Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Robert Droppa

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/136/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203532
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5614203532.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci navrhovateľky

CD Consulting, s. r. o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika,
IČO: 26 429 705, právne zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti odporkyni H. F., X.. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, v konaní o zaplatenie príslušenstva
zmenkovej sumy, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke sumu 18,67 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd konanie zastavuje v časti o zaplatenie 0,19 % denných zmenkových úrokov zo sumy 211,67 eur od
20. 03. 2010 do 19. 12. 2010, zo sumy 141,67 eur od 20. 12. 2010 do 10. 02. 2011, zo sumy 71,67 eur
od 11. 02. 2011 do 28. 07. 2011, zo sumy 64,67 eur od 29. 07. 2011 do 01. 09. 2011, zo sumy 57,67 eur
od 02. 09. 2011 do 30. 10. 2011, zo sumy 50,67 eur od 31. 10. 2011 do 22. 04. 2012, zo sumy 40,67 eur
od 23. 04. 2012 do 24. 04. 2012 a zo sumy 20,67 eur od 25. 04. 2012 do 06. 05. 2012.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Písomnýmnávrhomnazačatiekonania,doručenýmtunajšiemusúdudňa17.04.2014,sanavrhovateľka
voči odporkyni domáhala zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 211,67 eur od
20. 03. 2010 do 19. 12. 2010 čo predstavuje sumu 145,52 eur, zo sumy 141,67 eur od 20. 12. 2010 do
10. 02. 2011 čo predstavuje sumu 18,77 eur, zo sumy 71,67 eur od 11. 02. 2011 do 28. 07. 2011 čo
predstavuje sumu 30,10 eur, zo sumy 64,67 eur od 29. 07. 2011 do 01. 09. 2011 čo predstavuje sumu
5,66 eur, zo sumy 57,67 eur od 02. 09. 2011 do 30. 10. 2011 čo predstavuje sumu 8,51 eur, zo sumy

50,67 eur od 31. 10. 2011 do 22. 04. 2012 čo predstavuje sumu 22,17 eur, zo sumy 40,67 eur od 23.
04. 2012 do 24. 04. 2012 čo predstavuje sumu 0,20 eur, zo sumy 20,67 eur od 25. 04. 2012 do 06. 05.
2012 čo predstavuje sumu 0,62 eur, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy zo sumy 211,67 eur od 03. 06.
2010 do 19. 12. 2010 čo predstavuje sumu 6,99 eur, zo sumy 141,67 eur od 20. 12. 2010 do 10. 02.
2011 čo predstavuje sumu 1,23 eur, zo sumy 71,67 eur od 11. 02. 2011 do 28. 07. 2011 čo predstavuje
sumu 1,98 eur, zo sumy 64,67 eur od 29. 07. 2011 do 01. 09. 2011 čo predstavuje sumu 0,37 eur, zo
sumy 57,67 eur od 02. 09. 2011 do 30. 10. 2011 čo predstavuje sumu 0,56 eur, zo sumy 50,67 eur od

31. 10. 2011 do 22. 04. 2012 čo predstavuje sumu 1,46 eur, zo sumy 40,67 eur od 23. 04. 2012 do
24. 04. 2012 čo predstavuje sume 0,01 eur, zo sumy 20,67 eur od 25. 04. 2012 do 06. 05. 2012 čo
predstavuje sumu 0,04 eur bez sumy 4,33 eur, ktorú odporkyňa na úroky zaplatila, zmenkovú odmenu vo
výške 0,71 eur (1/3 % zmenkovej sumy) a náhrady trov konania. Pohľadávku voči odporkyni si uplatnilav zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrh odôvodnila tým, že ako indosatárka je
nadobúdateľkou všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 19. 05. 2009 na zmenkovú

sumu 211,67 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 20. 03.
2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Indosantka predložila zmenku k zaplateniu, pričom odporkyňa doposiaľ zaplatila sumu
216,- eur, z toho na zmenkovú sumu uhradila 211,67 eur a na úroky 4,33 eur. Úhrady vykonané na úroky
navrhovateľka najskôr započítava na úrok v sadzbe 0,25 % denne, a to na úrok najskôr vyčíslený a po

uhradení celého úroku v sadzbe 0,25 % denne platby započítava na úrok v sadzbe 6 % ročne, a to na
úrok najskôr vyčíslený. Vzhľadom na vyššie uvedené si navrhovateľka uplatnila podľa čl. 7 Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“) vyššie uvedené príslušenstvo zmenkovej sumy.

Odporkyňa sa postupom podľa čl. 5 ods. 2 a 3 nariadenia k návrhu na začatie konania nevyjadrila.

Tlačivo „C“, ktoré je prílohou nariadenia, bolo odporkyni doručené do vlastných rúk dňa 26. 06. 2014,
pričom do dnešného dňa nebolo zo strany odporkyne doručené žiadne podanie.

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 10. 09. 2014, č. k. 5C/136/2014 - 54 súd návrh
zamietol s tým, že odporkyni nepriznal náhradu trov konania. Proti predmetnému rozhodnutiu podala

navrhovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 17. 09. 2015, sp. zn.
13Cob/91/2015 tak, že rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd
skonštatoval, že závery okresného súdu, ktoré vychádzali z právneho vyhodnotenia základného vzťahu,
posúdenie ktorého ani nebolo predmetom sporu, pretože odporkyňa ako dlžník zo zmenky žiadne
kauzálne námietky nevzniesla, nemôže stačiť na prelomenie základnej zásady obsiahnutej v ustanovení

§ 17 zákona zmenkového a šekového. Okresný súd bude v ďalšom konaní posudzovať zmenku podľa
zákona zmenkového a šekového, pričom bude vychádzať z prezentovaného právneho názoru krajského
súdu v tom smere, že navrhovateľkou predložená zmenka je zmenkou, ktorá má zákonom vyžadované
náležitosti. Krajský súd je zároveň toho názoru, že ani dlžníkov, ktorí sú spotrebiteľmi, nie je možné
vyňať z pôsobnosti ustanovenia § 17 zákona zmenkového a šekového, najmä ak takíto dlžníci žiadne

relevantné námietky týmto ustanovením predpokladané v konaní voči indosatárovi zmenky neuplatnili.
V rámci vrátenia veci okresný súd dôsledne vyhodnotí navrhovateľkou uplatnený nárok na zmenkový
úrok 0,25 % denne čo znamená, že sa vyjadrí i k zmenkovému úroku dojednanému podľa čl. 1 § 5
ods. 1 zákona zmenkového a šekového, jeho výšku posúdi s vyhodnotením doby ukončenia lehoty
úročenia zmenkovej sumy v súlade s obsahom ustanovenia § 48 a § 49 čl. 1 zákona č. 191/1950. Na

záver odvolací súd zdôraznil, že pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zmene
skutkového a právneho stavu veci, bude okresný súd vychádzať z uvedených záverov krajského súdu.

Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené ak bola vec vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

V súlade s citovaným ustanovením súd vo veci opätovne rozhodol pri rešpektovaní právneho názoru
odvolacieho súdu. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci nie je pre rozhodnutie súdu potrebné nariadiť
ústne pojednávanie, súd podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania
jeho verejným vyhlásením dňa 26. 01. 2016 o 12.15 hod., keď miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 19. 01. 2016.

Vzhľadom k tomu, že predložená zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia,
ako aj platobné miesto sa nachádzajú na území Slovenskej republiky a účastníci si voľbu iného
rozhodujúceho práva nedohodli, ich vzájomné majetkové vzťahy sa spravujú slovenským právnym

poriadkom.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového, vo zmenke zročnej na videnie
alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke
platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb., úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj,
platí úroková doložka za nenapísanú.Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 191/1950 Zb., úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený
deň iný.

Podľa§11ods.1zákonač.191/1950Zb.,každúzmenku,ikeďnebolavystavenánarad,možnopreviesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,

ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak
majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb., v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo
zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti1) odôvodňujúce námietky podľa odseku 1,

ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť
predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo
určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa § 75 zákona č. 191/1950 Zb, vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Navrhovateľka si voči odporkyni uplatnila nárok na základe predloženej vlastnej zmenky vystavenej v
Jakubovanoch dňa 19. 05. 2009. Túto zmenku vystavila odporkyňa v prospech pôvodného majiteľa

zmenky, odchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35
807 598. Odporkyňa v zmenke vyhlásila, že pri predložení v lehote 4 rokov od jej vystavenia zaplatí
spomínanej obchodnej spoločnosti zmenkovú sumu vo výške 211,67 eur spolu s 0,25 % denným úrokom
od 20. 03. 2010. Obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., indosamentom previedla všetky práva z
predmetnej zmenky na obchodnú spoločnosť CD Consulting, s. r. o., čím sa navrhovateľka stala vecne

aktívne legitimovanou na uplatnenie nárokov vyplývajúcich z tejto zmenky.

V súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu súd konštatuje, že predložená zmenka
vystavená na videnie je zmenkou platnou, pričom jej splatnosť nastala dňa 03. 06. 2010. Navrhovateľka
síce netvrdila ani nepreukázala, kedy bola zmenka odporkyni predložená na zaplatenie, avšak táto

skutočnosť vyplýva tak z návrhu na začatie konania, keďže navrhovateľka si uplatňuje 6 % ročný úrok
zo zmenkovej sumy práve odo dňa 03. 06. 2010 až do zaplatenia a ako aj z odôvodnenia rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 24. 08. 2010, sp. zn. SR 07179/10, ktorý pôvodne rozhodoval
o nárokoch z predmetnej zmenky. Vzhľadom na abstraktný charakter zmenkového vzťahu vyjadrený
v § 17 zákona č. 191/1950 Zb., spočívajúci v tom, že všetky záväzky plynúce zo

zmenky sú úplne oddelené od všeobecných vzťahov, ktoré viedli k ich vzniku, nemal súd pochybnosti
o nespornosti abstraktnosti zmenkového záväzku odporkyne. Táto bola v priebehu celého súdneho
konanianečinná,nevyjadrilasaknávrhuazároveňnevznieslažiadnenámietky,žepôvodnámajiteľkaprinadobúdaní zmenky konala vedome na jej škodu, resp., že indosamentom zmenky došlo k nepoctivému
nadobudnutiu zmenky navrhovateľkou na škodu odporkyne.

Zmenka obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti na platnú vlastnú zmenku, to znamená, že
je z nej zrejmé, že ide o zmenku, obsahuje bezpodmienečný sľub vystaviteľa uvedenú zmenkovú sumu
zaplatiť, údaj miesta kde sa má platiť, označenie toho komu sa má platiť, dátum a miesto vystavenia
zmenky a podpis jej vystaviteľa. Z takto vystavenej zmenky vznikla odporkyni povinnosť platiť majiteľovi
zmenky zmenkovú sumu s príslušenstvom, a to ku dňu jej predloženia 03. 06. 2010. Vzhľadom k tomu,

že odporkyňa po predložení zmenky zmenkovú sumu uhradila, predmetom konania boli len zmenkové
úroky vo výške 0,25 % denne, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy a zmenková odmena.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu 28. 12. 2015 zobrala navrhovateľka návrh späť v časti 0,19 %
dennýchzmenkovýchúrokov,čímsinavrhovateľkavtomtokonaníuplatňujelenzmenkovýúrokvovýške
0,06 % denne.

Podľa článku 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na

jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v

konaní.

Podľa§96ods.3Občianskehosúdnehoporiadku,nesúhlasodporcusospäťvzatímnávrhuniejeúčinný,
ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd

rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Navrhovateľ môže zobrať svoj návrh späť a to celkom alebo sčasti. Súd v súlade s vyššie citovanými
ustanoveniami nezisťoval stanovisko odporkyne k späťvzatiu návrhu, sčasti, nakoľko aj jej prípadný
nesúhlas by bol vzhľadom na ustanovenie § 96 ods. 3 O. s. p. neúčinný. Na základe vyššie uvedeného

potom súd konanie zastavil v časti o zaplatenie 0,19 % denných zmenkových úrokov, tak ako je to
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom k tomu, že zákon umožňuje pri zmenke splatnej na videnie vystaviteľovi ustanoviť úročenie
zmenkovej sumy a súčasťou zmenky je aj údaj o zmenkových úrokoch, súd priznal navrhovateľke

zmenkovéúrokyvovýškepospäťvzatínávrhusčasti,t.j.0,06%denneod20.03.2010,alelendo03.06.
2010, nakoľko konečný termínom pre beh dohodnutých zmenkových úrokov je deň splatnosti zmenky.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., podľa ktorého, ak nie
je zmenka včas zaplatená, môže jej majiteľ po splatnosti vykonať postih proti vystaviteľovi, to znamená,

že môže žiadať zmenkovú sumu s úrokmi ak boli dojednané, 6 % úroky odo dňa splatnosti zmenky,
trovy protestu a ostatné trovy vrátane odmeny vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v
menšej dohodnutej výške. Potom okamih splatnosti zmenky, čo je v danom prípade okamih predloženia
zmenky odporkyni, je posledným dňom úročenia zmenkovej sumy dohodnutými zmenkovými úrokmi,
pričom po splatnosti zmenky vzniká jej majiteľovi právo postihom žiadať len 6 % úroky zo zmenkovej

sumy. Koniec lehoty úročenia zmenkovej sumy úrokovou doložkou nemožno stanoviť ľubovoľne a tak,
aby bol situovaný do doby po splatnosti zmenkovej pohľadávky. Skutočnosť, že zákon č. 191/1950
Zb. v ustanovení § 5 ods. 1 umožňuje úročiť len zmenku splatnú na videnie alebo na určitý čas po
videní neznamená, že zmenkovú sumu pri tzv. fixnej zmenke, ktorá je splatná v konkrétny deň nie
je možné úročiť. V takom prípade zákon počíta s tým, že suma dohodnutých úrokov bude súčasťou

zmenkovej sumy, alebo pri určenom dni splatnosti zmenky je možné dohodnutý úrok vyčísliť a pripočítať
ho k istine. Pokiaľ teda zákon zakazuje úročenie zmenkovej sumy pri fixnej zmenke, ktorej splatnosť
je dopredu daná, čím vylučuje nárok majiteľa zmenky na dohodnuté zmenkové úroky aj po splatnosti
zmenky, je možné konštatovať, že takýto zákaz sa vzťahuje aj na vistazmenku. Súd tu zdôrazňuje, žeiným výkladom by došlo k bezdôvodnému zvýhodňovaniu zmeniek, ktoré sú úročené oproti ostatným
zmenkám. Na základe uvedeného súd priznal navrhovateľke dohodnuté zmenkové úroky vo výške 0,06
% denne odo dňa vystavenia zmenky do jej splatnosti, čo zo sumy 211,67 od 20. 03. 2010 do 03. 06.

2010 predstavuje sumu 9,65 eur.

Návrh bol dôvodný aj pokiaľ ide o úroky, ktoré navrhovateľke patria podľa § 48 ods. 1 bod 2 zákona č.
191/1950 Zb. Súd preto navrhovateľke priznal 6 % ročný úrok zo sumy 211,67 eur od 03. 06. 2010 do 19.
12. 2010, zo sumy 141,67 eur od 20. 12. 2010 do 10. 02. 2011, zo sumy 71,67 eur od 11. 02. 2011 do 28.

07. 2011, zo sumy 64,67 eur od 29. 07. 2011 do 02. 09. 2011, zo sumy 57,67 eur od 02. 09. 2011 do 30.
10. 2011, zo sumy 50,67 eur od 31. 10. 2011 do 22. 04. 2012, zo sumy 40,67 eur od 23. 04. 2012 do 24.
04. 2012 a zo sumy 20,67 eur od 25. 04. 2012 do 06. 05. 2012, čo predstavuje sumu 12,64 eur. Tým, že
zákonné úroky okamihom splatnosti zmenky na seba preberajú uhradzovaciu funkciu od dohodnutých
zmenkových úrokov, tak nie je dotknutá požiadavka majiteľa zmenky na úročenie pohľadávky až do
okamihu jej celkového zaplatenia. Popri úrokoch súd priznal navrhovateľke aj zmenkovú odmenu vo

výške 0,71 eur, teda jednu tretinu percenta zmenkovej sumy.

Celkovo tak navrhovateľke vznikol nárok na zaplatenie sumy 23,- eur. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa
zaplatila na úrokoch 4,33 eur, súd navrhovateľke priznal titulom príslušenstva zmenkovej pohľadávky
sumu 18,67 eur. V zostávajúcej časti, pokiaľ sa navrhovateľka domáhala dohodnutých zmenkových

úrokov za obdobie dlhšie, ako jej bolo súdom priznané, súd návrh ako nedôvodný zamietol.

V konaní si náhradu trov uplatnila len navrhovateľka, ktorá mala však v konaní iba čiastočný úspech.
Navrhovateľka si návrhom uplatnila zmenkový úrok za obdobie od 20. 03. 2010 do 06. 05. 2012, pričom
súd jej priznal len dohodnuté zmenkové úroky za obdobie od 20. 03. 2010 do 03. 06. 2010. Potom aj

keď v ostatnej časti súd návrhu vyhovel, úspech odporkyne prevýšil úspech navrhovateľky, a preto súd
podľa § 142 ods. 2 O. s. p. nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.