Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. február 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4P/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616200612
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mikuláš Géczi
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6616200612.3

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Mikulášom Géczim vo veci starostlivosti o maloleté deti
R. N., nar. XX.XX.XXXX a O. N., nar. XX.XX.XXXX, deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
starej matky U.Ý. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, štátnej občianke SR, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny U., deti
rodičov matky: M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, štátnej občianky SR a otca: R. N., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody G. - Z., N. X, štátneho
občana SR, v konaní o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 4P/71/2013-41 zo dňa 13.09.2013, právoplatný
a vykonateľný dňa 01.10.2013 vo výroku o výchove a výžive tak, že náhradnú osobnú starostlivosť nad
maloletými deťmi z r u š u j e a z v e r u j e maloleté deti R. N., nar. XX.XX.XXXX a O. N., nar.
XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky M. N., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená maloleté deti

zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec maloletých detí R. N., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletých detí R. N.,
nar. XX.XX.XXXX a O. N., nar. XX.XX.XXXX minimálnym výživným vo výške 30 % zo sumy životného
minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na

každé dieťa zvlášť, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku; takto určené výživné je splatné k rukám
matky vždy do 25.dňa toho ktorého mesiaca vopred.

o d ô v o d n e n i e :

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny U. (ďalej len "úrad") návrhom na začatie konania žiadal zrušiť
starej matke maloletých detí náhradnú osobnú starostlivosť nariadenú rozsudkom č. k. 4P/71/2013-41
zo dňa 13.09.2013 a zveriť maloleté deti R. N. a O. N. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať
povinnosťou prispievať na ne mesačným výživným v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. Podaný návrh odôvodnil tým, že matka maloletých detí žije v spoločnej domácnosti s maloletými
deťmi R. N., O. N. a dcérou U. N. (v jej osobnej starostlivosti), ako aj s náhradným rodičom U. N..
Obývajú jednu miestnosť, ktorá je zariadená zachovalým nábytkom a je udržiavaná v poriadku. Matka s
náhradným rodičom už dlhšiu dobu zabezpečujú maloletým deťom starostlivosť spoločne, nakoľko sa
zhoršil zdravotný stav náhradného rodiča. U. N. má okrem maloletého R. a O. N. v náhradnej osobnej

starostlivosti aj maloleté deti G., nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.XX.XXXX N., ako aj maloletú V. G., nar.
XX.XX.XXXX. Z uvedených dôvodov sa matka s náhradným rodičom dohodli, že maloleté deti G., O. a
R. budú v jej osobnej starostlivosti. Maloletá M. je citovo veľmi naviazaná na starú matku a svoju matku
odmieta rešpektovať, preto sa dohli, že maloletá zatiaľ ostane v náhradnej osobnej starostlivosti.

Otec maloletých detí nebol prítomný na pojednávaní, ani sa k podanému návrhu nevyjadril. Doručenie

predvolania mal vykázané dňa 28.01.2016. Preto súd nariadil pojednávanie v jeho neprítomnosti podľa
§ 101 ods. 2 O. s. p.Kolízny opatrovník na pojednávaní v plnom rozsahu trval na podanom písomnom návrhu. Uviedol, že
u matky maloletých detí sú splnené všetky predpoklady na zverenie maloletých detí do jej osobnej

starostlivosti.

Matka maloletých detí na pojednávaní žiadala vyhovieť podanému návrhu o zrušenie náhradnej osobnej
starostlivosti a zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti. Zároveň požiadala, aby otec
maloletých detí bol zaviazaný platiť výživné na maloleté deti v minimálnej výške podľa zákona.

Starámatkasozrušenímnáhradnejosobnejstarostlivostisúhlasila,nakoľkomatkasavieodetipostarať.

Prokurátorka sa v plnom rozsahu pripojila k návrhu kolízneho opatrovníka a žiadali tomuto vyhovieť.
Poukázala, že matka s maloletými deťmi žije v jednej domácnosti, preto neexistujú žiadne okolnosti, aby
deti neboli v jej osobnej starostlivosti.

Dokazovanie súd vo veci vykonal výsluchom kolízneho opatrovníka, matky maloletých detí, starej matky
a prokurátorky, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu spisu sp. zn. 4P/71/2013, prečítaním
návrhu na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a zverenie do osobnej starostlivosti matky zo
dňa 18.01.2016, vstupu Okresnej prokuratúry U. do konania zo dňa 02.02.2016, správy z prešetrenia

pomerov zo dňa 08.02.2016, žiadosti o potvrdenie právoplatnosti zo dňa 05.02.2016.

Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len "zákon o rodine"), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práva povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

V zmysle § 47 ods. 1 písm. d) zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká právoplatným
rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti.

Na základe § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností , možností a
majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

V danom prípade súd zrušil náhradnú osobnú starostlivosť, nakoľko mal za to, že dôvod, pre ktorý bola
nariadená, už zanikol. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a na základe dohody
rodičov, zároveň zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá v súčasnosti zabezpečuje
ich výchovu a výživu. Otca zaviazal platením výživného na maloletého R. a O. mesačne v minimálnom
rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na

nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Účastníci konania, osobne prítomní na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený výrok rozsudku, sa po

jeho vyhlásení vzdali práva podať proti nemu odvolanie.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.