Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/495/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408202958
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1408202958.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava,
IČO: 00 603 481, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava proti odporkyni: U. S., K.. XX.XX.XXXX,
O. O. X, O., R. W., zastúpená: Mgr. Peter Belica, advokát, so sídlom Konventná 9, Bratislava, v konaní
o zaplatenie 2.615,22 eur, o trovách konania, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava IV v Bratislave zo dňa 10. júla 2015, č. k. 11C/417/2009-203, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 10. júla 2015, č.
k. 11C/417/2009-203, m e n í tak, že:

I. V časti, v ktorej bolo konanie o zaplatenie istiny 2.564,43 eur zastavené, sa navrhovateľovi náhrada
trov konania nepriznáva.

II. V časti, v ktorej bolo konanie o zaplatenie poplatku z omeškania 2.317,15 eur zastavené, je
navrhovateľ povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške
691,74 eur a titulom ostatných trov konania vo výške 156,50 eur k rukám právneho zástupcu odporkyne
advokáta Mgr. Petra Belicu, Konventná 9, Bratislava, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. V časti, v ktorej bolo návrhu na zaplatenie poplatku z omeškania 298,07 eur vyhovené, je odporkyňa
povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 17,50 eur do troch dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa o trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Poukázal na návrh navrhovateľa zo dňa 29.02.2008, ktorým
sa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie 77.256,- Sk (2.564,43 eur) spolu s poplatkom
z omeškania vo výške 2,5 promile zo žalovanej sumy odo dňa podania návrhu do zaplatenia. Uviedol,
že navrhovateľ dňa 02.02.2010 vzal svoj návrh v časti o zaplatenie istiny späť z dôvodu, že odporkyňa
istinu zaplatila až po podaní návrhu. Následne vyčíslil poplatok z omeškania na sumu 2.615,22 eur. Súd
prvého stupňa uznesením z 03.02.2010 konanie v časti o zaplatenie istiny zastavil a súčasne pripustil
zmenu návrhu v znení, aby odporkyni bola uložená povinnosť zaplatiť vyčíslený poplatok z omeškania
vo výške 2.615,22 eur.

Podaním zo dňa 03.06.2014 navrhovateľ vzal návrh v časti o zaplatenie poplatku z omeškania vo výške
2.317,15 eur späť a naďalej trval na zaplatení poplatku z omeškania vo
výške 298,07 eur. Na súdnom pojednávaní dňa 18.02.2015 odporca uznal nárok navrhovateľa na
zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 298,07 eur, čo do základu i výšky. Rozsudkom zo dňa
18.02.2015 rozhodol súd prvého stupňa v merite veci tak, že návrhu v časti zaplatenia poplatku z

omeškania vo výške 298,07 eur vyhovel a vo zvyšku konanie zastavil pre späťvzatie. O trovách konania
rozhodol súd prvého stupňa v súlade s § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších
predpisov tak, že o nich rozhodne osobitne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok vo
veci samej nadobudol právoplatnosť dňa 25.03.2015 v bode I. a dňa 10.04.2015 vo zvyšku. O náhrade
trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p. a §
151 ods. 1 a 3 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa uviedol, že že v prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu
čiastočného späťvzatia žaloby), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo
dôjsť(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/19/2010 zo dňa
26.01.2011 alebo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 1/2007 zo dňa
31.03.2008). Najprv teda posúdi (v režime § 146 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 O.s.p.) otázku, čo bolo dôvodom,
že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí (podľa § 142
ods. 2 O.s.p.) celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí
žaloby dané zavinenie odporcu, treba z pohľadu § 142 ods. 2 O.s.p. dovodiť, že v tomto rozsahu nemal
odporca vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti
žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane
sporu. Odporkyňa zaplatila žalovanú istinu až po podaní návrhu, v dôsledku čoho navrhovateľ zobral
návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 2.564,43 eur späť. Zastavenie konania v tejto časti tak procesne
zavinila odporkyňa, súd preto hodnotí výsledok konania v tejto časti ako neúspech odporkyne a úspech
navrhovateľa. V časti o zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 298,07 eur bol navrhovateľ úspešný a
odporkyňa neúspešná. V časti o zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 2.317,15 eur bolo konanie z
dôvodu späťvzatia návrhu v tejto časti zastavené. Späťvzatím návrhu v tejto časti navrhovateľ procesne
zavinil zastavenie konania v tejto časti, keď nepreukázal súdu, že návrh bol v tejto časti vzatý späť pre
správanie odporkyne, čo súd prvého stupňa hodnotil v tejto časti ako neúspech navrhovateľa a úspech
odporkyne(porovnaj uzn. NS SR sp. zn. 3MCdo/1/2007, uzn. NS SR sp. zn. 6MCdo/19/2010, alebo
Drápal, Bureš a kol.: Občanskýsoudnířád I, II, 1.vydání, C.H.Beck, 2009, s. 976).
Navrhovateľ tak bol úspešný v časti istiny vo výške 2.564,43 eur a v časti o zaplatenie
poplatku z omeškania vo výške 298,07 eur, spolu vo výške 2.862,50 eur. Odporkyňa bola úspešná v
časti o zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 2.317,15 eur. Úspech navrhovateľa v pomere k celej
žalovanej sume (2.862,50 eur + 2.317,15 eur = 5.179,65 eur) predstavuje 55,26 % (2.862,50 eur z
5.179,65 eur), úspech odporkyne potom 44,74 % (2.317,15 eur z 5.179,65 eur). Odrátaním úspechu
odporkyne od úspechu navrhovateľa vyjde čistý úspech navrhovateľa v pomere 10,52 %. Vzhľadom
na to, že úspech navrhovateľa i úspech odporkyne bol v zásade rovnaký, a s prihliadnutím na to, že
odporkyňa zaplatila žalovanú istinu krátko po podaní žaloby, súd prvého stupňa rozhodol v súlade s §
142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odporkyňa prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odvolanie a žiadala, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu
vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a zaviazal
navrhovateľa zaplatiť odporkyni náhradu trov prvostupňového konania vo výške 1.217,52 eur na účet
zástupcu odporkyne.

Uviedla, že súd nesprávne zistil skutkový stav, ktorý nesprávne právne posúdil a nesprávne zlúčil
hodnotu pôvodne žalovanej istiny 2.862,50 eur so žalovaným poplatkom z omeškania 2.615,22 eur,
čo nemá oporu v rozhodovacej praxi súdov. Uviedla, že predmetom rozsudku bolo len rozhodnutie o
žalovanom poplatku z omeškania vo výške 2.615,22 eur, keď mala za to, že rozhodný stav je stav faktický
k rozsudku z 18.02.2015, kde predmetom nebolo rozhodovanie o istine, pretože takéto konanie bolo v
minulosti právoplatne zastavené. Odporkyňa si preto vyčíslila náhradu trov konania vo výške 1.217,52
eur pomerne, a to z výšky sumy späťvzatého návrhu, t.j. zo sumy 2.019,08 eur (2.317,15 eur úspech
odporkyne, 298,07 eur úspech navrhovateľa, t.j. rozdiel úspechu v prospech odporkyne je 2.019,08 eur).
Uviedla, že mala vo veci takmer úplný úspech, t.j. 88,6 %, a preto žiadala, aby pri rozhodovaní o trovách
konania bolo aplikované ust. § 142 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého môže súd priznať plnú náhradu trov
konania, ak mal účastník neúspech v pomerne nepatrnej časti. Trovy právneho zastúpenia vyčíslila v
celkovej hodnote 1.217,52 eur, keď hodnotu jedného úkonu právnej služby vypočítala zo sumy 2.019,08
eur, celkom za 13 úkonov právnej služby.

K odvolaniu sa navrhovateľ nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie odporkyne podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z obsahu spisu aj odvolací súd má za preukázané, že navrhovateľ sa pôvodným návrhom domáhal
zaplatenia sumy 77.256,- Sk (2.564,43 eur) ako aj poplatku z omeškania vo výške 2,5 promile zo
žalovanej sumy a to odo dňa podania návrhu. V priebehu konania podaním zo dňa 02.02.2010
navrhovateľ vzal svoj návrh, pokiaľ sa týka žalovanej istiny, späť s odôvodnením, že odporkyňa po podaní
žalobného návrhu istinu zaplatila, naďalej však trval na úhrade poplatku z omeškania, ktorý v priebehu
prvostupňového konania vyčíslil na sumu 2.615,22 eur. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že súd prvého
stupňa na základe späťvzatia istiny zo strany navrhovateľa konanie v časti týkajúcej sa sumy 77.256,- Sk
(2.564,43 eur) zastavil. O trovách konania v zastavujúcej časti nerozhodol. Následne súd prvého stupňa
konal o ďalšej uplatnenej časti nároku navrhovateľa, a to poplatku z omeškania, ktorý bol v priebehu
prvostupňového konania navrhovateľom aj vyčíslený na sumu 2.615,22 eur. Druhýkrát v priebehu
prvostupňového konania došlo opätovne k čiastočnému späťvzatiu návrhu i pokiaľ sa týka časti poplatku
z omeškania, keď navrhovateľ ďalším podaním zo dňa 03.06.2014 vzal svoj návrh v časti týkajúcej sa
poplatku z omeškania čiastočne, a to vo výške 2.317,15 eur, späť a trval na zaplatení zostávajúcej časti
poplatku z omeškania vo výške 298,07 eur. Ani v súvislosti s v poradí druhým čiastočným späťvzatím
návrhu a následným čiastočným zastavením konania súd prvého stupňa nerozhodol o trovách konania
v zastavujúcej časti. Následne súd prvého stupňa rozsudkom rozhodol o zostávajúcej uplatnenej časti
návrhu navrhovateľa týkajúceho sa poplatku z omeškania vo výške 298,07 eur, pričom v tejto časti
návrhu navrhovateľa vyhovel.

Zásada zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) sa uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov
sporového konania, pretože len v sporovom konaní sa dá hovoriť o úspechu, resp. neúspechu účastníka
konania. Kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa
zisťuje tak u navrhovateľa, ako aj u odporcu, pričom miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho
rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej (ak medzi pôvodným
žalobným petitom a žalobným petitom naposledy urobeným vo veci samej došlo k čiastočnému
späťvzatiu žaloby, postupuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p.).Čím
viac súd vyhovie žalobnému petitu, tým je väčšia miera úspechu u navrhovateľa a naopak, čím je väčší
rozsah, v ktorom súd návrh zamietol, tým je väčšia miera úspechu u odporcu.

V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Z tejto všeobecnej zásady však existujú dve výnimky. Prvou
výnimkou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho
trovy (§ 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.). Druhou výnimkou je prípad, ak sa pre správanie odporcu vzal
späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Vtedy je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2
druhá veta O.s.p.). Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. teda vyjadruje zásadu zodpovednosti za zavinenie
účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Súd sa preto pri rozhodovaní
o trovách konania v prípade zastavenia konania, hoci aj sčasti, z akéhokoľvek dôvodu (napr. z dôvodu
úplného alebo čiastočného späťvzatia návrhu na začatie konania, pre nedostatok podmienky konania
a pod.), musí najprv zaoberať tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené.
Zavinenie môže spočívať napríklad v tom, že účastník podal návrh na začatie konania vo veci, o ktorej

už bolo právoplatne rozhodnuté alebo o ktorej už prebieha iné konanie, že návrh podal proti niekomu, kto
nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, že vzal návrh späť a pod. Zavinenie je potrebné posudzovať
výlučne z procesného hľadiska (podľa procesného výsledku) a nie podľa hmotného práva. Ak zastavenie
konania bolo účastníkom zavinené, súd podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. prizná ostatným účastníkom
(protistrane) náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva.

Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie návrhu, navrhovateľ nezavinil zastavenie konania, ak
vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, pre správanie sa odporcu (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.).
Ide najmä o prípady, keď odporca po začatí konania nárok navrhovateľa uspokojil (zaplatil vymáhanú
pohľadávku, uzavrel s navrhovateľom navrhovanú dohodu a pod.). Dôvodnosť podania návrhu treba
posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania sa odporcu k požiadavkám
navrhovateľa. V takomto prípade má navrhovateľ právo, aby mu odporca nahradil trovy, ktoré účelne
vynaložil na uplatnenie svojho práva. V zásade tiež platí, že ak navrhovateľ vezme návrh na začatie
konania späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. (t. j. že nevzal späť návrh v dôsledku
správania odporcu, ktorý sa úplne či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle návrhu), zastavenie
konania z procesného hľadiska zavinil navrhovateľ a je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Ust.
§ 146 ods. 2 O.s.p. vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci
vyjadrenej v ust. § 142 O.s.p..

Súd prvého stupňa v danej veci postupoval správne, keď najprv v režime ust. § 146 ods. 1 písm. c/ a
ods. 2 O.s.p. posúdil otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, následne však
nesprávne posúdenie tejto otázky zlúčil s aplikáciou ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a posúdením celkového
pomeru úspechu a neúspechu účastníkov v konaní. V zmysle vyššie uvedených zásad mal súd prvého
stupňa správne rozhodnúť o trovách konania osobitne v častiach, v ktorých bolo konanie zastavené,
podľa § 146 ods. 2 O.s.p. na základe zásady zodpovednosti za zavinenie a osobitne v časti, v ktorej
rozhodol o merite veci a návrhu navrhovateľa vyhovel, a to podľa § 142 ods. 1 O.s.p. na základe zásady
úspechu (resp. zásady zodpovednosti za výsledok).

Uznesením zo dňa 03.02.2010, č. k. 11C/417/2009-48, právoplatným dňa 26.02.2010, súd prvého
stupňa zastavil konanie v časti istiny vo výške 2.564,43 eur na základe späťvzatia návrhu navrhovateľa
v tejto časti. Súčasne pripustil zmenu petitu tak, že navrhovateľ sa voči odporcovi domáha zaplatenia
poplatku z omeškania vo výške 2.615,22 eur. Navrhovateľ vzal návrh v časti istiny späť podaním zo dňa
01.02.2010, doručeným súdu prvého stupňa dňa 02.02.2010, a to z dôvodu, že odporkyňa po podaní
návrhu uhradila nájomné za obdobie 1/2005 - 12/2007 v celkovej výške 2.564,43 eur. Táto skutočnosť
vyplýva aj z odporu proti platobnému rozkazu podanému odporkyňou v prejednávanej veci. Z uvedeného
je zrejmé, že navrhovateľ vzal návrh späť pre správanie sa odporkyne. Zároveň vzhľadom na skutočnosť,
že odporkyňa uspokojila nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny 2.564,43 eur v celej výške, má odvolací
súd za to, že návrh bol v tejto časti podaný dôvodne. Pritom je nepodstatné, či odporkyňa žalovanú istinu
zaplatila krátko po podaní návrhu na začatie konania alebo s väčším časovým odstupom. Významnou
je len skutočnosť, že tak urobila po začatí konania. Podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. tak v časti, v
ktorej bolo konanie o zaplatenie istiny 2.564,43 eur zastavené, navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu
trov konania voči odporkyni. Do právoplatného zastavenia konania v časti istiny 2,564,43 eur vznikli
navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie
konanie vo výške 153,50 eur. V zmysle § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch síce
v prípade späťvzatia návrhu na začatie konania pred prvým pojednávaním, má navrhovateľ nárok na
vrátenie kráteného zaplateného súdneho poplatku, v danej veci však navrhovateľ súčasne s čiastočným
späťvzatím návrhu navrhol aj pripustenie zmeny petitu a po jej pripustení sa predmetom konania stal
nárok navrhovateľa na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 2.615,22 eur. Týmto navrhovateľovi
vznikla poplatková povinnosť vo výške 156,50 eur (6 % zo sumy 2.615,22 eur), t. j. ešte prevyšujúcej
už zaplatený súdny poplatok, preto ho súd prvého stupňa navrhovateľovi nevrátil. Z týchto dôvodov
navrhovateľovi vo vzťahu k zastaveniu konania o zaplatenie istiny 2.564,43 eur odvolací súd náhradu
trov konania nepriznal (I. výrok).

Po zastavení konania v časti istiny a pripustení zmeny petitu návrhu sa predmetom konania stal nárok
navrhovateľa na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 2.615,22 eur. Keďže vo vzťahu k tomu
nároku súd prvého stupňa konanie sčasti zastavil a sčasti návrhu vyhovel, je o trovách konania potrebné
v zastavujúcej časti rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a vo vyhovujúcej časti podľa § 142 ods.
1 O.s.p.. Ako bolo uvedené vyššie navrhovateľ vzal návrh v časti poplatku z omeškania späť čo do

výšky 2.317,15 eur podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 03.06.2014 z dôvodu, že mestské
zastupiteľstvo schválilo trvalé upustenie od vymáhania pohľadávky voči odporkyni v uvedenej výške.
Súd prvého stupňa následne konanie aj v tejto časti zastavil. Z tohto je zrejmé, že zastavenie konania
v časti poplatku z omeškania 2.317,15 eur z procesného hľadiska zavinil navrhovateľ, ktorý vzal návrh
späť, pričom dôvodom nebolo plnenie zo strany odporkyňa (odporkyňa nárok navrhovateľa v tomto
rozsahu neuspokojila). V nadväznosti na uvedené tak v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. odporkyni
vznikol voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v tejto časti. Odvolací súd v tejto súvislosti
poznamenáva, že späťvzatie návrhu je dispozitívnym procesným úkonom, ktorý v občianskom súdnom
konaní patrí výlučne navrhovateľovi a je prejavom jeho vôle, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie
súdneho konania (t. j. ide o takú subjektívnu skutočnosť, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu
konania). Účinky späťvzatia návrhu nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, teda
súdu, čo v danej veci nastalo dňa 03.06.2014 a zanikol tým predmet konania o zaplatenie poplatku z
omeškania vo výške 2.317,15 eur. Do dátumu účinného čiastočného späťvzatia návrhu vzniklo odporkyni
v tejto časti aj právo na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Hodnota jedného
úkonu právnej služby vychádzajúc z výšky časti poplatku z omeškania, v ktorej bolo konanie zastavené
(2.317,15 eur), predstavuje 91,29 eur (§ 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.). Právny zástupca odporkyne
vykonal do 03.06.2014 sedem úkonov právnej služby v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/ vyhl. č.
655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady
s klientom dňa 17.05.2011, vyjadrenie k veci a k návrhu na začatie konania zo dňa 21.06.2011, účasť
na pojednávaniach konaných na súde prvého stupňa v dňoch 27.09.2011, 07.12.2011, 30.10.2012 a
28.11.2012 a odvolanie zo dňa 21.01.2013 proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 19.12.2012, č. k.
11C/417/2009-136, čo spolu predstavuje sumu 639,03 eur (91,29 eur x 7 = 639,03 eur). Po pripočítaní
režijného paušálu 4 x 7,41 eur za úkony právnej služby vykonané v roku 2011, 2 x 7,63 eur za úkony
právnej služby vykonané v roku 2012 a 1 x 7,81 eur za úkony právnej služby vykonané v roku 2013,
advokátska odmena predstavuje 691,74 eur (639,03 eur + 4 x 7,41 eur + 2 x 7,63 eur + 1 x 7,81
eur = 639,03 eur + 29,64 eur + 15,26 eur + 7,81 eur = 691,74 eur). Odporkyňa si vo vyčíslení trov
konania po čiastočnom späťvzatí návrhu navrhovateľa zo dňa 04.07.2014 uplatnila aj náhradu trov
právneho zastúpenia za úkony právnej služby účasť na pojednávaní dňa 17.05.2011, nahliadnutie do
spisu dňa 17.05.2011, písomné vyjadrenie odporkyne z 30.10.2012 - záverečná reč a nahliadnutie do
spisu dňa 22.12.2012, za ktoré odvolací súd odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal.
Pojednávanie konané na súde prvého stupňa dňa 17.05.2011 totiž bolo odročené z dôvodov na strane
odporkyne, pretože jej právny zástupca uviedol, že odporkyňa ho vyhľadala len v deň pojednávania
a pre krátkosť času sa nemohol oboznámiť s vecou a vyjadrí sa k nej následne písomne. Za účasť
právneho zástupcu na tomto pojednávaní preto odporkyni nepatrí náhrada trov právneho zastúpenia,
keďže nešlo o účelne vynaložené trovy konania. Pokiaľ ide o nahliadnutie do spisu dňa 17.05.2011
odvolací súd uvádza, že v tento deň odporkyňa zároveň splnomocnila svojho právneho zástupcu na
zastupovanie, za čo jej bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia ako za úkon právnej služby
prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004
Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013). Nahliadnutie do spisu v tento deň je podľa názoru odvolacieho
súdu potrebné považovať za súčasť prevzatia a prípravy zastúpenia za účelom oboznámenia sa s
prejednávanou vecou, a teda priznanie náhrady trov právneho zastúpenia aj za tento úkon osobitne by
bolo duplicitné. Ďalej odvolací súd považoval za neúčelný aj úkon právnej služby - písomné vyjadrenie
odporkyne z 30.10.2012, ktoré bolo záverečnou rečou odporkyne v konaní a ktoré jej právny zástupca
predložil na pojednávaní konanom na súde prvého stupňa dňa 30.10.2012. Odvolací súd má za to, že
právnemu zástupcovi odporkyne nič nebránilo, aby záverečnú reč predniesol priamo na pojednávaní,
pokiaľ ju aj písomne vyhotovil, nemožno mu za tento úkon právnej služby priznať odmenu. Rovnako
neúčelné bolo aj nahliadnutie do spisu dňa 22.11.2012. Podľa úradného záznamu z tohto nahliadnutia do
spisu si právny zástupca odporkyne vyhotovil fotokópiu podania založeného do spisu navrhovateľom dňa
06.11.2012, ktoré navrhovateľovi uložil založiť do spisu súd prvého stupňa na pojednávaní konanom dňa
30.10.2012. S týmto podaním však súd prvého stupňa oboznámil odporkyňu na najbližšom pojednávaní
konanom na súde prvého stupňa dňa 28.11.2012. Podľa názoru odvolacieho súdu zároveň časový
odstup medzi uvedenými pojednávaniami nebol taký, že by si vyžadovala nahliadanie do spisu zo strany
odporkyne za účelom oboznámenia sa s novými skutočnosťami a tento úkon právnej služby nebol
vykonaný účelne. Vzhľadom na uvedené odvolací súd priznal odporkyni v časti zastavenia konania
o zaplatenie poplatku z omeškania 2.317,15 eur náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 691,74
eur. Okrem trov právneho zastúpenia odporkyni vznikli trovy za zaplatený súdny poplatok za odvolanie
proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 19.12.2012 č. k. 11C/417/2009-136 vo výške 156,50 eur.
Celková náhrada trov konania odporkyne v tejto časti konania tak predstavuje 848,24 eur (691,74 eur

trovy právneho zastúpenia + 156,50 eur súdny poplatok = 848,24 eur), na ktorej zaplatenie odporkyni
odvolací súd zaviazal navrhovateľa (II. výrok).

Pokiaľ ide o poslednú časť nároku navrhovateľa na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 298,07
eur, ktorému súd prvého stupňa rozsudkom vo veci samej vyhovel, navrhovateľ mal v tejto časti v konaní
plný úspech, a preto mu vo vzťahu k nej v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov
konania voči odporkyni. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľovi v tejto časti vznikli len trovy
konania pozostávajúce zo zodpovedajúcej časti zaplateného súdneho poplatku, t. j. vo výške 17,50 eur
(6 % z 298,07 eur). Odvolací súd preto odporkyňu zaviazal na náhradu trov konania navrhovateľa vo
výške 17,50 eur (III. výrok).

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil podľa §
220 O.s.p. tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 2
O.s.p.. Odporkyni, ktorá mala v odvolacom konaní úspech vo väčšom rozsahu ako navrhovateľ (keď v
podanom odvolaní žiadala priznať náhradu trov konania vo výške 1.217,52 eur, pričom odvolací súd jej
priznal náhradu trov konania vo výške celkom 848,24 eur a zároveň ju zaviazal na náhradu trov konania
navrhovateľa vo výške 17,50 eur), však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko absentoval
návrh na jej priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.