Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. január 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 9C/172/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221430
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Banghová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4412221430.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Bratislava 1,

Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4 proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR,
Bratislava, Župné námestie 13 o návrhu na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy sudkyňou
JUDr. Ivetou Banghovou takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a.
Súd návrh z a m i e t a.
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 5.1.2016 doručil navrhovateľ súdu opätovný návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm.

c)OSP,sodôvodnením,ževkonanívedenomnaOkresnomsúdePrešovpodsp.zn.7C/6/2010rozhodol
súd na návrh žalovanej v 1. rade, t. j. Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky, o prerušení predmetného konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP, pretože sa
rozhodolpožiadaťSúdnydvorEurópskejúnieozodpovedanieprejudiciálnychotázok,ktorýchposúdenie
má dôležitý význam pre jeho rozhodnutie v predmetnej právnej veci. Konkrétne ide o otázky:

1. Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako

účastníkkonaniavyužijevšetkyprávneprostriedkyprislúchajúcemupodľaprávnehoporiadkučlenského
štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť
táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred
vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia?

2. V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie
orgánu, ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na absolútnu

nečinnosťžalobkyneavzhľadomnanevyčerpanievšetkýchprávnychprostriedkovnápravyumožnených
právom členského štátu?

3. Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou
uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovednosť členský štát; možno škodu v tomto poňatí
stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?

4. Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou
škody?Zodpovedanie uvedených prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov,
ktorého účastníkmi sú zhodne navrhovateľ i odporca v tomto konaní, má podľa navrhovateľa pre ďalší
priebeh a rozhodnutie i v tomto konaní zásadný význam, keďže pre vznik nároku na náhradu škody má

význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd

dal na takéto konanie podnet.

Na Okresnom súde Prešov prebieha pod sp. zn. 7C/6/2010 konanie o návrhu fyzickej osoby
(spotrebiteľa) na náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa žalobného
návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti navrhovateľke na základe
neplatného rozhodcovského rozsudku, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej

podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej
únie. V uvádzanom konaní sú odporcami Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky a obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.

Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP upravuje procesnú situáciu, keď sa na inom orgáne (ako

súde, ktorý koná a rozhoduje v konkrétnej veci) vedie konanie o predbežnej otázke, ktorú na rozdiel
od otázky uvedenej v § 109 ods. 1 písm. b) OSP si súd pre svoje rozhodnutie posúdiť môže (§ 135
ods. 2 OSP). Súd je v tomto prípade oprávnený si takúto otázku pre účely sporu vyriešiť, môže však
tiež konanie prerušiť a počkať na jej vyriešenie v rámci relevantného konania na inom orgáne. Ak súd
konanie preruší, je následne rozhodnutím tohto (iného) orgánu o predmetnej otázke viazaný. Prvotným

predpokladom pre prerušenie súdneho konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP je skutočnosť, že v
súbežne prebiehajúcom konaní pred iným orgánom sa rozhoduje o otázke, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu v jeho veci.

V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 žaluje navrhovateľka Slovenskú

republikuaspoločnosťPOHOTOVOSŤ,s.r.o.onáhraduškody,ktorájejmalavzniknúťvrámciOkresným
súdom Prešov povolenej a následne aj vykonanej exekúcie. V konaní vedenom na Okresnom súde
Komárno pod sp. zn. 9C/172/2012 sa súčasne koná s obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.
o uplatňovaných nárokoch na náhradu škody, ktorá jej mala naopak vzniknúť v dôsledku oneskoreného
rozhodnutia Okresného súdu Nové Zámky o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie v prospech navrhovateľa.

Dôvodom navrhovaného prerušenia tohto konania má byť podľa navrhovateľa skutočnosť, že v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 sa riešia prejudiciálne otázky, ktorých
následné zodpovedanie bude dôležité i pre toto konanie, a to z hľadiska posúdenia správnosti

vydania alebo nevydania poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok. V súvislosti s tým je však potrebné zdôrazniť, že položenými prejudiciálnymi
otázkami Okresný súd Prešov nesleduje zistiť, či jeho rozhodnutie o vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi bolo samo o sebe správne, ako sa domnieva navrhovateľ, ale v
skutočnosti v nich prešovský súd žiada Súdny dvor Európskej únie jednak o výklad predpokladov pre

založenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú už nesprávne vydaným poverením na vykonanie
exekúcie (t. j. aký vplyv má na vznik zodpovednosti štátu v danej veci napr. pasivita povinnej, resp. jej
nevyužitie zákonom ponúkaných prostriedkov obrany v predmetnom exekučnom konaní) a taktiež žiada
o vysvetlenie vzťahu inštitútu bezdôvodného obohatenia a náhrady škody v danej veci. V poukazovanom
prípade Okresný súd Prešov posudzuje nároky navrhovateľky (povinnej) na náhradu škody vzniknutej

z údajného nezákonného zexekvovania jej majetku a nie nároky na náhradu potenciálnej škody
spôsobenej v exekučnom konaní oprávnenému oneskoreným súdnym rozhodnutím, ako je tomu v tomto
konaní.Preuvedenéskutočnostidospelsúdkzáveru,ževyššiecitovanéotázkyOkresnéhosúduPrešov
s predmetom tohto konania nijako nesúvisia, a teda i odpovede na ne sú pre rozhodnutie Okresného
súdu Komárno v tejto veci nepodstatné.

Vzhľadom na to, že v navrhovateľom poukazovanom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 7C/6/2010 sa nerieši otázka, ktorá by mohla mať vplyv pre rozhodnutie súdu v tejto veci, bolopotrebné predkladaný návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP
zamietnuť.

Súd poznamenáva, že o takomto návrhu na prerušenie konania už súd v tejto veci rozhodol uznesením
zo dňa 19.1.2015, keď návrh na prerušenie konania zamietol, pričom Krajský súd v Nitre toto rozhodnutie
uznesením 26Co/164/2015-71 zo dňa 31.8.2015 potvrdil.

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 27.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu

na zaplatenie majetkovej škody v sume 1833,21,-€ a nemajetkovej ujmy v sume 366,64,-€ s tým
odôvodnením, že Okresný súd v Nových po 164 dňoch zamietol žiadosť o vydanie poverenia vo veci
vedenej pod exekučným číslom EX 15071/2010.

Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil s tým, že žiadali
opätovne rozhodnúť o ich novom návrhu na prerušenie konania. Preto súd s poukazom na ustanovenie

§ 101 odsek 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa.

Odporca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil s tým, že súhlasí, aby sa
vec prejednala a rozhodla bez ich prítomnosti. Preto súd s poukazom na ustanovenie § 101 odsek 2
O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti odporcu.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že navrhuje návrh v plnom rozsahu ako nedôvodný
zamietnuť vzhľadom na tú skutočnosť, že z judikatúry vyplýva povinnosť súdu zo zákona skúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku a prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky.
Zo samotnej podstaty spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že si vyžadujú osobitnú ochranu a prístup.

Odporca má za to, že nevydanie poverenia v 15 dňovej lehote nevyplynulo z prieťahov zavinených
súdom a že súd konal v zmysle zásady rýchlosti. Odporca má za to, že 15 dňová lehota platí len
v prípade, pokiaľ malo dôjsť k vydaniu poverenia a nie v prípade, keď došlo k zamietnutiu návrhu
na vydanie poverenia. Čo sa týka prieťahov v konaní oprávnený nepodával opravné prostriedky a
prípadné sťažnosti na zamedzenie ním tvrdených prieťahov. V zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. je

zrejmé, že pri posudzovaní existencie prieťahov v súdnom konaní je možné vychádzať len z výsledkov
vybavenej žiadosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, právoplatného rozhodnutia európskeho súdu pre ľudské
práva alebo rozhodnutia ústavného súdu o ústavnej sťažnosti. Z toho vyplýva, že nesprávny úradný
postup exekučného súdu nebol preukázaný. Čo sa týka vyčíslenej materiálnej škody, navrhovateľ si

neodôvodnene paušalizuje ničím neodôvodnené reálne vecné náklady, požaduje neprimerané čiastky,
pričom vznik ani výšku uplatnenej skutočnej škody nepreukázal. Čo sa týka nemajetkovej ujmy ako jej
dôvod vzniku navrhovateľ v návrhu uvádza frustráciu a úzkosť členov orgánov právnickej osoby, ktoré
tvrdenie je v tejto veci irelevantné. Preto navrhol návrh ako nedôvodný v plnom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s písomným vyjadrením odporcu doručeným
súdu 9.10.2014, pripojeným spisom Okresného súdu Nové Zámky 5Er/1343/2010 a takto vykonaným
dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny záver:

Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a

zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá
bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci po a)
nezákonným rozhodnutím, po b) nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej
slobody, po c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, alebo po d)
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak 1.) škoda vznikla
v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1,2 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránenýchzáujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1,2 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný prepis neustanovuje

inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa§41ods.1Zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva

právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) cit. zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade po c) notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou

súhlasila, po d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Až znenie

exekučného poriadku ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) novelizované zákonom č. 102/2011 Z.z. s
účinnosťou od 1.6.2011 stanovuje, že exekúciu možno vykonať na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa§44ods.1cit.zákonaexekútor,ktorémuboldoručenýnávrhoprávnenéhonavykonanieexekúcie,

predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád
návrhu súdu ( § 45 ) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 42 ods. 2 cit. zákona súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c), d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V predmetnej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 1833,21,-€ a
nemajetkovú ujmu v peniazoch v sume 366,64,- € a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie jej zamietnutím
až dňa 10.3.2011 ( tento dátum nezodpovedá skutočnosti, nakoľko bolo rozhodnuté dňa 13.12.2010 ),

teda po uplynutí zákonom stanovenej doby v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Z vykonaného dokazovania
má nesporne preukázané, že navrhovateľ sa písomne obrátil na odporcu, ako na príslušný orgán so
svojim nárokom na náhradu škody. Odporca nerozporoval túto skutočnosť, nárok na náhradu škody

navrhovateľovi neuspokojil. Z týchto dôvodov sa navrhovateľ obrátil so svojim návrhom na súd. Tvrdenie
navrhovateľa, že Okresný súd Nové Zámky v exekučnej veci 5Er/1343/2010 nevydal poverenie pre
súdneho exekútora v zákonnej lehote je nepravdivé. Okresný súd v Nových Zámkoch postupoval v
súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a
písomné poverenie pre súdneho exekútora nevydal, ale jeho návrh zamietol, pričom 15 dňová lehota sa

na takéto rozhodnutie bola zachovaná i keď sa na toto rozhodnutie nevzťahuje.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 27.9.2010 sa u súdneho exekútora začalo exekučné
konanie na základe návrhu oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava protipovinnému Helena Žigraiová pre vymoženie sumy 447,-€ s príslušenstvom priznanej rozsudkom stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 27.7.2010 spisová značka SR 06282/10, pričom dňa 8.12.2010 bola
Okresnému súdu v Nových Zámkoch doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o

udeleniepoverenianavykonaniepredmetnejexekúcie.Vpredmetnejexekučnejveciboldňa13.12.2010
zamietnutý návrh na vydanie poverenia. Proti tomuto uzneseniu odvolanie podané nebolo, preto
nadobudlo právoplatnosť dňa 17.3.2011. Následne bolo exekučné konanie zastavené, pričom ani proti
tomuto rozhodnutiu odvolanie podané nebolo a nadobudlo právoplatnosť dňa 12.6.2012. Bolo takto
rozhodnuté z dôvodu, že exekučný titul bol v rozpore so zákonom, pričom súd poukazuje na ustálenú

judikatúru NS SR ( rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo 6/2013, R 46/2012 - 3Cdo 146/2011, 6Cdo
105/2011 ). Nakoľko nie sú tým splnené hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu uvedené v
ustanovení § 9 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z., z ktorého dôvodu súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný
zamietol, nakoľko mal za to, že na zamietnutie návrhu o vydanie poverenia sa 15 dňová lehota
nevzťahuje, avšak napriek tomu v nej bolo rozhodnuté a to po 5 dňoch od podania návrhu. Exekučný
súd neporušil žiadnu zákonom stanovenú lehotu a preto nemohlo z jeho strany dôjsť k nesprávnemu

úradnému postupu, tým nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu uvedené v
ustanovení § 9 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z., z ktorého dôvodu súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný
zamietol.

Nakoľko súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup - existenciu prieťahov v predmetnom

exekučnom konaní, ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Druhou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri
výkone verejnej moci je vznik škody. Navrhovateľ vyčíslil majetkovú škodu 1833,21,- €, ktorú však

žiadnym dôkazom nepreukázal. Ďalej si uplatnil nemajetkovú ujmu 366,64,- € a ako jej dôvod vzniku
navrhovateľ v návrhu uvádza frustráciu a úzkosť členov orgánov právnickej osoby, ktoré tvrdenie je v
tejto veci irelevantné. Preto súd nemal za preukázaný ani vznik škody.

V predmetnej veci navrhovateľ nepreukázal nesprávny úradný postup - existenciu prieťahov v

predmetnom exekučnom konaní, ako prvý z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom a ani vznik škody ako druhý predpoklad. Preto nebolo
možné skúmať ani príčinnú súvislosť medzi týmito dvoma podmienkami. Preto súd návrh ako nedôvodný
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP, keď v konaní úspešnému odporcovi
nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne nevznikli a ani si ich neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch

vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205 a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veciRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na exekúciu podľa osobitného zákona.