Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/384/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215213254
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2215213254.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: AB 1 B.V.,

identifikačné číslo: 560 07 043, so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, Holandské kráľovstvo,
zastúpeného: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Trenčín, proti žalovanému: T. L.,
nar. XX. F. XXXX, bytom Č. J. XXX, o 191,84 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba o zaplatenie 196,53 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 191,84 € od 7. júla
2015 sa zamieta.
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 22. júla 2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených
vo výroku. V žalobe predniesol, že jeho právny predchodca - spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s.,

uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol úver 512,10 €. Žalovaný sa zaviazal
vrátiť ho v mesačných splátkach, ktoré však nesplatil, preto spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., úver
zosplatnila. Táto spoločnosť postúpila nároky z uvedenej zmluvy na žalobcu, čo žalovanému oznámila.
Ku dňu podania žaloby žalovaná suma pozostáva z istiny 191,31 € a úroku 0,53 €. Okrem toho si žalobca
uplatňuje úrok z omeškania.

2. Žalovaný sa k žalobe doručenej do vlastných rúk 31. decembra 2015 nevyjadril.

3. Pretože ide o drobný spor (istina max. 1.000 €, porov. § 200ea O. s. p.), súd mimo pojednávania
(§ 115a ods. 2, § 122 O. s. p.) vykonal dokazovanie listinami, a to: úverová zmluva (č. l. 21), úverové
zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. - spotrebiteľský a revolvingový úver (č. l.
22 až 33), list z 22. januára 2015 s pripojeným podacím hárkom (č. l. 34 a 35), výpis čerpania, splátok
a úhrad (č. l. 36), list z 1. apríla 2015 s pripojeným splnomocnením (č. l. 17, 18 a 38) a v spojení so
všeobecne známymi, resp. nespornými skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, je právnická osoba, ktorej predmetom
podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaný nie je podnikateľom, resp.
v prerokúvanej veci nevystupuje ako podnikateľ.

b) Spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., ako veriteľ a žalovaný 3. marca 2014 podpísali listinu (č. l.
21) označenú ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluve o revolvingovom úvere“ č. XXXXXXXXXX
na formulári veriteľa. V časti „Úver“ tejto listiny boli uvedené základné parametre úveru, ktorý mal veriteľ
poskytnúť žalovanému: išlo o účelový úver (na úhradu tovaru - televízor „LA42640S“) v celkovej výške512,10 € splatný v 18 mesačných splátkach po 38,04 € s ročnou úrokovou sadzbou 36,16 %. Ďalej
táto časť obsahuje určenie RPMN, priemernej RPMN, celkových nákladov spotrebiteľa, ako aj údaj, že
prvá splátka je splatná 3. apríla 2014, potom vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca, a to poštovou

poukážkou. Lehota splatnosti úveru je 20. september 2015.
Tesne nad podpisom zmluvným strán je predtlačený text, že »Neoddeliteľnou súčasťou Zmluva o
spotrebiteľskom úvere (ďalej iba „ÚZ“)... sú Úverové podmienky (ďalej iba „ÚP“) spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s. s kódom ISS213. Vy, ako klient, svojím podpisom potvrdzujete, že ste úverové podmienky
prevzali, ste s nimi oboznámený(á), sú Vám všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považujete ich za

dostatočne určité a prejavujete súhlas byť nimi viazaný(á)...«

c) Priložené (predtlačené) Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. -
spotrebiteľský a revolvingový úver (so značkou ISS213, č. l. 22 až 33) obsahujú okrem iného tieto
ustanovenia:
„Hlava 1. Základné ustanovenia...

§ 2 Uzatvorením ÚZ sa zaväzujeme poskytnúť Vám dohodnutý úver a Vy sa zaväzujete nám poskytnutý
úver vrátiť a zaplatiť úroky...
Hlava 4. Plnenie z úverovej zmluvy
§ 1 Ak nie je v zmluve či v týchto podmienkach uvedené inak, úver Vám poskytujeme v okamihu, kedy
odošleme finančnú čiastku na účet predajcu...

§ 2 Úroky z poskytnutého úveru musíte od okamihu, kedy Vám úver poskytneme, až do okamihu úplného
vrátenia úveru s príslušenstvom...“

d) Žalovanému bol úver 512,10 € poskytnutý 3. marca 2014. Žalovaný zaplatil 25. apríla, 13. mája, 2. a
23. júla, 9. a 23. septembra a 29. októbra 2014 vždy po 38,04 €, z čoho bolo celkovo 22 € započítaných

na poplatky za upomienky a 17 € na zmluvnú pokutu (výpis č. l. 36). Ďalšie sumy nezaplatil.

e) Listom z 22. januára 2015 (č. l. 34) veriteľ vyzval žalovaného k splateniu celého úveru. List bol
žalovanému odoslaný v nezistený dátum (podací hárok č. l. 35). Žalovaný v reakcii na to vykonal ešte
tieto platby:

- 11. februára 2015 sumu 200 €, z čoho bolo 36 € započítaných na poplatky za upomienky,
- 18. marca 2015 a 22. mája 2015 vždy po 38,04 €.

f) Listom z 1. apríla 2015 (č. l. 17 a 18) právny zástupca spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.,
na základe splnomocnenia (č. l. 38) oznámil žalovanému, že pohľadávky z „úverovej zmluvy č.

XXXXXXXXXX“ boli postúpené na žalobcu, a opätovne ho vyzval na úhradu dlžnej sumy.

5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§
132 O. s. p.).
Skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných dôkazov, resp. ich častí,

voči pravosti ktorých neboli vznesené žiadne námietky.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému

peňažné prostriedky a žalovaný sa zaviazal vrátiť ich a zaplatiť dohodnutý úrok. Takáto právna
konštrukcia napĺňa definíciu zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá je tzv.
absolútnym obchodom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, takže sa na ňu vzťahuje
celá tretia časť Obchodného zákonníka. Pretože veriteľ poskytoval tento úver v rámci svojho podnikania
a žalovaná ho neprijímala na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a)

a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úverov a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
v znení účinnom k 3. marcu 2014, a úverová zmluva z tohto dňa je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom
úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme
úveru (§ 1 ods. 2 cit. zákona).

7. Obsahom úverovej zmluvy je okrem iného dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 36,16 %. Podľa
názoru súdu však takáto výška úroku odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka
na splatenie poskytnutého úveru nie je zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom a že
je poskytnutá v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnousadzbou (porov. napr. uzn. NS SR 6 M Obdo 5/2009). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5
Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len
ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v

situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri
peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou
odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“
obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník
poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.

Úroková sadzba 36,16 % je podľa názoru súdu neprijateľná, pretože predstavuje takmer polovičné
zhodnotenie peňažných prostriedkov na ročnej báze. V relevantnom čase sa pritom podľa všeobecne
známych údajov inflácia v Slovenskej republike pohybovala na jednocifernej úrovni (1-3 % ročne). Takto
vysoká úroková sadzba nie je odôvodnená ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka,
ani hospodárskou alebo inou situáciou v slovenskej ekonomike.
Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe je právnym úkonom, ktorý

sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.

8. Dôsledkom neplatnosti dojednania o úrokovej sadzbe je však úplná absencia akejkoľvek úrokovej
sadzby v úverovej zmluve z 3. marca 2013. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. v
rozhodnom znení sa však úver pre absenciu úrokovej sadzby považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Toto ustanovenie predstavuje aj lex specialis k ustanoveniu § 502 ods. 1 Obch. zák., ktoré v prípade
absencie dohody o úrokoch priznáva veriteľovi právo na bežné úroky. Neplatnosť dohody o úrokovej
sadzbe v úverovej zmluve tak mala za následok, že veriteľ nemôže požadovať úrok z poskytnutého
úveru, ani ďalšie dohodnuté poplatky. Veriteľ tak má nárok len na zaplatenie istiny 512,10 €.

9. Zo zisteného skutkového stavu však vyplýva, že žalobca už zaplatil 542,36 €, teda viac, než na čo
bol podľa vyššie uvedeného záveru povinný. Splnením celej dlžnej sumy jeho dlh zanikol (§ 559 Obč.
zák.). Preto bolo treba žalobu zamietnuť v celom rozsahu (výrok I).

10. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešný žalovaný, ktorý by mal

na náhradu trov nárok, ju nežiadal, takže tu nebol návrh, o ktorom by bolo možné rozhodovať (§ 151
ods. 1 O. s. p.). Naopak, neúspešný žalobca nemá na ich náhradu nárok, preto súd o jeho návrhu na
ich priznanie rozhodol (§ 152 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p.) tak, že mu náhradu trov nepriznal
(výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.
V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,
v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a

O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.