Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Malíková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/489/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112225780
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5112225780.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa: MBI
Marketingberatung International spol. s r.o., so sídlom Jašíkova 2, Bratislava, IČO: 31 360 262, právne
zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36
613 843, proti odporkyni: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. C. XXX, D., štátna občianka SR, právne
zastúpenej Mgr. Branislavom Samcom, advokátom, so sídlom D. D. X, X., v konaní o zaplatenie
3.468,92 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
7C/324/2012-203 zo dňa 16.07.2014, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy odvolacieho konania za trovy právneho
zastúpenia vo výške 167,- eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho
zástupcu odporkyne Mgr. Branislava Samca, advokáta, so sídlom D. D. X, XXX XX X..
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa. Zároveň uložil navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť odporkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 667,03
eur na účet právneho zástupcu odporkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Nárok navrhovateľa posudzoval okresný súd podľa ust. § 262 ods. 1, 2, 3, § 263 ods. 1, § 652
ods. 1, § 658 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“).
Okresný súd ďalej konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že medzi účastníkmi bola uzatvorená dňa
16.09.2007 zmluva podľa § 652 a nasl. ObchZ. Vznikol medzi nimi obchodnoprávny vzťah, a to na
základe dohody o voľbe práva podľa ustanovenia § 262 ods. 1 ObchZ. V zmluve si účastníci vymedzili
vzájomný rozsah práv a povinností zmluvným záväzkom odporkyne ako obchodnej zástupkyne bolo
vyvíjať činnosť vymedzenú v čl. 2 a zmluvným záväzkom navrhovateľa bolo vyplatiť odporkyni odmenu
za činnosť a v rozsahu vymedzenom v čl. VI. Odporkyňa nepoprela, že podľa čl. VI písm. l) v spojení
s čl. VII písm. b) sa zaviazala starať o to, aby ňou dojednané zmluvy zostali zachované a nedošlo
k ich stornovaniu počas doby ručenia, a to i napriek tomu, že jej písomný záväzok na prevzatie
ručenia zo zmluvy jednoznačne nevyplýva a možno ho vyvodiť len z odkazu uvedeného v čl. VII
písm. b) na hodnotovú tabuľku Units, ktorá mala tvoriť prílohu zmluvy. Odporkyňa však namietala
základ uplatneného nároku navrhovateľa na vrátenie vyplatenej provízie, na ktorú podľa tvrdenia
navrhovateľa zanikol nárok podľa čl. VII písm. b) vo vzťahu k zaniknutým - stornovaným zmluvám
v dobe ručenia odporkyne za storno zmlúv. Vzhľadom na tieto námietky sa okresný súd zaoberal
otázkou, či navrhovateľovi svedčí hmotné právo na zaplatenie žalovanej pohľadávky, teda, či je daný
jej základ. Prvostupňový súd pri právnom posudzovaní tejto skutočnosti vychádzal z obsahu zmluvy,
najmä z dojednania čl. VII písm. b), jej príloh, z ktorých nevyplýva, že by si zmluvné strany dojednaliosobitnú odmenu pre odporkyňu za prevzatie záruky za storno zmlúv v dobe ručenia podľa úpravy v
ustanovení § 658 ods. 2 ObchZ. S poukazom na ustanovenie § 263 ObchZ sa účastníci mohli
odchýliť od ustanovenia § 658 ObchZ, alebo jeho jednotlivé ustanovenia vylúčiť, nakoľko ust. § 658
ObchZ je ustanovením dispozitívnym a v takomto prípade majú účastníci právneho vzťahu možnosť
podľasvojejvôleupraviťsvojevzťahyprávnymúkonomtak,akopredpokladádispozitívnanormaatotak,
že obsah tejto normy pojmú do svojho právneho úkonu alebo tak, že sa o otázke riešenej v dispozitívnej
právnej norme vo svojom právnom úkone vôbec nezmienia a v takom prípade platí pre tento právny
úkon dispozitívna právna norma priamo alebo si ich môžu upraviť inak. Z obsahu zmluvy, a to najmä z
ustanovení o ručení, vrátane jej príloh nevyplýva dohoda zmluvných strán, ktorou by tejto odchylne od
dispozitívnej úpravy podľa ust. § 658 ods. 2 ObchZ upravili podmienky vzniku práva navrhovateľa na
vrátenie už vyplatenej provízie z titulu ručenia odporkyne zo storno zmlúv v dobe ručenia a ani dohoda
o vylúčení tejto dispozitívnej úpravy alebo o vylúčení samotného práva odporkyne na osobitnú odmenu
za jej ručenie zo storno zmlúv v dobe ručenia, a preto ručenie odporkyne za splnenie povinnosti treťou
osobou sa v časti vyplatenia osobitnej odmeny spravuje ustanovením § 658 ods. 2 ObchZ. Na základe
uvedeného okresný súd ustálil, že v zmluve absentuje dojednanie o osobitnej odmene a odporkyňa za
prevzatie záruky - ručiteľského záväzku za storno zmlúv v dobe ručenia nedostala osobitnú odmenu.
Navrhovateľovi preto nevzniklo právo na plnenie z dôvodu ručenia podľa ust. § 658 ObchZ a tým nie
je daný základ žalovanej pohľadávky. Okresný súd preto návrh zamietol a o trovách konania rozhodol
podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., keď odporkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal náhradu trov konania
v celkovej výške 667,03 eur.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Navrhovateľ uvádza, že
rozhodnutie súdu považuje za nesprávne, pričom poukazuje na to, že súd prvého stupňa na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a z toho dôvodu nesprávne právne vec
posúdil. Dôvodil tiež tým, že základom činnosti odporcu bolo sprostredkovanie uzavretia poistných zmlúv
dôchodkového a stavebného sporenia medzi klientom a poskytovateľom produktu prostredníctvom
odporcu za účasti navrhovateľa, zabezpečenie kvality a starostlivosti o odporcu a klientov v rámci
poskytnutých provízií. Navrhovateľ vykonával prostredníctvom svojich podriadených sprostredkovateľov
poistenia činnosť, kde v prospech partnerských finančných inštitúcií získaval klientov pre uzavretie
poistných zmlúv. Za sprostredkované zmluvy dostal navrhovateľ od finančných inštitúcií províziu, z ktorej
si časť nechal ako svoju odmenu a časť vyplatiť svojmu podriadenému sprostredkovateľovi poistenia
ako jeho odmenu. Vzhľadom na výšku vyplatenej provízie bolo dohodnuté, že v prípade, ak poistná
zmluva nebude v platnosti po dohodnutý čas a dôjde k jej predčasnému stornovaniu, bude provízia
za túto zmluvu vrátená. V takomto prípade bol navrhovateľ povinný vrátiť províziu finančnej inštitúcii
a podriadený sprostredkovateľ bol povinný vrátiť províziu navrhovateľovi. Tento mechanizmus bol
dohodnutý uvedeným spôsobom na to, aby nedochádzalo k uzatváraniam poistných zmlúv účelovo, na
krátke obdobie a aby provízia bola skutočne zaslúžená. Počas tejto dohodnutej doby znáša riziko storna
poistnej zmluvy sprostredkovateľ (v tomto prípade navrhovateľ) voči finančnej inštitúcii a odporkyňa voči
navrhovateľovi. Takto dohodnutý režim vrátenia vyplatenej provízie je v súlade so zákonnou úpravou
ObchZ, a to podľa § 662 ods. ObchZ, podľa ktorého nárok na províziu zanikne, ak je zrejmé, že obchod
medzizastúpenýmatreťouosobousaneuskutočníaakjehoneuskutočnenieniejedôsledkomokolností,
za ktoré zodpovedá zastúpený a ak z obchodu nevyplýva niečo iné. S touto argumentáciou navrhovateľa
sa okresný súd nevysporiadal. Odporkyňa sprostredkoval poistné zmluvy, ktoré neboli v platnosti ani
rok, pričom zinkasoval provízie vo výške viac ako 4.000,- eur. Odporkyňa si počínal aj v rozpore s ust.
§ 658 ods. 1 ObchZ, keď sprostredkoval uzavretie poistných zmlúv najmä s osobami, ktoré si svoje
záväzky neplnili. Neobstojí záver súdu, že navrhovateľ odporcovi žiadnu osobitnú odmenu za prevzatie
záruky neposkytoval s tým, že navrhovateľ poukazuje na čl. VI písm. g) zmluvy, z ktorého vyplýva, že
zaplatenímprovíziesúpokrytévšetkynárokyPrivateBrokera.Zosamotnéhoprávnehovzťahunevyplýva
dôvod na zvýšenú ochranu právneho postavenia obchodných zástupcov. Preto navrhol zrušiť rozsudok
okresného súdu.
Odporkyňa sa písomne k odvolaniu vyjadrila tak, že sa plne stotožňuje s rozsudkom prvostupňového
súdu. Poukázala na ust. § 658 ods. 2 ObchZ, podľa ktorého ručenie zástupcu za splnenie povinnosti
treťou osobou, s ktorou navrhol zastúpenému uzavretie obchodu, prichádza do úvahy len pri
kumulatívnom splnení dvoch podmienok, a to keď sa na to písomne zaviazal a súčasne, ak dostane
za prevzatie takejto záruky osobitnú odmenu. Z obsahu zmluvy je evidentné, že zmluvné strany
si takúto osobitnú odmenu za prevzatie záruky pre odporkyňu za storno zmlúv v dobe ručenia
nedojednali, a preto nebola naplnená hmotnoprávna podmienka vzniku nároku navrhovateľa. Podľaodporkyne navrhovateľom citované ustanovenia Obchodného zákonníka sú citované zmätočne, keďže
sú aplikovateľné jedine vtedy, ak sa obchod medzi zastúpeným a treťou osobou neuskutoční a ak jeho
neuskutočnenie nie je dôsledkom okolnosti, za ktoré zodpovedá zastúpený. V tomto konaní si však
navrhovateľ uplatňuje nárok na vrátenie provízií za obchody, ktoré sa uskutočnili, t. j. zastúpený riadne
uzavrelstretímiosobamiobchodyaažpouplynutíurčitéhočasudošlozostranytretíchosôbkukončeniu
takto založených zmluvných vzťahov so zastúpeným, a to bez akejkoľvek možnosti ovplyvniť takéto
konanie tretích osôb odporkyňou.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu na základe podaného
odvolania v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O. s. p.) rozsudok okresného súdu postupom v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil
v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p.
Podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd, pokiaľ ide o napadnutý výrok rozsudku okresného súdu, sa v celom rozsahu
stotožňuje s dôvodmi uvedeného rozhodnutia. Okresný súd vychádzal pri rozhodovaní s dostatočne
zisteného skutkového stavu veci, vec správne právne posúdil a jeho rozhodnutie je aj dostatočne
odôvodnené.
Zodôvodneniarozhodnutiavyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazov
a právnymi závermi. Prvostupňový súd neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, nakoľko v
hodnotení skutkových zistení nechýba žiadna relevantná skutočnosť, resp. okolnosť. Naopak, tieto boli
prvostupňovým súdom riadne vo vzájomných súvislostiach posúdené a vyhodnotené.
Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd sa pri svojom rozhodovaní správne upriamil na skúmanie
samotnéhozákladužalovanejpohľadávky,pričompodkladomprerozhodovaniesúdubolilistinnédôkazy
tak, ako ich predložil samotný navrhovateľ, a to najmä zmluva označená ako MBI PrivateBroker zo dňa
16.09.2007,uzavretápodľaustanovenia§652anasl.ObchZ,ktorousizmluvnéstranymalipodrobnejšie
upraviť vzájomné práva a povinnosti, než ako ich upravuje zákonná úprava zmluvy o obchodnom
zastúpení.
Podľa názoru odvolacieho súdu, právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval právny
predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. Podľa názoru odvolacieho súdu, v súdenej veci nedošlo k omylu súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. Okresný súd použil správny právny predpis, ktorý aj správne aplikoval (ust.
§ 652 ods. 1, § 658 ods. 1, 2 ObchZ) a aj správne interpretoval. Krajský súd sa stotožnil s postupom
okresnéhosúdu,pokiaľpoukázalnaust.§658ods.2ObchZ,podľaktoréhoručeniezástupcuzasplnenie
povinnosti treťou osobou, s ktorou navrhol zastúpenému uzavretie obchodu, prichádza do úvahy len pri
kumulatívnom splnení dvoch podmienok, a to keď sa na to písomne zaviazal a súčasne, ak dostane za
prevzatie takejto záruky osobitnú odmenu, pričom ustálil, že z obsahu predmetnej zmluvy (vrátane jej
príloh) je zrejmé, že zmluvné strany si nedojednali osobitnú odmenu pre odporcu za prevzatie záruky za
storno zmlúv v dobe ručenia, za storno v zmysle citovaného ust. § 658 ods. 2 ObchZ, preto bol správny
záverprvostupňovéhosúdu,ženebolanaplnenáhmotnoprávnapodmienkavznikunárokunavrhovateľa.
Prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zákonom taxatívne vymedzeného počtu
kogentných ustanovení uvedených v § 263 ods. 1 ObchZ, ktoré úpravu podľa ustanovenia § 658 ods.
2 ObchZ takéto ustanovenia nezahŕňa. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odporkyne, že v danom
prípade neobstojí argumentácia navrhovateľa, že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní posudzoval
toto ustanovenie ako kogentné. Rovnako správny je aj všeobecný záver, na ktorý poukázal odvolateľ,že v prípade aplikácie dispozitívnych noriem majú účastníci právneho vzťahu možnosť podľa svojej
vôle upraviť svoje vzťahy právnym úkonom buď tak, ako stanovuje dispozitívna norma (obsah tejto
normy premietnu do svojho právneho úkonu; alebo tak, že sa otázke riešenej v dispozitívnej norme vo
svojom právnom úkone vôbec nezmienia a v takom prípade platí pre tento právny úkon dispozitívna
norma priamo), alebo si ich môžu upraviť inak (t. j. odchylne od dispozitívnej normy, prípadne tak, že
takúto normu pri úprave vzájomných vzťahov pri svojom právnom úkone výslovne vylúčia). Odvolací
súd je toho názoru, že práva a povinnosti upravené v dispozitívnom ustanovení zákona sa na zmluvné
strany vzťahujú v prípade, že sa na jeho obsahu nedohodli inak. Krajský súd sa stotožnil so závermi
prvostupňového súdu, ako aj s argumentáciou odvolateľa, že z obsahu ustanovení o ručení v čl. VI písm.
l), v spojení s čl. VII písm. b) predmetnej zmluvy, jej príloh a tiež z obsahu hodnotovej tabuľky Units je
zrejmé, že neobsahujú ustanovenia o vyplatení osobitnej odmeny. Keďže zmluvné strany sa nedohodli
pre daný stav inak, prvostupňový súd správne uzavrel, že ručenie za splnenie povinnosti treťou osobou
sa v časti vyplatenia osobitnej odmeny spravuje ustanovením § 658 ods. 2 ObchZ. Odporkyňa totiž za
prevzatie záruky nedostala osobitnú odmenu a odporkyni nevzniklo právo na plnenie vyplývajúce z ust.
§ 658 ObchZ.
Podľa názoru odvolacieho súdu je námietka odvolateľa, týkajúca sa ustanovenia § 662 ods. 1, 2 ObchZ,
a to aj v súvislosti s nevysporiadaním sa s neaplikáciou tohto ustanovenia prvostupňovým súdom,
nedôvodná a zmätočná. Odvolací súd je toho názoru, že citované ustanovenia ObchZ sa na daný prípad
nevzťahujú a v tomto smere sa stotožňuje s argumentmi odporkyne, že tieto ustanovenia ObchZ sú
aplikovateľné iba vtedy, ak sa obchod medzi zastúpeným a treťou osobou neuskutoční vôbec, a ak jeho
neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá zastúpený. V predmetnom konaní si
však odvolateľ uplatňuje nárok na vrátenie provízií za obchody, ktoré sa uskutočnili. Keďže zastúpený
(navrhovateľ)riadneuzavrelstretímiosobami(zabezpečenýmiodporkyňouakoobchodnýmzástupcom)
obchody - poistné zmluvy a až po uplynutí určitého času došlo zo strany tretích osôb k ukončeniu
takto založených zmluvných vzťahov so zastúpeným, t. j. navrhovateľom, a to bez akejkoľvek možnosti
ovplyvniť takéto konanie tretích osôb odporkyňou.
Na základe uvedeného možno konštatovať, že okresný súd vec prejednal a rozhodol zákonným
spôsobom, keď v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom
konania realizáciu ich procesných práv priznaných im Občianskym súdnym poriadkom. Po vykonaní
a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne
rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. správne a
presvedčivo odôvodnil. Preto neobstojí odvolacia námietka navrhovateľa, ktorá sa týka nedostatočného
odôvodnenia.
Zároveň odvolací súd potvrdil aj výrok prvostupňového súdu o trovách konania, keďže tento je v súlade
so zákonom a odvolací súd nezistil žiadne nesprávnosti vo vzťahu k tomuto výroku.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v
spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Odporkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej patrí náhrada
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech
nemal. Vzhľadom na to je navrhovateľ povinný nahradiť odporkyni účelne vynaložené trovy právneho
zastúpenia spočívajúce v podaní písomného vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 23.09.2014 v sume 131,12
eur bez DPH (§ 13a ods. 1 písm. b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z.) + režijný
paušál 8,04 eur bez DPH (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky). Suma 20 % DPH predstavuje 27,83 eur. Spolu
predstavuje náhrada trov právneho zastúpenia sumu vo výške 167,- eur.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.