Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. február 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615206895
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615206895.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.
r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému: T. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XX, o vymoženie 311,01
€ s prísl., na odvolanie oprávneného zo dňa 16. 11. 21015 proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.
k. 12Er/384/2015-15 zo dňa 28. 10. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd exekučné konanie vedené u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého pod spisovou značkou EX 23987/15 zastavil.

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Oprávnený sa podaným návrhom domáhal vykonania exekúcie

na vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 311,01 eur s príslušenstvom od povinného na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO : 35922761, Karloveské rameno 8, Bratislava zo dňa
22.07.2009, spisová značka SR 11968/09.

Súd lustráciou v registroch zistil, že medzi týmito istými účastníkmi bolo na tomto súde vedené exekučné

konanie pod spisovou značkou 10Er/564/2009, v ktorom súd uznesením č.k. 10Er/564/2009-29 zo dňa
26.01.2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
19.07.2012. Exekučným titulom v uvedenom konaní bol rovnako ako v tomto konaní, rozhodcovský
rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava sp.zn.: SR 11968/09 zo dňa 22.07.2009.

Dôvodom na takýto postup v konaní 10Er/564/2009 bolo to, že vzťah medzi účastníkmi súd posúdil
ako spotrebiteľský a rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť príslušnosť rozhodcovského súdu
na rozhodovanie vo veci, považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže nebola dojednaná
individuálne. Z tohto dôvodu bol exekučný titul považovaný za materiálne nevykonateľný a absencia
tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie, preto súd exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Podaním zo dňa 16.03.2015 exekútor znovu požiadal o vykonanie exekúcie na základe toho istého
rozhodcovského rozsudku, na základe ktorého vedenú exekúciu už raz súd vyhlásil za neprípustnú a
zastavil ju.

Podľa § 103 O.s.p súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých

môže konať vo veci (podmienky konania).Podľa § 104 prvej vety O.s.p. ak ide o taký nedostatok konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie
zastaví.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa pojednávať znova.

Súd skonštatoval že oprávnený podal návrh na vykonanie toho istého exekučného titulu, u ktorého už
raz bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená, preto súd konanie zastavil..

Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o náhrade trov exekučného konania“.

Proti uzneseniu odvolanie podal oprávnený. Dôvodil, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci;
svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom; a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolateľ zastáva názor, že vo fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o
podanom návrhu na vydanie poverenia a exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol.

V procesnej situácii neboli dané procesné predpoklady pre zastavenie konania.

Oprávnený najmä namietal, že v danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159
ods.3,§104ods.1prvávetaa§103OSP,pretoževexekučnomkonaníniejemožnénapredchádzajúce
exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 EP v spojení s
ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní aplikovať zásadu res judicata.

Záverom odvolateľ navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP

ako vo výroku vecne správne.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia krajský súd dodáva.

Odvolací súd si nemohol nepovšimnúť, že oprávnený v obdobných veciach, keď už právoplatne bolo
rozhodnuté o zastavení exekúcie pre jej neprípustnosť, podáva oprávnený opätovne tie isté návrhy na
vykonanie exekúcie v tej istej veci na základe toho istého rozhodnutia.

Je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd už viackrát vyslovil dôvody pre ktoré je možný postup upravený
v ust. § 159 ods. 3 OSP aj v exekučnom konaní. Oprávnenému zrejme ušli dôvody týchto rozhodnutí
(ktoré sú ináč prístupné na webovej stránke súdu) a preto považuje odvolací súd za vhodné uviesť.
Prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorá je označená ako prekážka res judicata, je
charakterizovaná ako neodstrániteľná prekážka konania, ktorá bráni tomu, aby vec právoplatne

rozhodnutá bola znovu prejednávaná. Táto prekážka spočíva v tom, že nie je možné rozhodovať v tej
istej veci znova. V tomto prípade, ako aj vo všeobecnosti platí, že o tú istú vec ide vtedy, ak je daná
totožnosť predmetu konania a totožnosť účastníkov.

V exekučnom konaní ide teda o totožnú vec, ak ide o ten istý exekučný titul a účastníkmi konania sú tí

istí účastníci. Za totožnosť účastníkov sa považuje aj stav, ak bolo právoplatne rozhodnuté v exekučnom
konaní, ktorého účastníkom bol právny predchodca účastníka uvedeného v exekučnom titule.

V sporovom konaní býva posúdenie otázky res judicata zväčša jednoznačné. Ide o to, či rozhodnutie
súdu bolo alebo nebolo vydané vo veci samej.

V exekučnom konaní to však nemusí tak byť vždy. Exekučné konanie sa totiž vždy nekončí vydaním
rozhodnutia; je skončené napr. aj upustením od exekúcie. Jednoznačná odpoveď nemusí vyplývať ani
z výroku uznesenia o zastavení konania alebo zastavení exekúcie. Vo všeobecnosti sa za rozhodnutievo veci považuje taký výrok rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o tom, čo bolo v navrhovanom petite
žiadané.Toistéplatíajpreexekučnékonanie.Zarozhodnutievovecisamejvexekučnomkonaníjepreto
trebapovažovaťvydanieexekučnéhopríkazusuvedenímspôsobuexekúcieanáslednoukonkretizáciou

predmetu exekúcie (určením veci, pohľadávky, účtu a pod.). To však platí len za stavu, že v exekučnom
príkaze uvedeným spôsobom aj došlo k uspokojeniu pohľadávky oprávneného (ak bolo predmetom
plnenia peňažné plnenie).

Za rozhodnutie vo veci samej pri exekúcii treba považovať aj právoplatné zastavenie exekúcie, ale iba

do času, kým dôvod, pre ktorý exekúcia bola zastavená, neodpadol. Odpadnúť môže dôvod napr. pri
zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) EP, podľa § 57 ods. 1 písm. c) EP, § 57 ods. 1 písm. d)
EP, § 57 ods. 1 písm. h) EP, § 57 ods. 1 písm. i) EP.

Pri exekúcii podľa § 57 ods. 1 písm. b), e), f), g), j) EP však dôvod zastavenia exekúcie spravidla
neodpadá a takto posudzovanú exekúciu podľa ust. § 159 ods. 3 OSP treba dôvodne považovať za

res judicata.

K tvrdeniu o nesprávnosti postupu procesného súdu, ktorý zastavil exekúciu ešte pred tým, než bolo
vydané poverenie na vykonanie exekúcie, je potrebné uviesť.
Z postupu exekútora vyplýva, že ak exekútor zistí, že návrh na vykonanie exekúcie nie je možné vykonať

z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci, predloží návrh so svojím stanoviskom exekučnému
súdu. Žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v tomto prípade exekútor nepodáva. Súd
zastaví konanie podľa ust. § 104 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 251 ods. 4 OSP.

Ak vo veci nemožno konať pre neodstrániteľnú procesnú prekážku, súd konanie zastaví (§ 103 OSP).

Je kontraproduktívne, aby súd v takomto prípade vydal najprv poverenie na vykonanie exekúcie.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.