Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. máj 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoE/70/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411203445
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8411203445.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
na ul. Pribinovej č. 25, proti povinnému Z. T., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v K., na ul. R. č. XXXX/
X, o vymoženie sumy 4.100,05 Eur s prísl. o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Kežmarok zo dňa 29.2.2012 č. k. 3Er 485/2011 - 16 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Oprávnený n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému a súdnemu exekútorovi
sa ich náhrada n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil a vyslovil, že oprávnený a povinný nemajú
právo na náhradu trov exekúcie. Exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok.
Rozhodcovská doložka spotrebiteľom osobitne vyjednaná nebola, pričom na jej základe sa všetky spory
mali rozhodovať buď pred rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom.

Podľa ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy len demonštratívne uvádzalo neprijateľné
zmluvné podmienky. Keďže išlo iba o príkladný výpočet neprijateľných podmienok za neprijateľnú
bolo možné označiť aj inú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou je tiež
dojednanie o rozhodcovskej doložke. Uvedené dojednanie síce dáva spotrebiteľovi možnosť výberu
medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v prípade, ak by dodávateľ podal
žalobu na rozhodcovský súd pred spotrebiteľom, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa začatému
rozhodcovskémukonaniu.Rozhodcovskádoložkajetedaneprijateľná,pretoženútispotrebiteľapodrobiť
sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči

dobrým mravom a výkon práv a povinnosti z takejto doložky dobrým mravom odporuje.

V dôsledku uvedeného súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného
poriadku, exekúciu po vyhlásení za neprípustnú zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie

zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii
exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnémurozhodovaniu o veci s tým, aby výsledkom takéhoto rozhodovania bola úplná nemožnosť vykonať
právo pre veriteľa. Exekučný súd nie je súdom v zmysle ust. § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z.,
nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu

uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska princípu právnej istoty,
ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže ten istý štátny orgán (všeobecný súd)
dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie dlžníka tam, kde neexistujú, a to preto, lebo z vôle zákonodarcu existujú
na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje. Úspešný oprávnený v

rozhodcovskom konaní stráca vplyvom nahradenia procesu indikovaného ustanovením § 40 a nasl.
zákona č. 244/2002 Z. z. revíznym procesnom exekučného súdu všetky svoje justičné práva spojené
s právom na súdnu ochranu a právom na spravodlivý súdny proces. Zákonodarca priznal všeobecným
súdom právomoc posudzovať zákonnosť rozhodnutí rozhodcovských súdov iba v rámci konania o
zrušení rozhodcovského rozsudku, teda iba v rámci konania zvláštneho uskutočňovaného na základe
zákona, ktorý bol na úpravu rozhodovania sporov rozhodcovskými súdmi a úpravu uznania a výkonu

tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike prijatý. Všeobecný súd si
musí byť vedomý toho, že ani súdy nie sú oprávnené vykonávať priame zásahy do právoplatných
rozhodnutí rozhodcovských súdov. Všeobecný súd vo veci oprávneného nebol povinný zaoberať sa
skúmaním, či príslušné deklaratórne rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade s platnými
predpismi. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a

preto exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu.
V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup
v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným
súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného
v rozhodcovskom konaní. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré

je exekučným titulom. Ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. explicitne upravuje konanie bez
návrhu v prípade zistenia nedostatkov v rozhodcovskom konaní a nie v rozsudku rozhodcovského súdu.
Exekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo rámec zverenej právomoci, čo
ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov rozhodcovského
konania úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s

exekučnou vecou. Predovšetkým porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh,
rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania.
Oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom
pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu
rozhodnutia exekučného súdu, pritom však dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho

právne postavenie. Postup, ktorý zvolil exekučný súd navyše dával nezákonne povinnému dodatočnú
príležitosťnato,abybezexistencieakýchkoľvekobávzreakcieoprávnenéhodošlokzmareniuexekúcie.
Oprávnený však je voči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému doposiaľ nebol uhradený jeho legitímny
dlh a nútene ho preto voči povinnému vymáhal. Preto možno bez pochýb predpokladať, že povinný
prechovával voči oprávnenému averziu a pocity antipatie. Práve v takomto postavení bolo nanajvýš

nutné pre objektívne posúdenie veci vypočuť oprávneného a umožniť mu tak prejaviť svoj názor na
vec. Súdne konanie neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý súdny proces a osobitne s dodržaním
zásady rovnosti zbraní. Exekučný súd vo veci dokazovanie nevykonával a k svojim záverom dospel len
na základe domnienok bez reálneho zistenia skutočného stavu. Úvaha súdu v tomto smere nemôže byť
podkladom pre rozhodnutie. Rozhodnutie môže byť postavené len na dôsledne zistenom skutkovom

stave, pričom ak súd nemá dostatočný podklad pre rozhodnutie, je povinný vykonať aj dôkazy, ktoré
účastníci konania nenavrhli. Exekučný súd je v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002
Z. z. oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými
mravmi a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Od 1. 1. 2008 Občiansky zákonník
v ust. § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľnú podmienku považuje aj ustanovenie zmluvy, ktoré vyžaduje

v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Dojednanie, ktorým zmluvné strany založili právomoc rozhodcovského súdu,
však nestanovuje, aby spory s dodávateľom mali byť riešené výlučne v rozhodcovskom konaní.
Účastníkom zmluvy je daná možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd alebo na riadny súd.
Rozhodcovská doložka nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. Vo veci sa nedá stotožniť ani s právnym posúdením zmluvy o úvere ako
zmluvy o spotrebnom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. Podľa ust. § 2 písm. a) tohto právneho
predpisu účinného v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľským úverom sa rozumelo dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičkyalebo v inej právnej forme. Oprávnený poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne,
avšak na základe zmluvy o úvere uzatvorenej v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Nakoľko predmetom úverov poskytovaných zo strany oprávneného sú peňažné prostriedky a nie tovar

alebo služba, zmluvy o úvere nemôžu obsahovať náležitosti vyžadované ust. § 4 ods. 2 zákona
č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere
(opis tovaru alebo služby, cenu tovaru alebo služby, adresu predávajúceho, na ktorej možno uplatniť
reklamáciualebosťažnosť,identifikáciuvlastníka,akvlastníctvoneprechádzanaspotrebiteľaokamihom
odovzdania alebo prevzatia tovaru alebo služby). Či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym

poriadkom, a teda, či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz
posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. Podľa ust. § 44 ods. 2 Ex. por. súd je povinný preskúmať
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul,
pričom poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom. V opačnom prípade žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Súd poverenie na vykonanie exekúcie vydal, teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia,
návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Vykonať revízny postup vo vzťahu k
exekučnému titulu môže len v limitoch vytvorených ústavne konformnou interpretáciou ust. § 45 zákona
č.244/2002Z.z.dbajúcnaexistenciuust.§40anasl.zákonač.244/2002Z.z.jedinevspojenísrevíziou
práve podaného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorého je prílohou. Ak exekučný súd uskutočňuje

revíziu exekučného titulu po tomto čase, koná v rozpore s princípom právnej istoty a princípom ochrany
dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, čím taktiež porušuje základné práva účastníkov
exekučného konania, najmä právo na súdnu ochranu, právo na spravodlivý súdny proces, právo vlastniť
majetok a právo na pokojné užívanie majetku. Ďalej poukázal na skutočnosť, podľa ktorej exekúcia
vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia mala byť vyhlásená za neprípustnú v súlade s ustanovením

§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Napadnuté uznesenie však výrok o vyhlásení exekúcie za
neprípustnú neobsahuje.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil,

že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým

súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorejochranaspotrebiteľajeobsiahnutávzákoneč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa.Tentoprávny
predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ust. § 3 ods. 3 upravoval právo každého spotrebiteľa na

ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Uvedené ustanovenie teda nevylučovalo, aby
charakter spotrebiteľskej zmluvy nemohla mať i zmluva o úvere uzatvorená v súlade s ust. § 497 a nasl.

Obchodného zákonníka.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné

podmienkyúveru,ktoréspotrebiteľovplyvniťnemohol,nakoľkoboliužvopredpripravenépreveľkýpočet
spotrebiteľov.

Podľa všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď
pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Podanie žaloby na všeobecnom súde

malo síce povahu rozväzovacej podmienky vo vzťahu k rozhodcovskej doložke, avšak toto dojednanie
neplatilo, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd.S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom
súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí

rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ust. § 19
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Občiansky zákonník účinný od 1. 1. 2008 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r)
považujeajdojednanievyžadujúcevrámcidojednanejrozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abyspory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve, ktorá nebola
sospotrebiteľomindividuálnedojednanáaktorávyžadujeodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol
byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy,

ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ak túto možnosť
skôrvyužildodávateľ.Zpohľaduspotrebiteľajetotižrovnocenné,čiriešeniejehosporovprostredníctvom
rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním
podaním žaloby na rozhodcovskom súde.

Keďže ust. § 53 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ), išlo o
neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej
povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba
základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd môže totiž vec

v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3
zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom,
že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v
inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002

Z. z. v znení neskorších predpisov) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre
exekučnékonanie.Akprávomocrozhodcovskéhosúdusaneopieraoplatnúrozhodcovskúzmluvualebo
o platnú rozhodcovskú doložku, akékoľvek plnenie rozhodcovským súdom priznané sa nedá považovať
za plnenie právom dovolené.

V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali
takúto právomoc. Často krát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná

osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromno-právnom procese, požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva
nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky
nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší

rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste.

Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, nakoľko táto splývala
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ

ako prvý. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o
objektívnosti rozhodovacieho procesu. Miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti
a dostupnosti, nakoľko rozhodcovský súd sa nachádza na druhom konci republiky a o poučení
spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky.

Nedôvodným je i poukaz na odňatie možnosti účastníkom konať pred súdom v dôsledku nevykonania
dokazovaniazákonnýmspôsobom.Ust.§115ods.1O.s.p.ukladásúdupovinnosťnariadiťpojednávanie
iba na prejednanie veci samej, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Odvolaním
napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím vo veci samej. Navyše z listinných dôkazov vypracovaných apredložených samotným oprávneným (zmluva o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru) bolo
možné posúdiť dojednanú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú.

Neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu predstavuje neodstrániteľný nedostatok
podmienky konania, na ktorý sa musí prihliadať v každom štádiu konania. Jednou z podmienok pre
vedenie exekúcie je bez akýchkoľvek pochybností exekučný titul, ktorý musí byť vykonateľný (§ 41
ods. 1 Exekučného poriadku). Rozhodcovský rozsudok opierajúci sa o neplatnú rozhodcovskú zmluvu
alebo o neplatnú rozhodcovskú doložku túto vlastnosť mať nemôže. Ide o taký nedostatok, pre ktorý je

potrebné exekúciu zastaviť z dôvodu opierajúceho sa o ust. § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku,
podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným. Podľa
tohto ustanovenia sa postupuje aj vtedy, ak sa dodatočne zistí, že exekučný titul nikdy neexistoval.
Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Všeobecný súd je preto povinný

v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie
takéhoto konania. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie síce nesprávne vychádzal z
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, avšak toto jeho pochybenie na vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia vplyv nemá.

Čo sa týka možnosti skúmania platnosti rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní, k tomu už
zásadné stanovisko vyslovil Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 24. 2. 2011, č. k. IV. ÚS 55/11-19.
V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na to, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať
zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v
súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, pričom exekučný súd tak môže urobiť na

návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Ďalej zdôraznil, že ak Exekučný poriadok v ust. § 44
ods. 2 pojednával o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t.j. či už so zákonom
hmotnoprávneho charakteru alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru), exekučný súd mohol
exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen
z procesného hľadiska. Za neopodstatnenú označil i námietku o znemožnení plnenia vzniknutého zo

zmluvy v dôsledku zastavenia exekúcie zo strany štátneho orgánu. Uznesenie o zastavení exekúcie
nebráni oprávnenému domáhať sa na príslušnom súde podľa platných procesných predpisov vydania
rozhodnutia znejúceho na plnenie dlžnej peňažnej sumy v zmysle zmluvy. Tieto závery Ústavného súdu
SR sú plne akceptovateľné tiež v prejednávanej veci.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 O.s.p.
napadnuté uznesenie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že oprávnený v odvolacom

konaní úspech nemal a povinnému a súdnemu exekútorovi v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.