Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. august 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/229/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113225060
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4113225060.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: W. A., nar. X.X.XXXX, bytom Y. X, XXX XX Q., zast.

JUDr. Dianou Bereseckou, advokátkou so sídlom Farská 33, 949 01 Nitra, proti odporcovi: J. A., nar.
XX.X.XXXX, bytom sídl. S. č. XXXX/XX, XXX XX T., zast. JUDr. Perom Timkom, advokátom so sídlom
Štefánikova tr. č. 6, 949 01 Nitra, o návrhu navrhovateľky na výživné na manželku, sudkyňou JUDr. Evou
Šiškovou, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 350 eur
mesačne od 29. 7.2013 do 31.1.2014 , ktoré je p o v i n n ý platiť vždy do 15 teho dňa v mesiaci vopred
k rukám navrhovateľky.

II. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Zročné výživné odporcu na navrhovateľku za čas od 29.7.2013 do 31.1.2014 činí sumu 2.133,90 eur,
ktoré je odporca p o v i n n ý zaplatiť k rukám navrhovateľky do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

V. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 21 eur do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa písomne podaným návrhom podaným dňa 29.7.2013 domáhala, aby súd uložil
odporcovi povinnosť platiť navrhovateľke výživné vo výške 1.000 eur mesačne od podania návrhu do
15 dňa v mesiaci vopred a náhradu trov konania.

Návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela manželstvo 28.5.2011, z ktorého pochádzajú dve

maloleté deti a to W., nar. XX.X.XXXX a Y., nar. XX.X.XXXX. Po problémoch, ktoré vznikli vo vzťahoch
účastníkov v čase, kedy bývali v Q., dňa 26. 12.2012 odišla z Q. na Y., do 1.2.2013 bývala u rodičov a
následne sa presťahovala do podnájmu, spolu so svojou matkou, ktorá ju v jej rozhodnutí podporovala,
prenajali byt, kde mesačné náklady za nájomné spolu s poplatkami za energie predstavujú sumu 360
eur. Od 1.3.2013 sa presťahovala spolu so svojou matkou a deťmi do bytu na Y. ul. v Q.. Nájomné za
užívanie bytu je vo výške 300 eur a poplatok za energie vo výške 80 eur.

Od opustenia spoločnej domácnosti jej otec finančne prispieval tak, že za január 2013 jej dal sumu 980
eur, za február 2013 jej dal sumu 680 eur, za marec 2013 sumu 450 eur, za apríl 2013 sumu 200 eur
a naposledy je poslal sumu 200 eur. Uviedla, že od 1.5.2013 jej neprispieva ani na výživu jej ani na
výživu detí.Navrhovateľka uviedla, že nemá žiaden príjem, lebo brala dávky v SRN, rodičovský príspevok a rodinné
prídavky, na ktoré jej vznikol nárok v SRN boli vyplácané na účet odporcu. Uviedla, že príjem odporcu

je cca 2.500 eur netto a mesačné náklady podľa jeho vyjadrenie nepresahujúc sumu 1.000 eur.

Navrhovateľa, vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela 28.5.2011,
v auguste 2011 spoločne odišli do Q., kde odporca začal pracovať. Po konfliktoch, ktoré medzi nimi
vznikali, sa navrhovateľka dňa 28.12.2012 vrátila s deťmi na Slovensko aj s odporcom, následne sa

pokúšali ich manželské spolužitie dať dohromady, naposledy v máji 2013, ale ich problém sa nedalo
vyriešiť ani pomocou odborníka. Uviedla, že spoločnú domácnosť s odporcom nevedú od 28.12.2012,
kedy ju vysťahoval z jeho bytu a začala bývať s deťmi v podnájme. Uviedla, že poberá rodičovský
príspevok 261 eur, takýto príjem mala od podania návrhu a je to jej jediný príjem. Okrem toho má náklady
na nájom spolu s energiami 380 eur, stravu 150 eur, drogéria 25 eur, 35 eur šaty, 15 eur cestovný lístok,
internet 14,50 eur. Finančne ju podporuje matka. Odporca jej neprispel na jej výživu od podania návrhu

žiadnou čiastkou. Potvrdila, že sa odporca s deťmi stretáva jedenkrát v mesiaci.

Právna zástupkyňa navrhovateľky žiadala priznať výživné na manželku od podania návrhu do 30.9.2013
a to sumu 1.000 eur mesačne, pretože v tomto období nezaslal odporca žiadne výživné na deti a ani
jej žiadnym spôsobom neprispel na vedenie domácnosti. V októbri 2013 zaplatil na výživu detí 300 eur,

preto za október žiadala priznať 700 eur, v novembri 2013 zaplatil výživné 260 eur + rodinné prídavky
321,80 eur a za tento mesiac žiadala výživné 418,20 eur, v decembri 2013 zaplatil na výživu detí 200
eur a rodinné prídavky 321,80 eur a preto žiadala výživné vo výške 478,20 eur, v mesiaci január 2014
zaplatil 320 eur na výživu detí a preto žiadala výživné vo výške 680 eur. Poukázala na to, že v tomto
období bol príjem odporcu 45.000 eur ročne, teda mesačne 3.750 eur a okrem toho poberal aj nájom za

byt vo Vrábľoch vo výške 300 eur, na čo žiadala, aby súd prihliadol.

Uviedla, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľke vznikol nárok na výživné na
manželku. Navrhla, aby súd neprihliadal na výživné na mal. deti v rozhodnom období, ktoré odporca
mal platiť, ale neplatil, lebo ho súd zaviaže zaplatiť na zročné výživné v splátkach. V rozhodnom období

mal odporca pre seba príjem 3.750 brutto a 300 eur z nájmu, nespotrebované diéty a navrhla, aby súd
prihliadol aj na majetkové pomery odporcu, ktorý je vlastníkom 3 izbového bytu a žiadala priznať výživné
na navrhovateľku v zmysle návrhu.

Odporca, vypočutý ako účastník konania uviedol, že s návrhom navrhovateľky nesúhlasí. Potvrdil,

že určitú dobu žili v Q., kde poberali rodinné prídavky a v súčasnosti sú rozvedení a preto je na
navrhovateľke, aby si ich vybavila. Potvrdil, že v období od 29.7.2013 do 31.1.2014 neviedli spoločnú
domácnosť s navrhovateľkou.

Uviedol, že od januára 2013 poberal plat 2.678 eur netto a po rozvode poberá 2.102 eur netto mesačne.

Žije a pracuje v Q., kde platí nájomné za byt 710 eur mesačne. Mesačne ďalej platí plyn 150 eur, elektrinu
120eur,rozhlasaTV18eur,interne32eur,mobil3eurá,ďalejpoistné17,18eur,fitnes23euradiaľničnú
známku 4,16 eur v SR a 6,089 eur v N.. Cestuje domov 1x mesačne kvôli deťom, cestovné ho vyjde na
170 - 180 eur. Celkovo sú jeho náklady 1.254 eur. Okrem toho platí byt na Y. 304,51 eur mesačne, čo sú
náklady aj na energie a byt prenajíma za 350 eur mesačne, teda má zisk z prenájmu 45 eur. Neskôr však

uviedol, že byt vo Vrábľoch bol prenajatý do konca júna 2013 a 1.8.2013 sa nájomcovia odsťahovali z
bytu a on ho neprenajal z dôvodu, že uvažoval o svojom návrate na Slovensko. Na Slovensku mu však
sľúbená práca nevyšla a preto zostal pracovať v Q. a byt znovu prenajal. Potvrdil výšku výživného, ktoré
zaplatil v rozhodnom období na deti tak, ako ich uviedla navrhovateľka.

K diétam, ktoré mal dostať na služobné cesty uviedol, že ak mu boli vyplatené, tak ich spotreboval
na stravu, v roku 2013 v rozhodnom období bol na služobnej ceste od 17.8.2013 do 10.9.2013 a mal
vyplatené diéty 1.022 eur a v období od 4.8.2013 do 17.8.2013 mal vyplatené diéty 836 eur. Vyplatené
diéty spotreboval na stravu.

Právny zástupca odporcu poukázal na to, že podľa zákona o rodine je výživné na manželku samostatný
právny inštitút a nie je ho možné spájať a podmieňovať s inštitútom výživného na deti, resp. dávkami
sociálneho zabezpečenia. Považoval žalobný návrh za špekulatívne postavený práve z tohto dôvodu.
Podmieňovať výšku žalobného nároku v závislosti na výšku výživného na deti, keď jeden mesiaci mástačiť 300 eur a ďalší 1.000 eur dáva podozrenie, že navrhovateľka mohla mať záujem spotrebovať
na vlastnú spotrebu výživné na deti a prídavky na deti. Poukázal na dohodu v rámci iného konania,
keď navrhovateľka súhlasila s výživným 100 eur mesačne. Poukázal na to, že životná úroveň manželov

súvisí s ich životným štýlom a poukázal na to, že odporca v rozhodnom období neviedol luxusný život,
ale žil život bežného robotníka v Q., pričom dosiahnutie určitej životnej úrovne v Q. sa nedá porovnať so
životnou úrovňou života v Meste Q.. Poukázal aj na to, že odporca v rozhodnom období nemal prospech
z nájmu bytu vo T., a toto konanie sa nemôže posúdiť, že sa vzdal svojho príjmu. Odporca v tomto
období vážne uvažoval o návrate na Slovensko a plánoval v byte bývať. Mal za to, že navrhovateľke

postačuje na výživné 100 eur mesačne, lebo časť nákladov na bývanie je aj nákladom detí, ktoré môže
plniť z výživného na deti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil listinné dôkazy a to rozsudok
Okresného súdu Nitra č.k. 13P 228/2013 zo dňa 23.1.2014 a z pripojeného spisu 13P 228/2013 aj
zmluvu o nájme bytu, platby za internet, príjmové doklady, zápisnicu z pojednávanie č.l. 89, potvrdenie o

poberaní rodičovského príspevku navrhovateľky za roky 2013 a 20014, dôkazy o výške príjmu odporcu
od júla 2013 do januára 2014, nájomnú zmluvu odporcu, výpoveď nájomnej zmluvy, dôkazy o platbách
za byt vo T., náklady na bývanie odporcu za plyn, elektrinu, rádio a TV, internet a zistil tento skutkový
a právny stav:

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 13P/228/2013-92 zo dňa 23.1.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť
31.1.2014, bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, mal. Y. a W., obidvaja nar. XX.X.XXXX boli
zverení do starostlivosti navrhovateľky a otec /odporca/ sa zaviazal prispievať na ich výživu sumou 220
eur na každé dieťa jednotlivo na čas po rozvode.

Navrhovateľka v roku 2013 poberala rodičovský príspevok vo výške 249,50 eur a v roku 2014 254 eur
mesačne. Navrhovateľka platí nájomné za byt, v ktorom býva s deťmi mesačne 300 eur a energie 30
eur za plyn, 14,50 eur internet, el. energia 20 eur, ktoré súd zistil z pripojeného spisu 13P 228/2013 z
oboznámených listín.

Odporca mal netto príjem v roku 2013: v júli 2.678,40 eur, v auguste 2.678,40 eur, v septembri 2.901,34
eur, v októbri 2.678,40 eur, v novembri 2.678,40 eur, decembri 2.678,84 eur a v januári 20142.102,89
eur. V Q., kde odporca pracuje, platí nájomné za byt 710 eur mesačne, plyn 150 eur, el, energia 120
eur, rádio + TV 18 eur, interne 39 eur. Okrem toho má náklady na byt v T. a to 104 eur do spoločenstva
vlastníkov bytov, 20 eur energie a 15 eur mobilný operátor. Navrhovateľ preukázal ďalej sporenie 30

eur mesačne, a životné poistenie 47,12 eur a 126,17 eur, osobné poistenie 30 eur mesačne a poistenie
majetku 28,36 ročne. za tri mesiace. Navrhovateľ predložil výpoveď nájomnej zmluvy k bytu vo T. ku
dňu 31.7.2013.

Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine /zák. č. 36/2005 Z.z../, manželia majú vzájomnú vyživovaciu

povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah
tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Súd pri rozhodovaní o výžinom na manželku musí mať preukázané, že účastníci sú manželia, že nevedú

spoločnú domácnosť, že sa na výške výživného nedohodli. Pri stanovení výšky výživného vychádza súd
zo zásady, že životná úroveň manželov má byť v zásade rovnaká.

Účastníci v konaní preukázali, že v čase podania návrhu boli manželia, manželstvo bolo právoplatne
rozvedené 31.1.2014. Obdobím, ktorým sa súd z hľadiska uplatneného nároku na výživu navrhovateľky

zaoberal tak bolo ohraničené od podania návrhu, t.j. 29.7.2013 do právoplatného rozvodu manželstva
účastníkov 31.1.2014. Toto rozhodné obdobie nebolo sporné a rovnako nebolo sporné, že odporca si
voči navrhovateľke v tomto rozhodnom období vyživovaciu povinnosť nesplnil.

Súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že výživné, ktoré určoval, bolo už ku dňu rozhodovania súdu

zročným výživným a preto z hľadiska zjednodušenia výpočtu vychádzal z priemernej mzdy odporcu za
rozhodné obdobie, ktoré bolo 2.627 eur netto mesačne. Súd prihliadol na náklady odporcu a to nájom v
Q. 710 eur, plyn a el. energia spolu 270 eur, internet 39 eur, 18 eur TV a rozhlas a náklady na byt vo T.
spolu 130 eur, t.j. 1.167 eur. Okrem toho súd prihliadol aj na náklady s cestovaním z Q. na Y., lebo malpreukázané a to aj výpoveďou navrhovateľky, že odporca jedenkrát mesačne cestuje za deťmi, pričom
odporca uvádzal tieto náklady spolu diaľničnými známkami 180 eur, na ktorú súd tiež prihliadol, lebo
vychádzal z toho, že tak odporca, ako aj deti účastníkov majú právo na stretávanie sa. Okrem toho má

súd za to, že napriek tomu, že v konaní o úpravu práv a povinností odporcu voči maloletým deťom, ktoré
pochádzajú z manželstva účastníkov konania, nebolo rozhodnuté, ale matka takýto návrh podala a žiada
výživné na deti aj za rozhodné obdobie. Súd vychádzal z toho, že výživné na deti do rozvodu manželstva
by nemalo byť nižšie, ako sa účastníci dohodli na výživnom po rozvode manželstva, lebo podmienky na
jeho rozhodovanie ako vek detí, príjem matky sú takmer rovnaké a príjem odporcu bol dokonca vyšší.

Preto súd prihliadol aj na to, že odporca bude platiť aj výživné nie v takej výške, ako v rozhodnom období
platil, ale toto môže byť vo výške cca 440 eur na obidve deti. Spolu tak predstavujú náklady odporcu
1.787 eur. Rozdiel medzi jeho priemerným príjmom 2.627 eur a nákladmi 1.787 predstavuje 840 eur. Súd
priznal z tejto sumy navrhovateľke výživné 350 eur, pričom pri odpočítaní tejto sumy zostane odporcovi
490 eur, ktoré nepochybne potrebuje na uspokojenie svojich základných životných potrieb ako je strava,
oblečenie, uspokojenie základných kultúrnych a športových potrieb. Súd má za to, že životné náklady

v Q. sú vyššie ako v Q. najmä nákladov na bývanie, na ktoré súd prihliadol, čo sa však týka ostatných,
tieto by mali byť porovnateľné s cenami v ostatných krajinách EÚ.

Pokiaľ ide o navrhovateľku, táto preukázala, že poberala v roku 2013 rodičovský príspevok 249,50 eur a
v roku 2013 sumu 254 eur, pričom iný príjem nemala, okrem výživného, ktoré však zrejme spotrebovala

na výživu maloletých detí. Náklady matky sú 380 eur náklady na bývanie, pričom z uvedenej sumy
súd vzal do úvahy polovicu, keďže z návrhu navrhovateľky vyplýva, že spolu s ňou býva aj jej matka,
takže by sa aj mala podieľať na nákladoch na bývanie, t.j. náklady samotnej navrhovateľky sú 190 eur,
internet 15 eur, strava cca 150 eur, ošatenie a drogéria cca 60 eur a cestovné 15 eur, t.j. spolu 620
eur. Ak teda súd pripočíta k rodičovskému príspevku aj určené výživné, mala by mať navrhovateľka

pre svoju potrebu sumu 604 eur, pričom sa súd stotožňuje s názorom právneho zástupcu odporcu, že
čiastočne môže určitú alikvotnú časť z výživného na deti použiť aj na náklady na bývanie, lebo deti
bývajú s navrhovateľkou.

Súd neprihliadol na náklady odporcu na životné poistenia a sporenie, pretože takýto náklad by z hľadiska

princípu rovnakej životnej úrovne mala mať aj matka, ktorá si to však zo svojho príjmu dovoliť nemôže.
Rovnako má súd za to, že pri určení výživného na manželku súd nemôže zohľadňovať čiastočne
zaplatené výživné na deti v rozhodnom období, pretože každý z týchto nárokov je samostatným
nárokom, pri ktorom súd musí zohľadniť všetky relevantné skutočnosti podstatné pre posúdenie
oprávnených potrieb vyživovanej osoby a možnosťami povinnej osoby.

Pretože obdobie, za ktoré súd zaviazal odporcu platiť výživné, v čase rozhodovania súdu uplynulo, teda
určené výživné bolo zročné, zaviazal súd odporcu na zaplatenie celej sumy zročného výživného a to
6 x 350 = 2.100 + zročné výživné za obdobie od 29.7. do 31.7.2013 vo výške 33,90 eur, teda spolu
2.133,90 eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania
náhradu trov konania nepriznal, lebo v konaní boli približne rovnako úspešní. Pretože navrhovateľka
bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov, zaviazal súd odporcu na zaplatenie súdneho poplatku
za návrh, pričom za základ považoval výšku priznanej sumy na výživu navrhovateľky, ktorú jej priznal

za rozhodné obdobie a to vo výške 21 eur podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov a pol. 8a/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám zvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.