia uvedených základných vlastností právnických osôb sa
prejavuje ich konaním navonok voči tretím osobám, ktoré v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným
zabezpečuje štatutárny orgán pozostávajúci z jedného alebo viacerých konateľov, ktorí sú oprávnení

konať za spoločnosť každý samostatne, ak spoločenská zmluvy neurčuje inak. Z aktuálneho výpisu
z obchodného registra obchodnej spoločnosti vyplýva, že na podnikaní spoločnosti sa aktuálne
zúčastňujú spoločníci K., ktorého vklad na základnom imaní predstavuje 2.000 €, t.j. 40%, K.X., ktorého
vklad predstavuje 1.000 €, t.j. 20% a navrhovateľ (v návrhu neprávne uvedené odporca), ktorého vklad
predstavuje 2.000 €, t.j. 40 %. Konateľmi oprávnenými za spoločnosť konať a spoločnosť zastupovať
sú K. a K., obaja spoločne. Vychádzajúc z princípu tzv. materiálnej publicity údajov zapísaných v

obchodnom registri, v zmysle ktorého zápis v obchodnom registri zásadne zodpovedá skutočnému
stavu, môže odporca realizovať svoju spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti
výlučne prostredníctvom spoločného konania označených dvoch štatutárnych orgánov. Akékoľvek
obmedzenie tejto spôsobilosti môže nastať iba v súlade s ustanovením § 19a Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti môže byť obmedzená

len zákonom a osobitne v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným, aj v zmluva alebo valné
zhromaždenie spoločnosti môže obmedziť konateľské oprávnenie, a to len v rámci vnútorných vzťahov
spoločnosti, bez účinkov týchto obmedzení voči tretím osobám.

V prípade, že by súd návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel a pozastavil

by jednému z konateľov - K. (tretej osobe, ktorá nie je účastníkom konania) výkon funkcie konateľa
obchodnej spoločnosti odporcu zákazom vykonávať právne úkony za spoločnosť, došlo by na základe
súdneho rozhodnutia k obmedzeniu spôsobilosti spoločnosti na právne úkony. Uvedený postup súdu
by bol nepochybne v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a prakticky paralyzoval
fungovanie a podnikanie odporcu.

Analogicky súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 2 Obo 96/2002 (publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/2002), podľa
ktorého uloženie zákazu konateľovi spoločnosti podať návrh na zápis prevodu obchodného podielu
do obchodného registra, by znamenalo obmedzenie konateľského oprávnenia jediného štatutárneho

orgánu spoločnosti. Konateľ je pritom zo zákona oprávnený na všetky právne úkony týkajúce sa
činnosti a podľa § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka obmedziť jeho konateľské oprávnenie môže iba
spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie (teda nie súd), a aj to bez účinnosti voči tretím osobám.
Napriek skutočnosti, že citované rozhodnutie sa týka obmedzenia pôsobnosti jediného štatutárneho
orgánu spoločnosti, je podľa názoru súdu primerane aplikovateľné aj v prejednávanej veci, v

ktorej vykonáva funkciu štatutárneho orgánu ešte ďalší konateľ okrem osoby, ktorej má súd obmedzenie
uložiť, pričom zapísaní konatelia majú povinnosť konať spoločne. Táto situácia nič nemení na zistení,
že dochádza k obmedzeniu konateľského oprávnenia, a to spôsobom odporujúcim platnej právnej
úprave. Za potrebné považuje súd uviesť aj skutočnosť, že i prípadné nariadenie navrhovaného
predbežného opatrenia by nemalo vplyv na zápis údajov odporcu v obchodnom registri, ktorého zmenu

je možné dosiahnuť len rozhodnutím samotnej spoločnosti, ktoré bude prijaté v súlade so zákonom a
spoločenskou zmluvou.

S poukazom na zistený rozpor navrhovanej dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov so zákonom,
súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Ďalej je potrebné zdôrazniť, že povinnosťou navrhovateľa predbežného opatrenia je nielen tvrdiť,
ale aj osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o potrebe a opodstatnenosti nariadenia
navrhovaného obmedzenia. Uvedenú povinnosť musí navrhovateľ splniť aspoň v limitovanom
rozsahu zodpovedajúcom osvedčeniu, teda v rozsahu, že sa jeho tvrdenia javia súdu ako nanajvýš

pravdepodobné. Navrhovateľ nepreukázal ani v požadovanej rovine osvedčenia porušenie alebo
ohrozenie svojich práv konkrétnym konaním konateľa K. (akých konkrétnych a v akej intenzite), ktoré
by vyžadovalo poskytnutie dočasnej ochrany formou nariadenia predbežného opatrenia. Spoľahlivosť
tvrdenia navrhovateľa preto nie je na úrovni osvedčenia (inými slovami spravdepodobnenia) skutočností,ktoré sú pre záver o potrebe nevyhnutnosti nariadenia predbežného opatrenia rozhodujúce. Tvrdenie
navrhovateľa, že „vzniká hrozba, že konaním konateľa K. za spoločnosť v rôznych súvislostiach, môže
vzniknúť nenapraviteľný stav, táto hrozba sa týka aj odporcu“ nepreukazuje existenciu nebezpečenstva

bezprostredne hroziacej ujmy žiadnemu z účastníkov, a už vôbec nepreukazuje, že by takáto ujma
hrozila v príčinnej súvislosti s konaním tretej osoby, bez vplyvu skutočností objektívnej (napr. situácia
na relevantnom trhu, kde odporca podniká) alebo subjektívnej povahy ( napr. spočívajúcej v podnikaní
samotného odporcu ).

Tvrdenienavrhovateľa,žesahrozbatýkanepochybneajtretíchosôb,ktorévstupujúdoprávnehovzťahu
s odporcom, nemá oporu v platnej legislatíve : navrhovateľ opomenul zásadu materiálnej publicity
vyjadrenúv§27ods.3,4Obchodnéhozákonníka,keďzapísanéúdajesúúčinnévočitretímosobámodo
dňa ich zverejnenia. Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje, je účinný voči tretím osobám
odo dňa, keď bolo zverejnené oznámenie o uložení listín do zbierky listín. To neplatí, ak zapísaná
osoba preukáže, že tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela. Zapísaná osoba sa

však nemôže na tieto údaje alebo obsah listín odvolávať voči tretím osobám do 15 dní odo dňa ich
zverejnenia, ak tretie osoby preukážu, že o nich nemohli vedieť. (§ 27 ods. 3 ObZ) Ak je nesúlad
medzi zapísanými a zverejnenými údajmi alebo uloženými a zverejnenými listinami, nemožno voči
tretím osobám namietať zverejnené znenie. Tretie osoby sa môžu odvolávať na zverejnené znenie, ak
zapísaná osoba nepreukáže, že tretím osobám boli známe zapísané údaje alebo obsah listín uložených

v zbierke listín.( § 27 ods. 4 ObZ) Zásada materiálnej publicity sa teda prejavuje v pozitívnej forme
momentom účinnosti zápisov v obchodnom registri, voči tretím osobám, sa zapisované údaje stávajú
účinné až dňom ich zverejnenia, preto je dobromyseľnosť tretích osôb pri vstupe do zmluvného vzťahu
s odporcom, za ktorého konajú konatelia zapísaný v obchodnom registri, osobitne chránená.

Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného
opatrenia ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania o predbežnom opatrení súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej (§ 145 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Bratislave (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).