Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. december 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 10T/67/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114011572
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114011572.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, samosudca JUDr. Jozef Mikluš na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.
decembra 2015 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:
T. Š. N. L. W. H., B.. XX.XX.XXXX P. W., O. X. W., D.. P. X, U., B. L. X. D.. W. XXXX, XXX XX X. (D.
L. W.), Č. G.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

1/ v Košiciach a ani inde od 01.12.2007 doposiaľ po dlhší čas si neplní svoju zákonnú vyživovaciu
povinnosť voči svojmu synovi T. Š., B.. XX.XX.XXXX, hoci mu táto povinnosť vyplýva jednak zo Zákona
o rodine č. 36/2005 Z. z., kde každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona §
2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, a to konkrétne za obdobie od 01.07.2012
do 30.06.2013 po 26,65 Eur mesačne a od 01.07.2013 doposiaľ po 27,13 Eur mesačne na jedno
nezaopatrené dieťa a k tejto povinnosti bol zaviazaný aj rozsudkom Okresného súdu Košice I. pod sp.
zn. 16C 371/01 zo dňa 30.11.2001, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19.02.2002, ktorým mu bola
uloženápovinnosťprispievaťnavýživuT.sumou800,-Skvždydo15-tehodňakaždéhomesiacakrukám

matky T. Š., ktorej týmto svojim konaním dlhuje na výživnom za obdobie od 01.12.2007 do 10.09.2013
sumu v celkovej výške 1 601,81 Eur a plnoletému T. Š., B.. XX.XX.XXXX dlhuje na výživnom za obdobie
od 11.09.2013 do 23.10.2014 v sume 379,82 Eur a ďalej nehradil bežné výživné, pričom takto vyčíslené
dlžné výživné v priebehu súdneho konania uhradil v sume celkovo 750,- Eur,

2/ v Košiciach a ani inde od 01.08.2005 doposiaľ po dlhší čas si neplní svoju zákonnú vyživovaciu
povinnosť voči svojej dcére H. K.., B.. XX.XX.XXXX, hoci mu táto povinnosť vyplýva jednak zo Zákona

o rodine č. 36/2005 Z. z., kde každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, a to konkrétne za obdobie od
01.08.2005 do 30.06.2006 po 21,41 Eur mesačne, od 01.07.2006 do 30.06.2007 po 22,61 Eur mesačne,
od 01.07.2007 do 30.06.2008 po 23,30 Eur mesačne, od 01.07.2008 do 30.06.2009 po 24,50 Eur

mesačne, od 01.07.2009 do 30.06.2010 po 25,36 Eur mesačne, od 01.07.2010 do 30.06.2011 po
25,38 Eur mesačne, od 01.07.2011 do 30.06.2012 po 26,- Eur mesačne, od 01.07.2012 do 30.06.2013
po 26,65 Eur mesačne, od 01.07.2013 do budúcna po 27,13 Eur mesačne, a k tejto povinnosti bol
zaviazaný aj rozsudkom Okresného súdu Michalovciach pod sp. zn. 2P/74/2011-26 zo dňa 31.05.2011,
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.07.2012, ktorým mu bola uložená povinnosť prispievať na
výživu maloletej H. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do
20-teho dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky H. K., B.. XX.XX.XXXX,

O. X. T., Š. XX, ktorej týmto svojim konaním dlhuje na výživnom v rozsahu určenom podľa zákona orodine za obdobie od 01.08.2005 k 30.11.2015 po vykonaní čiastočných úhrad v súdnom konaní dlhuje
sumu 1 523,09 Euro,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), §37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. pri podmienečnom odsúdení súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 50 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze
zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné a riadne a včas si plniť bežné výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, prečítaním listinných dôkazov a zistil skutkový stav tak,
ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Obžalovaný požiadal aby sa hlavné pojednávania konalo v jeho neprítomnosti. Spáchanie skutku v
prípravnom konaní nepoprel, uviedol, že bol nezamestnaný, občas pracoval brigádne a na platenie
výživného nemal.

Obhajca obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 29.06.2015 uviedol, že obžalovaný čiastočne
uhradil dlžné výživné tak voči T.G. Š. ako aj voči H. K.. Ďalej obhajoba poukázala na to, že obžalovaný
Š. je profesionálny vodič, ktorému na základe exekúcie bol zadržaný vodičský preukaz a táto skutočnosť
znegovala jeho možnosť zamestnať sa vo svojom odbore. V priebehu súdneho konania došlo aj
k exekúcii, kde oprávnená je pani K. u súdneho exekútora, avšak presnú sumu, ktorá mu bola

exekuovanánevieuviesť.Ďalejobhajcapodľaslovobžalovanéhouviedol,žetentojeúčastnýnarôznych
letných brigádach. Nejaké peniaze má zarobené a čaká kedy bude doplatené, aby ich mohol poslať
poškodeným. Niekedy v septembri by vedel uhradiť celú dlžnú sumu. Dňa 02.11.2015 na hlavnom
pojednávaní obhajca uviedol, že k danému dátumu nedošlo k úplnej úhrade dlžného výživného. Na
druhej strane z jeho strany sú realizované zrejmé a preukazné úkony smerujúce k uhradeniu dlžného

výživného v čo najkratšom čase. Oznámil, že obžalovaný je riadne zamestnaný v trvalom pracovnom
pomere na dobu neurčitú a doručil pracovnú zmluvu obžalovaného.

Svedkyňa T. Š. na hlavnom pojednávaní dňa 29.06.2015 uviedla, že jej obžalovaným bolo uhradené
250 Euro. Viac nie. Neskôr v liste doručenom súdu dňa 16.11.2015 uviedla, že celková suma výživného,

ktorú jej obžalovaný uhradil je 550,- Eur, čo doložila dokladmi o úhradách.

Svedok T. Š. na hlavnom pojednávaní dňa 29.06.2015 uviedol, že jemu nebolo uhradené nič. V podaní
doručenom súdu dňa 19.11.2015 poukázal na doklady o úhradách, ktoré priložila jeho matka.

Z dokladov predložených obhajcom súd zistil, že dňa 7.12.2015 došlo k úhradám výživného v sume 120
eur T. Š., 80 eur T. Š., 700 eur H. K..

Z písomného oznámenia H. K. zo dňa 27.10.2015 súd zistil, že zostatok dlžného výživného k 30.11.2015
je 2 223,09 Eur.Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 16C 371/01 zo dňa 30.11.2001 právoplatným dňa
19.02.2002 bola obžalovanému uložená povinnosť prispievať na výživu T. Ś., B.. XX.XX.XXXX sumou
800,- Sk vždy do 15-teho dňa každého mesiaca k rukám matky T. Š..

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 2P 74/2011-26 zo dňa 31.05.2011, právoplatným dňa
13.07.2011,bolaobžalovanémuuloženápovinnosťprispievaťnavýživumaloletejH.K.,B..XX.XX.XXXX
vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa do 20-teho dňa v mesiaci
vopred od právoplatnosti rozsudku k rukám matky H. K..

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný mal určenú vyživovaciu povinnosť
voči svojim deťom a to T. Š.N., B.. XX.XX.XXXX vo výške 26,56 Eur (800,- Sk) a H. K., B.. XX.XX.XXXX
vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne, pričom túto vyživovaciu povinnosť si obžalovaný
mal plniť k rukám matky T. Š. po plnoletosti T. Š.N. H. H. K.. Z uvedeného mal súd za preukázane, že
obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. po objektívnej stránke tým, že najmenej tri mesiace v období

dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - po dlhší čas vo výrokovej časti v uvedenom období (od 11.09.2013 prvý skutok, od 01.08.2005
druhý skutok) až ku dňu rozhodovania súdu. Po subjektívnej stránke konal minimálne v nepriamom
úmysle. Spáchanie skutku obžalovaný ani nepopieral a prejavil nad ním ľútosť.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadol na pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, na osobnosť páchateľa ako aj na skutočnosti vyplývajúce z výpisu z registra trestov. V danom
prípade prvostupňový súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť - ku skutku sa doznal a tento
úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zák.) a zistil priťažujúcu okolnosť a to bol už v minulosti za trestný čin
odsúdený(vzmysleustanovenia§37písm.m)Tr.zák.).Obžalovanýmalvodpiseregistratrestovsedem

záznamov, pričom na väčšinu sa hľadí ako keby nebol odsúdený. Súd mu uložil trest odňatia slobody
v trvaní 2 (dva) roky s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v trvaní 3 (tri) roky a to po
zohľadnení dĺžky trvania jeho skutku a trestnej sadzby jeden rok až päť rokov, preto považoval trest pri
dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere dva roky za dostatočný a vzhľadom aj na zahladenie odsúdení
a ďalšiu možnosť plnenia si vyživovacej povinnosti na slobode, ako aj snahu po aspoň čiastočnom

splatení dlžného výživného, trest podmienečne odložil na skúšobnú dobu tri roky. Zároveň súd podľa
§ 50 ods. 2 Tr. zák. v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody uložil
obžalovanému podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť
v skúšobnej dobe zameškané výživné a riadne a včas si plniť bežné výživné, ktorá povinnosť má
obžalovaného priviesť k zodpovednému riadnemu a včasnému si plneniu vyživovacej povinnosti, čo pre

prípad oznámeného a preukázaného neplnenia si tejto povinnosti znamená pre odsúdeného hrozbu
výkonu uloženého trestu odňatia slobody. Vzhľadom na príkladný výpočet povinností v § 51 ods. 4 Tr.
zák. súd pre dlhodobosť neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovaného považoval za potrebné pre
dostatočnú motiváciu obžalovaného uložiť aj povinnosť riadne a včas si plniť aj bežné výživné.

Pre úplnosť súd dodáva, že pri vyčísľovaní dlžného a zaplateného výživného vychádzal z citovaných
písomných vyjadrení oprávnených osôb ako aj preukázaných úhrad povinnej osoby - obžalovaného,
pričom vychádzal z výšky výživného splatného ku dňu rozhodovania súdu 09.12.2015, teda k tomuto
dňu bolo splatné výživné po mesiac november 2015 vrátane, mesiac december 2015 nemohol brať v
úvahu, nakoľko jeho splatnosť ešte nenastala.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo
nemajú.
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.