Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/974/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513200258
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3513200258.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Y.. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr.
Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa v právnej veci navrhovateľa:
N.. Y. P., bytom W. XXX proti odporcovi: C. W., W. XX, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpenému T.. Y. T.,
advokátom so sídlom v O., B.. sv. H. XXXX/XXB, o zaplatenie XXX,- eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19. septembra 2013, č.k.

3C/2/2013-27, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal

zaplatenia sumy 175 eur s prísl., ktoré špecifikoval ako navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným
súdu dňa 08.01.2013 voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 175,- eur s príslušenstvom, ktoré na
pojednávaní špecifikoval ako úroky z omeškania vo výške 15 % do zaplatenia od podania návrhu.
Dôvodil, že Krajský súd v Trenčíne rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 14.09.2011 č.k. 6C/306/2011
zmenil a návrh Obce Krajné zamietol. Po tomto rozhodnutí požiadal odporcu o vrátenie sumy 175,- eur
listom zo dňa 13.09.2012, neskôr vrátenie urgoval a naposledy sa pokúsil o mimosúdnu dohodu, na

čo odporca nereagoval. V doplnení návrhu uviedol, že finančnú čiastku, ktorú v tomto konaní žiada
vrátiť, špecifikoval na pojednávaní Krajského súdu v Trenčíne v uvedenej veci, ktoré sa uskutočnilo
dňa 26.07.2012 a predstavuje zaplatené vodné a daň. Dôvodom na vrátenie je skutočnosť, že obec
si uplatnila v uvedenom konaní pohľadávku voči nemu po zákonnej premlčacej lehote. Ako uviedol na
pojednávaní, vrátenia zaplatenej dane z nehnuteľnosti sa domáha z toho dôvodu, že odporca určil
daňovúpovinnosťvrozporesozákonom, pretožepodľazákonamáobeclenprávo,niepovinnosť,daň

znehnuteľnosti určiť. Natunajšomsúdesapodsp.zn.6C/306/2010viedlosúdnekonanie,vktorom
sa Obec W. (odporca v tomto konaní) voči N.. Y. P. (navrhovateľ v tomto konaní) domáhala zaplatenia
sumy 29,87 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 05.03.2010 do zaplatenia,
a to z titulu neuhradenia faktúry za dodávku pitnej vody, ktorú odporca nezaplatil ani po výzve zo
dňa 05.03.2010. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 14.09.2011 č.k. 6C/306/2010-41 zaviazal N.. P. zaplatiť
C. W. sumu 29,87 eura spolu s 9 % ročnými úrokmi z omeškania od 10.03.2010 do zaplatenia do troch

dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal Ing. P. odvolanie. Dňa 14.10.2011, teda v
priebehu odvolacieho konania, pohľadávku uhradil, z tohto dôvodu obec vzala návrh na začatie konania
späť. N.. P. so späťvzatím návrhu nesúhlasil. Keďže po rozhodnutí tunajšieho súdu predmet sporu
zanikol a z dôvodu nesúhlasu so späťvzatím nebolo možné konanie zastaviť, odvolací súd rozhodnutím
zo dňa 26.07.2012 č.k. 19Co/347/2011 - 66 rozsudok tunajšieho súdu zmenil a návrh Obce W. zamietol.
Z obsahu zápisnice o pojednávaní odvolacieho súdu zo dňa 26.07.2012 vyplýva, že Ing. P. predložil k

nahliadnutiu ústrižok poštovej poukážky a uviedol, že okrem pohľadávky uplatnenej v uvedenom konaní
(29,87 eura) zaplatil daň z nehnuteľnosti a vodné za ďalšie obdobie. V tomto konaní sa navrhovateľdomáha vrátenia celej čiastky, ktorú dňa 14.10.2011 zaplatil uvedenou poštovou poukážkou odporcovi.
Nevedel špecifikovať, čo okrem vodného, ktoré bolo predmetom súdneho konania vedeného pod
sp. zn. 6C/306/2010, odporcovi uhrádzal, len sa domnieval, že to bola daň z nehnuteľnosti a vodné

za iné obdobie. Vodné žiadal vrátiť z toho dôvodu, že nárok na jeho zaplatenie bol v čase
uplatnenia na súde premlčaný. Daň z nehnuteľnosti žiadal vrátiť preto, že odporca mu určil daňovú
povinnosť v rozpore so zákonom. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že prijatie plnenia
premlčaného dlhu, teda dlhu prijatého po uplynutí premlčacej doby, nemožno považovať za bezdôvodné
obohatenie. Uplynutím premlčacej doby nezaniká subjektívne právo, ale iba občianskoprávny nárok,

teda súdna vymáhateľnosť práva, a to len vtedy, keď sa dlžník bráni námietkou premlčania. Dlžník má
však vždy možnosť aj po uplynutí premlčacej doby dobrovoľne dlh splniť, pretože aj vtedy plní právne
existujúci dlh. V zmysle uvedeného, ak aj navrhovateľ uhradil premlčaný dlh, nevzniklo na strane
odporcu bezdôvodné obohatenie a navrhovateľ nemá nárok na jeho vrátenie. Z týchto dôvodov súd
návrh zamietol. Pokiaľ sa navrhovateľ domáha vrátenia zaplatenej dane z nehnuteľnosti, v tejto časti
nie je daná právomoc súdu. Vzťah medzi správcom dane - odporcom a daňovníkom - navrhovateľom,

je vzťahom verejnoprávnym vyplývajúcim z finančnej činnosti orgánov miestnej samosprávy a takýto
vzťah nemožno považovať za vzťah občianskoprávny (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 27.09.2000 sp. zn. 2Cdo 46/2000). Tento vzťah vyplýva z daňového práva
(správu miestnych daní a poplatkov upravuje osobitný zákon, v súčasnej dobe zák. č. 582/2004 Z.z.
o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení

neskorších predpisov) a nemožno ho podriadiť pod vzťahy výslovne vypočítané v ustanovení § 7 ods.
1 O.s.p., resp. na ktoré dopadá ustanovenie § 7 ods. 2 O.s.p. a ani žiaden zákon neustanovuje, že
o vrátení dane rozhoduje súd ( § 7 ods. 3 O.s.p.). Ak navrhovateľ zaplatil daň z nehnuteľností, plnil
na základe finančnoprávneho vzťahu. Pretože však navrhovateľ ani na výzvu súdu, ale ani vo svojej
výpovedi na pojednávaní, nešpecifikoval svoj uplatnený nárok, teda neuviedol, v akej časti sa domáha

vrátenia dane, nemohol súd pre nesplnenie podmienky konania podľa § 104 ods. 1 O.s.p. konanie v
tejto časti zastaviť a postúpiť odporcovi ako subjektu príslušnému rozhodovať vo veci miestnych daní
a poplatkov. Práve z dôvodu, že navrhovateľ nešpecifikoval výšku daňového preplatku, musel súd
návrh zamietnuť v celom rozsahu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 451 ods. 1, 2, § 455 ods.
1 Občianskeho zákonníka, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca a súdiac podľa obsahu
jeho podania domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Uviedol, že odmieta výrok súdu o dobrovoľnosti splatenia dlhu ale aj tzv. dohody o
finančnoprávnom vzťahu, čo odôvodňuje odporom v spore sp. zn. 3Ro/326/2010 a odvolaním proti

rozsudku v konaní sp. zn. 6C/306/2010. Za najpodstatnejší dôvod svojho odvolania považoval, že
reagoval na výzvu súdu z 19.03.2013 tak, že zopakoval požadované skutočnosti, keď boli sudcovi
známe. Vytýkal odporcovi neúčasť na pojednávaní, keď sa mohol poučiť o platnosti zákonov a vedomosť
použiť k riešeniu podaných žalôb a predchádzaniu ďalších sporov. Uplatnil „sťažnosť na nedôstojné
konanie sudcu“.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania jeho dôvodov a
dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods.
1 O.s.p.. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p..

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Odvolacie námietky navrhovateľa vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom
prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie.

Vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. Odôvodnil
takých dôvodov, a ktoré tvrdenie účastníkov mal za preukázané, a ktoré nie. Uviedol svoje skutkové
zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne
vyložil. Námietky navrhovateľa uvedené v podanom odvolaní preto nemohli v danej veci privodiť zmenu
napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli

mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého
rozsudku a podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.K námietke navrhovateľa týkajúce sa neúčasti odporcu na pojednávaní v danej veci odvolací súd
môže len konštatovať, že účastník má právo zúčastniť sa na pojednávaní vo veci samej, ktoré je vo
veci vytýčené súdom prvého stupňa, nie je to však jeho povinnosťou. S poukazom na § 101 ods. 2

O.s.p. súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinný. Ak sa riadne predvolaný účastník
nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie môže súd prejednať v
jej neprítomnosti takéhoto účastníka prihliadnuť pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.
Odvolací súd považoval túto námietku odvolateľa za nedôvodnú.

Pokiaľ odvolateľ poukazoval na nedôstojné správanie sa sudcu v danej veci odvolací súd môže len
konštatovať, že z obsahu spisu jeho tvrdenie nie je osvedčené a nevyplýva, že by sudca v danej veci
postupoval iným spôsobom ako v súlade s občianskym súdnym poriadkom ako i spravovacím poriadkom
pre okresné a krajské súdy.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. a
úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal nakoľko si náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnil a zo spisu žiadne trovy odvolacieho konania navrhovateľovi nevyplynuli.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .