Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. november 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/420/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615205255
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6615205255.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so
sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnej: A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. XX, XXX XX I., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 92,61 Eur s príslušenstvom, vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom, Exekútorský úrad so sídlom Kupeckého 29, 040 01
Košice pod sp. zn. EX 1999/15, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k.

12Er/269/2015-19 zo dňa 18. júna 2015 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 12Er/269/2015-19 zo dňa 18. júna 2015 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 12Er/269/2015-19 zo
dňa 18. júna 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok

vydaný Arbitrážnym súdom Košice zo dňa 19. januára 2012 sp. zn. 3C/1702/2012. Exekučný
súd konštatoval, že poistnú zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a povinnou možno podľa jej
obsahu považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na túto skutočnosť sa daný právny vzťah
spravuje ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy, teda § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Vo svojom rozhodnutí poukázal aj na smernicu Rady 93/13/
EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a to na článok 2 písm.

a), článok 3 ods. 1, 2 a 3. Exekučný súd mal za to, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola
v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie,
ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zmluvných strán a
rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie
exekúcie. V dôsledku tohto exekučný súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a

absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo výkone exekúcie, preto žiadosť
súdneho exekútora zamietol podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Oprávnený v zákonom stanovenej lehote podal proti napadnutému rozhodnutiu odvolanie z dôvodu
nezákonnosti tohto rozhodnutia podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p.. Podľa odvolateľa mu
exekučný súd svojím konaním odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.

a došlo k porušeniu ústavného práva oprávneného uvedeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 36 ods. 2
Listiny, a to tým, že si nad rámec zákona z vlastnej iniciatívy zaobstaral a vykonal ďalšie listinné dôkazy
bez účasti oprávneného. Tým, že exekučný súd vykonal dôkazy listinou, a to konkrétne Všeobecnými
poistnými podmienkami a Osobitnými zmluvnými dojednaniami, bol povinný v zmysle prejednacej
zásadyumožniťoprávnenémusaktaktovykonanýmdôkazomaskutkovýmzisteniamvyjadriť.Exekučný
súd takto zákonne nepostupoval. Rovnako exekučný súd porušil aj zásadu kontradiktórnosti konania,

keď oprávnený nemal možnosť sa k vykonanému dokazovaniu vyjadriť a prípadne navrhnúť ďalšie
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Oprávnený ďalej namietal postup konajúceho súdu, keď vkonaní, kde sa rozhodovalo o merite veci, to znamená kde súd ex offo vyhlásil zmluvnú podmienku za
neprijateľnú, rozhodoval vyšší súdny úradník, čo je v rozpore s § 4 ods. 1 zákona č. 549/2003 Z. z. o
súdnych úradníkoch. Ďalej namietal, že okresný súd aplikoval na nesprávne a neúplne zistený skutkový

stav nesprávnu právnu normu, to znamená vec nesprávne právne posúdil. Dojednanie rozhodcovskej
doložkyvspotrebiteľskejzmluvevychádzalozprincípuzmluvnejautonómieúčastníkovprávnehovzťahu
v čase podpísania návrhu poistnej zmluvy. Rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s § 3 a § 4
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) a v zmysle ustanovení tohto zákona
bola dojednaná platne. V čase uzavretia poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 09. apríla 2008 bolo

možné v zmysle predmetného zákona rozhodovať v rozhodcovskom konaní i spotrebiteľské spory (tzv.
objektívna arbitrovateľnosť). Dojednaním rozhodcovskej doložky sa spotrebiteľ s dodávateľom dohodli,
že vzájomné spory sa prejednajú najprv, a teda prednostne, v rozhodcovskom konaní. V prípade, že
by so skutkovými a právnymi závermi rozhodcovského súdu nebola jedna zo strán spokojná, môže
sa žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku domáhať preskúmania jeho zákonnosti v konaní na
všeobecnom súde. Ďalej namietal, že poistná zmluva a ustanovenia v nej určujú, ktoré z radu ustanovení

obsiahnutých vo VPP sa stanú jej súčasťou pre ten ktorý konkrétny prípad. Poistník svojím podpisom
potvrdzuje prevzatie celého znenia VPP, záväzné sa pre neho stávajú len tie ustanovenia, na ktoré
odkazuje poistná zmluva, prípadne iné dojednania. Povinný podľa oprávneného nemusel Osobitné
zmluvné dojednania podpísať. Ich nepodpísaním by bol poistný vzťah rovnako vznikol a bol by rovnako
trval bez akejkoľvek poruchy na ujmu spotrebiteľa. Oprávnený sa odvolával aj na Záznam o potrebách a

požiadavkách klienta, ktorý osvedčuje predzmluvné rokovania sprostredkovateľa poistenia s občanom,
a na stanovisko Národnej banky Slovenska ako gesčného orgánu výkonu dohľadu na poisťovníctvom,
ktorá považuje Záznam za dostatočný dôkaz o tom, že poistník bol o. i. informovaný aj o možnosti
mimosúdneho riešenia sporov. Oprávnený má za to, že vykonaním týchto listinných dôkazov mohol
konajúci súd vec inak právne posúdiť, nakoľko občan vstupoval do poistného vzťahu ako informovaný

spotrebiteľ. Rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. bode 1 VPP bola nielenže platne dojednaná,
ale bola i vyjednaná individuálne, a to práve prostredníctvom graficky a právne od VPP oddelených
Osobitnýchzmluvnýchdojednaníkpoistnejzmluve,ktorésúpodpísanépoistníkomisprostredkovateľom
poistenia a ich podpisy majú konštitutívny charakter. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd
rozhodnutie Okresného súdu Lučenec zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania preskúmal vec v medziach a v rozsahu
daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia

alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúma
návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Súdneho exekútora písomne poverí vykonaním exekúcie do 15 dní od doručenia jeho žiadosti len v tom
prípade, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu oprávneného na

vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V prípade, ak uvedený rozpor zistí, žiadosť
o udelenie poverenia zamietne.
Podľa § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol
nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo
c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon

rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.
Rozhodcovskú doložku koncipovanú v znení vyplývajúcom z bodu XV. Všeobecných poistných
podmienok predmetnej poistnej zmluvy zo dňa 29. marca 2008 exekučný súd správne právne posúdil
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Odvolací súd poukazuje na

rozhodnutieSúdnehodvoraEÚvoveciC-40/08Asturcom:„SmernicaRadyč.93/13/EHSz5.apríla1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny
súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez
účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými natento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej
medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,

prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“
Tvrdenieodvolateľaonedostatkukompetencieexekučnéhosúduskúmať,čiexekučnýtitulbolvydanýna
základe platnej rozhodcovskej doložky a teda zákonnosť exekučného titulu, nie je v súlade s citovanými
ustanoveniami Exekučného poriadku a ZRK. Naopak, vyplýva z nich, že exekučný súd je povinný pred

vydaním poverenia súdnemu exekútorovi z úradnej povinnosti dôsledne skúmať splnenie formálnych
a materiálnych predpokladov pre vedenie exekúcie. Exekučný súd predovšetkým musí skúmať, či
podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je
spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a či subjekty, voči ktorému a
v prospech ktorého sa má exekúcia vykonať, sú zhodné so subjektami uvedenými v exekučnom
titule; prípadne skúmať, či došlo k prechodu práva alebo povinností na inak označený subjekt v

zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Námietka odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného
súdu skúmať zákonnosť exekučného titulu je preto nedôvodná, keďže je v zrejmom rozpore s cit.
ust. § 44 Exekučného poriadku. Rovnako nedôvodná je námietka odvolateľa, podľa ktorej exekučný
súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu so
zákonom. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov rozhodcovského konania účinky

ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní
podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo
zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej
zmluve.Ztohtodôvodujepreposúdenie,čisúdubolalebonebolpredloženýexekučnýtitul,nevyhnutnou
súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy

dohodnutej, či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva
trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe
takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, pretože rozhodcovskému súdu
chýbala právomoc na vydanie takéhoto rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu potom dôvody odvolania,
podľa ktorých exekučný súd nepostupoval v súlade so zákonom, keď preskúmaval splnenie podmienok

na exekúciu, a to súlad predloženého exekučného titulu so zákonom, nie sú právnym názorom
vychádzajúcimzplatnejprávnejúpravy.Rozhodcovskúdoložkukoncipovanúvtakomznení,akovyplýva
z bodu XV. Všeobecných poistných podmienok poistnej zmluvy exekučný súd správne právne posúdil.
Predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom
ku dňu uzavretia poistnej zmluvy, nakoľko táto spôsobila v danom právnom vzťahu značnú nerovnováhu

v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska posúdenia absolútnej neplatnosti tohto
dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo
vyplýva z jej zaradenia do zmluvných dojednaní vopred pripravenej zmluvy a spotrebiteľ tak celkom
zjavne nemal reálnu možnosť ovplyvniť obsah predloženej formulárovej zmluvy, resp. nemal možnosť
niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Argumenty odvolateľa o tom, že rozhodcovská doložka bola

individuálne dohodnutá, pretože povinná podpísala jednak Všeobecné poistné podmienky a jednak
osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve, a preto došlo k individuálnej dohode o rozhodovaní
sporov v rozhodcovskom konaní, nemá oporu v obsahu predmetnej poistnej zmluvy. Podľa čl. XVII.
bod 2 Všeobecných poistných podmienok všetky články, ustanovenia a dojednania uvedené v týchto
Všeobecných poistných podmienkach sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy uzavretej medzi

poistníkom a poisťovňou a nadobúdajú voči konkrétnemu poistníkovi (poistenému) v plnom rozsahu
a bez výnimky účinnosť dňom ich podpísania. Z čl. XV. bod 1 vyplýva, že „poisťovňa a poistník sa
dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní
pred rozhodcovským súdom.“ Podľa bodu 2 cit. čl. XV.: „pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú
osobu zriadením špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský

súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami
poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas
s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto Všeobecných poistných podmienok.“ Podľa bodu 3 cit. čl.
XV.: „rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory medzi poisťovňou a poistníkom, poisteným,
oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami, najmä: ...“. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovská

doložka bola zapracovaná už do Všeobecných poistných podmienok a bola teda obsiahnutá v návrhu
predmetnej zmluvy, ktorú spotrebiteľ mal možnosť len prijať, alebo odmietnuť ako celok. Oprávnený svoj
návrh poistnej zmluvy nekoncipoval v časti týkajúcej sa rozhodcovskej doložky alternatívne, t.j. takým
spôsobom, pri ktorom by bol viazaný svojím návrhom tak v alternatíve s rozhodcovskou doložkou, ako ajv alternatíve bez rozhodcovskej doložky. V takomto prípade by mohol preukazovať osobitné individuálne
dojednanie rozhodcovskej doložky, nakoľko spotrebiteľ by mal možnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa
svojhouváženia,čiužsrozhodcovskoudoložkoualebobeznej.Pokiaľspotrebiteľtakútomožnosťnemal

a formulár mu dával možnosť zmluvu len prijať, alebo odmietnuť ako celok, nie je možné konštatovať, že
ide o dojednanie individuálne dohodnuté. Odvolací súd navyše poukazuje na to, že už samotná forma, v
akejsúzmluvnédojednanianapísané(drobné,ťažkočitateľné,resp.takmernečitateľnépísmo),užsama
o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte
obsiahnutými. Rozhodcovská doložka, ktorá nie je individuálne dojednaná, je spotrebiteľovi vnútená.

Takto vnútená podmienka, netýkajúca sa priamo predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 OZ, na základe ktorého
exekučný súd túto rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku zmluvy, a teda je
absolútne neplatným právnym úkonom. V tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola
spotrebiteľovi vnútená tak, že bola zapracovaná do Všeobecných poistných podmienok. Spotrebiteľ teda
v prípade, ak chcel od dodávateľa získať poistenie, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť,

než túto podmienku prijať. Nemohol ani ovplyvniť postup pri výbere rozhodcov uvedený v predtlači
zmluvy. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovské konanie je totiž založené práve na tom, že zmluvné strany
sa spoločne dohodnú na výbere osôb resp. súdu, ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. V tomto
prípade navyše oprávnený predložil rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom Košice a tento

rozhodcovský súd svoju právomoc rozhodnúť spor odvodil zo Všeobecných poistných podmienok v
časti XV. ods. 2, pričom rozhodca tohto súdu vyvodil z týchto záver, že na rozhodovanie sporu v
rozhodcovskom konaní je príslušný ten rozhodcovský súd, ktorý na rozhodnutie sporu dodatočne určí
poisťovňa.
Pokiaľ sa jedná o odvolaciu námietku o nedostatku kompetencie exekučného súdu preskúmať

predložený exekučný titul, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR z 24.
februára 2011 č.k. IV.ÚS 55/2011-19, v ktorom súd považoval za potrebné zaujať stanovisko k zásadnej
otázke, či súd mal právomoc preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného
titulu (rozhodcovského nálezu). „Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je
rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorí svoju právomoc odvodzovali z

neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd
naplniťcieľčl.VI.ods.1Smernice-postaraťsaoto,abyspotrebiteľovnekalépodmienkyvzáujmevyššej
kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Pokiaľ pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku v štádiu
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúciu zistí exekučný súd vyššie uvedené nedostatky,
potom návrh na vydanie poverenia zamietne.“

Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd vec správne právne posúdil, keď žiadosti exekútora na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie nevyhovel z dôvodu, že zistil, že exekučný titul predložený v konaní,
nie je v súlade so zákonom. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie potvrdil s poukazom na § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o

súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.