Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. február 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/30/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314209976
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314209976.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra

Šama a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany,
Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpeného: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA
s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 707/25, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: X. M., E.. XX. XX.
XXXX, I. G., Z. XX, o zaplatenie 1.622,34 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Humenné zo dňa 28. 11. 2014 pod č.k. 21C/188/2014 - 83, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu žalobcu na schválenie súdneho zmieru.

V prevyšujúcej časti p o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v ažalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné vyššie označeným rozsudkom zamietol návrh žalobcu na schválenie súdneho
zmieru. Ďalej zamietol žalobu vo veci samej a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 1.622,34
eur, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 374,03 eur a úroku z omeškania vo výške 9

% ročne zo sumy 1.622,34 eur od 5. 8. 2014 do zaplatenia, dôvodiac, že dňa 25.6. 2007 uzavrel so
žalovaným Úverovú zmluvu č. 3706191076 (ďalej len „ÚZ“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové
zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia (ďalej len „ÚZP“). Súčasťou písomnej ÚZ bola aj
dohoda zmluvných strán o uzavretí Úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. 5802014992
(ďalej len „RÚ“), ktorá nadobudla právoplatnosť dňom podpisu ÚZ a účinnosť až uskutočnením aktivácie
karty zo strany žalovaného. Na základe riadneho plnenia si povinností zo strany žalovaného bola mu
zaslaná úverová karta s Metodickou príručkou, ktorá obsahovala okrem charakteristiky RÚ aj spôsob

aktivácie karty v prípade, že prejaví, aby sa platná RÚ stala aj účinnou. Neoddeliteľnou súčasťou
Metodickej príručky bol Sadzobník poplatkov, ktorý upravoval okrem mesačnej úrokovej sadzby aj výšku
poplatkov, ktoré môžu byť účtované v súvislosti s čerpaním RÚ. Žalovaný prostredníctvom úverovej
karty čerpal RÚ spolu vo výške 2.467,27 eur. Žalobca má za to, že RÚ je celistvá, uzavretá v písomnej
forme určitým, slobodným a vážnym prejavom vôle žalovaného, pričom písomná forma právneho úkonu
spočíva v tom, že obsah prejavu vôle je zachytený v texte listiny. Zároveň poukázal na to, že žiadny
právny predpis neobmedzuje počet dohodnutých úverov na jednej písomnej zmluve. RÚ je úver, ktorý

je možné špecifikovať ako dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, pri ktorom s každou uhradenou
splátkou klient sporí čiastku, ktorú si v prípade potreby môže opäť požičať. Pri tomto type úveru sa
zásadne definuje len výška úverového rámca, ktorá bola pôvodne v sume 1.659,70 eur. Povinnosť
splácať úver formou pravidelných mesačných splátok bola dohodnutá v Hlave 9 Úverových podmienok azmluvný úrok bol dohodnutý v Hlave 8 Úverových podmienok. Podľa tvrdenia žalobcu v návrhu, žalovaný
porušil zmluvne dohodnuté podmienky vzťahujúce sa k riadnemu a včasnému splácaniu poskytnutého
úveru a dostal sa s úhradou svojho zmluvného záväzku do omeškania. Čerpal RÚ spolu vo výške

2.467,27 eur a vrátil len sumu 1.571,04 eur. Následne žalobca v súlade s Hlavou 7 písm. a) Úverových
podmienok listom zo dňa 28. 12. 2011 vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru vo výške
1.694,61 eur, avšak bezvýsledne. Zároveň si uplatnil i úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
1.622,34 eur od 12. 1. 2012, t.j. 15-tý deň odo dňa odoslania výzvy na splatenie úveru do 4. 8. 2014 v
sume 347,03 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 5. 8. 2014 do zaplatenia.

Teda predmetom konania je zaplatenie sumy 1.622,34 eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo
výške 374,03 eur a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.622,34 eur od 5. 8. 2014 do
zaplatenia titulom nesplnenia povinnosti žalovaného z RÚ.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že dňa 25. 6. 2007 uzavrel ÚZ na nákup televízora zn. Philips vo výške
predajnej ceny 9.500,- Sk, pričom úver si zobral vo výške 8.000,- Sk. Tento úver za televízor riadne

splatil. Následne dostal ponuku na ďalší úver vo výške 20.000,- Sk ku dňu 19. 2. 2008, ktorý tiež splatil,
avšak túto sumu nečerpal v hotovosti, ale výberom cez kartu. Potom mu ponúkli ďalších 30.000,- Sk
na možnosť vybrať kartou, čo aj vybral. Úver splácal dokedy mal z čoho, avšak prišiel o prácu, odišiel
do zahraničia, kde sa mu nepodarilo prácu nájsť a preto uvedený úver splácať prestal. Zaplatil sumu
2.514,45 eur tak, ako to tvrdil žalobca. Ďalej uviedol, že keď uzatváral zmluvu na televízor, nevedel, že

sú tam aj nejaké ďalšie úvery, a ani tomu nerozumie. V súčasnej dobe nepracuje a je na invalidnom
dôchodku.

Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ust. § 497 ods. 1, § 502 ods.1, veta prvá, Obch.
zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, § 54 ods. 2, ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy, ďalej § 34, § 37 ods. 1, § 39 a § 40 Obč. zákonníka uzavrel, že v danom
prípade nedošlo k platnému uzavretiu RÚ. Žalobca si v konaní uplatnil právo na zaplatenie dlžnej sumy
s príslušenstvom, a to z RÚ, ktorá mala byť uzavretá v rámci ÚZ zo dňa 25. 6. 2007 č. 3706191076.
Podľa obsahu tejto ÚZ, úver poskytnutý žalovanému mal slúžiť na nákup presne označeného tovaru, a

to televízora. Je teda zrejmé, že úmyslom žalovaného bolo získanie úveru na nákup spotrebiteľského
tovaru. Inú vôľu žalovaný v čase uzavretia zmluvy nemal, teda nebolo jeho cieľom uzavrieť i ďalšiu RÚ.
Uvedenévyplývaizvýpovedežalovanéhonapojednávaní.Podmienkouplatnostiprávnehoúkonupodľa
§ 37 ods. 1 Obč. zákonníka je to, aby právny úkon sa urobil slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne.
V opačnom prípade je právny úkon neplatný. Základným predpokladom vzniku právneho úkonu je

existencia vôle. Bez vôle preto ani niet právneho úkonu (§ 34 Obč. zákonníka). Z predloženej ÚZ je
možné ustáliť, že účastníci tohto konania uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver na nákup tovaru. Touto zmluvou však v
ďalšom žalobca vopred vnútil žalovanému aj iný právny úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo
sfére jeho záujmu, a to získanie úveru na nákup tovaru. Ako vyplýva z predtlače ÚZ, žalovaný súčasne

jedným a tým istým podpisom na zmluve sa podpísal aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka
absolútne iného právneho vzťahu, pričom tento mal vzniknúť až v budúcnosti. Teda ak chcel získať
úver na zakúpenie tovaru, čo bolo primárne jeho pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu so žalobcom,
nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny obsahujúcu v sebe tiež náležitosti iného
právneho úkonu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa

vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalobcom, než bol primárne vo sfére jeho záujmu. Uvedené sa
nepochybne týka i vôle spotrebiteľa byť viazaný tými časťami úverových podmienok vzťahujúcich sa na
RÚ, pretože podpisom ÚZ žalovaný prehlásil, že sa oboznámil s Úverovými podmienkami a súhlasí s
nimi bez výhrady. Keďže ÚZ sa netýka prípadného poskytnutia RÚ, spotrebiteľ zaiste nemá vôľu a v
praxi ani čas oboznamovať sa s tými časťami Úverových podmienok, ktoré a týkajú práve RÚ a úverovej

karty. Nedostatok vôle žalovaného uzavrieť RÚ spôsobuje teda absolútnu neplatnosť tohto právneho
úkonu podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka. Následne po takto neplatne uzavretom právnom úkone
medzi účastníkmi až do doby aktivácie karty nedošlo k uzavretiu RÚ v písomnej forme. Takáto písomná
forma bola podmienkou platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských
úveroch), a to aj vtedy, ak spotrebiteľovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal

čerpať. Medzi účastníkmi tak nedošlo k uzavretiu zmluvy v zákonom predpísanej forme, čo je dôvodom
spôsobujúcim neplatnosť právneho úkonu podľa § 40 Obč. zákonníka. Pokiaľ ide o účinnosť RÚ, táto
mohla nastať okamihom prvého čerpanie finančných prostriedkov len v prípade platne uzavretej zmluvy.Ďalej súd prvého stupňa konštatoval, že konanie žalobcu pri uzatváraní RÚ má navyše znaky nekalosti,
čo nie je v súlade so zásadou dobrých mravov uplatňovanou v spoločnosti. V tejto súvislosti odkázal
na ust. § 3 ods.1 Obč. zákonníka. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zák.

č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia ÚZ. Podľa § 6 ods. 3 tohto
zákona, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a posudzovaní
služby, môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,

zvyklosti a praxe, a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušenie zmluvnej slobody. ÚZ, vypracovaná žalobcom, predložená žalovanému na podpis,
vzbudzujezdanie,akokebyjejobsahombollenjedenprávnyúkon.Jetoevidentnéhneďzjejoznačenia.
Až úplne na konci predtlačeného formulára ÚZ je drobným písmom spomenutá ďalšia zmluva, a to
RÚ. V prípade dvoch alebo viacerých úverov obsiahnutých v tej istej listine by preto malo byť bežnou
praxou a zvyklosťou bankových alebo nebankových subjektov túto pluralitu úverov zvýrazniť. Žalobca

túto pluralitu poskytnutých úverov vôbec nezvýraznil, naopak, vyvolal dojem, ako keby žalovanému mal
byť poskytnutý iba jeden úver. Takéto konanie žalobcu v bežnej praxi a zvyklostiam odporuje a preto
je v rozpore s dobrými mravmi. Konanie priečiace sa dobrým mravom je preto dôvodom neplatnosti
právneho úkonu podľa § 39 Obč. zákonníka.

Keďže účastníci RÚ platne neuzavreli, žalobcom uplatnený nárok na vrátenie ním poskytnutých
finančných prostriedkov by tak bolo možné posúdiť len ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
podľa § 451 a násl. Obč. zákonníka. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný vyčerpal sumu
2.467,27 eur a uhradil sumu 2.514,45 eur, čo vyplýva i z prehľadu splátok a úhrad predloženého
žalobcom. Keďže žalovaný zaplatil viac než mu bola poskytnutá suma finančných prostriedkov, súd

žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže úspešný žalovaný si
náhradu trov konania neuplatnil, ich náhrada mu priznaná nebola.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal v tejto časti
zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadal o priznanie trov celého konania. V
odvolaní predovšetkým uviedol, že okresný súd kumuluje zamietavé dôvody žaloby v nedostatku vôle
žalovaného uzavrieť RÚ, že nedošlo k uzavretiu zmluvy v zákonom predpísanej forme a zo strany
žalobcu ide o konanie (pri výkone práva) priečiace sa dobrým mravom. V tejto súvislosti poukázal na

uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 1Co/110/2014 - 138, v ktorom sa uvádza ...doposiaľ vykonané
dokazovanie však nasvedčuje tomu, že táto Zmluva o revolvingovom úvere I. písomnú formu má a
nemožno akceptovať tvrdenie, že žalovaný si nebol vedomý, že uzatvára aj ďalšiu zmluvu týkajúcu sa
čerpania finančných prostriedkov, pokiaľ v tejto súvislosti obdŕžal kreditnú kartu, ktorú si aktivoval a
následne používal. V tomto smere je potrebné prisvedčiť odvolacím námietkam žalobcu, ktorý uviedol

v písomnej forme odvolania.... Obdobné je konštatované aj v uznesení Krajského súdu v Prešove č.k.
9Co/72/2013 - 73. Úverová zmluva, včítane zmluvy o revolvingovom úvere, patria medzi tzv. absolútny
obchod, v dôsledku čoho sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov (§ 261
ods. 3 písm. b) Obch. zákonníka). Ten v § 273 ods. 1 pripúšťa, aby časť obsahu zmluvy bolo možné
určiť aj odkazom na Obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo sú

k návrhu pripojené. Hlava 8 ÚZP, nachádzajúcich sa na rube samotnej zmluvy, obsahuje konkrétne
podmienky, za splnenia ktorých dochádza k nadobudnutiu účinnosti tejto zmluvy. Podľa Hlavy 8 § 3
sa Zmluva o revolvingovom úvere I. stáva platnou samotným podpisom zmluvy a účinnou okamžikom
prvého čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom úverovej karty, a to až po jej riadnej a včasnej
aktivácii. Úverová karta je riadne a včas aktivovaná, ak je aktivovaná v súlade s obsahom ustanovení

úverových podmienok. Zmluvné strany si dohodli aj úverový rámec 15.000,- Sk (Hlava 8 § 4, ako aj
možnosť jeho navýšenia). Vychádzajúc zo spisových údajov je možné konštatovať, že účinnosť Zmluvy
o RÚ I. nastala až dňom 12. 11. 2007, kedy žalovaný po prvý krát použil úverovú kartu na výber
peňazí z bankomatu. Dôvodom pre záver o neplatnosti tejto zmluvy nie je ani skutočnosť, že ďalšie dve
strany ÚZP žalobcu netvorili so samotnou zmluvou jednu listinu. Ako vyplýva z prvej strany tejto ÚZ,

jej neoddeliteľnou súčasťou sú práve tieto úverové podmienky nachádzajúce sa jednak na rube listiny
(strana 1), ako aj na samostatnom liste (strana 2 a 3). Žalovaný svojím podpisom potvrdil oboznámenie
sa s týmito úverovými podmienkami. Za týchto okolností nie je zrejmé, ako mohol súd prvého stupňa
bez vyporiadania sa s týmito zákonnými podmienkami platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere posunúťkvalifikáciu vzťahu účastníkov do roviny bezdôvodného obohatenia. Tým, že žalobca pripojil k zmluve
aj zostávajúce časti ÚZP, došlo k platnému uzavretiu zmluvy aj ohľadne tých jej častí, ktoré sú upravené
na tejto časti ÚZP.

Žalovaný sa na odvolanie žalobcu písomne nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej a dospel
k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa jeho návrh zamietol, v tejto

súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje
na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom v tejto časti (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti rozsudku vo veci samej a k dôvodom odvolania žalobcu odvolací súd dopĺňa:

Predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovanému na plnenie z RÚ, ktorá bola uzavretá dňa 25.

6. 2007. Z dôvodu neplnenia dohodnutých podmienok v RÚ žalobca pristúpil k tzv. zosplatneniu celého
zostatku úveru listom zo dňa 28. 12. 2011, ktorým ho zároveň vyzval na jeho splatenie. Súd prvého
stupňa v podstate návrh žalobcu zamietol z dôvodu, že RÚ považoval za uzavretú neplatne, pretože bola
uzavretá ako súčasť ÚZ, teda splývala s obsahom iba jedného právneho úkonu. Totiž až úplne na konci
predtlačeného formulára ÚZ je drobným písmom spomenutá ďalšia zmluva, a to Zmluva o RÚ. Takéto

konanie žalobcu bežnej praxi a zvyklostiam odporuje, a preto je v rozpore s dobrými mravmi. Konanie
priečiace sa dobrým mravom je preto dôvodom neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Obč. zákonníka.
Z tohto dôvodu súd prvého stupňa nárok žalobcu posúdil iba ako jeho právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 a násl. Obch. zákonníka. Keďže žalovaný žalobcovi zaplatil viac, než mu bolo
z jeho strany poskytnuté, z tohto dôvodu návrh žalobcu zamietol. S týmto záverom okresného súdu sa

odvolací súd, ako už bolo vyššie uvedené, plne stotožňuje.

Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Obč. zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Možno súhlasiť s tvrdením žalobcu v odvolaní, že úverová zmluva vrátane Zmluvy o revolvingovom
úvere, patria medzi tzv. absolútne obchody, v dôsledku čoho sa spravujú Obchodným zákonníkom
bez ohľadu na povahu účastníkov (§ 261 ods. 3 písm. b) Obch. zákonníka). Avšak i tu platí ust. § 52

ods. 2 Obč. zákonníka, podľa ktorého, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Z tohto dôvodu ÚZP spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (č.l. 10) nie sú súčasťou
ani ÚZ ani Zmluvy o RÚ, pretože neboli so spotrebiteľom individuálne dojednané. O neindividuálnosti
ich dojednania so žalovaným ako spotrebiteľom svedčí i to, že neboli nikým podpísané. Preto nestačí

odkaz (malými písmenami) v ÚZ, že úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, pričom spotrebiteľ ako klient svojim podpisom na ÚZ potvrdzuje, že je
s nimi oboznámený a uzrozumený. Z tohto dôvodu nemožno vychádzať ani z Hlavy 8 ÚZP (Zmluva o
poskytnutí revolvingového úveru I.), ani z Hlavy 9 (Čerpanie a splácanie revolvingového úver). Aj z tohto
dôvodu správne uzavrel súd prvého stupňa, ak návrh žalobcu z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy

o RÚ zamietol, vychádzajúc pritom pri posúdení nároku žalobcu ako práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 a násl. Obč. zákonníka. Z toho istého dôvodu nemožno uznať ani ďalšie
odvolacie námietky žalobcu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v tej časti, ktorou bola žaloba

žalobcu zamietnutá, a vo výroku o trovách konania ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

V poradí prvým výrokom rozsudku súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu na schválenie súdneho
zmieru. Tento výrok zdôvodnil tým, že za zisteného skutkového stavu mu nezostávalo nič iné, pretoženávrh žalobcu na schválenie zmluvného zmieru by bol v rozpore s právnymi predpismi, a to vzhľadom
ku skutočnosti, že súd nepovažoval Zmluvu o revolvingovom úvere za platne uzavretú. Žalobca žiadal
schváliť súdny zmier a zaviazať žalovaného na plnenie z neplatného právneho úkonu, čo je v rozpore

s právnymi predpismi.

I proti tomuto výroku rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom v podstate
namietaljehonezákonnosť,pretoženemáoporuvprávnomporiadkuSRatakýmtopostupomokresného
súdu sa mu ako účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 99 ods. 1 O.s.p., ak to povaha veci pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom.
O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Ak to umožňujú okolnosti prejednávanej veci, môže súd pred prvým
pojednávaním a počas konania účastníkov vyzvať, aby sa o zmier pokúsili meditáciou a zúčastnili sa na
informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri mediátorov.

Podľa § 99 ods.2 O.s.p., súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi
predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Odvolací súd sa oboznámil s obsahom zápisnice z pojednávania na Okresnom súde Humenné zo dňa
28. 11. 2014 (č.l. 35). Na tomto pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol: „My trváme na podanej

žalobe a dôvodoch tam uvedených. Poukazujem na to, že vlastne my sme sa dohodli so žalovaným na
súdnom zmieri, ktorý navrhujeme schváliť, a to v tom zmysle, že žalovaný je povinný nám zaplatiť sumu
1.622,34 eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 374,03 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 1.622,34 eur od 5. 8. 2014 až do zaplatenia spolu s trovami konania, kde sme sa dohodli na výške
200,- eur, a to v splátkach vo výške 30,- eur mesačne pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia

niektorej splátky riadne a včas. Mám za to, že takto navrhovaný súdny zmier neodporuje hmotnému
právu a ani zákonu a preto navrhujem, aby ho súd schválil“. Ide iba o tvrdenie zástupcu žalobcu bez
toho, aby na tento jeho návrh žalovaný vôbec reagoval. Z obsahu zápisnice totiž nie je možné dospieť
k záveru, že žalovaný takto ponúknutý zmier zo strany žalobcu aj prijal. Keďže v tomto prípade nebol
dodržaný postup v zmysle § 99 ods.1, 2 O.s.p., nebol dôvod na strane okresného súdu rozhodovať o

tom, či zmier vôbec schvaľuje. Teda ak v poradí prvom výroku rozsudku súd uviedol, že zamieta návrh
žalobcu na schválenie súdneho zmieru, odvolací súd takýto výrok považuje za nadbytočný a z tohto
dôvodu ho ako nezákonný zrušil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..

Keďže úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, ich náhrada mu priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.