Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. október 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/103/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114224924
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114224924.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobkyne: M. E., nar. XX. XX.
XXXX, K. X, právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sovietskych hrdinov 163/66,
Svidník proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752,
právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, v
konaní o neplatnosť právneho úkonu a o bezdôvodné obohatenie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č. k. 17C/316/2014-36 zo dňa 22. 12. 2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania 83,76 Eur pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Igora Šafranka v lehote do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného
vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie 1 286,36 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal
žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania predstavujúce náklady právneho zastúpenia 284,42 Eur
a tieto uhradiť na účet právnemu zástupcovi žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal

žalovaného zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prešov súdny poplatok 77,18 Eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že predmetom konania je nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia
1 286,36 Eur zo zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, ktorá má obsahovať neprijateľné zmluvné
podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a majú zakladať absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy.
Konštatoval, že zmluva o poskytnutí revolvingového úveru zo dňa 07. 05. 2008 je spotrebiteľskou

zmluvou, pričom v predmetnej zmluve absentujú povinné náležitosti v zmysle ust.§ 4 ods. 2 písm. g),
i), j) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere. Žalobkyňa v čase podpísania zmluvy nemala
vedomosť o výške skutočne poskytnutého úveru (žalobkyňa prišla s požiadavkou o poskytnutí pôžičky
50 000 Sk a žalovaný vyplnil údaje o schválenom revolvingovom úvere pod bodom 6, kde aj priamo
sa uvádza „nevypĺňajte“, kde už uviedol výšku skutočne poskytnutého úveru 33 000 Sk). Žalobkyňa
nemala záujem uzatvárať revolvingový úver, prišla za žalovaným s požiadavkou o poskytnutie pôžičky
50 000 Sk a s týmto vedomím aj podpisovala zmluvu. V zmluve sa preto nachádzajú odlišné údaje,

ktoré vypísal žalovaný a nekorešpondujú s údajmi a požiadavkou žalobkyne zo dňa 28. 04. 2008. Ide
preto o úplne novú zmluvu a takýto návrh k novej zmluve žalobkyňou ani nebol prijatý. Žalovaný si teda
nevyžiadal od žalobkyne prejav prijatia a pokiaľ na predtlači od žalobkyne žiadal podpis dlžníka bez
vyplnenia údajov v časti bodu 6 zmluvy práve o schválenom revolvingovom úvere, skôr než rozhodol ovýške a podmienkach zmluvy o úvere, nemožno takýto postup považovať za prijatie návrhu zmluvy, lebo
chýba zo strany dlžníka akceptácia takéhoto návrhu. Naviac na uvedenej zmluve chýba údaj o konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver.

Mal za preukázané, že v uzatvorenej zmluve bola stanovená ročná úroková sadzba 79,48 %,
predpokladané RPMN 66,44 % a ročná úroková sadzba revolvingu 27,22 % (správne 72,22 %;
poznámkaodvolaciehosúdu).Uviedol,žezmluvnépodmienky,zaktorýchžalovanýschválilrevolvingový

úver, t. j. úroková sadzba úveru 79,48 % a cena úveru 71 748 Sk pri poskytnutom úvere 33 000 Sk sú
neakceptovateľné, v rozpore so zákonom, keď niekoľko násobne prevyšujú odplatu požadovanú obvykle
na finančnom trhu. Z tohto hľadiska takáto zmluvná podmienka je neprijateľná a je neplatná pre rozpor
s dobrými mravmi v zmysle ust. § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Dospel k záveru, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania neobsahuje povinné náležitosti

v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, čo podľa
názoru súdu má za následok, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd preto vyhovel
žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia, teda, aby žalovaný vrátil žalobkyni rozdiel medzi sumou
poskytnutého úveru 1 095,40 Eur (33 000 Sk) a sumou zaplatenou zo strany žalobkyne, t. j. uhradenými
36.splátmkami po 66,16 Eur, t. j. v sume 2 381,76 Eur. Preto súd zaviazal žalovaného vydať žalobkyni

bezdôvodné obohatenie v sume 1 286,36 Eur (2 381,76 Eur - 1 095,40 Eur).

K žalovaným vznesenej námietke premlčania súd uviedol, že nárok nie je premlčaný, lebo za premlčaciu
lehotupovažujeplynutie10-ročnejlehotypodľa§107ods.2Občianskehozákonníka,ktorázačalaplynúť
odo dňa, keď došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu a tým je deň 07. 05. 2008. Žalovaný

poznal skutkové okolnosti, z ktorých vychádzal, poznal ich aj v čase vzniku, napriek tomu, že vedel,
že takáto zmluva nie je v poriadku, nedošlo k prijatiu nového návrhu, a teda k platnému uzavretiu
takejto zmluvy. Žalovaný prijal finančné prostriedky nad poskytnutý úver; dopustil sa bezdôvodného
obohatenia, a konal úmyselne. Je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ sa nedozvie o tom, že zmluva
má vady predtým než sa bude dopytovať subjektu znalého veci, ktorým sú spotrebiteľské združenia a

takto postupovala aj žalobkyňa, ktorá sa až po oboznámení sa s touto zmluvou a jej vyhodnotení na
spotrebiteľskom združení HOOS dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia. Z vyššie uvedených
dôvodov, keď súd nepovažoval za dôvodnú námietku premlčania zo strany žalovaného a konštatoval
vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, súd zaviazal žalovaného, aby vydal žalobkyni
bezdôvodné obohatenie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust.§ 142 ods. 1 O. s. p. a žalobkyni, ktorá mala v konaní plný
úspech priznal náhradu trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia.

S poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa je v konaní oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku a

súd jej žalobe vyhovel, zaviazal na úhradu súdneho poplatku vo výške 77,18 Eur (6 % z 1 286,36 Eur)
žalovaného.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný odôvodňujúc, že vydaný
rozsudok je nepreskúmateľný. Rozsudok neobsahuje žiadne zdôvodnenie, ktoré by stručne a výstižne

vysvetlilo prečo a na základe čoho vlastne súd považuje ním označené ustanovenia zákona za kogentné
do tej miery, ktoré nepripúšťajú spôsob vzniku zmluvy medzi účastníkom konania. Žalovaný tvrdí, že
závery súdu týkajúce sa uzatvárania zmluvy o revolvingovom úvere v napadnutom rozsudku nie sú
dôvodnými a zákonnými. V otázke vzniku zmluvy sa súd nevysporiadal so všetkými predpokladmi, ktoré
boli relevantné z hľadiska posúdenia danej otázky, teda či došlo k vzniku zmluvy ako právneho úkonu.

Vo všeobecnosti je potrebné s ohľadom na spôsob konštituovania právneho vzťahu veriteľa a dlžníka a
špecifickosť formy právneho úkonu zakladajúceho právny vzťah medzi účastníkmi, potrebné rozlišovať
dve základné skupiny ustanovení, ktoré sú uvedené na lícnej a rubovej strane listiny označenej ako
žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru. Jedná sa o skupinu tých ustanovení, ktoré vymedzujú a
definujú spôsob a podmienky, za ktorých dochádza k uzavretiu zmluvy, pričom tieto ustanovenia sa

vzťahujú výlučne na predzmluvnú fázu vzťahu dlžníka a veriteľa. Ide najmä o ustanovenia obsiahnuté v
čl. I (základné ustanovenia), konkrétne ods. 1 bod 2, ustanovenia obsiahnuté v čl. 2 (uzavretie zmluvy
o revolvingovom úvere a čerpanie úveru), konkrétne ods. 1, 2.1 a 2.2 a ustanovenia obsiahnuté v čl.
3 (celková výška úveru), konkrétne bod 3.3. Bez ohľadu na to, akým spôsobom sú tieto ustanoveniainkorporované na rubovej strane listiny, predstavujú spôsob a podmienky, za ktorých dochádza k vzniku
zmluvného vzťahu. Žiaden z údajov uvedených dlžníkom v bode 5 žiadosti nie je sám o sebe návrhom
na uzavretie zmluvy bez toho, aby obsah tohto návrhu netvorili aj niektoré ustanovenia zahrnuté na

rubovej strane žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. V súlade s vyššie uvedeným došlo k prijatiu
návrhu na uzavretie zmluvy, ktoré prijatie je vyjadrené podpisom zmluvy a vymedzením jej predmetu
v bode 6 zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobca podaním žiadosti požiadal o poskytnutie úveru a
schválenú výšku úveru aj akceptoval. Zmena údaju o výške splátky, o ročnej úrokovej sadzbe, o údaji
o RPMN a tiež údajoch o zmluvnej odmene, nie je zmenou návrhu, pretože pri podaní žiadosti sa už

vychádza z toho, že môže dôjsť k schváleniu úveru v nižšej výške. Žalobca podaním žiadosti požiadal o
schválenie úveru, pričom z hľadiska ustanovení zákona, ide o žiadosť o poskytnutie maximálnej výšky
úveru, tzn. úverového rámca s tým, že tento maximálny rámec nemusí byť schválený v požadovanej
výške, ale aj v nižšej. Žalobca túto skutočnosť nielenže akceptoval (podaním žiadosti), ale aj svojim
následným správaním. Vôľa účastníkov zmluvného vzťahu súd zjavne nezaujímala, hoci ust.§ 35 ods.
2 Občianskeho zákonníka výslovne uvádza, že pri výklade právnych úkonov súd prihliada na vôľu

účastníkov. Súd nesprávne posudzoval aj plynutie premlčacej doby, naviac v konaní nebolo preukázané,
aby sa žalobca o údajnom bezdôvodnom obohatení dozvedel od nejakého združenia či známeho.
Žalovaný napadá aj výšku trov právneho zastúpenia, ktorej náhrada bola žalobcovi priznaná. Poukazuje
na to, že cesta Svidník - Prešov a späť je 2 x 54 km, t. j. 108 km a nie 120 km. Rozdiel, ktorý nemá
opodstatnenie je 12 km. Tento rozdiel však má za následok nesprávnosť výpočtu náhrady za spotrebu

PHN, náhrady za použitie vozidla. Priemerná výška ceny nafty v mesiaci december 2014 bola 1,229
Eur. Rozdiel oproti cene, z ktorej vychádza priznaná náhrada má za následok nesprávnosť vyúčtovanej
náhradyzaspotrebovanépohonnéhmoty.Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzmenil,žalobu
zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania.

Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad ust.§ 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust.§ 214 ods. 2 O. s. p. a zistil,
že odvolanie žalovaného vo veci samej nie je opodstatnené.

Z predloženej zmluvy č. 8300007618 (č. l. 4 spisu) je možné ustáliť, že účastníci konania uzatvorili
individuálne špecifikovanú zmluvu o revolvingovom úvere. Ako vyplýva z predtlače zmluvy žalobkyňa
súčasne jedným a tým istým podpisom na zmluve sa podpísala aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá
je označená ako bod 6 - údaje o schválenom revolvingovom úvere (nevypĺňajte). Teda, ak chcela

žalobkyňa získať úver, čo bolo primárne jej pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu so žalovaným,
nemala na výber a musela podpísať predloženú predtlač listiny obsahujúcu v sebe tiež náležitosti iného
právneho úkonu. V tomto prípade žalobkyňa nemala záujem uzatvárať revolvingový úver, ale žiadala
žalovaného o poskytnutie pôžičky 50 000 Sk a s týmto vedomím aj podpisovala zmluvu (viď výpoveď
žalobkyne, č. l. 23 spisu). Odlišné údaje, ktoré vypísal sám žalovaný v bode 6 zmluvy nekorešpondujú s

údajmi a požiadavkou žalobkyne zo dňa 28. 04. 2008. V tomto prípade sa tak dá usudzovať o nedostatku
vôle konajúcej osoby spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalovaným ako bol primárne
vo sfére jeho záujmu.

Okrem vyššie uvedeného toho konanie žalovaného pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere má

navyše znaky nekalosti, čo nie je v súlade so zásadou dobrých mravov uplatňovanou v spoločnosti.

Podľa ust. § 3ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v

ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.Odvolací súd v tejto súvislosti predovšetkým zdôrazňuje tú skutočnosť, že úroky za poskytovanie
peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39
Občianskeho zákonníka). Preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak uzavrel, že zmluvne

„dojednaný“ úrok za poskytnutý úver 79,48 % a 72,22 % za poskytnutý revolving ročne je v rozpore
s dobrými mravmi, pretože viac ako 6-násobne prevyšuje priemerné úrokové miery podobného úveru
v čase uzavretia zmluvy o úvere. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom
rozsahu nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak považoval
dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú

nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods.1, 5 Občianskeho
zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/1/2009 zo
dňa 31. 07. 2009. Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s
ust.§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú
neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Pokiaľ ide o skutočnosť, že prvostupňový súd nepriznal úroky z úveru vôbec, a teda nemoderoval
výšku úrokov, odvolací súd na podporu uvedeného poukazuje na článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), v zmysle ktorej
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom

zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok. Z uvedeného článku vyplýva, že vnútroštátne súdy sú povinné iba neuplatniť
nekalú podmienku, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, nemôžu však zmeniť jej obsah. Táto zmluva
totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok,

pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva. Pokiaľ by vnútroštátny
súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, ktoré sú uvedené v takýchto zmluvách, mohlo by sa
tým ohroziť splnenie dlhodobého cieľa uvedeného v článku 7 smernice. Táto možnosť by totiž mohla
prispieť k odstráneniu odstrašujúceho účinku pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúceho v tom,
že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia, keďže predajcovia alebo

dodávatelia by sa totiž mohli pokúšať dotknuté podmienky používať, pretože by vedeli, že aj keby bolo
rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by vnútroštátny súd zmeniť zmluvu v potrebnom rozsahu, a tak by
ich záujmy ostali zabezpečené. Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 nemožno chápať tak, že vnútroštátnemu
súdu v prípade, že zistí existenciu nekalej podmienky v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom, umožňuje zmeniť obsah uvedenej podmienky namiesto toho, aby ju voči

spotrebiteľovi jednoducho neuplatnil (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-618/10 Banco Espanol de Crédito
SA proti Joaquínovi Calderónovi Caminovi, bod 65, 69, 71).

Ako teda vyplýva z obsahu spisu úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi konania v spotrebiteľskom
úvere uzavretého dňa 07. 05. 2008 podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je takéto

dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. Rovnako sa odvolací súd stotožnil
s názorom súdu prvého stupňa, že zmluvná odmena za poskytnutie úveru a za poskytnutie revolvingu
je neprimerane vysoká a v rozpore s dobrými mravmi a že v danom prípade ide o duplicitnú odmenu,
nakoľko odmena za poskytnutie úveru je zahrnutá v úrokovej sadzbe za poskytnutý úver. Poskytnutý
úver je teda z uvedeného dôvodu bezúročný.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Vzhľadom na to, že predmetný úver je bezúročný, správne postupoval súd prvého stupňa ak uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 286,36 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi tým čo

žalobkyňa žalovanému už uhradila a poskytnutou sumou úveru (2 381,76 Eur - 1 095,40 Eur).

Čo sa týka vznesenej námietky premlčania žalovaným, táto pri rozhodovaní o uplatnenom nároku
zohľadnená byť nemohla. Žalobkyňa sumu 2 381,76 Eur (36 splátok po 66,16 Eur) pozostávajúcuz poskytnutého úveru a dojednaných úrokov uhradila v celom rozsahu v novembri 2011 (oznámenie
žalovaného zo dňa 16. 12. 2014, č. l. 19 spisu). Až týmto momentom začala plynúť 3-ročná objektívna
premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia upravená v ust.§ 107 ods.

2 Občianskeho zákonníka. Keďže subjektívna 2-ročná premlčacia doba (§ 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) nemôže začať plynúť skôr než objektívna premlčacia doba, od novembra 2011 do 12. 09.
2014, kedy bola podaná žaloba na súde, nemohlo dôjsť k uplynutiu či už 2-ročnej subjektívnej alebo 3-
ročnej objektívnej premlčacej doby.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust.§ 219 O. s. p. rozsudok vo
veci samej potvrdil ako vecne správny.

Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného týkajúce sa jeho povinnosti nahradiť žalobkyni trovy konania,
odvolací súd poukazuje na to, že z internetovej stránky a rovnako aj
a vyplýva,

že vzdialenosť medzi mestami A. a O. je 60,04 kilometrov. Súd prvého stupňa postupoval preto
správne, keď pri výpočte náhrady hotových výdavkov (cestovné) bral do úvahy vzdialenosť 60 km medzi
sídlom advokátskej kancelárie právneho zástupcu žalobkyne a sídlom súdu. Rovnako ani námietka
ceny pohonných hmôt nebola dôvodná. Z obsahu spisu (čl. 29) vyplýva, že cena, za ktorú právny
zástupca žalobkyne nakupoval pohonné hmoty bola v rozhodnom čase 1,454 Eur/l. Iba v prípade, ak

by právny zástupca žalobkyne nepredložil pokladničný doklad o nákupe pohonných hmôt, vtedy by bolo
potrebné zohľadniť priemerné ceny pohonných hmôt, na ktoré žalovaný poukázal. Navyše odvolací súd
zdôrazňuje skutočnosť, že právny zástupca žalobkyne si neúčtoval plnú náhradu hotových výdavkov za
cestovné, ale len jednu tretinu (rovnako ako pri náhrade za stratu času).

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok taktiež vo výroku o trovách konania
účastníkov ako správny v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142
ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému bola uložená povinnosť

nahradiť úspešnej žalobkyni trovy odvolacieho konania v celkovej výške 83,76 Eur pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia, a to za písomné vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej vo výške 61,41 Eur podľa
§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb a režijný paušál vo výške 8,39 Eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, všetko zvýšené o 20
% daň z pridanej hodnoty vo výške 13,96 Eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky. Priznané trovy súd uložil

zaplatiťžalobkyninaúčetjejprávnehozástupcu JUDr.IgoraŠafrankavlehotedo3dníodprávoplatnosti
uznesenia.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.