Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoE/180/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411203387
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8411203387.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Astrová 2/A, IČO: 45869464, právne zastúpeného verita, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v
Bratislave, Karpatská 18, proti povinnému M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XXXX/XX, C., o
vymoženie 1.355,24 Eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Kežmarok č. k. 3Er/473/2011-86 zo dňa 06.11.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu,
Exekútorský úrad Michalovce, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (Ex 1499/11) zo dňa
17.05.2011 zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným u
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky
voči povinnému pre vymoženie sumy 1.355,24 Eur s prísl. a trov exekúcie, na podklade exekučného
titulu rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., Bratislava, sp. zn. IIC0410103 zo dňa 08.04.2011.

Mal za preukázané, že súčasťou zmluvy o úver zo dňa 18.01.2008, ktorú uzatvorila právna
predchodkyňa oprávneného (Poštová banka, a.s., Bratislava) s povinným, je rozhodcovská doložka,
ktorá núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takto formulovanú rozhodcovskú doložku
si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu o úvere, ktorej súčasťou sú obchodné podmienky
pre úver ako aj Všeobecné obchodné podmienky poskytované spoločnosťou, ako celok odmietnuť

alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam právnej predchodkyne oprávneného, a teda
aj rozhodcovskému konaniu. Dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, odporuje dobrým mravom, a preto ňou spotrebiteľ
nie je viazaný. Z týchto dôvodov žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený z dôvodu, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že sa oprávnenému odňala možnosť konať pred
súdom. Ako dôvod uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok
všeobecného súdu. Bol toho názoru, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 M
Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011 vyplýva, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie správnosti

rozhodcovskéhorozsudkurozhodcovskýmsúdomjemožnélenpokiaľideodôvoduvedenývustanovení
§ 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, teda vtedy, ak rozhodcovskýrozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi, je tak viazaný na plnenie a nie
iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť

hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim
bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané odporuje alebo neodporuje dobrým mravom. Len tento
zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Ďalej poukázal na ust. § 93b zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“), v zmysle ktorého si jeho právny predchodca plnil svoju povinnosť.
Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie a udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, alebo zrušiť napadnuté

uznesenie a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd v zmysle zásad § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že
odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Predovšetkým je potrebné konštatovať, že v zmysle § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“), je exekučný súd plne oprávnený
vykonávať formálne, ako aj materiálne preskúmavanie exekučného titulu a podrobiť tento titul skúmaniu,
či neprichádza do úvahy zastavenie exekučného konania z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 45
ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, t.j. najmä či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrýmmravom.Taktiežvzmysle§45ods.2Zákonaorozhodcovskomkonaní,jezakotvenéoprávnenie
exekučného súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.

Ustanovenie § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu posudzovať aj
materiálnu stránku exekučného titulu, ak je ním rozhodcovský rozsudok. V prípade, ak zistí nedostatky v
rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie ex offo zastaviť (ustanovenie § 45 ods. 2 Zákona o
rozhodcovskom konaní). Súd pritom nie je viazaný účinkami takého rozsudku v zmysle ust. § 35 Zákona
o rozhodcovskom konaní v spojení s ustanovením § 159 O.s.p.

Materiálne preskúmavanie exekučného titulu má v sebe aj oprávnenie preskúmavať jednotlivé
ustanovenia zmluvy, ktorú účastníci medzi sebou uzavreli a v tomto zmysle súd prvého stupňa správne
konštatoval, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, ktorej ustanovenia spotrebiteľ nemohol osobitne dojednať,
pričom exekučným titulom je rozhodnutie - rozhodcovský rozsudok spoločnosti Rozhodcovská,

arbitrážna a mediačná, a.s.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 18.01.2008 boli aj Všeobecné
obchodnépodmienky,vktorýchvčlánku10bolazakotvenározhodcovskádoložka,vzmyslektorejspory,
ktoré vzniknú zo zmluvy budú riešené v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.

S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde,
spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí
rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z § 19

Zákona o rozhodcovskom konaní.

Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred
nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd považuje za neprijateľnú, a preto

neplatnú. Nemôže preto obstáť ani argumentácia v tom smere, že zákon o bankách upravuje povinnosť
bánk ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, pretože ani táto
povinnosť ich nezbavuje konania v súlade so spotrebiteľským právom.Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre
jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len

vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s § 3 Zákona o rozhodcovskom konaní uzatvorená
platnározhodcovskázmluvaotom,žemajetkovéspory,ktorémedzinimivzniklialebovzniknúvurčenom
zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom.
Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve (§ 4 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť

podkladom pre exekučné konanie.

Dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej je na konanie zo zmluvy o úvere oprávnený len
konkrétne určený rozhodcovský súd je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou
Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky aj v
súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu

spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so
Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z § 219 O.s.p. uznesenie ako vecne
správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p., nakoľko z tohto
ustanovenia vyplýva, že ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým
nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.