Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. február 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/198/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515203799
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3515203799.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Bratislava,
Vajnorská 100/A, IČO: 45869464, zastúpeného W.. A. I., M.., advokátkou, so sídlom S., B. XX, proti
povinnému: T. N., bytom Q. O. XXX, t. č. B. T. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie
sumy 42,77 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom zo dňa 15. júla 2015, č.k. 6Er/310/2015-28, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2
Ex. por., § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 4 a § 54
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že dňa 29.04.2015 mu bola doručená žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., sp. zn. PW-
A/0513/0058 zo dňa 30.04.2014. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere
č. 0845331207 uzatvorenej dňa 07.02.2007 medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom
a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky
vovýške663,88Eur(20.000,-Sk)adlžníksazaviazaltietovrátiťv20-tichmesačnýchsplátkachpo43,19

Eur (1.301,- Sk). Súd prvého stupňa mal za to, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu,
ktorej základnú charakteristiku upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasl. Rozhodcovskú
doložku obsiahnutú v článku 10 bod 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok zmluvy o úvere zo dňa
07.02.2007 považoval za neprijateľnú podmienku podľa § 53 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská
doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom
konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť iný spôsob rozhodovania prípadného sporu než v
rozhodcovskom konaní, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v ustanoveniach §
53 Občianskeho zákonníka ako inštitút, predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho

práva, preto bez ohľadu na účinnosť novely Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla neprijateľnú
podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka týkajúcu sa rozhodcovskej doložky
(zákon č. 568/2008 Z. z. účinný od 01.01.2008), takéto ustanovenie, ak je obsiahnuté v
spotrebiteľskej zmluve, bude vždy v rozpore s dobrými mravmi, keďže dobré mravy nepodliehajú
zmenám tak dynamickým spôsobom ako slovenský právny poriadok, a teda exekučný súd bude aj bez
návrhu povinný zastaviť exekúciu, resp. v tomto prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanieexekúcie,atoprerozporvymáhanéhoplnenia sdobrýmimravmi.Zuvedenéhovyplýva,že
neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanieveci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese
exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky, teda stať sa spôsobilým podkladom pre vykonanie
exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
oprávnený z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) O.s.p. a § 221
ods. 1 písm. d), f) a h) O.s.p. Uviedol, že podľa ustanovení § 44 ods. 2, prvá veta a druhá veta
Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd nemá
zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú
doložku. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd
konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Poukázal aj na uznesenie
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa16.06.2009,sp.zn.4Cdo159/2009.Dôvodil,žeexekučný

súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach.
Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z.
z., má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa
ustanovení § 159 O.s.p. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto
prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Poukázal na nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. ÚS 499/2012 a PL. ÚS 21/08. Oprávnený ako právny nástupca Poštovej
banky, a.s. bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona. Zdôraznil a dal
do pozornosti, že v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová
banka, a.s. postupovala v súlade s § 93b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť
klientovi návrh rozhodcovskej doložky, s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať

túto zákonom stanovenú podmienku. To, že ju neodmietol je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody.
Súdzamietolpovereniezdôvodu,žeexekučnýtitulbolvydanývrozhodcovskomkonaní,avšakopomína
tú skutočnosť, že oprávnený je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky.
Pokiaľ by tak neurobil, došlo by k porušeniu zákona o bankách, avšak aj napriek splneniu si zákonom
stanovenej povinnosti, súd práve týmto splnením zákonnej povinnosti dôvodí zamietnutie poverenia.

Mal za to, že exekučný súd nesprávne aplikuje ustanovenia Občianskeho zákonníka. Poukázal na
uzneseniaÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,sp.zn.I.ÚS17/01z19.04.2001,sp.zn.IV.ÚS110/09z
02.04.2009,sp.zn.III.ÚS264/05z29.09.2005ananálezyÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,sp.zn.
II ÚS 244/09 z 29.09.2009, sp. zn. I. ÚS 390/08 z 23.04.2009, sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30.10.2007.
Namietal, že exekučný súd nijako neskúmal vôľu povinnej, že nebol preukázaný jej nedostatok pri

uzatváraní rozhodcovskej doložky a rovno bez skutkových či právnych dôvodov ju označil za neplatnú.
Exekučný súd sa nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy prvého stupňa.
V prípade, že by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku a konanie by prebiehalo na štátnom súde,
súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by slabšia strana v prípadnom neskoršom procese dokázala
naplánovať.AniO.s.p.,aniExekučnýporiadok,anizákonč.244/2002Z.z.neposkytujeabsolútnežiadnu

oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd,
konajúci vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie, alebo napr. rozsudok zrušiť
či zmeniť jeho výrok. Ďalej mal za to, že pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č.
93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou unijného práva, je aktom výlučne

sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne
indikatívny a v žiadnom prípade interpretačný. Taktiež pokiaľ by súd uvažoval o neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky, nie je možné brať do úvahy judikatúru Európskeho súdneho dvora, nakoľko
judikatúra Európskeho súdneho dvora, vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo
rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom

tohto konania - bezprostredne záväzná. Poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, č.k.
18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.06.2012 a Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 2CoE/292/2012-59.
Bol názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže
bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho
postavenia. V súvislosti s uvedeným poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. III. ÚS 23/2013-8 a na Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 153/07 z
18.10.2007 a sp. zn. III. ÚS 171/06 zo dňa 05.04.2007. Záverom poukázal na skutočnosť, že exekučný
súd svojím postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v
zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vcelom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Povinný k odvolaniu oprávneného uviedol, že súhlasí s tým, že to súd zamietol.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie

súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

Podľa § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť

poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ustanovenia tohto zákona sa
použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 146/2011

zo dňa 13.11.2011, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky č. 03/2012 pod por. č. 46, kde zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Vychádzal pritom z jednotného názoru súdnej praxe, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných

predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, sa exekučný súd v zmysle
ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por., okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu
na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t. j. či bolo vydané orgánom s právomocou
na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie
(iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho

konanie,vktorombolovydané),aleajmateriálnej(zaspektuobsahovýchnáležitostírozhodnutia-jednak
určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej
povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).

V zmysle uvedeného je zrejmé, že ustanovenie § 44 ods. 2 Ex. por., zakotvuje nielen možnosť, ale

tiež povinnosť exekučného súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
každom prípade nesúladu žiadosti o poverenie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom. Práve takáto úprava je prostriedkom preventívnej kontroly zákonnosti v procese
exekučného vymáhania splnenia uloženej povinnosti. Udeliť poverenie exekútorovi je možno len pri
nezistení exekučným súdom rozporu so zákonom u žiadnej z celkom troch písomností, v súhrne

predstavujúcich podklad pre vedenie exekúcie (žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul), pričom pre rozhodnutie opačnej povahy (zamietnutie žiadosti exekútora
o udelenie poverenia) postačuje zistenie príslušného nesúladu už i len u jednej z nich. Exekučný
súd v tomto smere nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu
odporujúcemu zákonu. Takto je to i v prípade nevyvolania konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku,

kde právne významným je, že exekučný súd v prípade zaoberania sa splnením podmienok udelenia
poverenia neprijíma žiadne rozhodnutie, ktorým by sa pasoval do pozície opravného súdu a formálne
zrušil exekučný titul predstavovaný rozhodcovským rozsudkom, môže mu však za určitých okolností
odoprieť vykonateľnosť. Prijatie opačného názoru (formulovaného odvolaním prakticky tak, že exekučný
súd by bez žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku tento nemal mať oprávnenie skúmať inak než

po stránke formálnych náležitostí) by pritom malo za následok, že súdy by nevenovali exekučným titulom
žiadnu pozornosť, ak by tieto nemali oprávnenie skúmať či vôbec alebo len formálne.V preskúmavanej exekučnej veci teda exekučné konanie dospelo do štádia posudzovania splnenia tých
zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie.
Po podaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 44

ods. 2 Ex. por. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Okrem iného skúma,
či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený
potvrdením o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený
a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania podľa

§ 103 O.s.p. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom, sa vychádza z
tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto
štádiu súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach
§ 122 až § 124 O.s.p.) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené
okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie, ktoré vyžaduje

nariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného v tejto časti
exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa
má povinný prvýkrát dozvedieť až doručením upovedomenia o začatí exekúcie.

Námietka oprávneného, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37

zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké
účinky ako právoplatný rozsudok súdu sa zakladá na pravde. Exekučný súd nedisponuje právomocou
rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. To však ešte neznamená, že nedohliada na to,
aby exekúcia bola vykonávaná v súlade so zákonom. Ak totiž zistí, že je dôvod na jej zastavenie, tak ju
zastaví,prípadneajbeznávrhu(§58ods.1Ex.por.).Tútomožnosť,aajpovinnosťmávktorejkoľvekfáze

exekučného konania. Z uvedeného vyplýva, že aj eventuálne vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi, vydanie upovedomenia o začatí exekučného konania, či vydanie exekučného
príkazu a samotné uskutočňovanie exekúcie jednotlivými spôsobmi uvedenými v § 63 Ex.por. sú pre
exekučný súd z tohto pohľadu právne irelevantné.

Záver o prijateľnosti (primeranosti) aj v tejto veci spornej rozhodcovskej doložky však nešlo oprieť ani
o oprávneným citovanú úpravu zo zákona o bankách.

Podľa § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom do 31.12.2007, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim

klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory
z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.

Podľa § 93b ods. 2 cit. zákona, návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky

zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa
nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy
predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1,
tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.

Požiadavkou na neodvolateľnosť návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v zmysle ustanovenia §
93b ods. 1 cit. zákona treba rozumieť len požiadavku, aby pre prípad rozhodnutia klienta z akéhokoľvek
dôvodu pre uzavretie rozhodcovskej zmluvy, nemusel čeliť prípadnému rozmysleniu si takéhoto zámeru
zo strany banky, najmä však návrhom na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v kontexte ustanovenia § 93b
ods. 1 a 2 vety druhej cit. zákona môže byť len návrh v podobe umožňujúcej klientovi (spotrebiteľovi) jeho

pomernejednoduchéodlíšenieodostatnýchzmluvnýchpodmienokpredkladanýchmudruhouzmluvnou
stranou zmluvného vzťahu a tiež jeho rovnako bezproblémové oddelenie od ostatného obsahu zmluvy.
Požiadavku na takto ponúknutý (predložený) návrh nemožno považovať za splnenú, ak banka návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy začlení medzi iné zmluvné podmienky, buď priamo do zmluvy alebo
do vlastných všeobecných obchodných podmienok, u ktorých je známe, že sa nimi klient (spotrebiteľ)

v čase pred uzavretím zmluvy dostatočne podrobne či často i vôbec neoboznamuje, hoci spravidla v
zmluve potvrdzuje presný opak.Neplatná rozhodcovská doložka zakomponovaná v Čl. 10.2 (Riešenie sporov), bode 10.2.2
Všeobecných obchodných podmienok zmluvy o úvere zo dňa 07.02.2007 nemohla platne založiť
právomoc rozhodcovského súdu (Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ,

ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s.) na prejednanie veci, a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by
následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej
pohľadávky, čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie.

Nakoľko zákonnosť titulu, ako aj návrhu či žiadosti sú ich atribúty, ktoré tu sú (alebo naopak nie sú) už

v čase rozhodovania o udelení poverenia a plynutie času na tom obvykle nie je spôsobilé nič zmeniť -
pre ktorý dôvod alternatíva k zamietnutiu žiadosti o poverenie reprezentovaná možnosťou zastavenia
exekúcie z tu diskutovaného dôvodu je opodstatneným a zároveň i náležitým procesným nástrojom len
tam, kde práve v dôsledku určitého zlyhania v čase rozhodovania o poverení (v procese udeľovania
poverenia) došlo k udeleniu poverenia, hoci sa tak vôbec mať nestalo, mal odvolací súd za to, že bola
dôvodne zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správne.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .