Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. máj 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/157/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212232004
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212232004.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov Mgr.

Barbory Bartekovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: D. V., bytom C. K.. Č.. X/D, T., zast.
A.K. - Bečková a partneri, s.r.o., Dunajská ul. č. 14/7495, Bratislava, IČO: 36 867 144, proti žalovanému:
C. P., bytom Q. K.. Č.. XXX/X, T., zast. AK Realty Legal, s.r.o., Šafárikovo nám. č. 7, Bratislava, IČO: 47
236 469, o zaplatenie 21.601,20 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV z 2. októbra 2014, č. k. 6C/41/2013- 98, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet A.K. - Bečková a partneri, s.r.o. vedený v K. T. B. S. I.
J., I..J.., H. W. T., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXX, O.: J. XXXX XXXX XXXX XXXX, J.: K., trovy právneho
zastúpenia 948,19 eur do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 21.601,20
eur spolu s 8,75% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 21.600,- eur od 16.11.2012 do zaplatenia, ako aj
trovy konania 1.296,- eur a trovy právneho zastúpenia 2.493,09 eur na účet právneho zástupcu žalobcu,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 04.01.2012 zmluvu
o pôžičke, ktorá bola zmenená Dodatkom č. 1 z 30.10.2012, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému pôžičku 24.600,- eur s tým, že po splatení 3.000,- eur zo strany žalovaného sa účastníci
následne dohodli (v Dodatku č. 1), že zostatok pôžičky vo výške 21.600,- eur bude žalovaný splácať v
splátkach po 1.000,- eur mesačne počnúc dňom 10.11.2012. Zároveň si dohodli, že ak dlžník bude v
omeškaní s ktoroukoľvek dohodnutou splátkou o viac ako 5 dní, stane sa dňom nasledujúcim po piatom
dni splatná celá pôžička. Žalobca žiadal priznať aj úroky z omeškania z prvej splátky 1.000,- eur od

11.11.2012 do 15.11.2012 vo výške 1,20 eura. Žalovaný svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke
nesplnil. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil, že žaloba je dôvodná. Vec právne posúdil
podľa § 657, § 559 Obč. zák.. V konaní bolo preukázané, že žalobca požičal žalovanému 21.600,- eur
a žalovaný túto pôžičku žalobcovi nevrátil v zmysle dohody o splátkach zakotvenej v dodatku č. 1 z
30.10.2012. Žalovaný v konaní nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že v skutočnosti medzi účastníkmi
nešlo o pôžičku a v deň podpisu zmluvy o pôžičke peniaze v skutočnosti neprevzal. S poukazom na tieto
závery súd prvého stupňa žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 21.601,20

eur z titulu vrátenia pôžičky. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením dlhu, preto žalobcovi vznikol
nárok aj na úroky z omeškania, ktorých výška je 8,75 % ročne, a to aj zo sumy 1.000,- eur za obdobie
od 11.11.2012 do 15.11.2012 vo výške 1,20 eura. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa
142 ods. 1 O.s.p..Protitomutorozhodnutiupodalodvolaniežalovaný.Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzrušil
avecvrátilsúduprvéhostupňanaďalšiekonaniealeboabyhozmeniltak,žežalobuzamietne. Poukázal
na to, že zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom, ktorý nevzniká už dojednaním podmienok

zmluvy, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Súd prvého stupňa sa uspokojil
s nepodloženým tvrdením žalobcu, že pôžička vo výške 24.600,- eur mu bola po podpise zmluvy
odovzdaná. S týmto záverom žalovaný nesúhlasí, čo namietal aj v odpore voči platobnému rozkazu.
Uviedol, že v základnom konaní dôkazné bremeno vo všeobecnosti zaťažuje žalobcu, ktorý sa domáha,
aby súd v jeho veci rozhodol v jeho prospech. Má za to, že súd neoprávnene preniesol na neho dôkazné

bremeno, najmä s prihliadnutím na logické pravidlo, že prvotne sa vždy dokazuje prítomnosť určitej
skutočnosti, a nie jej neprítomnosť. Súd prvého stupňa takto dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, nedostatočne zistil skutkový stav veci a tým, že zmluvu o pôžičke
posúdil ako konsenzuálny kontrakt, vec aj nesprávne právne posúdil. Zároveň žalovaný namietal, že mu
postupom súdu prvého stupňa bolo znemožnené riadne konanie vo veci, čo zakladá vadu konania
podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. V tejto súvislosti poukázal na to, že nebol v konaní poučený o

skutočnosti, že súd automaticky rozhodne v jeho neprospech, ak sa nevyjadrí k presným plneniam, ktoré
mali nastať. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje aj za prekvapivé. Ďalej súdu prvého stupňa
vytkol, že ho na pojednávaní nevypočul.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie na pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.
V prejednávanej veci žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy o pôžičke, teda
existenciu právneho vzťahu z pôžičky a jej skutočné poskytnutie. Tieto skutočnosti žalobca aj podľa

názoru odvolacieho súdu preukázal. V spise sa nachádza písomná zmluva o pôžičke zo 04.01.2012
podpísaná oboma účastníkmi konania, ktorou žalobca preukázal uzavretie zmluvy o pôžičke medzi
účastníkmi. Z článku II bod 1, 2 tejto zmluvy vyplýva, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému
pôžičku vo výške 24.600,- eur v hotovosti ku dňu podpisu tejto zmluvy, pričom poskytnutím pôžičky sa
rozumie prevzatie príslušnej čiastky v hotovosti žalovaným, čo mal žalovaný potvrdiť svojím podpisom

tejto zmluvy. Týmto okamžikom malo dôjsť k poskytnutiu pôžičky žalovanému. Žalovaný netvrdil, že
by zmluvu o pôžičke nepodpísal a rovnako netvrdil, že by jeho podpis na zmluve o pôžičke nebol
pravý. Závažným argumentom svedčiacim v prospech tvrdení žalobcu je naviac to, že v dodatku č. 1 k
zmluve o pôžičke zmluvné strany vyhlásili, že žalovaný časť pôžičky vo výške 3.000,- eur (necelá prvá
splátka splatná do 31.01.2012) žalobcovi zaplatil. Zároveň v tomto dodatku zmluvné strany vyhlásili

a svojimi podpismi potvrdili, že pôžička ku dňu podpísania dodatku predstavuje sumu 21.600,- eur.
Tieto skutočnosti sú v rozpore s tvrdeniami žalovaného, že v skutočnosti sa nejednalo o pôžičku a že
žiadnupôžičkuneprevzal.Aktotižžalovanýpôžičkuneprevzal,jenevysvetliteľné,prečojejčasťvovýške
3.000,- eur žalobcovi vrátil.
Žalovaný tvrdil, že v skutočnosti sa nejednalo o pôžičku, ale o doplatok kúpnej ceny za reštauráciu,

ktorú kúpil od žalobcu, a že teda reálne od žalovaného žiadne peniaze nedostal. Žalobca nepoprel,
že bol v obchodnoprávnom vzťahu so žalovaným, tvrdil však, že kúpnu cenu za reštauráciu 49.200,-
eur mu žalovaný zaplatil, a že nezávisle od tejto transakcie poskytol žalovanému predmetnú pôžičku.
Žalobcapredložilsúduvyhláseniezo04.01.2012podpísanéobomaúčastníkmikonania.Vňomúčastníci
konania vyhlásili, že žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 04.01.2012 zvyšok kúpnej ceny za reštauráciu

24.600,- eur a že dňa 04.01.2012 prešlo na žalovaného vlastnícke právo k reštaurácii v súlade s kúpnou
zmluvou z 01.12.2012. V bode 6.1 tejto kúpnej zmluvy je uvedené, že vlastnícke právo k predmetu
prevodu nadobudne kupujúci - žalovaný momentom zaplatenia kúpnej ceny v plnej výške. Podľa
názoru odvolacieho súdu tak žalobca preukázal, že predmetná pôžička nemá súvis s kúpnou cenou za
reštauráciu, teda že žalovaný zaplatil žalobcovi kúpnu cenu za reštauráciu a okrem toho mu ešte požičal

24.600,- eur. Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalovaného, že žalobca „zle žaloval“, pretože mal
žalovať doplatenie kúpnej ceny a nie vrátenie pôžičky. Z vykonaného dokazovania a najmä z listinných
dôkazov založených v spise totiž vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku 24.600,- eur, ktorú
mu žalovaný nevrátil.
V konaní teda bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu preukázané, že účastníci konania uzavreli

predmetnú zmluvu o pôžičke a dodatok č. 1 k nej a že žalobca pôžičku vo výške 24.600,- eur žalovanému
aj skutočne odovzdal. Vzhľadom na to žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom preukázania,
že pôžičku žalobcovi vrátil, prípadne že predmetný zmluvný vzťah zanikol inak. Žalobca nenavrhol napreukázanie týchto skutočností žiadne dôkazy. Ani tak urobiť nemohol, pretože jeho obrana spočívala
v tvrdení, že žalobca mu žiadnu pôžičku neposkytol.
Čo sa týka žalovaným tvrdeného procesného pochybenia súdu prvého stupňa, ktorého sa mal dopustiť

tým, že ho v konaní nevypočul, zo spisu vyplýva, že súd prvého stupňa vo veci vytýčil pojednávania
na dni 27.03.2014, 29.04.2014 a 02.10.2014. Žalovaný sa ani na jedno z týchto pojednávaní nedostavil.
Jeho vtedajší právny zástupca AK Nosko & Partners, spol. s r.o. sa podaním z 19.03.2014 (č. l. 70) v
mene žalovaného vzdal práva na verejné prejednanie veci (§ 115a ods. 1 O.s.p.). Pritom súd prvého
stupňa na pojednávaní dňa 29.04.2014 vec meritórne prejednal za účasti zástupcov oboch účastníkov

konania. Nie bez významu je tiež tá skutočnosť, že právny zástupca žalovaného podaním zo 06.06.2014
(č. l. 82) požiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na termín 12.06.2014 z dôvodu, že sa mu
podarilo skontaktovať so žalovaným, ktorý má záujem vo veci vypovedať. Preto súd prvého stupňa tento
termín pojednávania zrušil a stanovil nový termín pojednávania na deň 02.10.2014. Predvolanie na
toto pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 16.06.2014. Právny zástupca
žalovaného mal preto zabezpečiť jeho prítomnosť na pojednávaní dňa 02.10.2014, a to aj napriek tomu,

že podaním došlým súdu prvého stupňa dňa 30.09.2014 (č. l. 92) súdu prvého stupňa oznámil, že
vypovedal plnú moc žalovanému. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti je odvolací súd toho názoru,
že nie je možné súdu prvého stupňa vytknúť, že vo veci rozhodol bez výsluchu právne zastúpeného
žalovaného. Odvolací súd dodáva, že s predvolaním na pojednávanie stanovené na termín 25.05.2015
uložil právnemu zástupcovi žalovaného povinnosť, aby zabezpečil jeho účasť na pojednávaní. Právny

zástupca žalovaného jeho účasť na pojednávaní nezabezpečil z dôvodu, že žalovaný sa nachádza
v P., jeho presnú adresu nepozná, komunikuje s ním prostredníctvom e-mailov, oznámil mu termín
pojednávania, ale žalovaný mu odkázal, že na pojednávanie sa nedostaví, pretože nemá dostatok
finančných prostriedkov. Vzhľadom na to odvolací súd nemohol žalovaného vypočuť.
Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219

ods. 1 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a priznal ich náhradu úspešnému žalobcovi. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia
žalobcu. Jeho právny zástupca vykonal v odvolacom konaní 2 úkony právnej služby (vyjadrenie k
odvolaniu, účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 25.05.2015) po 386,74 eur podľa § 10 ods.

1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Po pripočítaní rež. paušálu 2 x 8,34 eur, advokátska odmena predstavuje sumu
790,16 eur (2 x 386,74 + 2 x 8,34 = 790,16 eur). Keďže právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH,
advokátska odmena sa v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. zvyšuje o 20 %, teda o sumu 158,03
eur. Celkovo teda advokátska odmena predstavuje sumu 948,19 eur (790,16 + 158,03 = 948,19 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.