Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/63/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114207911
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114207911.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa J. podnik X., a. s., so sídlom v X., C. ul. 1, N.: XX
XXX XXX, zastúpeného JUDr. P. W., advokátom so sídlom H. kancelária Q. - W. & partners, X., B.. M. X.
X-CX, proti odporcovi T. W., bydliskom C. XX, zastúpenému opatrovníčkou JUDr. H. X., vyššou súdnou
úradníčkou Okresného súdu Trenčín, o zaplatenie 50,70 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. novembra 2014, č.k. 18C/154/2014-22 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania p
o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu

50,70 eur a nahradiť súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 11,83
eur právnemu zástupcovi navrhovateľa na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, a to všetko
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odporca dňa 28.08.2013
cestoval na linke č. XX bez cestovného lístka, v dôsledku čoho je povinný uhradiť úhradu 50 eur a
cestovné v sume 0,70 eur. Z výzvy na zaplatenie zo dňa 07.10.2013 je zrejmé, že navrhovateľ vyzval
odporcu na zaplatenie sumy vo výške 51,80 eur z toho dôvodu, že ako cestujúci sa dňa 28.08.2013

na linke MHD č. XX na výzvu revízora nepreukázal platným cestovým lístkom, a to v lehote 5 dní od
doručenia. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh podaný navrhovateľom je
dôvodný. Ako vyplýva z ustanovenia § 760 Občianskeho zákonníka cestujúci má právo na prepravu
do miesta určenia riadne a včas. Naproti tomu má i povinnosť za prepravu zaplatiť určené cestovné. V
danom prípade odporca u navrhovateľa právo na prepravu využil, avšak svoju povinnosť zaplatiť určené
cestovné nesplnil, keď cestoval v prostriedku mestskej hromadnej dopravy bez cestovného lístka, čo

mal súd preukázané najmä z tvrdení navrhovateľa ako i z hlásenia o porušení tarifných a prepravných
podmienok, o ktorých pravdivosti nemal dôvod pochybovať. Vzhľadom k tomu vznikol navrhovateľovi
nárok na náhradu cestovného určeného podľa tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave vo výške
0,70 eur a k tomu i nárok na úhradu za cestovanie bez cestovného lístka v sume 50 eur; spolu teda
50,70 eur. S poukazom na uvedené zaviazal súd odporcu na úhradu navrhovateľovi sumy celkovo
vo výške 50,70 eur. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. V danom prípade

mal plný úspech vo veci navrhovateľ, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 16,50 eur
titulom zaplateného súdneho poplatku a vo výške 11,83 eur titulom trov právneho zastúpenia, pričom ich
výšku v časti trov právneho zastúpenia primerane znížil, pretože trovy právneho zastúpenia uplatnené
žalobcom v celkovej výške 88,70 eur vrátane DPH považoval za neprimerané voči pohľadávke, ktorej
výška predstavuje sumu 50,70 eur. Suma 11,83 eur predstavuje 20 % zo sumy za 2 úkony po 16,60
eur + 2x režijný paušál v sume 8,04 eur + 20 % DPH, spolu 59,14 eur, z toho 20 % = 11,83 eur. Súd

navrhovateľovi nepriznal náhradu za úkon - výzva na zaplatenie - a k tomu prináležiaci režijný paušál,nakoľko tento úkon nepovažoval za úkon nevyhnutný pre uplatnenie pohľadávky v súdnom konaní a v
dôsledku toho možno konštatovať, že sa jedná o trovy neúčelne vynaložené.

Protitomutorozsudku,atojehovýrokovejčastionáhradetrovkonaniapodalvzákonnejlehoteodvolanie
navrhovateľ. Dôvodil tým, že súd pri svojom rozhodovaní o trovách konania nesprávne aplikoval
ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., rozhodol o neprimeranom znížení trov konania a neodôvodnene priznal
trovy konania vo výške odlišnej od trov konania, uplatnených v návrhu na začatie konania vo veci
samej. Považoval za nepochybné, že predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea

O.s.p., neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné v jednotlivých
prípadoch posudzovať individuálne. Poukázal na ustálenú súdnu prax, najmä rozhodnutia Krajského
súdu Bratislava sp. zn. 7Co/32/2009, sp. zn. 7Co/64/2009, ako aj iných zmeňujúcich v obdobných
prípadoch. Mal za to, že k aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. je primeraná len situácia, keď suma
trov konania niekoľko násobne prekročí sumu ako samotná pohľadávka. Vytýkal súdu, že v odôvodnení
rozsudkunedostatočneodôvodnilzníženietrovkonaniaatolentým,žetrovykonaniasúvočipohľadávke

neprimerané, pričom sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania, trov právneho
zastúpenia a istiny. Domnieval, sa že niekoľko násobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle logického
výkladu dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. chápať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako
samotná istina, čo v tejto prejednávanej veci nie je. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z čoho nepochybne vyplýva záver, že súd svojím postupom

odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd mal o trovách konania
rozhodnúťpodľa§142ods.1O.s.p.,ktorývyjadrujezásaduzodpovednostiovýsledokkonania,apriznať
navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. V
prejednávanej veci za účelne uplatnené trovy konania považoval zaplatenie súdneho poplatku z návrhu
a minimálnu tarifnú odmenu za právne služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. 655/2004 Z .z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Poukazoval na to, že samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní je náročný
a zložitý proces, vyžadujúci si i primeranú časovú náročnosť. Uviedol, že právo účastníka nechať
sa zastupovať advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv.
drobných sporoch, a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z

11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a ktoré v bode
29 Preambuly deklaruje, že "neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy." Poukázal na to, že Krajský
súd v Žiline ako odvolací súd v uznesení sp. zn. 6Co/271/2009 dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý
bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník právo na náhradu
(okrem vlastne účelne vynaložených trov) i trov spojených s poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v

označenom spore poskytol splnomocnený advokát. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o povinnosti nahradiť trovy konania tak,
že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 88,70 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súčasne si uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 20,03 eur.

Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu / vo výroku o náhrade
trov konania / bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel

k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa
v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navrhovateľa
uvádza nasledovné:

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,-
eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Uvedené ustanovenie umožňuje súdu v osobitných prípadoch nepriznať alebo znížiť trovy konania, resp.
ichnáhradu.Naprotiustanoveniu§150ods.1O.s.p.,ktorépresúddávatakútomožnosťvovýnimočných
prípadochhodnýchosobitnéhozreteľa,aplikáciaustanovenia§150ods.2O.s.p.jezákonomviazanálen
na splnenie dvoch podmienok. Prvou je skutočnosť, že ide o drobný spor a druhou skutočnosť, že trovykonania, ktorých náhradu si účastník uplatňuje, sú neprimerané voči pohľadávke, ktorá je predmetom
konania. Pri aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. teda nie je potrebné skúmať pomery účastníkov
konania.

V danej veci bola predmetom konania pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 50,70
eur. Jedná sa teda o tzv. drobný spor, keď predmet konania nepresahuje výšku 1 000 eur a nejde o vec
uvedenú v § 200ea ods. 2 O.s.p. Tým je splnená jedna z dvoch podmienok pre aplikáciu ustanovenia §
150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Navrhovateľ, ktorý bol vo veci samej úspešný,

a ktorému by podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrila náhrada trov konania, si uplatnil trovy v celkovej výške
105,20 eur, z čoho zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania predstavuje 16,50 eur a trovy
právneho zastúpenia 88,70 eur. V pomere k predmetu konania 50,70 eur tak celkové uplatnené trovy
konania navrhovateľa predstavujú 2-násobok sumy uplatnenej pohľadávky a v tomto zmysle sa preto
aj odvolaciemu súdu javia ako neprimerané. Je pritom potrebné prihliadnuť nie len na trovy právneho
zastúpenia navrhovateľa v konaní, ale ja na ostatné uplatnené trovy konania navrhovateľa, teda aj trovy

zaplateného súdneho poplatku. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. nijakým spôsobom nerozlišuje medzi
trovami právneho zastúpenia účastníka konania a ostatnými trovami účastníka konania a hovorí len o
trovách konania ako takých. Je nepochybné, že ak by zákonodarca chcel týmto spôsobom rozlišovať
trovy konania účastníka, tak by priamo stanovil, že neprimeranosť sa skúma v pomere k predmetu
konania len pri trovách právneho zastúpenia účastníka. Okrem toho ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.,

ale aj § 150 ods. 1 O.s.p. rovnako neodvodzuje možnosť zníženia, prípadne nepriznania náhrady len
na trovy právneho zastúpenia účastníka, ale na trovy účastníka ako také, teda bez ohľadu na to, čím
sú tvorené. Gramatický a logický výklad ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. takto podľa odvolacieho súdu
vedie k tomu, že neprimeranosť v pomere k predmetu konania sa skúma pri účastníkom uplatnených
celkových trovách konania a rovnako tak sa aj rozhodne v rozhodnutí súdu o znížení, či nepriznaní

náhrady, týka sa celých uplatnených trov konania.

V danej veci preto odvolací zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že boli splnené všetky
podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania. Miera
zníženia náhrady trov konania navrhovateľa tak, ako o nej rozhodol súd prvého stupňa, sa nejaví ako

neprimeraná a odvolací súd sa s ňou plne stotožňuje.

Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejčastivovýrokuonáhrade
trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnil (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .