Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. január 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/72/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108211702
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7108211702.23

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: T. L., nar. X.X.XXXX a L. L., nar.
XX.X.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach,
na návrh otca: Y. L., nar. X.X.XXXX, bytom V. X, W. za účasti matky: N.. H. L.Š., nar. X.X.XXXX, bytom
Č. XX W., o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Otecmal.detíT.L.aL.L.samostatnýmpodanímdňa3.1.2012žiadalvydaťpredbežnéopatrenie,ktorým
by súd zrušil zverenie mal. detí po rozvode do výhradnej starostlivosti odporkyne s tým, že obaja rodičia
ale hlavne deti majú rovnaké právo na stretávanie sa s deťmi tak, aby deti mohli tráviť rovnaký čas s
oboma svojimi rodičmi, t.j. jeden deň u matky a nasledujúci deň u otca a to striedavo až do vynesenia
právoplatného rozsudku vo veci.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol zapísaný ako samostatná vec pod sp.zn 12P/1/2012.
Každý návrh však treba posudzovať podľa jeho obsahu. Na Okresnom súde Košice I prebieha pod
sp.zn. 21P/72/2008 konanie o úprave práv a povinností rodičov k mal. deťom L., preto aj tento návrh na
nariadenie predbežného opatrenia bol priradený do tohto spisu.

Otec maloletých návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že Okresný súd Košice I vo
veci 21P/72/2008 opakovane už šesťkrát zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým
žiadal, aby súd deťom umožnil rovnaký čas na trávenie s oboma rodičmi do vyhlásenia právoplatného
rozsudku vo veci. Rozhodnutia súdu veľmi negatívne ovplyvnili celý život mal. detí, preto sa rozhodli
písomnou formou požiadať súd, aby im vydaním predbežného opatrenia urýchlene umožnil pravidelné
stretávanie sa s oboma rodičmi v rovnakej časovej dĺžke. Matka mal. detí sa podľa názoru otca začala

deťom za to, že vyjadrili svoju túžbu o striedavú starostlivosť, mstiť. Nedokáže zvládať svoje emócie a
detí trestá, pričom mladší syn plakal, že ho matka šikanuje a kopla. Otec má dôvodné obavy, že takýmto
prístupomhrozídeťompsychickáujmapodobnátej,ktorásastalastaršiemusynovipotom,čosúdsvojim
rozhodnutím v roku 2008 znemožnil mal. deťom stýkať sa s otcom, čo malo za následok, že starší syn
skončil kvôli psychickej traume z odlúčenia v nemocnici.

Otec maloletých ďalej uviedol, že s deťmi trávi štatisticky zhruba čosi viac ako 40 % času v kalendárnom
roku, čo je ďaleko nad rámec toho, čo umožnil rozvodový rozsudok. Podal návrh, aby deti mohli tráviť
čas s otcom nielen vtedy, keď ich matka ide na nejaký žúr, chlastačku alebo služobnú cestu a otec detí
jej príde týmto vhod ako chovná baba na úschovu detí, ale aby deti mali toto právo garantované súdnym
rozhodnutím vo vymedzenom čase, čo by bolo garantované rozsudkom.

Preto vzhľadom na vyššie uvedené a na závažnú zmenu pomerov, kedy matka ubližuje deťom len preto,
že tie túžia byť v striedavej starostlivosti resp. rovnakú dobu u oboch rodičov a ako otec má za to, že nietžiadnej prekážky, ktorá by bola v nesúlade so zákonom o rodine s prihliadnutím na to, že otec praktizuje
a nikdy neprestal praktizovať istú aj keď nedostačujúcu formu striedavej starostlivosti, pretože to mal.
deti takto požadujú a cítia a to aj napriek vyššie uvedeným rozsudkom, ktoré toto neumožňujú a takisto

aj vzhľadom na to, že im hrozí veľmi vážna ujma, pretože psychicky napnuté prostredie, v akom žijú u
matky, potrebujú kompenzovať pohodou a taktiež preto, lebo sú psychické nalomené z toho, že súdy
znemožňujú častejšie sa stretávať s otcom, z toho dôvodu žiada, aby súd zrušil zverenie mal. detí po
rozvode do výhradnej starostlivosti odporkyne s tým, že obaja rodičia ale hlavne deti majú rovnaké právo
na stretávanie sa s deťmi tak, aby deti mohli tráviť rovnaký čas s oboma svojimi rodičmi t.j. jeden deň u

otca a nasledujúci deň u matky a to striedavo až do vynesenia právoplatného rozsudku vo veci.

Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok

dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme
maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou
osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu
žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať

návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté
dieťa zverené do starostlivosti alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má
byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu
ujmy.

Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov
a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo

do striedavej osobnej starostlivosti.

Základným predpokladom aby súd mohol nariadiť predbežné opatrenie je, aby navrhovateľ aspoň
osvedčil danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy.

Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v Občianskom súdnom konaní slúžiaci
na dočasné zabezpečovanie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho
použitie je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Predpoklady nariadenia predbežného
opatrenia sú jednak výslovne stanovené v platnej právnej úprave a jednak ich vyvodila zo zákonnej
úpravy právna teória a súdna prax. Nariadenie predbežného opatrenia prichádza do úvahy vtedy, ak

je to potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo existuje obava, že by výkon
súdneho rozhodnutia bol ohrozený, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, aby bolo zrejmé, že
v konaní vo veci nie je nárok očividne vylúčený a je osvedčený záver, že bez okamžitej i keď len dočasnej
úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené.

Predbežné opatrenie má pružne riešiť situáciu, keď je v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a
oprávnených záujmov účastníkov potrebný okamžitý zásah súdu spočívajúci
vdočasnejúpravepomerovúčastníkov.Prikonaniachstarostlivostisúduomaloletýchjeprioritnýzáujem
dieťaťa. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je

naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou toho, že súd môže o
výkone predbežného opatrenia len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel
byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný.Zospisu22P/150/2010malsúdza preukázané,žematkazabezpečujeriadnustarostlivosťomaloletých,
pričom deti sa s otcom pravidelne stretávajú a prespávajú uňho, ich citová väzba na neho je pozitívna,
majú záujem sa s otcom stretávať. Vo veci boli podané zo strany otca viaceré návrhy na nariadenie

predbežných opatrení na zverenie mal. detí do striedavej starostlivosti rodičov. Všetky jeho návrhy
boli zamietnuté, posledný uznesením zo dňa 21.12.2011. Navrhovateľ ničím nepreukázal zmenu
akýchkoľvek pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu posledného súdneho rozhodnutia.

Súd zároveň poukazuje na to, že predbežné opatrenie má len dočasný charakter. Otec maloletých žiadal

zrušiťrozhodnutie,ktorýmbolizverenémal.detiporozvodedostarostlivostimatky.Zrušenierozhodnutia
nemožno považovať za dočasnú procesnú ochranu naviac, ak dočasnosť takejto ochrany alebo úpravy
sa má prejaviť aj v tom, že neprejudikuje práva účastníkov alebo tretích osôb.

Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že otec maloletých sám uviedol, že s deťmi trávi viac ako 40
% času v kalendárnom roku, čo je ďaleko nad rámec toho, čo mu umožňuje rozvodový rozsudok. Aj z

tohto vyplýva, že nedochádza k ohrozeniu jeho nároku priznaného v súdnom rozhodnutí. Neosvedčil
skutočnosť, že bez vydania predbežného opatrenia by hrozila bezprostredná ujma či už na práva jeho
alebo maloletých detí, keďže matka zabezpečuje riadnu starostlivosť o deti a otec sa s deťmi pravidelne
stretáva. Nie je teda daná jedna zo základných podmienok na nariadenie predbežného opatrenia a to
ohrozenie nároku.

Súd taktiež návrh otca mal. detí na nariadenie striedavej výchovy tak, že jeden deň by boli deti
zverené matke a nasledujúci deň otcovi a to striedavo až do vynesenia právoplatného rozsudku vo veci,
nepovažuje za také riešenie, ktoré by bolo v záujme mal. detí. Súd nevie posúdiť ako by to vplývalo na

psychiku detí, keď každý deň by spali na inom mieste, každý deň by sa sťahovali od jedného rodiča k
druhému. Okrem toho otec maloletých vo svojom návrhu nešpecifikoval, o koľkej, kde a akým spôsobom
by malo dochádzať k odovzdávaniu detí. Súd je toho názoru, že mal. deti potrebujú k svojmu zdravému
vývoju určitú stabilitu a pokoj, čo by ich dennodenným sťahovaním nebolo zabezpečené.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd v súlade v cit. zák. ustanoveniami návrh otca na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať
do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods. 1 O.s.p.).