Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. február 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/519/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212219993
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4212219993.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, P.: XX XXX XXX, zastúpený: Fridrich Paľko,
s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, P.: XX XXX XXX, proti odporcovi: Slovenská republika, v jej
mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobou zo dňa 17.9.2012, doručeným Okresnému súdu Komárno dňa 27.09.2012
domáhal od odporcu zaplatenia sumy 125,- eur ako majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy
sumu 330,- eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Komárno zapríčinil svojim nelegálnym
konaním / nesprávnym úradným postupom/ vznik škody na strane navrhovateľa. Navrhovateľ sa totiž
ako oprávnený subjekt obrátil na súdneho exekútora vo veci vymoženia svojej pohľadávky, ktorá mu
vznikla neplnením záväzku zo strany dlžníka: Ida Gyoriová, nar. 9.3.1976. Táto pohľadávky vznikla zo

zmluvy o úvere č. 4073817. U súdneho exekútora bolo veci pridelené číslo EX 9632/2009. Súdny
exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresného
súdu Komárno a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej súd rozhodol s
omeškaním viac ako 6 mesiacov tak, že poverenie vydal. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním
prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorý by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu na rozhodnutie, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa

9.3.2010 / omeškanie viac ak 6 mesiacov/.

Nečinnosťou exekučného súdu vznikla navrhovateľovi majetková škoda vo výške 125,- eur, ktorá
pozostáva z účelne vynaložených nákladov:
- na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému v sume 70,- eur,
- na udržiavanie a správu informačného systému v sume 40,- eur,

- na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom v sume 15,- eur.
Zároveňsiuplatňujenáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušenia
práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 Ústavy Slovenskej republikya práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom okresného súdu, ktorý je dôsledkom nesústredenej činnosti

takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu
majetkových práv žalobcu. Zároveň žiadal, aby nadriadený súd rozhodol o prikázaní veci inému súdu,
pretože sudcovia vecne a miestne príslušného Okresného súdu Komárno sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania.

Krajský súd v Nitre svojím uznesením zo dňa 22.10.2012 č.k. 15NcC/295/2012-9 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Komárno sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom
súde Komárno pod sp.zn. 8C/356/2012 a vec prikázal na rozhodnutie Okresnému súdu Nové Zámky.
Okresný súd Komárno vec postúpil tunajšiemu súdu.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

V podaní uviedol námietky voči náležitostiam návrhu a tiež k nesplneniu podmienky uplatnenia nároku
na súde až po uplynutí 6-mesačnej lehoty po podaní žiadosti na predbežné prerokovanie. Namietol, že k
nesprávnemu úradnému postupu nedošlo. Pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu
15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009 uplatnil námietku
premlčania. Odporca ďalej namietal vznik škody, vyčíslenie škody a vznik nemajetkovej ujmy.

Na vo veci stanovené pojednávanie sa nedostavili účastníci konania, ktorí mali predvolanie
riadne doručené. Odporca svoju neúčasť riadne ospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania.
Navrhovateľ mailovým podaním zo dňa 11.2.2016 požiadal o odročenie pojednávania, vzhľadom
na skutočnosť, že podal aj návrh na prerušenie konania. Súd konštatuje, že dôvody na odročenie

pojednávania dané nie sú, keďže v konečnom rozhodnutí rozhodol aj o navrhovateľovom návrhu na
prerušeniekonania.Súdpretouvedené,akodôvodnaodročeniepojednávanianeakceptovala zdôvodu
hospodárnosti konania vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v neprítomnosti riadne a včas
predvolaných účastníkov konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi.

Na základe vykonaného dokazovania, najmä z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu
Komárno, súd zistil nasledovné:
Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor na Okresný súd Komárno

dňa 30.10.2009. Vec bola vedená pod sp.zn. 6Er/957/2009. K žiadosti exekútor pripojil návrh
na vykonanie exekúcie spísaný do zápisnice dňa 30.9.2009 a exekučný titul- rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu: SR 14069/08, zo dňa 9.7.2009. Okresný súd Komárno rozhodol o žiadosti
súdneho exekútora tak, že dňa 9.3.2010 vydal poverenie, ktorým súdneho exekútora poveril vykonaním
exekúcie.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci

a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), právo na náhradu škody
sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva
na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa

doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §
15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 2, písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Režim zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, spočíva
na princípe objektívnej zodpovednosti. Zodpovednosť za škodu vznikne, ak sú splnené zákonom
stanovené predpoklady (podmienky), a to protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medziprotiprávnym úkonom a vznikom škody (kauzálny nexus). Dôkazné bremeno preukázania základných
predpokladov zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci má poškodený. To znamená, že
poškodený musí preukázať, že mu vznikla škoda, že táto škoda bola spôsobná protiprávnym konaním

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a napokon, že medzi vznikom škody a protiprávnym
konaním existuje príčinná súvislosť. Škodou je majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení reálne
existujúceho majetku, vrátane nákladov spojených so vznikom a zisťovaním škody. Súčasťou škody sú
aj „márne vynaložené náklady“. Protiprávne konanie orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci môže
spočívať v nezákonnom rozhodnutí alebo v nesprávnom úradnom postupe, ktorý môže tiež spočívať v

nesprávnom konaní alebo v konaní bez splnenia zákonných podmienok, ale aj v nekonaní (nečinnosti),
či v porušení povinnosti uskutočniť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote, prípadne
nevydanie rozhodnutia vôbec. Pri ktoromkoľvek z vyššie popísaných postupov ide o porušenie právnej
povinnosti, teda povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu. Z hľadiska príčinnej súvislosti je potrebné
preukázať, že vznik určitej škody je bezprostredným (priamym) následkom reálneho protiprávneho
konania (opomenutia) určitého konkrétneho orgánu verejnej moci. Príčinná súvislosť predpokladá, že

ide o také účinky protiprávneho konania (opomenutia), ktoré výlučne vyvolávajú vznik škody.

Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci umožňuje poškodenému
domáhať sa svojho nároku na súde v prípade, že príslušný orgán neuspokojí jeho nárok alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. V súlade s ustanovením § 4 ods. 1 písm. a) bod 1.

zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3
ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku
rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Na základe vyššie uvedeného súd v prvom rade skúmal, či nárok na náhradu škody nebol na súde

uplatnený predčasne, to znamená, či sa navrhovateľ obrátil so svojim nárokom na náhradu škody na
príslušný orgán pred podaním žalobného návrhu. Nakoľko v danej veci navrhovateľ uplatnil nárok na
náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu, je orgánom príslušným na predbežné
prerokovanie tohto nároku Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Súd zo v spise založených listín- vyjadrenia odporcu, zistil, že sa navrhovateľ na neho obrátil 23.4.2012
so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom vyčítal navrhovateľovi, že
podal žalobu skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania tejto žiadosti. Súd má za to, že ku dňu
jeho rozhodovania o návrhu navrhovateľa už bolo zrejmé, že odporca neuznal nárok navrhovateľa v
rámci predbežného prerokovania ho neuspokojil, čo vyplynulo aj z jeho vyjadrenia. Preto mal súd zato,

že v čase o rozhodnutia vo veci na súde 6 mesačná lehota uplynula a odporca nárok navrhovateľa
neuspokojil.

Následne súd skúmal či v danej veci sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, a to
protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.

Navrhovateľ sa žalobným návrhom domáhal zaplatenia majetkovej škody v sume 125,- eur a
nemajetkovej ujmy v sume 330,- eura z dôvodu, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia pre exekútora v 15-dňovej zákonnej lehote a postupoval so zbytočnými prieťahmi. Ide teda o
nárok zo zodpovednosti za škodu spôsobenú neprávnym úradným postupom súdu, ako orgánu verejnej

moci.

Nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci môže mať za následok vznik
zodpovednostipodľazákonač.514/2003Z.z.vprípadeporušeniapovinnostiorgánuverejnejmociurobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, v prípade nečinnosti orgánu verejnej moci

pri výkone verejnej moci a v prípade zbytočných prieťahov v konaní.

Vo vzťahu k porušeniu povinnosti Okresného súdu Komárno vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote 15 dní, mal súd vykonaným dokazovaním pripojenou fotokópiou spisu Okresného súdu Komárno
preukázané, že medzi podaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 30.10.2009

a vydaním poverenia dňa 9.3.2009 / čo uvádza aj samotný navrhovateľ v návrhu/ uplynulo 129 dní a
nie ako tvrdí navrhovateľ 6 mesiacov.Rozhodovacia činnosť súdu je proces, v ktorom vecne a miestne príslušný súd rozhoduje o právach a
právom chránených záujmoch účastníkov konania. Úlohou súdu je vydať zákonné a zároveň spravodlivé
rozhodnutie. Pre takéto rozhodnutie súdu je potrebné, aby bolo vydané na základe dostatočne zisteného

skutkového stavu. Pokiaľ je zákonodarcom stanovená lehota na vydanie rozhodnutia súdu, je ňou súd
viazaný a je povinný ju dodržať. Táto povinnosť však nemôže byť bezvýhradná, bez ohľadu na okolnosti
každého jednotlivého prípadu.

Ako už bolo uvedené vyššie konajúci súd, ako orgán štátnej moci, musí vydať v prvom rade rozhodnutie

zákonné a spravodlivé, na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. To znamená, že súd musí
mať pre svoje rozhodnutie všetky potrebné podklady. Podľa názoru súdu akákoľvek lehota, ktorú zákon
stanovuje na rozhodnutie súdu, nemôže začať objektívne plynúť skôr, ako má súd oprávnený vo veci
rozhodnúť k dispozícii všetky pre rozhodnutie relevantné podklady a náležite zistený skutkový stav.
Opačný výklad by znamenal, že súd by mal povinnosť rozhodnúť napriek tomu, že nemá náležite zistený
skutková stav, čo je v rozpore s požiadavkou, aby súdy rozhodovali zákonne a spravodlivo a aby ich

rozhodnutia boli preskúmateľné z hľadiska dôvodov.

Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že nesprávny úradný postup exekučného súdu nezistil.
Postup exekučného súdu bol v súlade so zákonom, keď vydal poverenie, síce s meškaním a to
s prihliadnutím na množstvo návrhov podaných navrhovateľom v ďalších exekučných veciach a s

potrebou dostatočne, aj dodatočným zabezpečením si podkladov od navrhovateľa , zistiť skutkový stav.

S otázkou dodržania zákonnej lehoty na rozhodnutie v danej veci sa súd zaoberal vyššie. V
súvislosti s tvrdením navrhovateľa, že súd postupoval so zbytočnými prieťahmi, súd konštatuje, že
prípadné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty automaticky neznamená postup súdu so zbytočnými

prieťahmi. Vo vzťahu k namietanému postupu exekučného súdu, ktorý podľa navrhovateľa postupoval
so zbytočnými prieťahmi, súd poukazuje na skutočnosť, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo
nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, je oprávnený skúmať len Ústavný súd Slovenskej republiky. Súd pritom
vychádza z platnej právnej úpravy, podľa ktorej existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv

využitím inštitútu ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd
Slovenskej republiky skúma porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov s ohľadom
nakonkrétneokolnostikaždéhojednotlivéhoprípadu,najmäpodľatrochzákladnýchkritérií,atozložitosť
veci, správanie účastníka a postup súdu (I. ÚS 41/12). Postup súdu z hľadiska zbytočných prieťahov,
teda súdne konanie, nie je oprávnený preskúmavať všeobecný súd v konaní o náhradu škody podľa

zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti
(resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo
viacero orgánov oprávnených v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku
zbytočných prieťahov. Pokiaľ by všeobecný súd v konaní o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného
súdu z hľadiska zbytočných prieťahov, znamenalo by to, že všeobecný súd by preskúmaval postup iného

všeobecného súdu, pričom zároveň by mohlo dôjsť k porušeniu inštančného princípu v súdnictve, keď
vecne príslušné na prejednanie a rozhodovanie sporov o náhradu škody sú okresné súdy, ale súdy, ktoré
môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu
byť aj súdy vyššieho stupňa, napr. krajské súdy, alebo aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Všeobecný
súd môže priznať náhradu škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len v prípade, že o existencii

zbytočných prieťahov bolo rozhodnuté na to oprávneným orgánom, ktorým je Ústavný súd Slovenskej
republiky.

V danej veci je nesporné, že žiadne konanie, v ktorom by bol posudzovaný postup exekučného súdu v
exekučnom konaní z hľadiska zbytočných prieťahov sa neviedlo, preto sa súd otázkou porušenia práva

navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nezaoberal.

Ako už bolo uvedené základnými predpokladmi zodpovednosti za škodu sú protiprávny úkon, vznik
škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Protiprávny úkon (ktorý
spočíva v konaní alebo opomenutí) súd nezistil, keď uzavrel, že postup exekučného súdu bol v súlade

so zákonom. Vo vzťahu k zbytočným prieťahom súd konštatoval, že tieto z pozície všeobecného súdu
nie je oprávnený skúmať, keď uvedené oprávnenie prináleží len Ústavnému súdu Slovenskej republiky,
pričom v konaní nebolo sporné, že žiadne konanie, v ktorom by bol posudzovaný postup exekučného
súdu v exekučnom konaní z hľadiska zbytočných prieťahov sa neviedlo. Pokiaľ nie je preukázanésplnenie prvého, základného predpokladu zodpovednosti za škodu, a to protiprávny úkon, nie je, podľa
názoru súdu, potrebné skúmať ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, teda vznik škody a
príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, nakoľko vznik škody, ako zmenšenie

majetku poškodeného je predpokladom zodpovednosti len ak škoda bola priamo a nesprostredkovane
spôsobená výlučne konaním (opomenutím), ktoré bolo vo vzťahu k zmenšeniu majetku poškodeného
rozhodujúce, to znamená, že ak nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, majetok navrhovateľa sa
nemohol zmenšiť.

Napriek vyššie uvedenému názoru súdu, súd konštatuje, že tvrdenie navrhovateľa o vzniku škody vo
výške 125,- eur postupom exekučného súdu, v konaní preukázané nebolo.

Pokiaľ exekučné konanie prebieha, navrhovateľ v procesnom postavení oprávneného, ako každý
iný oprávnený, svoju pohľadávku eviduje spôsobom, aký uzná za vhodný, a to bez ohľadu na to,
či exekučné konanie v budúcnosti skončí vymožením pohľadávky alebo iným spôsobom. Pokiaľ

navrhovateľ na evidenciu svojich pohľadávok potrebuje, pravdepodobne s ohľadom na veľké množstvo
týchto pohľadávok, osobitný informačný systém, zamestnancov a vedenie osobitnej administratívy, je
to jeho náklad súvisiaci s výkonom podnikateľskej činnosti, a nie škoda, ktorá mu vznikla v dôsledku
postupu súdu. Súd je toho názoru, že počas doby od podania žiadosti o vydanie poverenia do jeho
vydania navrhovateľovi nevznikla žiadna škoda. Jeho vyjadrenia o následkoch neskoro vydaného

rozhodnutia o tom, že nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným a riziko insolventnosti povinného, by súd považoval za relevantné v takom prípade, ak by
neboli uvádzané len všeobecne a hypoteticky, ale by boli k tomu produkované aj dôkazy.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na nemajetkovú ujmu uplatnený podľa § 17 ods. 2 a 3 zákona

č. 514/2003 Z.z. súd uvádza, že nárok na nemajetkovú ujmu nie je automatický vo vzťahu k
porušeniu práva, ale predpokladá objektívne zistenie, že samotné porušenie práva nie je dostatočným
zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom. V nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ súd konštatoval, že nesprávny úradný postup
exekučného súdu nezistil a rovnako ani vznik škody na strane navrhovateľa v konaní preukázaný nebol,

nebol dôvod, aby sa zaoberal uplatneným nárokom navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, keď pre rozhodnutie o priznaní práva na nemajetkovú ujmu je základným predpokladom
vznik ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

Na základe vyššie uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporcovi však žiaden trovy nepriznal, aj
napriek tomu že bol v konaní plne úspešný, pretože si žiadne konkrétne neuplatnil v zákonom stanovenej
lehote.

Podľa§151ods.2O.s.p.akúčastníkvlehotepodľaodseku1trovynevyčísli,súdmupriznánáhradutrov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Pretože odporca nevyčíslil trovy konania a

zo spisu žiadne nevyplynuli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Navrhovateľ podaním zo dňa 11.2.2016, doručené súdu elektronickými prostriedkami / čo vzhľadom na
skutočnosť že nejde o návrh vo veci samej je v zmysle § 42 ods. 1 O.s.p. prípustné/ navrhol prerušiť
toto konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. do právoplatného ukončenia konania vedeného na

Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010 z dôvodu, že v predmetnom konaní sa rieši otázka, ktorá
môže mať význam pre vznik nároku na náhradu škody v tomto súdnom konaní. V návrhu na prerušenie
konania uviedol, že pred Okresným súdom Prešov prebieha pod sp.zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu
škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom
konaní vedenom na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na

základe neprijateľnej zmluvnej podmienky a v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície
smerníc EÚ zameraných na ochranu spotrebiteľa. V uvedenom konaní vystupujú na strane odporcov 1/
Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, a 2/ POHOTOVOSŤ,
s.r.o. Odporkyňa 1/ vo svojej argumentácii poukazuje na rozhodnutia Súdneho dvora C-40/09 aC-76/10, ktoré sa týkali spotrebiteľských vzťahov a uviedla, že „V oboch prípadoch sa vnútroštátne
súdy prostredníctvom prejudiciálneho konania snažili zistiť, či sa smernica 93/13/EHS má vykladať v
tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského

rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, má ex offo rozhodnúť o nekalej povahe sankčného
úroku v uvedenej spotrebiteľskej zmluve. Súdny dvor v týchto rozhodnutiach pripomenul dôležitosť
zásady rei iudicatae, a konštatoval, že z práva Európskej únie v zásade nevyplýva pre vnútroštátne súdy
povinnosť prelomiť zásadu právoplatne rozhodnutej veci. Otázka, či má a v akom rozsahu vnútroštátny
súd skúmať nekalé podmienky, keď skúma právoplatné rozhodnutie v rámci konania o návrhu na

jeho nútený výkon, závisí od procesných pravidiel vnútroštátneho práva, pričom tieto konštatovania
Súdny dvor oprel o zásadu procesnej autonómie členských štátov. V zmysle tejto zásady podmienky
vykonávania zásady právnej sily rozhodnutej veci musí stanoviť vnútroštátny poriadok, pričom tieto
podmienky nesmú byť menej priaznivé ako pravidlá upravujúce obdobné vnútroštátne konania, ani
nesmú byť naformulované tak, aby v praxi spôsobili nemožnosť alebo nadmerné sťaženie výkonu práv
uznaných právnym poriadkom Európskej únie. V tejto súvislosti je potrebné ukázať na to, že v tomto

prípade skutočne nedošlo k porušeniu zásady ekvivalencie a zásady efektivity, nakoľko odporkyňa mala
niekoľko právnych prostriedkov nápravy, ktoré nevyužila a podľa názoru žalobca štát nemôže nahrádzať
konanie účastníka konania a svojou činnosťou nachádzať konanie, ktoré má smerovať práve k náprave
nastoleného stavu, s ktorým účastník konania nesúhlasí.“
Okresný súd Prešov v danom konaní uznesením rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho

dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla odporkyňa 1/ Slovenská republika, a to:
1. Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako
účastníkkonaniavyužijevšetkyprávneprostriedkyprislúchajúcemupodľaprávnehoporiadkučlenského
štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť
táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania vo výkon rozhodnutia a pred

vyčerpanie možnosti navrhovateľky požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia?
2. V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie
orgánu, ktoré popisuje navrhovateľka, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej
absolútnu nečinnosť a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených
právom členského štátu?

3. Ak ide v tomto prípade bolo dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je navrhovateľkou
uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovednosť členský štát; možno škodu v tomto poňatí
stotožňovať vymoženého pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?
4. Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou
škody?

Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok v konaní
prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010, ktorého účastníkmi sú zhodne
navrhovateľ a odporca v tomto konaní, má pre ďalší priebeh a rozhodnutie v konaní zásadný význam,
nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu
exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol

právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, súd konanie preruší, ak c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka,
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP upravuje oprávnenie súdu konanie prerušiť pre prípad, že vo veci
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Navrhovateľ
tvrdil, že zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde
Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010, ktorého účastníkmi sú zhodne navrhovateľ a odporca v tomto konaní, má
pre ďalší priebeh a rozhodnutie v konaní zásadný význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody

má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na
výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.
Súd sa s týmto tvrdením navrhovateľa nestotožňuje.
Z obsahu návrhu vyplýva, že ide o návrh o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zo strany
oprávneného z dôvodu, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie v 15-dňovej zákonnej lehote a postupoval so zbytočnými prieťahmi, pričom exekučné konanie
bolo ukončené zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia.
Naproti tomu v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010 ide o nárok zo
zodpovednosti za škodu zo strany povinného z dôvodu, že v nejakej exekučnej veci súdny orgánpoverenie na vykonanie exekúcie vydal. Prejudiciálne otázky položené Okresným súdom Prešov
Súdnemu dvoru Európskej únie smerujú k tomu, či môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu
za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako účastník konania využije všetky právne prostriedky

prislúchajúce mu podľa právneho poriadku členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia, pred
samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a tiež pred vyčerpaním možnosti oprávnenej
požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia.
Vzhľadom na vyššie uvedené rozdiely týkajúce sa skutkového stavu v danej veci (exekučné konanie
bolo ukončené zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia a zastavením exekúcie) a skutkového stavu v

konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010 (exekučné konanie, ktoré prebieha),
riešenie vyššie špecifikovaných prejudiciálnych otázok položených Okresným súdom Prešov Súdnemu
dvoru Európskej únie nemá, podľa názoru súdu, pre rozhodnutie súdu v danej veci žiadny význam.
Na základe vyššie uvedeného súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania nepovažoval za dôvodný,
a preto ho zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou Okresného
súdu Nové Zámky na Krajský súd Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§205 ods.1 OSP)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie . (§205 ods. 3 OSP)