Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 37CbZm/45/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113218119
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kačmárová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3113218119.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v právnej veci navrhovateľa: Green Bau, s.

r. o., so sídlom Hliny 1253/76, 017 07 Považská Bystrica, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr.
Róbert Fatura, advokát so sídlom Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, proti odporcovi v I. rade:
F. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. A. N., odporcovi v II. rade: O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX A. XXXX, odporcovi v L.. rade: A. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX A. XXXX,
všetci odporcovia právne zastúpený: JUDr. Marián Rojko, advokát so sídlom Železničná 90/12, 017 01
Považská Bystrica, o námietkach odporcov proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ruší zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Trenčín č. k. 36Zm/258/2013-19 zo dňa

11.09.2013.

II. Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi v I. rade, odporcovi v II. rade, odporcovi v III. rade trovy
konania v celkovej sume 5.848,46 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 19.07.2013 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby
súd vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým uloží odporcom povinnosť uhradiť sumu vo výške 60.000,-
eur spolu s 6 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 18.07.2013 do zaplatenia, zmenkovú
odmenu vo výške 198,- eur a zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil

tým, že na základe predchádzajúcej ústnej dohody o náhrade škody uzatvorenej medzi navrhovateľom
a odporcom v I. rade ako živnostníkom poskytujúcim služby pre navrhovateľa, sa odporca v I. rade
zaviazal uhradiť navrhovateľovi vzniknutú škodu, ktorú svojím konaním spôsobil. Odporca v I. rade
vystavil v rámci uvedenej ústnej dohody vlastnú zmenku, pričom ako ručitelia sa za vystaviteľa zaviazali
odporca v II. rade a odporca v III. rade, ktorí sa na poskytovaní služieb podieľali. V nadväznosti na
uvedené navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že vo veci spôsobenej škody je vedené trestné stíhanie.
Odporcovia napriek predchádzajúcej výzve zo dňa 10.05.2013 do dňa podania návrhu dlžnú sumu vo

výške 60.000,- eur navrhovateľovi neuhradili. Podaním zo dňa 28.08.2013 navrhovateľ konkretizoval
petit návrhu tak, že sa domáha toho, aby súd rozhodol o povinnosti odporcov v I. až III. rade uhradiť
navrhovateľovi sumu 60.000,- eur spoločne a nerozdielne spolu s 6 % úrokom z omeškania ročne zo
tejto sumy od 18.07.2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 198,- eur.

Okresný súd Trenčín vydal vo veci dňa 11.09.2013 zmenkový platobný rozkaz č. k. 36Zm/258/2013-19.
Proti zmenkovému platobnému rozkazu podali všetci odporcovia námietky.

Odporca v I. rade v podaných námietkach namietol proti zmenkovému platobnému rozkazu oprávnenosť
celej požadovanej sumy ako aj platnosť predloženej zmenky. Nikdy nebol v zmluvnom vzťahu s
navrhovateľom, z ktorého by mu vznikol záväzok zaplatiť zmenkovú pohľadávku a z tohto dôvodunavrhovateľ nie je schopný preukázať oprávnenosť požadovaného nároku, t. j. výšku sumy uvedenej
na zmenke, dátum splatnosti zmenky, na zabezpečenie akého záväzku bola zmenka vystavená, jedná
sa o absolútny nedostatok jeho vôle zmenečne sa zaviazať. Nikdy nedošlo k uzatvoreniu dohody o

náhrade škody, na základe ktorej by sa zaviazal navrhovateľovi zaplatiť škodu vo výške 60.000,-
eur. Nikdy sa nedopustil konania, ktoré by navrhovateľovi spôsobilo škodu v uvedenej sume. Pokiaľ
navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že vo veci spôsobenej škody sa vedie trestné konanie, jedná
sa o konanie vedené Obvodným riaditeľstvom PZ v Bratislave IV, ČVS: ORP-1619/DK-B4-2012, kde
si navrhovateľ ako poškodený uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 4.223,10 eur. Zo žiadneho

dôkazu vykonaného v trestnom konaní ČVS:ORP-1619/DK-B4-2012 nevyplýva, že by navrhovateľovi
bola spôsobená škoda 60.000,- eur, ako to navrhovateľ v návrhu uvádza. Vzhľadom k tomu, že
navrhovateľ si v trestnom konaní uplatnil škodu iba 4.223,10 eur, je tým vyvrátená údajná ústna
dohoda o náhrade škody vo výške 60.000,- eur. Zo strany navrhovateľa ide o špekulatívny postup,
navrhovateľ konal vedome na škodu odporcu, nemal pri svojej činnosti uzatvorené pracovné ani iné
zmluvy osobami, ktoré pre neho vykonávali činnosť. Namietol nedostatok kauzy. V zmysle § 17

zákona č. 191/1950 Zb. sú medzi prvým majiteľom zmenky a výstavcom prípustné námietky vyplývajúce
z mimozmenkových vzťahov súvisiacich s danou zmenkou (tzv. kauzálne námietky). Navrhovateľ
závažným spôsobom porušil ustanovenia zákona č. 191/1950, nakoľko mu predložil listinu označenú
ako zmenka na zaplatenia, pri takom predložení by navrhovateľovi určite jej obsah i formu namietal a
takýmto spôsobom mu znemožnil brániť sa proti povinnosti zaplatiť požadovanú sumu iným zákonným

spôsobom. K vystaveniu zmenky došlo v tiesni, pod nátlakom, podpis na zmenke bol vylákaný pod
hrozbou trestného stíhania, nebol vykonaný slobodne. Navrhovateľ žiadal od neho podpísať listinu tak,
že ho predvolal do sídla spoločnosti Betafence Slovensko, s.r.o. v Bratislave, kde mu bola predložená
zmenka na sumu 60.000,- eur a bol prinútený zmenku podpísať, v opačnom prípade bude obvinený z
trestného činu a hrozí mu dlhoročné väzenie. Konanie navrhovateľa považuje za protiprávne a mieni

sa domáhať ochrany cestou orgánov činných v trestnom konaní. Zmenka je jedným zo základných
zabezpečovacích nástrojov a slúži na zabezpečenie pohľadávky, v tomto prípade však predložená
zmenka ani túto funkciu nespĺňa, navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukazuje kauzálny vzťah, ktorý
viedol k jej vystaveniu, navrhovateľom uplatnená zmenka nezabezpečuje žiadnu pohľadávku voči
odporcovi v I. rade, navrhovateľ nemal ani nemá voči nemu pohľadávku, ktorej zaplatenia sa domáha.

Odporca v II. rade a odporca v III. rade proti vydané zmenkovému platobnému rozkazu zhodne namietli,
že zmenka nemôže byť platná. Nikdy nedošlo k dohode o náhrade škody 60.000,- eur, pokiaľ bola
podpísaná takáto listina, bolo to pod nátlakom, kde im bolo uvedené, že ak nepodpíšu, pôjdu na dlhé
roky do väzenia. Nikdy tejto spoločnosti nespôsobili takúto škodu. Pokiaľ nejaká škoda bola spôsobená,

táto je predmetom vyšetrovania v konaní ORP-1619/DK-B4-2012, pričom tu je výška škody určená
4.223,10 eur, preto je vylúčené, by sa dohodli na náhrade škody 60.000,- eur. Namietli preto výšku
sumy uvedenej na zmenke, dátum splatnosti zmenky, na zabezpečenie akého záväzku bola zmenka
vystavená,podpisnazmenkenebolvykonanýslobodne,neexistujedôvod,prektorýbymalabyťzmenka
vystavená. Navrhovateľ podal návrhu už jeden deň po splatnosti zmenky, v čase splatnosti zmenky im

zmenka nebola predložená. Zmenka má zabezpečovať nejakú pohľadávku. V uvedenom prípade však
zmenka nezabezpečovala žiadnu pohľadávku, podpis na zmenke bol nezákonným spôsobom vylákaný,
preto tvrdia, že nemôže byť dôvod na zaplatenie uvedenej sumy. Požiadali o zrušenie zmenkového
platobného rozkazu.

Navrhovateľ sa k námietkam odporcu v I. rade vyjadril podaním zo dňa 17.10.2013 v ktorom uviedol,
že k námietke absolútneho nedostatku sa zmenečne zaviazať, je jeho skutočná, slobodná a vážna vôľa
vyjadrená jeho vlastnoručným podpisom v spodnej časti zmenky a oprávnenosť nároku navrhovateľa
vyplýva z perfektnej a platnej zmenky, ktorá bola súdu predložená a ktorá obsahuje všetky zákonom
predpísané náležitosti. Poukázal na skutočnosť, že odporcovia v I. rade až III. rade pred podpisom

zmenky, túto za prítomnosti tretích osôb, právnej zástupkyne Mgr. D. Z. a konateľa firmy N. s.r.o.
a nejednalo sa o blankozmenku, z ktorého dôvodu všetky zmenečne zaviazané osoby vedeli akú
skutočnosť svojím podpisom potvrdzujú. V časti, v ktorej odporca v I. rade poukazuje na skutočnosť, že
škoda nedosahuje výšku 60.000,- eur, navrhovateľ poukázal na to, že škoda, nepozostáva výlučne zo
skutočnej škody, ale aj ušlého zisku a iných súvisiacich škôd a to s poukazom na príslušné ustanovenia

právnych predpisov SR, z ktorého dôvodu bola zmenka vystavená práve na sumu 60.000,- eur. Výška
uvádzanej škody bola odporcom zdôvodnená osobami prítomnými pri vystavovaní zmeniek. V ďalšej
námietke odporca v I. rade poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ nemal s osobami pracujúcimi pre
neho uzatvorené pracovné ani iné zmluvy, pričom ako sám uviedol pri jeho výsluchu na OR PZ sámpracoval pre navrhovateľa na základe ústnej dohody, o ktorých vykonaných prácach vystavil odporca v I.
rade navrhovateľovi faktúry. V zmysle uvedeného je zrejmé, že v predmetnej veci musel existovať právny
vzťah, na základe ktorého odporca v I. rade vykonával pre navrhovateľa práce, ktoré mu aj fakturoval,

a teda táto časť námietok odporcu v I. rade nemá opodstatnenie a je zavádzajúca. K časti, v ktorej
odporca v I. rade poukazuje na skutočnosť, že zmenka mu nebola predložená na platenia, navrhovateľ
poukázal na to, že zmenka, ktorú je potrebné predložiť pri platení je splatná na „videnie“ pričom zmenka,
ktorá je predmetom sporu bola splatná v presne špecifikovaný dátum uvedený na zmenke, z ktorého
vyplýva, že nebolo nutné túto zmenku za účelom zaplatenia zmenkovej sumy predkladať. Navrhovateľ

sa ďalej vyjadril k tomu, že podľa tvrdenia odporcu v I. rade bol podpis na zmenku od neho vylákaný
pod hrozbou trestného stíhania, k čomu uviedol, že podľa príslušných právnych predpisov SR podať
na osobu podozrivú zo spáchania trestného činu trestné oznámenie, je oprávnením príslušnej osoby. V
prípade ak osoba využíva svoje právo je zavádzajúce a ničím nepodložené tvrdenie odporcu v I. rade,
že navrhovateľ vynútil podpis pod hrozbou trestného stíhania. Ak odporca v I. rade tvrdí, že navrhovateľ
sa mieni domáhať ochrany cestou orgánov činných v trestnom konaní, bol oprávnený tak vykonať odo

dňa kedy podľa jeho názoru došlo k protiprávnemu konaniu zo strany odporcov v I. rade až III. rade t.
j. od 17.01.2013, pričom pre aj tak vykonal a celá vec je vedená na ORPZ pod ČVS: ORP-1619/DK-
B4-2012. V časti, v ktorej odporca v I. rade tvrdí, že v predmetnom vzťahu neexistuje žiadna kauza ide o
účelové a ničím nepodložené tvrdenie, vzhľadom ku skutočnosti, že odporcovia v I. rade až III. rade boli
pri podpise zmenke upovedomení o tom, že zmenka zabezpečuje pohľadávku vyplývajúcu zo vzniknutej

škody spôsobenej odporcami v I. rade až III. rade, o čom existuje aj zvukový záznam.

Navrhovateľ sa k námietkam odporcu v II. rade a III. rade vyjadril podaním zo dňa 17.10.2013,
v ktorom uviedol, k námietke neplatnosti zmenky, že poukazuje na § 75 zákona č. 191/1950 Zb.
zákona zmenkový a šekový v aktuálnom znení, v ktorom sú ustanovené všetky potrebné náležitosti

pre platnosti vlastnej zmenky, pričom všetky tieto náležitosti predmetná zmenka obsahuje. Čo sa týka
podpisu zmenky pod nátlakom, pričom navrhovateľ im hrozil väzením, navrhovateľ poukázal na to,
že navrhovateľ nedisponuje oprávnením uložiť odporcom nepodmienečný trest odňatia slobody tzn.
väzenie. Ak odporcovia v II. a III. rade tvrdia, že navrhovateľ sa mienil domáhať ochrany cestou
orgánov činných v trestnom konaní, bol oprávnený vykonať tak odo dňa kedy podľa jeho názoru došlo

k protiprávnemu konaniu zo strany odporcov t. j. od 17.0.2013, pričom navrhovateľ aj tak vykonal a
celá vec je vedená na ORPZ pod ČVS: ORP-1619/DKJ-B4-2012. Vo vzťahu k ďalšej námietke o výške
pohľadávky uvedenej na zmenke, navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že škoda, ktorá navrhovateľovi
vznikla, nepozostáva výlučne zo skutočnej škody, ale aj z ušlého zisku a iných súvisiacich škôd, a to
s poukazom na príslušné ustanovenia právnych predpisov SR. Odporcovia boli oboznámení osobami

prítomnými pri podpise zmenky so skutočnosťou z akého dôvodu je zmenka vystavená práve na sumu
60.000,- eur, z tohto dôvodu považuje navrhovateľ námietku odporcov za účelovú a zavádzajúcu. Čo
sa týka námietky odporcov, že zmenka nebola predložená v čase splatnosti, navrhovateľ uviedol, že
pri vlastnej zmenke s presným dátumom zročnosti, nie je potrebné túto predkladať na videnie a to
aj s poukazom na § 76 ods. 2 ZoZS. V časti námietok, v ktorej odporcovia namietajú zaplatenie trov

konania, nie je zrejmé navrhovateľovi z akého dôvodu tak konajú, vzhľadom k tomu, že súdny poplatok
bol vyrubený súdom a trovy právneho zastúpenia boli vypočítané v zmysle vyhlášky. O predmetnom
stretnutí a samotnom podpisovaní zmenky bol v súlade s právnymi predpismi SR vyhotovený obrazovo-
zvukový záznam.

Súd na prejednanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu nariadil pojednávanie. Na
pojednávaní súd vypočul navrhovateľa, odporcu v I. rade, odporcu v II. rade, odporcu v III. rade, svedka
M. S. a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov.

Právny zástupca odporcov v I. rade až III. rade na pojednávaní predniesol námietky v súlade s ich

písomným vyhotovením. Ďalej uviedol, že odporcovia pracovali u navrhovateľa ako pomocní robotníci
na základe ústnej dohody s navrhovateľom, odporcom nebola vyplácaná odmena za vykonanú prácu,
preto si ako zádržné zobrali od odporcu plotové systémy. V tejto veci prebehlo trestné konania, ktoré sa
skončilo tým, že odporcovia boli v trestnom konaní odsúdení a navrhovateľovi bola priznaná náhrada
škody. Odporcovia podpísali predmetnú zmenku pod nátlakom zo strany navrhovateľa. Boli predvolaní

k navrhovateľovi, kde sa chceli s navrhovateľom dohodnúť, avšak navrhovateľ ich pod hrozbou väzenia
donútil podpísať zmenku. Odporcom nebola nijak ozrejmená suma uvedená na zmenke, nebolo im
uvedené, čo predmetná suma predstavuje. Táto zmenka bola podpísaná pod nátlakom zo strany
navrhovateľa, pričom toto konanie by mohlo spadať aj pod skutkovú kvalifikáciu trestného činu v zmysle§ 191, 192, resp. 189 trestného zákona. Navrhovateľovi bola v trestnom konaní priznaná náhrada škody,
pričom navrhovateľ si uplatnil v trestnom konaní škodu vo výške okolo 4.000,- eur, pričom na zmenke
je uvedená suma 60.000,- eur, ktorej výška, dôvody nie sú odporcom známe. Ak si chcel navrhovateľ

uplatniť nejakú náhradu škody, mohol si ju uplatniť v trestnom konaní, avšak nad uvedených 4.000 eur sa
tak nestalo. Navrhovateľ bol s uskutočnením prác v omeškaní, týmto si zrejme chcel vykryť škodu, ktorá
mu vznikla penalizáciou zo strany svojich obchodných partnerov z dôvodu jeho vlastného omeškania.
V rámci trestného konania následne došlo k vráteniu časti veci, čím zároveň došlo aj k zníženiu škody.
Následne došlo k podpisu ďalších zmeniek zo strany odporcov, navrhovateľovi v sume 80.000 eur,

pričom takáto škoda navrhovateľovi nemohla vzniknúť. Zmenka na sumu 80.000 eur nie je predmetom
tohtokonania.Ďalejuviedol,ženavrhovateľvosvojomprednesepotvrdil,žekauzoupredloženejzmenky
je uplatnenie si voči odporcom zo strany navrhovateľa náhrady škody, avšak nepreukázal, že ju v tejto
výšky spôsobili odporcovia. Opakovane poukázal na to, že navrhovateľ bol v omeškaní s výkonom prác v
čase, keď práce uskutočňovali odporcovia. Má za to, že v uvedenom prípade ide zo strany navrhovateľa
o určité zneužitie zmenky, ktorou si kryje škodu, ktorá mu bola spôsobená, avšak bez účasti odporcov.

Rovnakoniejepravda,žeodporcoviasapripodpisezmenkymohliradiť,mohliodísť.Bolnanichvyvíjaný
obrovský nátlak, nemohli sa s nikým poradiť. Nemohli odísť z miestnosti. Sami odporcovia chceli, aby im
bol poskytnutý nejaký čas, aby sa to uzavrelo o pár dní neskôr. Odporcovia nevedeli, že sa vyhotovuje
z tohto stretnutia zvukový záznam a s vyhotovením takéhoto záznamu nedali žiaden súhlas.

Právny zástupca odporcov v záverečnom návrhu uviedol, že žiada zmenkový platobný rozkaz zrušiť
a odporcom priznať nárok na náhradu trov konania. Navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť vystavenia
zmenky, nepreukázal kauzu zmenky a nepreukázal dôvodnosť zmenkovej sumy. Navrhovateľ nielenže
v konaní nepreukázal, že by mu odporcovia spôsobili škodu presahujúcu škodu uplatnenú v trestnom
konaní, ale nepreukázal ani to, že by mu takáto škoda vznikla. Navrhovateľ zneužil trestné konanie,

ktoré bolo vedené voči odporcom v I. až III. rade na vystavenie zmeniek, čím v podstate by došlo k
bezdôvodnému obohateniu na strane navrhovateľa. Pokiaľ ide o predložený prepis zvukového záznamu,
odporcovia k takémuto monitorovaniu nedali súhlas. Namietol autentickosť prepisu, nie je zrejmé, kto
tento vyhotovil a je evidentné, že súdu boli predložené iba určité časti tohto prepisu. Je zrejmé, že na
odporcov bol vykonávaný nátlak a to hrozbou trestného oznámenia, resp. uloženia vysokého trestu.

Uvedené trestné konanie nemožno spájať s týmto konaním, pokiaľ sa odporcovia dopustili protiprávneho
konania, za toto boli potrestaní. Škoda bola vyporiadaná a navrhovateľ nie je oprávnený odporcov ďalej
"trestať" vystavením zmenky. Navrhovateľ nepreukázal prečo je na zmenke suma 60 000,- eur, na ďalšej
80 000,- eur, prečo to nie je iná suma. Tvrdí teda, že nedošlo ku kauzálnemu záväzku k náhrade
škody a že takýto neexistujúci záväzok nemožno nahradiť zmenkovým záväzkom. V tomto poukázal

na ustálenú judikatúru NS ČR, pričom sa jedná o rozhodnutia 25Cdo/1839/2000 alebo rozhodnutie
29Odo/1141/2006 ako aj už predložené rozhodnutie 29Cdo/1363/2011, kde súd zhodne konštatuje, že
akneexistovaldoterajšízáväzok,nemôžedohodouoprivatívnejnováciivzniknúťnovýzáväzok.Kotázke
aplikácie a výkladu zákona najmä zákona o zmenkách sa vyjadril aj Ústavný súd ČR, kde v rozhodnutí
nález II US 1287/14 z 31.08.2015 konštatuje, že Ústavný súd netoleruje obecným súdom prehnane

formalistický postup, ktorý smeruje k odôvodňovaniu zrejme nespravodlivosti. Obecný súd podľa nálezu
nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona ale sa od neho môže a musí odchýliť, pokiaľ to
vyžaduje účel zákona alebo jeho princípy. Tieto názory súdov v konečnom dôsledku našli svoj odraz aj v
legislatíve, kde zákonom č. 438/2015 došlo k novelizácii Občianskeho súdneho poriadku a doplnení § 79
novým odsekom 3, podľa ktorého ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky alebo šeku proti

žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce
sa vlastného vzťahu so žalovaným. Z uvedeného vyplýva, že zákon vyžaduje, aby medzi účastníkmi
existoval kauzálny vzťah. Tvrdí, že v konaní bolo preukázané, že uplatnená zmenka neobsahuje kauzu,
že bola vystavená pod nátlakom a odôvodnená len hrozbou uloženia trestu, pričom odporcovia škodu
navrhovateľovi nespôsobili, taktiež nie je preukázané, že by navrhovateľ bol penalizovaný zo strany N..

Poukázal na rozpory vo výpovediach svedka Vajdu a štatutárneho zástupcu navrhovateľa. Uvedená
penalizácia je uvádzaná iba v rovine ústnych tvrdení, nie je ničím podložená. Vzhľadom na uvedené
žiadal, aby súd zmenkový platobný rozkaz zrušil a odporcom priznal nárok na náhradu trov konania.

Právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávaní k námietkam vyjadril v súlade s jeho písomným

vyjadrením. Ďalej uviedol, že s tvrdením odporcov uvedeným v ich písomnom vyjadrení aj na
pojednávaní nesúhlasí, nezakladá sa na pravde. V konaní predložili platnú zmenku, zmenka bola
vystavená v súlade so zákonom a obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 75 Zákona zmenkového a
šekového, tým, že bola vystavená a súdu aj predložená platná zmenka, táto zmenka vyvoláva s ňouspojené právne účinky. Čo sa týka námietok, s námietkami nesúhlasí. Má za to, že odporcovia mohli
namietať iba formálne nedostatky zmenky, napriek uvedenému k podaným námietkam chce uviesť, že
odporcovia boli odsúdení za trestný čin, ktorého sa dopustili proti navrhovateľovi. K vyjadreniu právneho

zástupcu vo vzťahu k uplatneniu, resp. neuplatneniu nároku v plnej výške na náhradu škody v trestnom
konaní uviedol, že uplatnenie nároku na náhradu škody v jeho konkrétnej výške je právo a nie povinnosť
poškodeného. Výšku škody ak súd túto skutočnosť bude považovať za potrebnú vzhľadom k podaným
námietkam vie preukázať výsluchom svedka. Čo sa týka vystavenia zmenky, ktorého dobrovoľné
vystavenie odporcovia rovnako namietali, odporcovia sa dostavili dobrovoľne, bez akékoľvek nátlaku

do spoločnosti N., tu bol prítomný aj právny zástupca navrhovateľa, zástupca N., keďže stretnutie bolo
v sídle jeho spoločnosti a ďalšie osoby. Z tohto stretnutia bol vyhotovený aj zvukový záznam, ktorý bol
už aj predložený do trestného konania. Podpisovanie zmenky trvalo dlhší čas, odporcom bola výška
riadene ozrejmená, odporcovia mohli kedykoľvek zo spoločnosti odísť, bez toho, aby vykonali akýkoľvek
úkon. Na tomto stretnutí bola uzatvorená dohoda o náhrade škody, čo bolo vlastne aj predmetom a
účelom tohto stretnutia. Následne v rámci stretnutia právny zástupca navrhovateľa predložil odporcom

zmenku, ktorú odporcovia po krátkej vzájomnej porade mimo prítomnosti ďalších osôb podpísali. Ak
by bola pravda o nedostatku slobodnej vôle mohli odporcovia hneď zavolať políciu a iniciovať trestné
konanie, čo sa nestalo. Po istom čase bol navrhovateľ kontaktovaný zo strany policajného zboru,
kde zrejme odporcovia iniciovali trestné konanie, avšak toto trestné konanie bolo zrejme s najväčšou
pravdepodobnosťou, vzhľadom aj k vyjadreniam kontaktujúcej osoby ako aj vzhľadom k tomu, že žiaden

ďalší kontakt zo strany polície nebol uskutočnený a od posledného prebehla značná doba, zastavené.
Preto má za to, že námietky odporcov v otázke ich vôle vôbec v tomto konaní neobstoja. Čo sa týka
dôvodnosti žalovanej sumy, v uvedenom prípade je evidentné, že odporcovia spôsobili navrhovateľovi
škodu, čo potvrdil aj vo svojom vyjadrení právny zástupca odporcov, že vzhľadom k trestnému konaniu,
takýto kauzálny vzťah medzi účastníkmi existuje. Vzhľadom k uvedenému má za to, že zmenka kauzu

obsahuje. Ak by navrhovateľ využil svoje právo a celú škodu v trestnom konaní uplatnil, toto by vzhľadom
na výšku škody spôsobilo, že odporcovia by boli dnes vo výkone rozhodnutia, pričom navrhovateľ by
stratil reálnu možnosť reálneho uhradenia ďalšej škody z ich strany, tzn. že zo strany navrhovateľa
išlo voči odporcom o veľmi ústretový krok, čo však mu v súčasnosti odporcovia nedôvodne vyčítajú.
Čo sa týka hrozby trestného stíhania pri vystavovaní zmenky, táto námietka, rovnako neobstojí, keďže

je faktom, že trestné stíhanie sa začalo a odporcovia boli uznaní vinným spolu s uložením trestu.
Opätovne poukázal na to, že odporcovia v rámci trestného konania svoje protiprávne konania uznali voči
navrhovateľovi, týmto protiprávnym konaním súčasne spôsobili škodu a založili dôvod na vystavenie
zmenky. V dôsledku uvedeného navrhol aby súd, keďže navrhovateľ predložil platnú zmenku, aby
vydaný zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti a zaviazal odporcov na náhradu trov konania.

Právny zástupca navrhovateľov v záverečnom návrhu uviedol, že v časti, v ktorej odporcovia rozporujú
kauzu predmetnej zmenky má za to, že táto bola v konaní jednoznačne preukázaná a taktiež bola
preukázaná vedomosť odporcov o tejto kauze, ktorou je škoda spôsobená ich protiprávnym konaním.
Za toto protiprávne konanie boli právoplatne odsúdení v trestom konaní a bol im uložený príslušný trest.

V časti, v ktorej odporcovia poukázali na neexistenciu škody na strane navrhovateľa má za to, že túto
navrhovateľ jednoznačne preukázal účtovnou závierkou, teda evidenciou záväzku voči spoločnosti N.
v účtovníctve. Taktiež poukázal na koncentračnú zásadu v tomto konaní a má za to, že odporcovia
počas tohto konania dopĺňali svoje námietky z pôvodného písomného podania. Má za to, že odporcami
uvádzané tvrdenia v celom konaní sú tendenčné a účelové, čo bolo jednoznačne preukázané písomným

prepisom z osobného stretnutia v Bratislave predloženého na pojednávaní. Odporcovia si musia byť
vedomí toho, že boli právoplatne odsúdení za trestný čin krádeže. V nadväznosti na uvedené požiadal
súd, aby v celom rozsahu žalobnému návrhu vyhovel, resp. ponechal zmenkový platobný rozkaz v
platnosti. Zároveň si opakovane uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Navrhovateľ pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že nie je pravda, že by boli odporcovia
podpísalizmenkupodnátlakom,stretnutie,ktorésauskutočnilobolodobrovoľné.Viedlosavpriateľskom
duchu, popíjali kávu a dali si návrhy na úhradu škody. V trestnom konaní si výšku škody neuplatnili,
materiál sa im vrátil, ale škoda im vznikla a to tým, že odcudzený plotový systém im chýbal. Mali s
objednávateľom dohodu, že ak dielo dokončia do určitého dátumu, nebudú ich penalizovať. V omeškaní

boli, to nepopiera, ale do odcudzenia plotového systému odporcami žiadna penalizácia nebola. Po
odcudzení plotového systému museli objedať ďalší a to z Belgicka, na ich dodávku sa čakalo niekoľko
týždňov, stanovený termín nestihli splniť a preto mu bola vystavená penalizácia. Škoda, ktorá mu vznikla
bola spôsobená v dôsledku krádeže, za ktorú boli odporcovia odsúdení. Ešte čo sa týka samotnéhostretnutia, sedeli na káve, odporcovia mohli kedykoľvek odísť, pred podpísaním zmenky ich nechali
samých. Bolo to nahrávané, nevie či bol povinný na to, že sa bude stretnutie nahrávať odporcov
upozorniť, aj v súčasnosti je v predmetnej spoločnosti tento systém aktívny s tým, že majú tam uvedené,

že sa stretnutia nahrávajú. Následne po podpísaní zmenky odišli odporcovia na parkovisko a následne
ich volali späť, aby sa vrátili, aby sa mohlo pokračovať v jednaní. A následne došlo k podpisu zmenky
na 80.000,- eur. Keby bolo pravdou, čo tvrdia odporcovia, odporcovia mohli za takej situácie odísť rovno
preč. Keby bol v takej situácii ako tvrdia odporcovia, že tam bola, bol by volal hneď po odchode políciu,
čo sa nestalo. Ich penalizácia bola vo výške 160.000 eur, dohodli sa s odporcami, že stiahne 20.000,- eur

a následne sa dohodli na podpise zmenky všetci s týmto riešením súhlasili. Odporcovia do spoločnosti
dobrovoľne prišli a po stretnutí odišli. Toto stretnutie sa uskutočnilo v piatok s tým, že odporcovia
prišli ešte v pondelok doriešiť nejaké ďalšie veci. Bolo im navrhnuté, že si uvedenú škodu môžu
odpracovať. Následne sa odporcovia od uvedeného pondelka neozývali, nekontaktovali navrhovateľa
a následne bol podaný návrh na súd. Predmetom stavby, ktorú zhotovoval bolo vyhotovenie oplotenia
na súbore obytných domčekov, tie obytné domy oni nestavali, len zabezpečili zhotovenie oplotenia. K

omeškaniu došlo z toho dôvodu, že dielo zhotovovali prostredníctvom subdodávateľa, spoločnosti zo
Žiliny, s ktorými následne ukončili spoluprácu a začali si to riešiť sami. Subdodávateľa nepenalizovali,
nemali na to dôvod, s objednávateľom si dohodli náhradný termín odovzdania diela, tzn. oddialil sa
termín odovzdania diela, pričom mali za to, že majú dostatok času na jeho zhotovenie, toto predĺženie
termínu bolo dohodnuté pravdepodobne písomne, na isto si už nepamätá, sú to 4 roky. Penalizácia

bola vystavená zo strany spoločnosti Betafence vo výške 164.000,- eur, kedy a koľko bolo uhradené,
povedať nevie, musel by som sa pozrieť do účtovníctva. V spoločnosti boli dvaja konatelia, financie mal
na starosti druhý z konateľov. Odporcov určite v uvedený deň nepozvali na robotu, do skladu prišiel
v ten deň s nimi aj odporca v I. rade, ktorý si riešil so spoločnosťou N. nejaké faktúry a vzhľadom k
uvedenému zavolali aj ostatných odporcov. Odporcu pána S. zobrali z prác zo stavby N. v Bratislave a

následne sa uskutočnilo stretnutie. Po podpísaní zmenky medzi navrhovateľom a odporcami prebehla
aj ďalšia komunikácia. Komunikovalo sa o možnosti časového horizontu splatenia zmenky. Zvažovali
zabezpečenie prác, ktorými by bola zmenka uhradená. Následne prebehlo ďalšie stretnutie v pondelok.
Tohto stretnutia má pocit, že sa zúčastnili všetci odporcovia, v rámci ktorého sa dohadovalo ako by bolo
túto situáciu čo najlepšie vyriešiť. Na pondelkovom stretnutí odporcovia už nič nenamietali a k podpisu

zmenky sa rovnako nijak nevyjadrovali. K tomuto sa už nevracalo. Otázkou stretnutia bolo nájdenie
nejakých najprijateľnejších riešení pre obe strany. Podpis zmenky nechceli odkladať na pondelok, chceli
toužuzavrieť,pretožesaobávali,žebyichtamviacnedostali,nebolobymožnévyvolaťďalšiestretnutie.
Odporcovia sa proti navrhovateľovi dopustili protiprávneho konania tým, že odcudzený plotový systém
bol odvážaný na motorovom vozidle navrhovateľa bez súhlasu navrhovateľa, bolo teda používané

motorové vozidlo, vedúci stavby v tom čase odporca v I. rade si bral ľudí z ich stavby na iné stavby, boli
odcudzené ďalšie časti plotového systému, došlo k zneužitiu ich náradia na realizáciu iných ako nimi
realizovaných stavieb. Pričom k omeškaniu prispeli aj tieto drobné veci. Počas doby, keď sa realizovala
stavba zároveň sa realizovala stavba s ich ľuďmi aj v Stupave, v Beluši pri Považskej Bystrici. Odporcom
sú všetky ich záväzky z titulu miezd riadne vyplatené.

OdporcavI.radeprisvojomvýsluchunapojednávaníuviedol,žebolipredtromirokmipovolanínastavbu
s tým, že prišiel za ním pán Y. s tým, že je vo veľkom sklze a potrebujú pomôcť. Veľmi sa mu do toho
nechcelo, ale keďže boli kamaráti, chodili spolu posedieť, išiel mu pomôcť. Na stavbe bolo veľa ľudí, veľa
brigádnikov. Robilo sa tam s tým, že sa to všetko dalo na poriadok. Po cca troch mesiacoch, zistili, že im

nesedí materiál a nejaké veci. Nemali vyplatené tak sa dohodli s chalanmi, že si nejaký materiál zoberú.
Materiál si zobrali v hodne asi cca 4.000,- eur k tomu sa aj v trestnom konaní, ktoré následne prebehlo
priznali, uznali vinu a boli za to aj odsúdení. Následne robil aj inú zákazku pre spoločnosť Betafence, kde
mu zostali dlžní nejaké peniaze, v januári mu následne volal majiteľ firmy, s tým, že to dajú do poriadku.
Zatýmúčelomtamprišiel,pričombolatamajichprávnazástupkyňa.Prišliajchalaniaboloimpovedané,

že im vznikla škoda okolo 140.000,- eur a ak to neuhradia, pôjdu na 8 rokov do väzenia. Keď si pomyslel
na tie dôsledky na rodinu, na blízkych, tak to podpísal. Vtedy vznikli dve zmenky, jedna zmenka na sumu
60000,- a druhá na sumu 80000,- čo vznikla potom, ako sa vrátili s tým, že si myslel, že sa to nejak
vyrieši.Kebyvedel,čotoznamená,taktodnesnepodpíše.Malotopotomďalšiedôsledky,rozpadrodiny,
každý sa od vás otáča chrbtom. Chodili potom ešte aj k jeho mame, žiadali od nej aby predala dom a

uhradila jeho záväzky. Znepríjemňovali život aj ostatným a okrem toho, že to bolo nepríjemné, nebolo
to od nich ani fér. Faktúra mu bola zo strany navrhovateľa zaplatená, ale bola zaplatená oneskorene,
až po týchto veciach. Prerábali sa dodacie listy a následne aj faktúra, keď si na to sadli, žiadna faktúra
nešla navrhovateľovi s razítkom, bola odosielaná len mailom, po oprave bola uhradená. Z ukradnutéhomateriálu si A. S. postavil oplotenie, on materiál neinštaloval, A. si nainštaloval 10 kusov, čo je nepomer
k celému materiálu, k celej zákazke. Na stavbu v Beluši nebol použitý kradnutý materiál, bol použitý
vyradený materiál, ktorý sa nepoužíval, bol následne fakturovaný spoločnosti Betafence. On materiál

neodcudzil, iba o tom vedel, posledné dva týždne meškali výplaty, tak si chalani chránili svoje. Za
odcudzenietohtomajetkubolodsúdenýakospoluvinník,niezakrádež,máinýparagrafakomajúostatní.
Čo sa týka vrátenia materiálu, čo vie, sa vrátilo, čo nebolo použité, prišli policajti a materiál zobrali.
Po podpise zmenky mali s navrhovateľom jedno sedenie, podpísal mu faktúru, príjmový doklad na asi
XXXX,- eur, ktoré samozrejme nevidel, kontaktoval ho navrhovateľ, aj všetkých s tým, že dostali ponuku,

že budú u neho robiť za 300,- eur a zvyšok sa bude odpisovať z hodnoty škody. Túto ponuku vzhľadom
na jej neprimeranosť odmietli. Od navrhovateľa odišli, boli by pre neho lacná pracovná sila. Pochopil
to tak, že 300,- eur im bude vyplácané, ak navrhovateľ tvrdí niečo iné, teraz to bude len tvrdenie proti
tvrdeniu, ak by to tak aj malo byť, tú škodu by uhrádzali 30 rokov. Navrhovateľ mu síce ponúkol prácu,
ale za akých podmienok, išlo by o novodobé otrokárstvo, preto túto neprimeranú ponuku navrhovateľa
neprijal. V súčasnosti nemá žiaden príjem, je na úrade práce. Z odmeny vo výške 300,- eur by musel

ako živnostník odvádzať 250,- eur odvody, čím by mu zostalo len 50,- eur. Zároveň žiadna škoda vo
výške 140000,- eur nebola preukázaná, preto ju nemieni navrhovateľovi uhradiť. Nevedeli, čo podpísali,
keby mal možnosť akejkoľvek porady k podpisu by nedošlo, keby sa každý ocitol v takejto situácii, tiež
by tú zmenku podpísal, bolo to na nich pripravené, prečo nedostali možnosť sa s niekým poradiť, keby
ju dostali, nikdy by to nepodpísali a nik by ich tam nedostal. Aj to sedenie bolo vylákané s tým, že sa

idú riešiť iné veci aj faktúra im na druhý deň bola uhradená. K podpisu zmenky ešte uviedol, že on sa
podpisuje inak, podpisuje sa menom a priezviskom, podpis na zmenke je iný, je roztrasený. Keď Vám
rozprávajú, že pôjdete na 8 rokov do väzenia, že neuvidíte 8 rokov blízkych, život sa Vám zobrazí pred
očami a v tom momente sa mu podpísanie zmenky zdalo ako najlepšie riešenie. Následne aj podlžnosť,
ktorú mala spoločnosť N. voči nemu bola uhradená. Tých 60000 je neopodstatnených, nepodpisoval

žiadnu zmluvu ani nič iné, bola to len kamarátska výpomoc a je smutné, že nakoniec voči nemu použil to
čo použil. Zmenku podpísal, pričom dohoda bola taká, že oni stiahnu obvinenie, čo sa nakoniec nestalo,
nemal komu volať, nepoznal žiadneho právneho zástupcu. K suma na zmenke 60.000,- eur a 80.000,-
eur im bolo povedané, že dostali penále za oneskorené odovzdanie stavby a že im to vystavila firma,
pre ktorú stavbu stavali, ale doklad o tom sme nevideli.

Odporca v II. rade pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že v čase, keď sa zobralo to pletivo na
stavbe sa robilo normálne, práce pokračovali ďalej, mohlo sa tam ďalej robiť, pracoval tam aj kolega A..
N. uskutočnená tam dohoda a to taká, že si ich pozvali do Bratislavy, pričom tam išli ako robotníci. Oni
tam mali svoju právničku, oni nemali nárok na nič. Chceli odklad do pondelka, čo im nebolo umožnené.

Následne podpísali prvý papier, pričom, keď boli pri aute zvonil telefón, zavolali ich späť, na čo sa vrátili
a podpísali druhý papier a išli domov. Ak toto nebolo dohodnuté, tak nebolo dohodnuté nič. Zmenku
podpísali pre to, že právnička im povedala, že im hrozí od troch do ôsmych rokov väzenie. Nepozná
paragrafy, nemal sa s kým poradiť, nebolo im to umožnené, preto zmenku podpísal. Absolútne nemal
vedomosť pri podpise zmenky, z čoho suma 60.000,- eur pozostáva. Bol odsúdený za krádež materiálu

navrhovateľa, dostal za to podmienku a ku krádeži sa priznal. Materiál ukradli preto, lebo si neboli istí
peniazmi u navrhovateľa, stále niečo zlyhalo, stále sa niečo posúvalo. Navrhovateľ mu dlží peniaze za
prácu za posledný mesiac. Do Bratislavy išiel za prácou, do kancelárie išiel preto, lebo im to povedali, na
niečomsamalidohodnúťohľadompeňazí,bližšiepresnenačomsamalidohodnúťnevedel.Navrhovateľ
v tom čase o krádeži materiálu vedel, prebiehalo vyšetrovanie. V kancelárii bol dosť dlho, asi 1,5 hodiny.

Nikto mu nebránil z kancelárie odísť. V čase, keď sa nachádzali v kancelárii, bolo im povedané, čo sa
ide riešiť, ale nebolo im to povedané predtým, rovnako im nebol umožnený odklad do pondelka, tak
aby si mohli zabezpečiť právnu pomoc, právnička navrhovateľa ich zasypala paragrafmi. Po podpise
zmenky bol s navrhovateľom jeden krát v kontakte. Chcel sa dohodnúť, ako sa to bude splácať, chcel si
zobrať pôžičku. Navrhovateľ im poradil, ako by sa dala zobrať pôžička. Zároveň si povedali, že sa musia

medzi sebou dohodnúť. Ohľadom postupu navrhovateľa bol u polícii, spísal sa tam nejaký papier, bolo
to asi mesiac po podpise zmenky, bolo to potom, ako komunikoval s navrhovateľom ohľadom možnej
dohody. O tom, ako to konanie u policajtov skončilo nevie. Dva týždne pred začatím školského roku mu
navrhovateľ doniesol na stavbu peniaze pre jeho dcéru, ktoré potreboval, ktorá išla do školy, pričom išlo
o preddavok na mzdu vo výške viac ako 500,- eur a podpísal mu príjmový pokladničný doklad.

Odporca v III. rade pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že bol zamestnancom navrhovateľa na
dohodu, zavolali ho do Bratislavy, niečo pomôcť do skladu. Následne išli na obed a potom do kancelárie
navrhovateľa. Pýtali sa ho, prečo je tam, na čo im povedal, že asi tuší. Tam sa dozvedel, že dostalipenále, že oni niečo splatia a zvyšok majú zaplatiť oni a že to dajú na dve zmenky. Následne čakali
na kolegov, v kancelárii boli okolo dvoch hodín. Čo sa týka toho či mohli byť sami, sami mohli byť,
mohli sa aj poradiť. Pýtal sa či by sa to mohlo doriešiť v pondelok, pričom povedali im, že na nich

tlačia, že v pondelok by sa nemuseli stretnúť a že to treba uzatvoriť teraz. Následne v pondelok sa
riešilo, ako sa to splatí a to buď peniazmi, alebo odpracovaním, pričom si zrátal, že ak by sa to malo
uhradiť prácou, trvalo by to asi 20 rokov. Podali aj trestné oznámenie. K tej krádež, materiál bol na
firme dva týždne, betónovalo sa, robili sa patky, ktoré musia nejaký čas vyzrieť. O tých penáloch sa
dozvedeli až na tom stretnutí, aspoň on osobne. Zmenku podpísal zo strachu z väzenia. Papiere mali

pred sebou, povedali im, že ide o penále s tým, že vzhľadom k tomu, že odcudzili materiál im vznikla taká
škoda, pričom dva krát im bolo platenie penálov odložené a viac sa to už nedalo. Čo sa týka prác, ktoré
robili po odcudzení materiálu, robili sa také práce, ktoré by boli uskutočňované aj keby tam ten materiál
bol. Opravovalo sa zároveň kopec vecí, ktoré sa robili na začiatku, chodil tam dozor a stále sa niečo
dorábalo. Obsah zmluvy medzi navrhovateľom a spoločnosťou Betafence nepozná. Po podpise zmenky
sa s navrhovateľom stretol v pondelok, potom už nie. Hovorili im, prečo majú penále, že je to ich vina,

právnička im povedala nejaké paragrafy, potom sa pýtal či to môžu riešiť v pondelok, pričom im povedali,
že buď to podpíšu alebo sa začne trestné stíhanie, že môžu ísť do väzenia a zaplatia to tak či tak. Nebolo
im umožnené stretnúť sa s právnikom. Keď prišli domov, človek, ktorý tomu rozumie im povedal, že
to nemali podpisovať. Navrhovateľovi to na pondelňajšom stretnutí neuviedol, on sa s týmto človekom
stretol až neskôr. Zmenku vypisoval odporca v I. rade. Bol si vedený, že v čase podpisu zmenky ukradli

materiál, auto použil so súhlasom osoby stavbyvedúceho, ktorým bol odporca v I. rade. Bol odsúdený za
krádež voči navrhovateľovi, navrhovateľ mu nezostal dlžný žiadne peniaze. Za navrhovateľom neprišiel
riešiť vzniknutú situáciu preto, lebo z tejto situácie nevidel riešenie. Peniaze v takej výške by nikdy
dokopy nedal.

Z. M. S. na pojednávaní pri svojom výsluchu uviedol, že spoločnosť navrhovateľa bola ich
subdodávateľom na stavbe. Nakoľko na stavbe došlo ku krádeži materiálu, ktorý bol dodaný
našou spoločnosťou, dĺžka stavby a dokončenie stavby sa predlžovalo, čím im vznikla škoda.
Následne penalizovali navrhovateľa za nesplnenie zmluvných podmienok. Ľudia, ktorí spolupracovali s
navrhovateľom spôsobili škodu spoločnosti, preto v sídle spoločnosti došlo k stretnutiu, kde malo dôjsť k

dohode, ako bude škoda uhradená. K stretnutiu došlo, prebiehalo v normálnej až priateľskej atmosfére,
zúčastnení priznali krádež a dohodli sa na splnení záväzku. Odporcom bolo vysvetlené z čoho škoda
pozostáva, odporcovia škodu uznali a súhlasili s tým, ako bude škoda uhradená.Pred podpisom zmeniek
opustili kanceláriu, nesedeli nad nimi, mohli sa medzi sebou dohodnúť. Aj sa dohodli, keď sa vrátili už
boli dohodnutí. Nemal dojem, že osoby, ktoré podpisovali zmenku boli k tomu nejak donútené. Zmenka

bola vlastnoručne vypísaná, pričom má za to, že ak niekto vlastnou rukou vypíše zmenku, nemôže byť
k tomu donútený. Slovne tieto osoby akékoľvek donútenie neuvádzali, nenamietali. Výška penalizácie
bola predmetom zmluvy, ktorej predmetom bola dodávka prác a to montáž oplotenia na celom objekte
spolu so všetkými prácami s tým súvisiacimi. Budovy navrhovateľ nestaval. Presný časový rámec od
kedy malo byť plnenie uskutočnené a kedy bolo si nepamätá, realizovali to zhruba v roku 2012 a 2013.

Odplata za zhotovenie diela bola rádovo niekoľko stotisíc eur. K riadnemu ukončeniu diela došlo, aj keď s
veľkým omeškaním. K meškaniu zhotovenia diela došlo v dôsledku krádeže, ale najmä v dôsledku toho,
že materiál potrebný museli objednávať, pričom bolo do toho zakomponovaných množstvo ďalších ľudí.
Navrhovateľ používal subdodávateľov. Penalizácie sú vo všeobecnosti prísne dané, penalizuje sa každý
deň omeškania v závislosti od hodnoty diela. Jeho spoločnosť za omeškanie penalizovaná nebola.

Voči navrhovateľovi si uplatnili penalizáciu tak, že vyzvali navrhovateľa na zaplatenie penalizácie, čo
je štandardný zákonný postup. Navrhovateľ penalizáciu uznal ale do dnešného dňa neuhradil. Uznal ju
slovne, komunikujú spolu aj v e-mailoch, možno by to našli aj v e-maile. Na penalizácii trvajú, k súdnemu
konaniu zatiaľ nedošlo, medzi účastníkmi prebieha obchodná spolupráca, verí, že dôjde k dohode o
spôsobe úhrady.

Právny zástupca odporcov k vykonanému dokazovaniu na pojednávaní uviedol, že namieta dôvodnosť
uplatnenej sumy zo strany navrhovateľa, neexistuje kauza, nie je daná slobodná vôľa odporcov
zmenečne sa viazať. Škoda nebola preukázaná, zo strany odporcov nebola spôsobená. Podpis na
zmenke bol vynútený, nebol slobodný. Tvrdenia navrhovateľa v tomto konaní si odporujú, pretože na

jednej strane tvrdí, že bol v omeškaní so zhotovovaním prác, ktoré omeškanie nespôsobili odporcovia
ale subdodávateľ zo Žiliny. No voči tomuto subdodávateľovi si žiadnu škodu neuplatnil. Voči odporcom
si uplatnil škodu vo výške 4000,- eur, pričom táto škoda bola v trestnom konaní vysporiadaná. Odporcov
prinútil podpísať zmenky na 60.000,- a 80.000,- no nepreukázal výšku škody, nepreukázal penalizáciuzostranyBetafenceaniúhradutakejtosumy.Najednejstranenavrhovateľtvrdí,žeodporcoviapodpísali
zmenku dobrovoľne v rámci priateľského posedenia pri káve, že mohli kedykoľvek odísť, na druhej
strane však odporcovia boli monitorovaní, nahrávaní, podpis sa nemohol odložiť na pondelok alebo

iný termín, nemohli sa poradiť s právnikom, pretože ako uviedol konateľ navrhovateľa, už by ich tam
nedostali. Z. S. v tomto konaní jednak uviedol, že je konateľom spoločnosti N. s.r.o. čo však nie je pravda,
pretože je vedúcim organizačnej zložky N. s.r.o. organizačná zložka Slovensko, pričom organizačná
zložka nemá právnu subjektivitu, svedok uviedol, že navrhovateľ ústne uznal penalizáciu, no na druhej
strane konateľ navrhovateľa uviedol, že nevie kedy a koľko bolo z penalizácie uhradené ale má to v

účtovníctve. Navrhovateľ nepredložil jediný dôkaz, ktorým by preukázal penalizáciu zo strany Betafence,
úhradu penalizácie ani vznik záväzku. Navrhovateľ v rámci vyjadrenia k námietkam predložil faktúry,
príjmové doklady, výdavkové doklady, pričom tieto doklady nemožno považovať za účtovné doklady.
Faktúry nie sú podpísané, nie sú spárované, na príjmových dokladoch je viac príjemcov, nie je z nich
zrejmé od koho majú byť prijaté, chýba účel platby, výdavkové doklady nie sú potvrdené, nie je zrejmé
ako ich navrhovateľ zaúčtoval. Pokiaľ navrhovateľ ďalej v konaní predložil interný doklad č. 2014002

tento nijako nepreukazuje penalizáciu. Ide o účelovo vyhotovený doklad, z dokladu nie je zrejmé, kto
je odberateľ, kto je dodávateľ, nie je zrejmé, kto koho penalizuje, skôr z neho vyplýva, že penalizácia
smeruje voči N., nie je zrejmé z akej zmluvy má byť penalizácia, táto nie je špecifikovaná, doklad nie je
potvrdený žiadnou zo strán a najmä N. s.r.o. organizačná zložka Slovensko nemá spôsobilosť na práva
a povinnosti. Navrhovateľ ďalej predložil účtovnú závierku, táto taktiež nijako nepreukazuje existenciu

škody, resp. záväzku, nepreukazuje, že by si N. uplatnilo škodu, vymáhalo ju alebo ju navrhovateľ
uhradil. Navrhovateľ nepreukázal, že by mu odporcovia spôsobili škodu, že by došlo k zmenšeniu
majetku tým, že by musel nejakú sumu zaplatiť, nepreukázal, že v dôsledku konania odporcov u neho
došlo k strate výnosu. Nie sú splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a to proti právny úkon,
spôsobenie škody a príčinná súvislosť. Namietol argumentáciu cudzím právnym predpisom, nakoľko

na území SR nemožno aplikovať právny predpis prijatý cudzím zákonodarným orgánom. Navrhovateľ
argumentuje že už vznik dlhu je škodou. Táto argumentácia je však v rozpore s výpoveďou konateľa
navrhovateľa, ktorým viedol, že úhradu eviduje v účtovníctve. V tom prípade zo strany navrhovateľa
došlo k porušeniu § 131 ods. 1 O.s.p.. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR 29Cdo /1363/2011,
ktorý posudzoval právnu úpravu zmeniek, ktorá je prakticky totožná nielen v ČR a SR ale tiež v Rakúsku

alebo Nemecku. Podľa tohto rozsudku je zmenka definovaná ako dlžnícky cenný papier, ktorým vzniká
bezpodmienečnýnespornýaabstraktnýzáväzokzaplatiťpeňažnúčiastku.Ažkeďsavystaveniezmenky
opiera o určitú kauzu vzniká z nej špecifický právny vzťah, ktorého abstraktný charakter spočíva v tom,
že kauza nie je pre jeho existenciu významná a zo zmenky nevyplýva. Súdna prax vymedzuje zmenky
platobné a zmenky zaisťovacie. Účelom platobnej zmenky je privodiť zánik pohľadávky vzniknutej

zo základného právneho pomeru tým, že k splneniu kauzálneho záväzku dôjde zaplatením zmenky.
Dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o nahradení pôvodného záväzku zmenkovým záväzkom, ktorá
dohoda má účinky privatívne novácie v zmysle § 570 Občianskeho zákonníka dochádza k zániku
doterajšieho záväzku dlžníka a vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je len vzťahom zo zmenky. Dohodu o
privatívnej novácii však možno uzatvoriť iba za podmienky, že pôvodný záväzok je platný. Novácia sa

nemôže týkať neexistujúceho záväzku. Uzatvorenie dohody o privatívnej novácii predpokladá existujúci
dlh, ktorý má byť takou dohodou nahradený. Ak neexistuje doterajší záväzok nemôže byť založený
ani nový záväzok, navrhovateľ nepreukázal záväzok odporcov titulom náhrady škody, preto odporcovia
nemôžu byť povinný zaplatiť zmenku. K zaisťovacej zmenke sa vyjadril aj NS SR v rozsudku 1Obdov
43/2006, kde uviedol, že pokiaľ chýba vzťah medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenku, ktorá by ho

mala zabezpečovať, jedná sa o tzv. planú zmenku, ktorá je síce platná ale povinný sa môže plateniu
zmenky ubrániť námietkou nedostatku dôvodu pre použitie zmenky ako zmenky zabezpečovacej. Vzťah
formálnosti zmenkového konania možnosti uplatnenia kauzálnych námietok riešil aj Ústavný súd ČR IV
ÚS 457/2010, kde uviedol, že právny inštitút zmenky je založený na prísnej formálnosti zmenkových
vzťahov, avšak táto formálnosť samotná by nemala zvýhodňovať jednu zo zúčastnených strán a ďalej

v náleze pléna 16 z roku 2012 konštatoval, že súčasné napätie spojené so zmenkami je spôsobené
najmä ich nevhodným používaním, resp. zneužívaním voči subjektom od ktorých nemožno požadovať
znalosť špecifickej a rigidnej právnej úpravy zmeniek, pričom ústavný súd kladie dôraz najmä na princíp
spravodlivého rozhodovania ako základného a zásadného princípu fungovania súdnej moci, na čo
treba prihliadať pri postavení odporcov voči navrhovateľovi ako silnejšiemu účastníkovi pri vystavovaní

zmeniek. Z týchto dôvodov tvrdí, že neexistuje kauza pre vystavenie zmenky, takýmto plnením by došlo
k bezdôvodnému obohateniu navrhovateľa.Súd vykonal ďalej dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov
a to: zmenka z 17.01.2013, výzva na úhradu zmenky 60.000,- eur z 10.05.2013, výpis z obchodného
registra na navrhovateľa z 17.07.2013, potvrdenie o prevzatí zmenky z 19.07.2013, rovnopis zmenky z

17.01.2013, uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV sp. zn. ČVS:ORP-1619/DK-B4-2012,
piata strana zápisnice o výsluchu obvineného O. Z. z 17.04.2013, piata strana zápisnice o výsluchu
obvineného A. S. z 05.04.2013, piata strana zápisnice o výsluchu obvineného O. O. z 05.04.2013,
upovedomenie poškodeného z 13.10.2012, potvrdenie z 13.10.2012, uznesenie OR PZ v Považskej
Bystrici sp. zn. ČVS: ORP-955/PB-PB-2012, zápisnica o výsluchu svedka sp. zn. ČVS: ORP-955/PB-

PB-2012 O. Z. ml., zápisnica o výsluchu svedka sp. zn. ČVS: ORP-955/PB-PB-2012 z 12.10.2012
A. S., zápisnica o výsluchu svedka sp. zn. ČVS: ORP-955/PB-PB-2012 z XX.XX.XXXX O. O., piata
strana zápisnice o výsluchu obvineného z 05.06.2013 Roman Vicena, predvolanie z 11.04.2013, výpis z
bankovéhoúčtunavrhovateľaz31.07.2012,tretiastranazápisniceovýsluchusvedkaF.S.z18.12.2012,
výzva na úhradu zmenky 60000,- eur, faktúra č. 009/2012, dodací list č. 009/2012, faktúra č. 009/2012,
dodací list č. 009/2012, výdavkový doklad č. 2012369, príjmový doklad z 07.09.2012, výdavkový doklad

č. 2012387, príjmový doklad z 13.09.2012 a doklad na sumu 200,- eur, výdavkový doklad 2012404,
príjmový doklad z 21.09.2012, doklad na sumu 200,- eur, výdavkový doklad 2012417, príjmový doklad
z 25.09.2012, dodací list č. 005/2012, faktúra 005/12, výdavkový doklad č. 2012321, príjmový doklad
č. 0363021, príjmový doklad č. 0363020, výdavkový doklad č. 2012340, príjmový doklad z 24.08.2012,
doklad na 200,- eur, príjmový pokladničný doklad č. 0363003, výdavkový doklad č. 2012311, príjmový

pokladničný doklad č. 0363011 a 0363012, faktúra č. 007/2012, dodací list č. 007/2012, príjmový
pokladničný doklad č. 0363036, výpis z účtu č. 8/2012, príjmový pokladničný doklad z 10.07.2012 a
16.07.2012,príjmovýpokladničnýdokladz20.07.2012,príjmovýpokladničnýdokladč.0363049-záloha
600,- eur, email z 01.10.2012, výdavkový doklad č. 2012297, príjmový pokladničný doklad z 3.7.2012,
výdavkový doklad č. 2012427, príjmový pokladničný doklad č. 03636003, výdavkový doklad č. 2012414,

príjmový pokladničný doklad z 23.09.2012, doklad na 200 eur, výdavkový doklad č. 2012361, príjmový
pokladničný doklad, faktúra č. 004/2012, výpis z obchodného registra na navrhovateľa z 02.06.2014,
piata strana zápisnice o výsluchu obvineného A. S. z 05.04.2013, piata strana zápisnice o výsluchu
obvineného A. O. z 05.04.2013, piata strana zápisnice o výsluchu obvineného O. Z. z 17.04.2013,
zápisnica o výsluchu svedka ČVS: ORP-955/PB-PB-2012 O. Z. ml., zápisnica o výsluchu svedka ČVS:

ORP-955/PB-PB-2012 A. S., zápisnica o výsluchu svedka ČVS: ORP-955/PB-PB-2012 z 12.10.2012 O.
O., uznesenie OR PZ v Považskej Bystrici ČVS: ORP-955/PB-PB-2012, upovedomenie poškodeného
z 13.10.2012, výpis z obchodného registra na navrhovateľa z 25.06.2015, výpis lustrácie obyvateľov
na odporcu v I. rade z 26.06.2015, výpis lustrácie obyvateľov na odporcu v II. rade z 26.06.2015,
výpis lustrácie obyvateľov na odporcu v III. rade z 26.06.2015, uznesenie OR PZ v Považskej Bystrici

ČVS: ORP-955/PB-PB-2012, výpis z obchodného registra na navrhovateľa z 25.08.2015, výpis lustrácie
obyvateľov na odporcu v I. rade z 25.08.2015, výpis lustrácie obyvateľov na odporcu v II. rade z
25.08.2015, výpis lustrácie obyvateľov na odporcu v III. rade z 28.08.2015, interný doklad č. 2014002,
účtovná závierka - navrhovateľa zostavená k 31.12.2014, potvrdenie finančnej správy z 30.06.2015,
výpis z obchodného registra na navrhovateľa z 10.11.2015, výpis lustrácie obyvateľov na odporcu v

I. rade z 10.11.2015, výpis lustrácie obyvateľov na odporcu v I. rade z 10.11.2015, výpis lustrácie
obyvateľov na odporcu v I. rade z 10.11.2016, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29CdO/1363/2011,
rozsudokNajvyššiehosúduSRč.k.1Obdo/543/2006-121,rozsudokOkresnéhosúduPovažskáBystrica
č. k. 8C/74/2015-79, výpis z obchodného registra na navrhovateľa z 28.01.2016, výpis lustrácie
obyvateľov na odporcu v I. rade z 28.01.2016, výpis lustrácie obyvateľov na odporcu v II. rade z

28.01.2016, výpis lustrácie obyvateľov na odporcu v III. rade z 28.01.2016, prepis zvukovej nahrávky a
strana 21 prepisu zvukovej nahrávky.

Žalobca predložil súdu spolu so žalobou listinu v slovenskom jazyku, na ktorej je uvedené, že ide o
zmenku.Predloženálistinaobsahujeoznačeniezmenka,ktoréjeumiestnenévľavejhornejčastizmenky

v slovenskom jazyku, bezpodmienečný sľub zaplatiť peňažnú sumu vo výške 60.000,- eur, ktorá je
uvedená slovom aj číselným vyjadrením, ktorý je umiestnený v strednej časti zmenky a slovné vyjadrenie
je uvedené rovnako v strednej časti zmenky, údaj o zročnosti zmenky, ktorý je umiestnený v hornej
strednej časti zmenky, za bezpodmienečným sľubom zaplatiť za zmenku a to dňa 17. júla 2013, údaj
o mieste platenia, ktorý je uvedený v ľavej dolnej časti zmenky a ktorý obsahuje ako platobné miesto

Považská Bystrica, meno toho komu sa má platiť, kde je uvedené v ľavej hornej časti zmenky Green
Bau, s.r.o., IČO: XXXXXXXX, C. XXXX/XX, A. N., dátum a miesto vystavenia zmenky, ktoré sú uvedené
v hornej časti zmenky, kde je uvedené v Bratislave, dňa 17. január 2013 a podpis a identifikačné údaje
vystaviteľa zmenky a avalov zmenky, ktoré sa nachádzajú v spodnej časti zmenky. Ako vystaviteľ jepodpísaný s identifikačnými údajmi odporca v I. rade, ako avalista s identifikačnými údajmi odporca v II.
rade a odporca III. rade. Zmenka ďalej obsahuje doložku „bez protestu“.

Uznesením Obvodného oddelenia PZ Dúbravka pod ČVS: ORP-1619/DK-B4-2012 zo dňa 21.02.2013
bolo vznesené obvinenie voči odporcovi v I. rade, odporcovi v II. rade, odporcovi v III. rade a O. Z.
z prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona,
ktorého sa mali dopustiť tým, že spoločným konaním v presne nezistenom čase v priebehu mesiaca
august 2012 v Bratislave v Záhorskej Bystrici na ul. Pri Vápenickom potoku, na stavbe obytného súboru

Boháčky odcudzili bez použitia násilia tam odložený plotový systém Nylfor 3D, ktorý bol pripravený na
montáž a pozostával z 98 ks, plotový panel Nylfor 3D, 69 ks stĺpik Bekafixm 54 ks pätka priebežná na
stĺpik Betafix, 1 ks pätka rohová na stĺpik Bekafix, 68 ks čiapka na stĺpik Bekafix, 596 ks polyamidový
úchyt N3D Bekafix v celkovej hodnote 4.223,10 eur, čím týmto konaním mali spôsobiť poškodenej
spoločnosti, navrhovateľovi škodu krádežou vo výške 4.223,10 eur. Uznesením Obvodného oddelenia
PZ v Považskej Bystrici sp. zn. ČVS: ORP-955/PB-PB-2012 zo dňa 13.10.2012 bolo rozhodnuté o

vrátení časti plotového systému zn. NYLOFOR 3D v zložení 100 ks úchytov na plotové dielce, 1 ks
kovový stĺpik, 12 ks plotových dielcov, časti plotového systému zn. NYLOFOR 3D v zložení 50 ks
plastových čapíc na stĺpiky, 200 ks úchytov na plotové dielce, 22 ks kovových pätiek, 22 ks kovový stĺpik,
24 ks plotových dielcov, časti plotového systému zn. NYLOFOR 3D v zložení 18 ks plastových čapíc na
stĺpiky, 100 ks úchytov na plotové dielce, 32 ks kovových pätiek, 1 ks rohová kovová pätka, 30 ks kovový

stĺpik, 44 ks plotových dielcov a 6 ks polovičných plotových dielcov.

Súčasťou účtovníctva navrhovateľa je interný doklad č. 2014002 s označením penalizácia na základe
zmluvy o dielo v sume 164.000,- eur, ktorý obsahuje údaj o odberateľovi/dodávateľovi N. s..F..P.. -
organizačná zložka Slovenskej republiky, Stará Vajnorská 37, 831 04 Bratislava 3. Súčasťou účtovnej

závierky navrhovateľa k 31.12.2014 je evidovaný ako iný záväzok 164.000,- eur.

Predmetom prejednania v uvedenej právnej veci boli námietky odporcov proti zmenkovému platobnému
rozkazu. Po podaní námietok, po vydaní zmenkového platobného rozkazu, súd nerozhoduje priamo o
uplatňovanom nároku navrhovateľa, ale o tom, či zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo

nie, t. zn. či ho zruší a to celkom alebo sčasti. Len samotným podaním námietok nedochádza k zrušeniu
zmenkového platobného rozkazu zo zákona. Všetci odporcovia podali námietky v zákonnej trojdňovej
lehote. Namietli všetci zhodne neexistenciu kauzy zmenky, ktorú si v konaní navrhovateľ uplatnil, ako
aj nedostatok slobodnej vôle pri jej podpise, vyvíjaný nátlak, zo strany navrhovateľa, ako aj podpis
predmetnej zmenky v tiesni.

Podľa článku I § 17 zákona kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa článku I. § 75 zákona vlastná zmenka obsahuje :
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 76 ods. 1 zákona, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom
paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.

Podľa článku I. § 77 ods. 1, 2, 3 zákona pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu
ustanovenia dané pre cudziu zmenku o

indosamente (§§ 11 až 20),
zročnosti (§§ 33 až 37),
platení (§§ 38 až 42),
postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54),platení pre česť (§§ 55, 59 až 63),
odpisoch (§§ 67 a 68),
zmenách (§ 69),

premlčaní (§§ 70 a 71),
dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74). Pre vlastnú zmenku platia
ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko
zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§
6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala

bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takého oprávnenie (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).
Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o zmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade § 31
ods.4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané, za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa vlastnej
zmenky.

Podľa článku I. § 46 zákona vystaviteľ, indosant alebo zmenečný ručiteľ môže doložkou "bez trov",

"bez protestu" alebo inou doložkou rovnakého významu na zmenku napísanou a podpísanou oslobodiť
majiteľa od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal urobiť protest pre neprijatie alebo pre
neplatenie.

Podľa článku I. § 47 ods.1, 2 zákona všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej

zaručili,súzaviazanímajiteľovirukouspoločnouanerozdielnou.Majiteľmôžežiadaťplnenieodkaždého
z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa
zaviazali.

Podľa článku I. § 48 ods.1 zákona majiteľ môže postihom žiadať : 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola

zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané ; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti ;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy ; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta
zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa § 7 odsek 1 Obchodného zákonníka organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný závod

alebo iný organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Odštepný závod
je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri. Pri
prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o
odštepný závod.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana

požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a
ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového
vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať

s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.

Podľa § 380 Obchodného zákonníka za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla
tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

Podľa § 544 odsek 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 odsek 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.Podľa § 545 odsek 1 Občianskeho zákonníka ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo
iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení.

Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec
právne posúdil takto:

Z hľadiska koncentračnej zásady platí, že v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu musí

byť uvedené všetko, čo odporca proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta. Obsah námietok
môže vychádzať z práva hmotného alebo procesného. Odporcovia v námietkach zhodne voči vydanému
platobnému rozkazu namietli neexistenciu kauzy zmenky, ktorú si v konaní navrhovateľ uplatnil, ako
aj nedostatok slobodnej vôle pri jej podpise, vyvíjaný nátlak, zo strany navrhovateľa, ako aj podpis
predmetnej zmenky v tiesni.

Navrhovateľ v konaní namietol odporcami vznesené námietky, poukazoval na to, že v konaní predložil
zmenku vystavenú v súlade so zákonom, ktorá obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle § 75
zákona zmenkového a šekového, t. zn. ide o platnú zmenku, ktorá vyvoláva s ňou spojené účinky. Mal
za to, že odporcovia mohli namietať iba formálne nedostatky zmenky. K vyjadreniu navrhovateľa súd
uvádza, že zmenka predstavuje dlžnícky cenný papier, ktorým sa určité osoby na zmenke uvedené

zaväzujú majiteľovi zmenky zaplatiť v určitom mieste, čase, určitú peňažnú sumu, s tým, že ide o
záväzky priame, bezpodmienečné, nesporné a abstraktné. Nespornosť a abstraktnosť zmenkového
záväzku znamená, že zmenka sama o sebe je jediným a dostatočným dôvodom na platenie. Ak ide o
platnú zmenku, má v zásade dlžník povinnosť zmenku majiteľovi zaplatiť v sume, na ktorú je zmenka
vystavená. Pre uplatnenie nároku voči zmenkovému dlžníkovi nie je potrebné zmenkovému dlžníkovi

preukazovať nič viac, ako zmenku. Zmenka v sebe zahŕňa teda abstraktný záväzok zaplatiť určitú
peňažnú sumu. Táto nespornosť a abstraktnosť však nie je úplne neohraničená, teda nemá úplne
absolútnu povahu, nakoľko zákon umožňuje sa aj proti platnej zmenke, t. zn. zmenke ktorá spĺňa
všetky formálne náležitosti, ubrániť, t. zn. ubrániť sa povinnosti zmenku zaplatiť. Abstraktnosť zmenky
sa stráca aktívnym prístupom dlžníka a vznesením námietky voči predloženej zmenke. Námietkou

nedostatku kauzy dlžník namieta, že zmenka žiadny dôvod na vystavenie nemá. Súd poukazuje na
to, že základom každého zmenkového vzťahu je spravidla (okrem tzv. planých zmeniek) existencia
reálneho právneho vzťahu, ktorý sa vo vzťahu k zmenke nazýva príčinným. Tieto dva právne vzťahy
sú právne oddelené, avšak len dovtedy, kým sa zmenkový dlžník nezačne brániť niektorou z námietok,
práve vychádzajúcou zo zabezpečeného právneho vzťahu. Pokiaľ bol kauzálny vzťah, ktorý inicioval

záväzok veriteľa krytý zmenkovoprávnym vzťahom, do tohto zmenkovoprávneho vzťahu sa neprenášajú
neperfektnosti daného kauzálneho vzťahu. Rovnako zo znenia § 17 zákona je zrejmé, že ak bráni zákon
uplatneniu námietok vlastných vzťahov voči novým nadobúdateľom zmenky resp. pripúšťa ich iba za
limitovaných podmienok, potom voči prvému majiteľovi zmenky sú tieto námietky prípustné. Námietka
kauzy, nedostatku kauzy je v zmysle § 17 zákona prípustná, pričom v tomto prípade ide o námietku

relatívnu.

Odporcovia, všetci traja, medzi námietkami v konaní vznesenými, vzniesli aj námietku nedostatku kauzy
zmenky, pričom pri všetkých troch odporcov išlo o námietku, ktorá bola vznesená v rámci podaných
námietok. Súd poukazuje na to, že v prípade, ak je akákoľvek z námietok vznesených dôvodná, súd bez

ďalšieho, t. zn. aj v prípade, že by všetky námietky ostatné dôvodné neboli, zmenkový platobný rozkaz
zruší. Vzhľadom k uvedenému, súd sa v prvom rade bude zaoberať vznesenou námietkou nedostatku
kauzy zmenky.

Kauza zmenky v uvedenom prípade bola vymedzená už pri podaní návrhu na vydanie zmenkového

platobného rozkazu a to zo strany navrhovateľa, ktorý v návrhu výslovne uviedol, že zmenka
zabezpečuje náhradu škody, ktorá bola spôsobená navrhovateľovi odporcom v I. rade, ktorý sa na
základe ústnej dohody zaviazal navrhovateľovi škodu, ktorú spôsobil svojím konaním, uhradiť. Zároveň
poukázal aj na to, že vo veci spôsobenej škody je vedené trestné konanie. T. zn. kauza zmenky bola
pri podaní návrhu vymedzená kauzou náhrady škody v súvislosti s protiprávnym konaním odporcu v I.

rade. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že trestné konanie, ktoré prebehlo a na ktoré aj navrhovateľ
poukazoval bolo vedené Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave IV, bolo vedené voči odporcom v I.
až III. rade a to pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/
Trestného zákona, pričom v rámci tohto trestného konania bol uplatnený nárok na náhradu škody, ktorázároveň bola aj jedným zo znakov trestného činu, vo výške 4.223,10 eur. Táto skutočnosť ani medzi
účastníkmi nebola sporná, rovnako nebolo ani sporné, že odporcovia boli následne rozhodnutím súdu
za predmetný prečin odsúdení a bol im uložený trest. Trestné stíhanie odporcov teda bolo vedené

pre prečin krádeže, ktorý spáchali v priebehu mesiaca august 2012, pričom v októbri 2012 boli časti
ukradnutých vecí navrhovateľovi prostredníctvom príslušného policajného zboru vrátené. Rovnako táto
skutočnosť medzi účastníkmi sporná nebola. Zmenka uplatňovaná v tomto konaní však je vystavená
vo výške 60.000,- eur.

Následne navrhovateľ špecifikoval zmenkovú sumu ako zabezpečenie škody, ktorá mu vznikla, ktorá
nepozostáva výlučne zo skutočnej škody, ale aj z ušlého zisku a iných súvisiacich škôd.

Následne v ďalšom priebehu konania navrhovateľ špecifikoval kauzu ako nárok na náhradu škody,
vzniknutej navrhovateľovi v dôsledku penalizácie zo strany zmluvného partnera, ktorá bola voči
navrhovateľovi uplatnená v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti navrhovateľa dodať dielo riadne a

včas, ktorú navrhovateľ porušil práve v dôsledku spáchania prečinu odporcov v I. až III. rade, pričom voči
navrhovateľovi bola zo strany jeho zmluvného partnera a to N., s.r.o. - organizačná zložka, uplatnená
zmluvná pokuta vo výške 164.000,- eur, z ktorej odporcom odpustil 24.000,- eur a na zvyšok boli
vystavené dve zmenky, z ktorých jednu si uplatňuje v tomto konaní. Ako dôvodnosť uplatneného nároku
a existenciu kauzy zmenky, navrhovateľ preukazoval kauzu zmenky predložením interného dokladu

č. 2014002 (č. l. 138) ako aj účtovnou závierkou navrhovateľa ku dňu 31.12.2014 (č. l.139). V rámci
právneho zdôvodnenia navrhovateľ poukázal na právnu úpravu nového Občianskeho zákonníka Českej
republiky, v rámci ktorého je možné považovať za škodu aj vznik dlhu na strane poškodeného. K
odkazom na právnu úpravu iného štátu súd uvádza, že táto je pre rozhodnutie vo veci irelevantná.
Často v priebehu konaní dochádza k odkazom na predovšetkým judikatúru súdov Českej republiky,

avšak tieto odkazy sú možné a určitú relevanciu na podporu argumentácie účastníka môžu mať iba v
tom prípade, ak právna úprava je rovnaká. Nárok na náhradu škody je v zmysle právneho poriadku SR
upravený v obchodnoprávnych vzťahoch v § 373 Obchodného zákonníka a nasledujúceho, v zmysle
ktorého sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Podľa názoru súdu za skutočnú, teda reálnu škodu
nemožno považovať iba dlh poškodeného, t. zn. stav, kedy sa majetok poškodeného reálne neznížil. Ak

zákon používa pojem skutočná škoda, podľa názoru súdu nemožno pod ten pojem subsumovať škodu,
ktoráeventuálnemôžesubjektuvzniknúť.Aknavrhovateľsvojmuzmluvnémupartnerovizmluvnúpokutu
doposiaľ ani neuhradil, nemožno mať za to, že mu v čase vystavenia zmenky akákoľvek škoda vznikla,
t. zn. že by došlo k akémukoľvek zníženiu majetku navrhovateľa. Ak teda potom zmenka zabezpečovala
nárok navrhovateľa na náhradu škody voči odporcom, ktorá v čase vystavenia zmenky ani v súčasnosti

ešte nevznikla, potom zmenka nekryje žiadnu kauzu, žiaden záväzok odporcov, a preto odporcovia
nie sú povinní ju uhradiť. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na doslovné znenie § 380 Obchodného
zákonníka v zmysle ktorého, sa za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým,
že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Predmetné ustanovenie
výslovne hovorí o vynaložení nákladov, nie o budúcom možnom vynaložení, čím je vyvrátený argument

navrhovateľa o tom, že za škodu je možné považovať aj „dlh“ poškodeného.

Navrhovateľ poukazoval za účelom zdôvodnenia a existencie kauzy zmenky na interný doklad č.
2014002 (č. l. 138), ako aj na účtovnú závierku navrhovateľa ku dňu 31.12.2014 (č. l.139). Súd k týmto
listinným dôkazom súd uvádza, že z interného dokladu č. 2014002, nie je dostatočne zrejmé, o aký

doklad vlastne ide. Nie je z neho zrejmé, či ide o výzvu na úhradu zmluvnej pokuty (penalizácia zrejme
predstavuje zmluvnú pokutu), alebo ide o faktúru, nie je dostatočne zrejmé, kto ho vlastne vystavil,
nakoľko z označenia strán, by skôr vyplývalo, že bol vystavený navrhovateľom a adresovaný spoločnosti
N. s.r.o. - organizačná zložka a nie naopak. Rovnako z uvedeného listinného dokladu vyplýva, že je
na ňom uvedený ako jedna zo strán N. s.r.o. - organizačná zložka. Súd nemal do spisu predloženú

zmluvu o dielo uzatvorenú medzi navrhovateľom a jeho zmluvným partnerom, na základe ktorej malo
dôjsť k uplatneniu zmluvnej pokuty, avšak poukazuje na to, že organizačná zložka právnickej osoby
nemá právnu subjektivitu, t. zn. nemôže vstupovať do právnych vzťahov s inými subjektmi práva. Preto
nemôžeakouzatváraťzmluvy,takaninemôžesivočiinýmsubjektomuplatňovaťaniinézmluvnénároky.
Preto súd poukazuje aj na túto skutočnosť, že uplatnenie zmluvnej pokuty iba organizačnou zložkou

nemožno považovať za platné, ktoré by malo s tým spojené právne účinky.

Rovnako súd neprehliadol ani tú skutočnosť, že predmetný interný doklad č. 2014002 (č.l. 138), ktorý
možno skôr subsumovať pod výzvu, zrejme výzvu ktorú pri svojej výpovedi uviedol aj svedok M.S., vedúci organizačnej zložky, bol vyhotovený dňa 01.01.2014. Ak by súd preto aj napriek vyššie
uvedenému pripustil, že bola voči navrhovateľovi zo strany jeho zmluvného partnera uplatnená zmluvná
pokuta, táto bola uplatnená až 01.01.2014, pričom zmenka bola zo strany odporcov vystavená ešte dňa

17.01.2013. T. zn. zmenka v čase vystavenia zmenky nemala žiadnu kauzu, nakoľko voči navrhovateľovi
žiaden nárok pre porušenie zmluvnej povinnosti, ktorú predmetná zmluvná pokuta zabezpečovala v
čase vystavenia zmenky uplatnený nebol. Súd poukazuje na to, že nárok na zmluvnú pokutu vzniká
oprávnenej strane dňom porušenia zmluvnej povinnosti, avšak je na oprávnenej strane domáhať sa
svojho nároku, obzvlášť pri zmluvných pokutách je vždy na zmluvných stranách, či k uplatneniu zmluvnej

pokuty nakoniec medzi účastníkmi dôjde alebo nie. Ide o právo, nie povinnosť zmluvnej strany v
prospech ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná. Ak by preto súd pripustil, že bol platne uplatnený
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, aj tak by súd musel námietkam odporcov vyhovieť, nakoľko v čase
vystavenia zmenky, tento uplatnený nebol.

K samotnej zmluvnej pokute, súd len okrajovo a stručne uvádza, že súd v konaní nemal preukázané,

ako bola zmluvná pokuta medzi zmluvnými stranami zmluvy o dielo dohodnutá, či vôbec bola dohodnutá
platne, pre aký prípad porušenia zmluvnej povinnosti bola dohodnutá. V priebehu konania sa účastníci
konania zhodli na tom, že navrhovateľ bol v omeškaní so zhotovením a odovzdaním diela, už v čase
keď na ňom začali participovať odporcovia, dôvodom boli problémy so subdodávateľmi so Žiliny, ktorí
následne svoju činnosť na diele navrhovateľa aj ukončili. Z uvedeného teda vyplýva, že odporcovia

neparticipovali od začiatku zhotovovania diela navrhovateľom, ktorý ho celé zhotovoval prostredníctvom
subdodávateľov. Navrhovateľ tvrdil, že s objednávateľom diela sa dohodli na zmene termínu diela a tento
termín nestihol pre spáchanie prečinu krádeže zo strany odporcov. K tomuto súd uvádza, že v konaní
nemal preukázané, termín odovzdania diela, ani zmenu termínu odovzdania diela, ani vplyv zmeny
termínu odovzdania diela na dojednanú zmluvnú pokutu. Súd len opakovane uvádza, že navrhovateľ

bol v omeškaní už pri začiatku výkonu prác odporcov, čo v konaní nepoprel. Súd preto aj v súvislosti
s týmito skutočnosťami, považuje uplatnenie zmluvnej pokuty v takmer celej výške voči odporcom, ako
neprimerané,akovrozporesdobrýmimravmi,čivsúladespoctivýmobchodnýmstykom,ktorénepožíva
právnu ochranu.

K samotnej škode, ktorá mala v čase vystavenia zmenky navrhovateľovi vzniknúť, súd okrem toho
poukazuje na to, že sám navrhovateľ uviedol, že ju má zahrnutú v účtovnej závierke za rok 2014 t. zn.
až v účtovnom období, ktoré nasledovalo až po splatnosti zmenky, ktorá bola vystavená dňa 17.01.2013
a splatná dňa 17.07.2013.

Vzhľadom k všetkému vyššie uvedenému, súd námietku nedostatku kauzy zmenky v čase vystavenia
zmenky vznesenú v konaní odporcom v I. až III. rade, považoval za dôvodnú, a preto o vydanom
zmenkovom platobnom rozkaze rozhodol tak, že ho v celom rozsahu zrušil. Hlavným dôvodom bolo, že
existenciu reálnej škody navrhovateľovi t. zn. reálny úbytok majetku navrhovateľa v príčinnej súvislosti
s konaním odporcov vo výške uvedenej na zmenke, preukázané vykonaným dokazovaním nemal.

Čo sa týka ďalších námietok, súd k námietke nedostatku vôle podpísať zmenku, tiesni za ktorej
bola zmenka podpísaná, vyvíjaniu nátlaku na odporcov zmenku podpísať uvádza, že tieto odporcami
tvrdené skutočnosti preukázané v konaní nemal. Predovšetkým súd sa v stotožňuje s vyjadrením
navrhovateľa, že námietka, že navrhovateľ hrozil odporcom vysokým trestom väzenia je nedôvodná,

nakoľko navrhovateľ nemá možnosť, takúto hrozbu reálne uskutočniť. Nátlak, či vydieranie na ktoré
poukazoval aj právny zástupca odporcov v konaní preukázané neboli. Preto súd nemal ani preukázanú
slobodu vôľe pri podpise zmenky odporcami.

SúdvsúvislostisvykonanýmdokazovanímpoukazujeajnarozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.1M

ObdoV9/2007zodňa27.11.2008,zktoréhorovnakovyplýva,žeabstraktnýcharakterzmenkyvsúdnom
konaní je právne relevantný len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom, keďže
vymedzenie kauzálneho vzťahu vzišlo zo strany žalobcu, v tejto časti je dôkazné bremeno na žalobcovi.
Ak žalobca v konaní tvrdí, že zmenka kryje konkrétny kauzálny vzťah, potom v tejto časti dôkazné
bremeno je na jeho strane. Úvaha o tom, koho v konkrétnom prípade zaťažuje dôkazné bremeno,

však nie je rozhodujúca, ale rozhodujúce sú výsledky vykonaného dokazovania, ktoré súd vyhodnocuje
podľaustanovenia§132
O.s.p. V zmysle vykonaného dokazovania súd vyhodnotil kauzu zmenky spôsobom vyššie uvedeným.Súd nevykonal v konaní dôkaz vypočutím zvukového záznamu zo stretnutia navrhovateľa a odporcov.
Súd mal za to, že vykonaným dokazovaním mal súd dostatočne zistený skutkový stav na rozhodnutie
v predmetnej veci a vykonanie tohto dôkazu by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

Samotný zvukový záznam by podľa názoru súdu nijak nezmenil zistený skutkový stav ani nemohol
preukázať existenciu kauzy zmenky. To, že navrhovateľ odporcom počas predmetného stretnutia, ktoré
má byť na zvukovom zázname zaznamenané tvrdil, uplatnenie zmluvnej pokuty od svojho zmluvného
partnera, neznamená ako už bolo vyššie uvedené, to, že navrhovateľovi aj reálne škoda vznikla, preto
vykonanie tohto dôkazu by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, preto tento návrh na

doplnenie dokazovania súd zamietol.

Vzhľadom k tomu, že súd vykonaným dokazovaním mal preukázanú dôvodnosť jednej z námietok
vznesených odporcami, súd o námietkach rozhodol tak, že zrušil vydaný zmenkový platobný rozkaz.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 5.848,46 eur. Trovy právneho
zastúpenia pozostávajú z odmeny za sedem úkonov právnej služby a to príprava a prevzatie
zastúpenia dňa 18.09.2013, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - námietky zo dňa

20.09.2013, písomné podanie na súd - odvolanie proti uzneseniu zo dňa 18.10.2013 a účasť na konaní
pred súdom dňa 26.06.2015, 25.08.2015, 10.11.2015 a 28.01.2016. Za prvé dva z týchto úkonov
patrí právnemu zástupcovi odporcov podľa § 10 ods. 1, § 13a ods.1 písm. a/, písm. c/ vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb, (ďalej len „vyhláška“), odmena vo výške 546,05 eur. Za úkon zo dňa

18.10.2013 - odvolanie proti uzneseniu patrí právnemu zástupcovi podľa § 13 ods. 2 písm. b/odmena vo
výške 1 základnej odmeny t. j. vo výške 273,03 eur. Následne splnomocnili právneho zástupcu na svoje
zastupovanie aj ďalší dvaja odporcovia, čím vznikol právnemu zástupcovi nárok na odmenu podľa § 10
ods. 1, § 13 ods. 2, § 13a ods.1 písm. d/ vyhlášky vo výške 819,06 eur (t. j. 3 x 1 základnej odmeny
- 273,02 eur). Ku každému z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi podľa § 16 ods. 3 vyhlášky aj

režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške
1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový
základ v roku 2013 bol vo výške 781,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, ktorá bola právnemu
zástupcovi odporcov priznaná predstavuje za rok 2013 sumu 7,81 eur. Výpočtový základ v roku 2015
bol vo výške 839,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, ktorá bola právnemu zástupcovi odporcov

priznaná predstavuje za rok 2015 sumu 8,39 eur. Výpočtový základ v roku 2016 bol vo výške 858,- eur
a 1/100 na účely režijného paušálu, ktorá bola právnemu zástupcovi odporcov priznaná predstavuje za
rok 2016 sumu 8,58 eur. Súd priznal právnemu zástupcovi odporcov režijný paušál za uvedené roky v
predmetnej výške, bez ohľadu na to, koľko klientov, odporcov zastupoval, vzhľadom na obsah pokrytia
režijného paušálu. Právny zástupca si režijný paušál vyčíslil podľa rovnakého pravidla ako pri určení

výšky tarifnej odmeny, avšak pre uplatnenie režijného paušálu tento princíp pri zastupovaní viacerých
osôb nie je v zmysle vyhlášky zakotvený, ako ani podľa názoru súdu vzhľadom k obsahu režijného
paušálu iný, ako v rozsahu jedného režijného paušálu za jeden úkon nie je podľa vyhlášky prípustný.
Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom
advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť, patrí advokátovi náhrada za stratu času vo

výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Jedna šesťdesiatina
z výpočtového základu v roku 2015 je 13,98 eur, preto súd priznal právnemu zástupcovi odporcov,
ktorého sídlo je v Považskej Bystrici, náhradu za stratu času vo výške ním uplatnenej, a to 13,98 eur
za každú z dvanástich polhodín (4 polhodiny za každé pojednávanie x 3) t. zn. vo výške 167,76 eur
za rok 2015. Jedna šesťdesiatina z výpočtového základu v roku 2016 je 14,30 eur, preto súd priznal

právnemu zástupcovi žalobcu, ktorého sídlo je v Považskej Bystrici, náhradu za stratu času vo výške ním
uplatnenej, a to 14,30 eur za každú z štyroch polhodín t. zn. vo výške 57,20 eur za rok 2016. Podľa § 15
písmeno a/ vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu cestovného, preto mu súd
priznal náhradu za cestovné vo výške 97,31 eur t. zn. za cestu Považská Bystrica - Trenčín, v celkovej
dĺžke 102 km uskutočnenej osobným motorovým vozidlom so spotrebou 5,1 l/100 km, pri cene paliva

1,204 eur/l (26.06.2015), 1,101eur/l (10.11.2015), 1,090 eur/l (25.08.2015), 0,956 eur/l (28.01.2016) a
pri cene náhrady za 1 km vo výške 0,183 eur.V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. je navrhovateľ povinný zaplatiť náhradu trov konania zo zákona na účet
právneho zástupcu odporcov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť ,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.