Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. júl 2014

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 3C/163/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312208771
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Cvengová

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2014:6312208771.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 zast. Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO 36 864 421 proti odporkyni Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z a m i e t a.

II. Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhmi zo dňa 27. 09. 2012 sa domáhal navrhovateľ voči odporkyni náhrady majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným

postupom Okresného súdu Brezno, pretože tento nerozhodol o zmene súdneho exekútora v zákonom
stanovenej lehote, ktorý nárok si uplatnil aj písomnou žiadosťou adresovanou odporkyni podľa § 15 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z. z..

V konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 3C/163/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej
vecivedenejnaOkresnomsúdeBreznopodsp.zn.5Er/114/2006protipovinnémuV.Y.súdnerozhodolo
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. Z tohto dôvodu sa domáhal náhrady

majetkovej škody vo výške 175 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 608,52 Eur a zároveň sa domáhal
náhrady trov konania.

V konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 3C/169/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej
veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 5Er/154/2003 proti povinnej M. M. súd nerozhodol o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. Z tohto dôvodu sa domáhal náhrady
majetkovej škody vo výške 175 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 331,92 Eur a zároveň sa domáhal

náhrady trov konania.

V konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 6C/245/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej
veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 7Er/347/2006 proti povinnému P. W. súd nerozhodol
o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. Z tohto dôvodu sa domáhal
náhrady majetkovej škody vo výške 175 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 719,16 Eur a zároveň sa
domáhal náhrady trov konania.

V konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 6C/345/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej
veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 5Er/67/2007 proti povinnej A. L. súd nerozhodol o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. Z tohto dôvodu sa domáhal náhradymajetkovej škody vo výške 175 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 885,12 Eur a zároveň sa domáhal
náhrady trov konania.

V konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 3C/179/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej
veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 7Er/82/2007 proti povinnému Z. O. súd nerozhodol o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. Z tohto dôvodu sa domáhal náhrady
majetkovej škody vo výške 175 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 497,88 Eur a zároveň sa domáhal
náhrady trov konania.

V konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 3C/174/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej
veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 5Er/180/2007 proti povinnému M. K. súd nerozhodol
o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. Z tohto dôvodu sa domáhal
náhrady majetkovej škody vo výške 175 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 885,12 Eur a zároveň sa
domáhal náhrady trov konania.

V konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 3C/173/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej
veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 6Er/157/2003 proti povinnej T. M. súd nerozhodol o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. Z tohto dôvodu sa domáhal náhrady
majetkovej škody vo výške 175 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 1 327,68 Eur a zároveň sa domáhal

náhrady trov konania.

V konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 3C/172/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej
veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 5Er/32/2005 proti povinnému M. I. súd nerozhodol o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. Z tohto dôvodu sa domáhal náhrady

majetkovej škody vo výške 175 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 885,12 Eur a zároveň sa domáhal
náhrady trov konania.

V konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 3C/171/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej
veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 1Er/1/2005 proti povinnému L. V. súd nerozhodol o

návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. Z tohto dôvodu sa domáhal náhrady
majetkovej škody vo výške 175 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 774,48 Eur a zároveň sa domáhal
náhrady trov konania.

V konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 3C/170/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej

vecivedenejnaOkresnomsúdeBreznopodsp.zn.6Er/731/2006protipovinnémuZ.Y.súdnerozhodolo
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. Z tohto dôvodu sa domáhal náhrady
majetkovej škody vo výške 175 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 940,44 Eur a zároveň sa domáhal
náhrady trov konania.

Uznesením č.k. 3C/163/2012-23 zo dňa 11. 04. 2013 Okresný súd Brezno v zmysle § 112 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") spojil veci pôvodne vedené pod sp. zn. 3C/163/2012,
sp. zn. 3C/169/2012, sp. zn. 3C/170/2012, sp. zn. 3C/171/2012, sp. zn. 3C/172/2012, sp. zn.
3C/173/2012, sp. zn. 3C/174/2012, sp. zn. 3C/179/2012, sp. zn. 6C/1245/2012 a sp. zn. 6C/345/2012
na spoločné konanie s tým, že ďalej budú tieto veci vedené pod sp. zn. 3C/163/2012.

Dňa 17. 05. 2013 sa odporkyňa vyjadrila k návrhu navrhovateľa a žiadala žalobný návrh navrhovateľa
zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v spise sp. zn. 3C/163/2012,

pripojenými exekučnými spismi tunajšieho súdu a zistil tento skutkový stav:

Podľa vyjadrenia navrhovateľa tento vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej
miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. V zmysle ustanovenia § 38 a nasledujúcich zákona
č. 233/1995 Z. z. (Exekučného poriadku) požiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie pre svoje

pohľadávky vzniknuté neplnením záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o úvere.

Vspojenýchveciachsadomáhalnáhradyškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupomokresného
súdu v exekučnom konaní z dôvodu, že exekučný súd nevydal rozhodnutie o zmene súdneho exekútorav zákonom stanovej lehote napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej zložitosti ani si
nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu.

Navrhovateľ vzniesol námietku predpojatosti okresného súdu vzhľadom na to, že vecne aj miestne
príslušnýmvovecikonaťjesúd,ktorýsvojímkonanímvyvolalskutočnosťzakladajúcuprávauplatňované
touto žalobou.

Z dôvodov uvedeného nesprávneho úradného postupu požadoval od odporkyne náhradu majetkovej
škody predstavujúcej účelne vynaložené náklady spojené s činnosťou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v sume 175 Eur pozostávajúce z výdavkov a) na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému vo výške 70 Eur, b) na udržiavanie
a správu informačného systému vo výške 40 Eur, c) na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným
súdnym exekútorom vo výške 50 Eur a d) na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné

výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje vo výške 15 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
vo výške 55,32 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenia jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky

(spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu).

Odporkyňažiadalanávrhzamietnuť.Poukázalanazmätočnosťnávrhu,vktoromniesúuvedenéspisové
značky príslušných exekučných konaní, sú nesprávne uvedené údaje o povinných a nie sú uvedené
ani dátumy doručenia podaní na súd, čo má význam pre posúdenie celej veci a ani dátum, kedy sa

navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Ďalej uviedla, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je
oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Takúto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný
súd SR. Zo znenia § 15 a § 16 zákona 514/2003 Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa
prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Návrh na súd však navrhovateľ

podal ešte pred uplynutím tejto lehoty, keď prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku boli odporkyni
doručené dňa 23. 04. 2012. Navrhovateľ neposkytol súčinnosť pri prejednaní jeho návrhu na predbežné
prerokovanie nároku, keď nereagoval na výzvu na doplnenie týchto žiadostí. Z týchto dôvodov nárok
navrhovateľa odporkyňa nepovažovala za predbežne prerokovaný.

Ohľadom existencie prieťahov v konaní poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., keď pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti
na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti, právoplatného rozhodnutia v disciplinárnom
konaní, v ktorom bolo rozhodnuté o tom, že sa sudca dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy

v konaní. Navrhovateľ nepreukázal, že by podal v predmetnom exekučnom konaní sťažnosti alebo že by
existovalo takéto právoplatné rozhodnutie v disciplinárnom konaní alebo rozhodnutie Ústavného súdu,
ktoré by konštatovalo porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedených
dôvodov mala odporkyňa za to, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup tvrdený navrhovateľom
v návrhu.

Ku samotnému nároku na náhradu škody uviedla, že tento predpokladá preukázanie nesprávneho
úradného postupu, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi. Ohľadom nedodržania zákonnej
lehoty odporkyňa uviedla, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť
oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť

pôvodného exekútora. Je zaužívaný model, podľa ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o
zmenu predloží túto žiadosť na vyjadrenie pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, vyčíslenie
doterajšíchtrovazaslaniepríslušnéhoexekútorskéhospisuzaúčelomrealizáciepovinnostivyplývajúcej
exekučnému súdu zo zákona. V niektorých prípadoch môže súd rozhodnúť o návrhu na zmenu súdneho
exekútora až po uplynutí 30-dňovej lehoty, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol

plnú súčinnosť. Navrhovateľ mal možnosť v prípade, že sa domnieval, že exekučný súd nekonal
o jeho žiadostiach o zmenu súdneho exekútora, využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým by bolo
podanie sťažnosti predsedovi súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov. Pokiaľ to navrhovateľ neurobil, on sám zanedbal všeobecnú preventívnu povinnosť podľa §
415 Občianskeho zákonníka.

Zároveň vzniesla námietku premlčania v zmysle § 19 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. pri každom
uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu
súdneho exekútora pred dňom 23. 04. 2009.

Ohľadom majetkovej škody odporkyňa uviedla, že navrhovateľ neuviedol či ide o skutočnú škodu, alebo

ušlý zisk, neprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce vznik tejto škody a požadovať paušálne sumy za
všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové a nároky, ktoré si uplatňuje je možné považovať
iba za hypotetické.

Kritériá, ktoré majú vplyv na výšku nemajetkovej ujmy sú uvedené v § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.
z. Navrhovateľ bližšie nekonkretizoval, akým spôsobom došlo k zániku jeho podnikateľských aktivít a

podnikateľských plánov, ani v čom a ako táto situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy, čím
teda navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy.

Súd vytýčil pojednávanie na deň 16. 07. 2014. Odporkyňa sa z pojednávania ospravedlnila. Navrhovateľ
ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili. E-mailovým podaním, ktoré bolo

súdu doručené dňa 11. 07. 2014 o 16.24 hod. (piatok) navrhol zrušenie nariadeného pojednávania
a prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti o
porušení jeho práva na zákonného sudcu v danej veci. K žiadosti pripojil kópiu tejto sťažnosti, na ktorej
nie je uvedený dátum jej spísania ani z nej nevyplýva, či a kedy bola doručená Ústavnému súdu SR
a ktorá sa má týkať uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15NcC/208/2012. Návrh

na zrušenie nariadeného pojednávania bol odôvodnený prebiehajúcim konaním o jeho sťažnosti na
Ústavnom súde SR

Podľa obsahu súd potom posudzoval túto žiadosť na "zrušenie pojednávania" ako návrh na odročenie
pojednávania v zmysle § 119 Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle citovaného zákonného

ustanovenia pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom účastník, ktorý navrhuje
odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie bez zbytočného odkladu po tom, čo
sa o ňom dozvedel. Tvrdené konanie Ústavného súdu SR o jeho sťažnosti nepovažoval za dôvod
pre odročenie pojednávania, keďže sa nejednalo ani o dôvod pre prerušenie konania v zmysle § 109
Občianskehosúdnehoporiadku.Súdpotomnevyhovelžiadostinavrhovateľanaodročeniepojednávania

a konal v jeho neprítomnosti v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
a na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov zamietol návrh na prerušenie konania, pretože v danej
veci nie sú dôvody na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku. O návrhu navrhovateľa na vylúčenie sudcov Okresného súdu Brezno
z rozhodovania v predmetných spojených veciach právoplatne rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici

svojimi uzneseniami sp. zn. 15NcC/193/2012 zo dňa 10. 10. 2012 (konanie pôvodne vedené pod sp.
zn. 3C/163/2012), sp. zn. 17NcC/181/2012 zo dňa 11. 10. 2012 (konanie pôvodne vedené pod sp.
zn. 3C/169/2012), sp. zn. 17NcC/155/2012 zo dňa 12.10. 2012 (konanie pôvodne vedené pod sp. zn.
6C/245/2012), sp. zn. 17NcC/161/2012 zo dňa 11. 10. 2012 (konanie pôvodne vedené pod sp. zn.
6C/345/2012), sp. zn. 15NcC/193/2012 zo dňa 10. 10. 2012 (konanie pôvodne vedené pod sp. zn.

3C/179/2012), sp. zn. 14NcC/221/2012 zo dňa 09. 10. 2012 (konanie pôvodne vedené pod sp. zn.
3C/174/2012), sp. zn. 16NcC/122/2012 zo dňa 10. 10. 2012 (konanie pôvodne vedené pod sp. zn.
3C/173/2012), sp. zn. 14NcC/228/2012 zo dňa 10. 10. 2012 (konanie pôvodne vedené pod sp. zn.
3C/172/2012), sp. zn. 13NcC/218/2012 zo dňa 15. 10. 2012 (konanie pôvodne vedené pod sp. zn.
3C/171/2012), a sp. zn. 15NcC/218/2012 zo dňa 09. 10. 2012 (konanie pôvodne vedené pod sp. zn.

3C/170/2012) preto neexistuje otázka, ktorú v tomto konaní Okresný súd Brezno nie je oprávnený riešiť.
Okresný súd Brezno je tiež toho názoru, že na Ústavnom súde Slovenskej republiky v súvislosti s
podanousťažnosťounavrhovateľa,ktorejpodanienaÚstavnomsúdeSRvšaknavrhovateľnepreukázal,
neprebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie okresného súdu
v danej veci. Súd len podotýka, že predmetná ústavná sťažnosť sa má týkať uznesenia Krajského súdu v

Banskej Bystrici sp. zn. 15NcC/208/2012, ale v predmetnej veci rozhodol krajský súd vyššie uvedenými
uzneseniami, medzi ktorými sa predmetné uznesenie nenachádza.Odporkyňa v konaní namietala, že navrhovateľ doručil súdu návrhy predčasne, pred uplynutím
šesťmesačnej lehoty uvedenej v § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Vzhľadom na to, že v čase
rozhodovania súdu už táto lehota uplynula, súd nepovažoval túto argumentáciu za dôvod, aby bol návrh

zamietnutý pre predčasnosť.

Žiadosti o zmenu súdneho exekútora boli súdu doručené dňa 02. 11. 2009, 07. 09. 2010 a 20. 09. 2010,
preto námietka premlčania vznesená odporkyňou nie je dôvodná.

Podľa § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučného poriadku) v znení účinnom do 31.08.2005,
ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného
vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne
postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena
pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 44 ods. 7 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.09.2005 do 30.11.2006, oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.09.2005 do 30.11.2006, súd
v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo

k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.12.2006, oprávnený môže kedykoľvek
vpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu

exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.12.2006, súd v rozhodnutí o zmene
exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený,
a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne

poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy
exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa
doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

Ako vyplýva z vyššie uvedených zákonných ustanovení, v konaniach, ktoré sa začali do 31. 08. 2005
nebola ustanovená lehota, v ktorej by bol súd povinný rozhodnúť o návrhu na zmenu súdneho exekútora.

K určeniu lehoty na rozhodnutie o návrhu došlo až s účinnosťou od 01. 09. 2005.

V exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 5Er/114/2006 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená
dňa 20. 02. 2006. Návrh na zmenu súdneho exekútora bol súdu doručený dňa 02. 11. 2009. Následne
súd žiadal súdneho exekútora o vyčíslenie doterajších trov exekúcie. Uznesením č. k. 5Er/114/2006-31

zo dňa 05. 10. 2010 súd vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 01. 2011.V exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 5Er/154/2003 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená
dňa 01. 08. 2003. Návrh na zmenu súdneho exekútora bol súdu doručený dňa 02. 11. 2009. Následne
súd žiadal súdneho exekútora o vyčíslenie doterajších trov exekúcie. Uznesením č. k. 5Er/154/2003-12

zo dňa 17. 05. 2010 súd vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 10. 2010.

V exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 7Er/347/2006 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená
dňa 04. 05. 2006. Návrh na zmenu súdneho exekútora bol súdu doručený dňa 07. 09. 2010. Následne

súd žiadal súdneho exekútora o vyčíslenie doterajších trov exekúcie. Súd žiadal oprávneného, aby
uviedol, či trvá na podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora vzhľadom na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. III. ÚS 322/2010-37, z ktorého vyplýva skutočnosť, že ak bol súdny exekútor
zamestnancom účastníka exekučného konania (v danom prípade oprávneného), je to okolnosť, ktorá ho
vylučuje z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku. Uznesením okresného súdu
č. k. 7Er/347/2006-47 zo dňa 20. 10. 2011 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Proti

tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie, ale Krajský súd v Banskej Bystrici svojím uznesením č.
k. 14CoE/22/2012-58 zo dňa 02. 02. 2012 rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

V exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 5Er/67/2007 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená
dňa 19. 02. 2007. Návrh na zmenu súdneho exekútora bol súdu doručený dňa 07. 09. 2010. Súd

žiadal oprávneného, aby predložil zmluvu o úvere č. 6041932 zo dňa 13. 04. 2006 a uviedol, či trvá
na podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora vzhľadom na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. III. ÚS 322/2010-37, z ktorého vyplýva skutočnosť, že ak bol súdny exekútor zamestnancom
účastníka exekučného konania (v danom prípade oprávneného), je to okolnosť, ktorá ho vylučuje z
vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku. Uznesením okresného súdu č. k.

5Er/67/2007-20 zo dňa 18. 01. 2012 bola exekúcia zastavená. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený
odvolanie, ale Krajský súd v Banskej Bystrici svojím uznesením č. k. 17CoE/72/2012-44 zo dňa 30.
03. 2012 rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Oprávnený podal voči rozhodnutiu Krajského súdu v
Banskej Bystrici dňa 09. 08. 2013 dovolanie, o ktorom nebolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky
do dnešného dňa rozhodnuté.

V exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 7Er/82/2007 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená
dňa 28. 02. 2007. Návrh na zmenu súdneho exekútora bol súdu doručený dňa 07. 09. 2010. Súd žiadal
oprávneného, aby predložil zmluvu o úvere zo dňa 22. 03. 2006 a súdneho exekútora, aby vyčíslil trovy
konania. Uznesením okresného súdu č. k. 7Er/82/2007-19 zo dňa 16. 06. 2011 bola exekúcia vyhlásená

za neprípustnú a zastavená. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie, pričom Krajský súd
v Banskej Bystrici uznesením č. k. 17CoE/368/2011-47 zo dňa 29. 11. 2011 napadnuté rozhodnutie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd uznesením č. k. 7Er/82/2007-52 zo dňa 09. 02. 2012
exekúciu zastavil. Oprávnený podal aj proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, ale Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením č. k. 17CoE/111/2012-80 zo dňa 31. 05. 2012 rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

Oprávnený podal voči rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 09. 08. 2013 dovolanie, o
ktorom nebolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky do dnešného dňa rozhodnuté.

V exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 5Er/180/2007 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená
dňa 05. 04. 2007. Návrh na zmenu súdneho exekútora bol súdu doručený dňa 07. 09. 2010. Súd žiadal
oprávneného, aby predložil zmluvu o úvere zo dňa 12. 07. 2006 a súdneho exekútora, aby vyčíslil trovy
konania.Uznesenímokresnéhosúduč.k.5Er/180/2007-19zodňa16.06.2011bolaexekúciavyhlásená
za neprípustnú a zastavená. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie, ale Krajský súd v

Banskej Bystrici svojím uznesením č. k. 2CoE/403/2011-40 zo dňa 31. 10. 2011 napadnuté rozhodnutie
potvrdil.

V exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 6Er/157/2003 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená
dňa 01. 08. 2003. Návrh na zmenu súdneho exekútora bol súdu doručený dňa 02. 11. 2009. Následne

súd žiadal súdneho exekútora o vyčíslenie doterajších trov exekúcie. Uznesením č. k. 6Er/157/2003-17
zo dňa 20. 10. 2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil. Proti tomuto uzneseniu
podaloprávnenýodvolanie,aleKrajskýsúdvBanskejBystricisvojímuznesenímč.k.16CoE/89/2012-34
zo dňa 29. 03. 2012 napadnuté rozhodnutie potvrdil.V exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 5Er/32/2005 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená dňa
18. 08. 2005. Návrh na zmenu súdneho exekútora bol súdu doručený dňa 02. 11. 2009. Následne súd

žiadal súdneho exekútora o vyčíslenie doterajších trov exekúcie. Uznesením č. k. 5Er/32/2005-23 zo
dňa 09. 03. 2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil. Proti tomuto uzneseniu podal
oprávnený odvolanie, ale Krajský súd v Banskej Bystrici svojím uznesením č. k. 41CoE/243/2011-42 zo
dňa 27. 09. 2011 napadnuté rozhodnutie potvrdil.

V exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 1Er/1/2005 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená dňa
03. 06. 2005. Návrh na zmenu súdneho exekútora bol súdu doručený dňa 20. 09. 2010. Dňa 28. 09. 2010
podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekučného konania a vyčíslil trovy exekúcie. Uznesením
okresného súdu č. k. 1Er/1/2005-29 zo dňa 26. 03. 2012 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú
a zastavená. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie, ale Krajský súd v Banskej Bystrici
svojím uznesením č. k. 16CoE/255/2012-53 zo dňa 17. 10. 2012 rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

Oprávnený podal voči rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 03. 12. 2012 dovolanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní zastavil a dovolanie oprávneného odmietol.

V exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 6Er/731/2006 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená
dňa 30. 10. 2006. Návrh na zmenu súdneho exekútora bol súdu doručený dňa 20. 09. 2010. Súd žiadal

oprávneného, aby predložil zmluvu o úvere č. 3230565 a uviedol, či trvá na podanom návrhu na zmenu
súdneho exekútora vzhľadom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 322/2010-37, z
ktorého vyplýva skutočnosť, že ak bol súdny exekútor zamestnancom účastníka exekučného konania
(v danom prípade oprávneného), je to okolnosť, ktorá ho vylučuje z vykonávania exekúcie podľa §
30 ods. 1 Exekučného poriadku. Uznesením okresného súdu č. k. 6Er/731/2006-46 zo dňa 28. 02.

2012 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený
odvolanie, ale Krajský súd v Banskej Bystrici svojím uznesením sp.znk. 41CoE/131/2012 zo dňa 03.
08. 2012 rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Oprávnený podal voči rozhodnutiu Krajského súdu v
Banskej Bystrici dňa 01. 10. 2012 dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky o dovolaní oprávnené
do dnešného dňa nerozhodol.

Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenie zákonných podmienok. Nesprávnym úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Rýchlosť
a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená charakterom ako aj právnou a faktickou

zložitosťou prejednávanej veci, ďalej správaním účastníkov súdneho konania a aj činnosťou resp.
súčinnosťou štátnych a iných orgánov, ktoré sa zúčastňujú na súdnom konaní. Štát zodpovedá za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré
musia byť splnené súčasne: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Navrhovateľ si uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora v exekučnom konaní v zákonom stanovenej lehote.

Ako vyplýva z vyššie uvedených zákonných ustanovení, v konaniach, ktoré sa začali do 31. 08. 2005
nebola ustanovená lehota, v ktorej by bol súd povinný rozhodnúť o žiadosti o zmenu súdneho exekútora.
V prípade konaní vedených pod sp. zn. 5Er/154/2003, sp. zn. 6Er/157/2003, sp. zn. 5Er/32/2005, a sp.
zn. 1Er/1/2005 teda nebola ustanovená lehota na rozhodnutie o žiadosti oprávneného o zmenu súdneho
exekútora.

Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 86/2010-19 zo dňa 18. 02. 2010,
exekučný súd je oprávnený kedykoľvek v priebehu exekučného konania ex offo skúmať, či sú podmienky
núteného vymáhania pohľadávky splnené.

V náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 5/2000 zo dňa 13. 07. 2000 je konštatované,
že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice, a to práve s ohľadom
na jej mimosúdny spôsob vzniku, vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej
hodnoty, na ktorých je potrebné bezpodmienečne trvať.Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 09. 12. 2010,
exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už

začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to
napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie
zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.

Exekučný poriadok v § 57 a § 58 obsahuje dôvody, pre ktoré môže súd exekúciu zastaviť. Nie je pritom

uvedená lehota, v akej tak môže urobiť.

Exekučný súd preskúmal notárske zápisnice, ktorý boli predložené ako exekučné tituly v jednotlivých
exekučných konaniach sp. zn. 5Er/114/2006, sp. zn. 7Er/347/2006, sp. zn. 6Er/157/2003, sp. zn.
5Er/32/2005, a sp. zn. 1Er/1/2005, na podklade ktorých sa exekúcie vykonávali vzhľadom na význam
konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu

so zákonom a dospel k záveru, že jednotlivé notárske zápisnice nie sú spôsobilými exekučnými
titulmi, pretože neobsahujú jednu z materiálnych podmienok vykonateľnosti, a to súhlas povinného
s ich vykonateľnosťou. V čase uzavretia dohody o plnomocenstve ešte neexistoval žiadny dlh, preto
povinný nemohol realizovať svoje právo dlh uznať resp. neuznať. Povinný nemal možnosť výberu svojho
zástupcu, pretože z predložených dokladov vyplýva, že zmluva o úvere bola vypracovaná ako predtlač,

ktorá už obsahovala meno splnomocnenca. Taktiež je potrebné uviesť, že v tomto prípade išlo o jasný
stret záujmov vzhľadom na to, že ako splnomocnenec bol uvádzaný advokát oprávneného. Tieto svoje
úvahyexekučnýsúduviedolvuzneseniachozastaveníkonania,ktorébolipotvrdenéajkrajskýmsúdom.

K zastaveniu exekučných konaní vedených pod sp. zn. 5Er/67/2007, sp. zn. 7Er/82/2007, sp. zn.

5Er/180/2007 a sp. zn. 6Er/731/2006 došlo z dôvodu, že súd zistil, že rozhodcovský súd, ktorý vydal
exekučný titul v týchto prípadoch, odvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie z neprijateľnej
rozhodcovskej doložky, ktorá sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky
odporuje dobrým mravom.

Súdlenpoznamenáva,žeakbyexekučnýsúdnávrhuoprávnenéhoozmenusúdnehoexekútoravyhovel
a následne, po právoplatnosti tohto uznesenia, rozhodol o zastavení daných exekúcií, tento postup by
bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keďže jeho výsledok by bol identický s aplikovaným
postupom exekučného súdu.

Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že rozhodnutím exekučného súdu o zastavení daných
exekúcií, odpadol predmet konania o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Teda
súd nemal ani v týchto konaniach za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v
predmetnom exekučnom konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Čo sa týka konania vedeného pod sp. zn. 5Er/154/2003 súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodovanie
súdu o návrhu oprávneného na zmenu exekútora si vyžaduje osobitnú právnu úvahu zo strany súdu.
Nejde o jednoduchú, automatizovanú činnosť zo strany súdu, ktorá by nevyžadovala žiadnu právnu
úvahu, preto nie je možné konštatovať, že by v konaní exekučného súdu došlo k zbytočným prieťahom

v konaní pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora. Súd pred rozhodnutím vyžiadal od pôvodného
súdneho exekútora vyčíslenie trov konania a zároveň žiadal zaslanie exekučného spisu.

Taktiež je nevyhnutné uviesť, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do
času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho

exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote o zmene
exekútora nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor mal a mohol
pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú bolo súdom vydané poverenie. Podľa názoru súdu,
v priebehu exekúcie v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora k žiadnej škode nemôže
dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať úkony exekučného

konania. Pokiaľ by v dôsledku nedržania zákonnej lehoty na rozhodnutie o zmene exekútora mala
vzniknúť navrhovateľovi škoda, musel by preukázať, že táto škoda vznikla v príčinnej súvislosti s
nedodržaním uvedenej lehoty, čo navrhovateľ nepreukázal. Základom tohto nároku by potom musela
byť zodpovednosť odporkyne za konanie pôvodného súdneho exekútora, ktorý mal vykonávať až doprávoplatného rozhodnutia súdu o jeho zmene všetky potrebné úkony v prospech oprávneného a ak
by tak nerobil, navrhovateľ by bol povinný preukázať, že práve nečinnosťou pôvodného exekútora mu
vznikla škoda. Táto skutočnosť však nebola v tomto konaní preukázaná žiadnymi dôkazmi, ktoré boli

súdu predložené.

Navrhovateľ súdu nepredložil dôkazy preukazujúce, že škoda, ktorej sa dožaduje spočíva v zmenšení
jeho majetku resp. v ušlom zisku. Náklady, ktoré uviedol ako majetkovú škodu majú predstavovať
paušalizované náklady spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti

pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a
rozhodnutím o ňom, náklady spojené so správou pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému, na udržiavanie a správu informačného systému a
na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom, na administratívne spracovanie textov
urgencií,publikačnévýdaje,poštovnéatelekomunikačnévýdaje,pričomvšetkytietopoložkysúuvedené
paušalizovane vo všetkých konaniach vedených na tunajšom súde, v ktorých si navrhovateľ uplatňuje

náhraduškodyanemajetkovejujmyvočiodporkyni.Súdmázato,žetútoškodu,ktorámumalavzniknúť,
navrhovateľ nešpecifikoval a nie je možné tieto náklady považovať za škodu, ktorá mala vzniknúť v
dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu. Tvrdenia navrhovateľa o riziku zániku
povinného, zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a insolventnosti povinného boli
uvádzané iba všeobecne a hypoteticky. O návrhu na zmenu exekútora bolo rozhodnuté. Všeobecný súd

nie je oprávnený konštatovať, či došlo k prieťahom v konaní. Súd má za to, že navrhovateľovi nevznikla
žiadna škoda a on nijakým spôsobom nepreukázal, že ním tvrdené náklady by mu neboli vznikli aj v
prípade, že by bolo o návrhu rozhodnuté v zákonnej lehote.

Čo sa týka nároku navrhovateľa na nemajetkovú ujmu súd by o priznaní tejto ujmy mohol rozhodnúť

s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo. Nemajetková
ujma nezávisí automaticky iba od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ale aj od okolností,
ktoré sú už vyššie uvádzané, na základe ktorých súd nevidel dôvod pre priznanie nemajetkovej ujmy.
Súd ohľadom tejto skutočnosti poukazuje na situáciu, kedy sa oprávnený domáhal zaplatenia svojich
pohľadávok vo veľkom množstve exekučných konaní na všetkých súdoch v Slovenskej republike a

súdu je tiež známe, že navrhovateľ sa v exekučných konaniach domáha aj takých plnení, ktoré sú
zjavne neplatné pre neprijateľné zmluvné podmienky. Samotný navrhovateľ poskytuje spotrebiteľské
úvery na základe formulárových zmlúv, ktoré obsahujú zložito formulované podmienky, z ktorých sú
niektoré aj neprijateľné, s cieľom dosiahnuť zisk. V tomto konaní sa domáha v dôsledku porušenia
svojich práv súdnej ochrany a nemajetkovej ujmy, teda sa domáha striktne svojej ochrany, ale vo

vzťahu ku svojim klientom už nie je taký dôsledný ohľadom dodržiavania zákona. Z týchto dôvodov
je súd toho názoru, že navrhovateľovi nevznikol nárok na priznanie nemajetkovej ujmy. Bolo by to
v rozpore s § 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého Občiansky súdny poriadok upravuje
postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie

povinností a na úctu k právam iných osôb, ako aj v rozpore s dobrými mravmi. Podnikateľskou
činnosťou navrhovateľa sa zaoberala aj Európska komisia, ktorá vo svojom liste, ktorý bol aj pripojený
odporkyňou k jej vyjadreniu, uvádza, že útvary Komisie v súvislosťami s praktikami navrhovateľa a
ďalšími nebankovými inštitúciami na trhu spotrebiteľských úverov slovenským spotrebiteľom, poukazujú
na problémy v spojitosti s praktikami, ktoré sa týkajú skutočností, že zmluvné podmienky sú stanovené

prostredníctvom vopred formulovaných podmienok, ktoré jednostranne určili veritelia. Uviedla, že tieto
podmienky sú pre spotrebiteľov veľmi tvrdé a ich zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľov práv, ktoré im
vyplývajú z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ako aj, že jedným z osobitných aspektov je
uplatňovanie nárokov zo strany nebankových inštitúcií, okrem iného prostredníctvom systematického
využívania rozhodcovských orgánov, ktoré sa javia ako predpojaté, a v prípade ktorých sa zdá, že vôbec

neuplatňujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom
rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Odporkyňa bola síce v konaní úspešná, ale náhradu trov konania jej súd nepriznal, pretože si ich
nevyčíslila a zo spisu jej žiadne trovy konania nevyplývajú, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž
e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).