Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. marec 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/608/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613203051
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2613203051.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Praha 3, Nagano Office
Center, K červenému dvoru 3269/25a, Česká republika, zastúpeného splnomocnencom: Fridrich Paľko,
s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanému: Z. A., bytom S., X. XX/XX, o plnenie zo zmenky, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica z 16. júla 2014, č. k. 3C/104/2013 - 47, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa žalobu žalobcu a o trovách konania rozhodol tak,
že žalovanému nepriznal právo na ich náhradu.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žaloba bola podaná žalobcom na predtlačenom formulári podľa bodu
4.4.2. Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom konaní vo

veciachsnízkouhodnotousporu(ďalejNariadenie),kuktorémupriložilzmenku.Žalovanýnepodalpodľa
čl. 5 ods. 2 a 3 cit. Nariadenia na tlačive „C“ vyjadrenie a nežiadal ani nariadiť vo veci pojednávanie.
Na pojednávaní, ktoré okresný súd vo veci nariadil sa účastníci nezúčastnili. Prvostupňový súd
zistil, že zmenka, ktorá bola priložená k žalobe, bola vystavená žalovaným v prospech spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Táto spoločnosť ju následne indosovala na žalobcu ako zahraničnú právnickú
osobu.Prvostupňovýsúdskúmalplatnosťzmenkyvystavenejžalovanýmzpohľadujejsplatnosti,pričom

dospel k záveru, že sa jedná o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené dve možnosti splatnosti. Na zmenke
je uvedené „zaplatím za túto zmenku pri predložení“, čo vyjadruje splatnosť na nahliadnutie a následne
má uvedenú splatnosť „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, kde je uvedená splatnosť
na určitý čas. Uviedol, že takýto údaj, a to aj s poukazom na § 34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. nie je možné
považovať za predĺženie lehoty. Z dôvodu, že sú na zmenke dva rôzne údaje o splatnosti, je zmenka
podľa § 33 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb. neplatná. (rozhodnutie NS SR 1 Obdo 59/2010), preto žalobu

žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že vo veci úspešnému
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože tento si ich neuplatnil a zo spisu nevyplýva, že by
mu nejaké vznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní tvrdil, že
rozhodnutie okresného súdu je prekvapivým rozhodnutím, čo spôsobuje odňatie možnosti konať pred

súdom, pretože žalovaný nárok nepoprel, napriek tomu súd žalobu zamietol. Nesúhlasil s právnym
názorom súdu, že zmenka nie je platná pre neurčitý údaj splatnosti, pretože údaj uvedený na nej „pri
predložení“ je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri zmenke splatnej na videnie. V tejto
súvislostipoukázalnačl.I§33zák.č.191/1950Zb.zmenkovýašekový(ZZŠ).Vzmenkejetiežuvedené
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, čo znamená, že zmenka má byť predložená počas
obdobia 4 rokov od vystavenia, a teda údaj na zmenke vymedzuje časový úsek odkedy - od vystavenia,

dokedy - uplynutím 4 rokov od vystavenia má byť zmenka predložená na platenie, čo korešponduje s
čl. I § 34, ods. 1 ZZŠ. Poukázal na gramatický a logický výklad pojmu „zaplatím za túto zmenku pripredložení“, ktorý údaj určuje zročnosť zmenky, t.j. podľa neho zmenku charakterizujeme podľa toho,
o aký typ zmenky z hľadiska zročnosti ide (v tomto prípade vista zmenka). Druhý údaj na zmenke „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ určuje obdobie, v rámci ktorého môže byť zmenka

predložená na platenie. Záverom uviedol, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo 59/2010
zo dňa 26.01.2011, na ktoré prvostupňový súd odkazuje, rieši inú situáciu, a to, že na listine boli uvedené
dva rozdielne údaje splatnosti, a to splatné „na videnie“, t.j. šlo by o vista zmenku a zároveň „splatná
do 2 rokov od vystavenia“ , t.j. šlo by o datozmenku. V takomto prípade by bolo pravdivé tvrdenie, že
na takejto listine ide o vnútorný rozpor a že zmenka je neplatná. V prejednávanej veci sa však o takúto

situáciu nejedná, pretože údaj splatnosti „na videnie“ doplnený o údaj „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“ nie je ďalším údajom splatnosti v zmysle čl. I § 33 ods. 1 ZZŠ, ale ide o údaj
predĺženia lehoty na predloženie zmenky na platenie v zmysle čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ. Nie je preto daná
žiadna postupná splatnosť tak, ako to prvostupňový súd v odôvodnení uviedol, preto jeho záver nie je
správny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol preto napadnutý rozsudok zmeniť
tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a

dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, pretože
rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalovaný vystavil blankozmenku, ktorú ako vystaviteľ
riadne podpísal. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy a záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri

predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu, ktorú táto spoločnosť doplnila do zmenky.
Splatnosť bola dohodnutá údajom „Bez protestu“ a s údajom „Na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala
zmenkunažalobcu,ktorýjezahraničnouprávnickouosoboubezuvedeniadátumu.Žalovanýnazmenku
žalobcovi nezaplatil žiadnu sumu, preto si žalobca uplatnil voči nemu nielen zaplatenie zmenkovej sumy,

vrátane zmluvne dohodnutého úroku 0,25% zo zmenkovej sumy, ale aj zákonný 6% úrok a zmenkovú
odmenu. Po doručení žaloby žalobcu na tlačive „A“ spolu s tlačivom „C“ žalovanému sa tento nevyjadril
a nenavrhol ani nariadiť vo veci pojednávanie. Prvostupňový súd považoval za potrebné nariadiť ústne
pojednávanie, na ktoré sa žalobca a ani žalovaný nedostavili.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé

vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu
o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok. Podľa čl. 5 ods. 2
Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál
vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na

odpoveď sa doručí žalovanému v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od
doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky. Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia žalovaný
odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že
vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné
podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom,

pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede
žalovaného alebo žalobcu v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá
rozsudok alebo: a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie
podrobnosti týkajúce sa pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo c) predvolá strany
na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania. Podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu

alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd
alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke. Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto
nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným
právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.Podľačl.I,§75zák.č.191/1950Sb.,Zákonzmenkovýašekovývlastnázmenkaobsahuje:1.označenie,
že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má
platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7.
podpis vystaviteľa. Podľa čl. I, § 11 ods. 1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad,
možno previesť indosamentom (rubopisom). Podľa čl. I, § 33 ods. 1 cit. zák., zmenku možno vystaviť:
na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň. Podľa ods. 2 cit. ust.

zmenky s iným časom zročnosti alebo s postupnou zročnosťou sú neplatné. Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit.
zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od
dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty
skrátiť. Podľa čl. I, § 48 ods. 1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola
zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta

zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je správny.

Odvolanie podané žalobcom v súlade s bodom 26 Preambuly, ako aj s čl. 19 Nariadenia a § 201 O.s.p.

je tak dôvodné. Je nutné poukázať na to, že nárok zo zmenky je uplatnený žalobcom ako zahraničnou
právnickou osobou podľa Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa zaviedlo
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu na tlačive A podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia, ktorú
v origináli priložil k návrhu spolu s výpisom z obchodného registra a plnomocenstvom pre právneho
zástupcu. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v

zásade písomné a súd vec prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhne
niektorá zo strán. Žalovaný nevzniesol voči nároku zo zmenky žiadne relevantné námietky a nenavrhol
vykonať žiadne dôkazy. Napriek tomu súd účastníkov konania predvolal na ústne pojednávanie, aj
keď žalobca s prejednaním veci na ústnom pojednávaní nesúhlasil. Ani žalovaný pojednávanie vo veci
nenavrhol a nárok zo zmenky nenamietal. Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej

forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v
zmenkečiastkuvnejurčenú.Idetakozáväzok,ktorýjepriamy,bezpodmienečný,nespornýaabstraktný.
Zákon dáva dlžníkom z takejto zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje,
že by takáto listina nebola platnou zmenkou. Ak by bola zmenka stále v dispozícii pôvodného majiteľa,
ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by žalovaný na takéto námietky oprávnený, avšak len voči

nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako je tomu v prejednávanej veci,
musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo že sa previnil
aspoň hrubou nedbanlivosťou. Zlou vierou budú najmä tie prípady, kedy majiteľ nechá na seba previesť
nevyplnenú zmenku, pričom vie, ako má byť vyplnená, ale má za cieľ zneužiť túto listinu tak, že ju
vyplní nesprávne, prípadne že ju nadobudol len preto, aby zbavil žalovaného ako dlžníka možnosti

vzniesť voči pôvodnému majiteľovi, remitentovi kauzálne námietky. Pri vystavení blankozmenky, akou je
aj zmenka predložená žalobcom v tejto veci, čo je odvolaciemu súdu známe z rozhodovacej činnosti v
rovnakých veciach prejednávaných so žalobcom, nie je možné určiť, ktorým dňom nastane jej splatnosť,
pretožetakétorozhodnutiejenamajiteľovizmenky,ktorývrámcilehotynapredloženiemôžekedykoľvek
zmenkunaplatenieoznačenejosobepredložiť.Zmenkujepotrebnézaplatiťbezzbytočnéhoomeškania,

pretože sa táto stáva splatnou ihneď po tom, ako ju ten, komu je predložená podľa § 34 Zákona
zmenkového a šekového, uvidí. Aj keď ust. § 34 cit. zák. upravuje povinnosť predložiť zmenku na
platenie do jedného roka od dátumu vystavenia, môže ten, kto zmenku vystavil, túto lehotu skrátiť
alebo určiť dlhšiu lehotu. Lehota, ktorá je uvedená na zmenke plynie od dátumu, kedy bolo možné
najskôr zmenku predložiť na platenie a nie tak, ako je to bežné, od dátumu vystavenia uvedeného na

zmenke - § 77 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového. Predmetom sporu je len nárok zo zmenky
ako abstraktného cenného papieru, ktorý získal žalobca ako indosatár bez toho, že by mal akúkoľvek
povinnosť preukazovať záväzkový vzťah, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Záväzky zo zmenky,
aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Ak je návrhom uplatnený
nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy,

ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Podľa Zákona zmenkového a šekového bol súd
oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo
zákona povinne do nej uviesť.Odvolací súd nepovažuje právny názor prvostupňového súdu o tom, že zmenka je neplatná z dôvodu,
že sú na nej uvedené dva rôzne údaje o splatnosti, za správny. Zmenka predložená žalobcom, z
ktorej vyplýva jednoznačne doba splatnosti, pretože obsahuje údaj „zaplaťte pri predložení“ je platnou

zmenkou, splatnou na videnie tak, ako to vyplýva z § 33 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového. Ak je
zmenka splatná na videnie, a to buď podľa výslovnej doložky na nej uvedenej, napr. „zaplaťte na videnie“
alebo „zaplaťte pri predložení“, ale aj „zaplaťte za túto vista zmenku“ a pod. alebo preto, že na nej, ak
nejde o blankozmenku, nie je splatnosť uvedená, a potom podľa čl. I § 2 ods. 2 a § 76 ods. 2 ZZŠ platí
za zmenku splatnú na videnie zo zákona, nie je možné pri jej vystavení stanoviť, kedy bude skutočne

splatná a ktorým dňom splatnosť nastane. Toto rozhodnutie je vždy na majiteľovi zmenky, ktorý v rámci
lehoty stanovenej na predloženie môže kedykoľvek zmenku na platenie označenej osobe predložiť a
následne je nevyhnutné zmenku zaplatiť bez zbytočného omeškania. Oprávnenie majiteľa vista zmenky,
pokiaľ ide o predloženie zmenky na platenie, a tým aj k určeniu dňa splatnosti, kedy musí byť zmenka
zaplatená ihneď, nie je neobmedzené a majiteľ zmenky tak musí urobiť v určitej lehote. Zákon stanovuje
podpornú ročnú lehotu, ktorá plynie od dátumu vystavenia uvedeného na zmenke, a to aj keby skutočný

deň vystavenia bol preukázateľne iný. Táto zákonná lehota sa však uplatní len vtedy, ak nebude zo
zmenky vyplývať iná lehota. Takúto inú lehotu môže vždy stanoviť vystaviteľ zmenky, a to tak dlhšiu, ako
aj kratšiu. Indosanti potom už môžu lehotu zo zmenky len skrátiť, nie však predĺžiť. Tak, ako to vyplýva
z § 75, bod 3 ZZŠ je údaj o splatnosti obligatórnou náležitosťou vlastnej zmenky, podstatou ktorej je
sľub vystaviteľa zmenky, že majiteľovi zmenkovej sumy v mieste a čase tak, ako to vyplýva zo zmenky,

zaplatí sám zmenkovú sumu. Priamym dlžníkom z tejto zmenky je sám jej výstavca. Podstatou vlastnej
zmenky je bezpodmienečný sľub výstavcu zmenky zaplatiť určitú peňažnú sumu, pričom sám zákon
túto doložku neupravuje, a to ani podporne. Sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu musí byť súčasťou textu
zmenkového prehlásenia výstavcu a v jeho rámci musí byť krytý aj jeho podpisom. Z obsahu znenia
zmenky, ktorá bola určená na videnie, teda po predložení, nevyplýva žiaden rozpor v údaji o splatnosti.

Veta „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ predstavuje prípustnú modifikáciu lehoty na
predloženie zmenky k plateniu podľa ust. § 34 ods. 1, tretia veta Zákona zmenkového a šekového, z
ktorej vyplýva, že splatnosť zmenky nastáva v momente predloženia, pričom predložiť ju je možné v
lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Podľa §
11 Zákona zmenkového a šekového je každú zmenku možné previesť indosamentom a v prípade, že k

takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa však právnym
nástupcom, ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je
potrebné podľa § 221 ods.1 písm. f) a h) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Prvostupňový súd bude v ďalšom konaní postupovať v zmysle žaloby žalobcu, ktorým si ako
indosatár uplatnil právo z platnej zmenky, pričom v konaní nie je povinný preukazovať existenciu
žiadneho záväzkového vzťahu a ani žiadne ďalšie skutočnosti, pretože to Zákon zmenkový a šekový
nadobúdateľovi zmenky, ktorý sa nestáva právnym nástupcom pôvodného majiteľa v žiadnom svojom

ustanovení, neukladá. Prvostupňový súd musí mať na zreteli, že ak by aj zmenka mala zabezpečovací
charakter, tak sa v dôsledku indosácie stala zmenkou na platenie, čím zabezpečovací charakter
zmenky stratila. Nárok zo zmenky uplatnený žalobcom preto prvostupňový súd posúdi podľa Zákona
zmenkového a šekového, pričom bude vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu o tom, že
žalobcom predložená zmenka je zmenkou platnou, a to aj pokiaľ ide o určenie doby splatnosti pre

zmenkovú sumu.

Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.