Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/110/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315202005
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8315202005.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu Quantum Credit a.s.,

Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., Ružová dolina 25,
Bratislava, IČO: 36 668 745 proti žalovanému Y. D., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, T.,
o zaplatenie 673,87 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 25. 2. 2015 na tunajší súd mailom žalobu, ktorú doplnil poštou dňa 27. 2. 2015 a
ktorou žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 673,87 eur, úrokov z omeškania a na náhradu

trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.,
Bratislava, IČO: 35 763 469 a právnou predchodkyňou žalovaného, p. C. D., došlo k uzatvoreniu zmlúv
o pripojení, ktorých predmetom bolo poskytovanie mobilných hlasových služieb. K uvedeným zmluvám
účastníci zmluvného vzťahu uzatvorili aj dodatky, podľa ktorých právna predchodkyňa žalovaného
mala povinnosť využívať služby právneho predchodcu žalobcu počas dohodnutej doby 24mesiacov.

Právny predchodca žalobcu poskytol právnej predchodkyni žalovaného mobilné telefóny v akciovej
cene. Právna predchodkyňa žalovaného porušila podmienky zmluvy tým, že neuhradila vyfakturované
sumy za poskytnuté služby, preto jej vznikla aj povinnosť uhradiť zmluvné pokuty. Zmluvou o postúpení
pohľadávok bola dlžná suma postúpená na žalobcu, ktorý podal na súd žalobu s tým, že žalovaný
nadobudol majetok po zomrelej p. C. D. v dedičskom konaní.

Žalovaná suma pozostáva zo sumy 172,47 eur vyfakturovanej jednotlivými faktúrami za neuhradené

služby, zo sumy 3,50 eur ako poplatok za upomienku a zo sumy 2x 248,95 eur vyfakturovaných titulom
zmluvných pokút.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so spisom
tunajšieho súdu pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 29. 11. 2013 pod č.k.
XXD/X/XXXX-X, Dnot XX/XX, zmluvami o pripojení, zmluvami o pripojení, dodatkami k zmluvám o
pripojení, faktúrami, oznámením o postúpení pohľadávky a zistil tento skutkový stav.

Právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469 a právna predchodkyňa
žalovaného, C. D., dňa 12. 8. 2011 uzatvorili Zmluvu o pripojení - služba T-Mobile mobilný internet
a to pre telefónne číslo XXXXXXXXXX. Toho istého dňa účastníci zmluvného vzťahu uzatvorili ajDodatok, na základe ktorého právny predchodca žalobcu poskytol právnej predchodkyni žalovaného
telekomunikačné zariadenie T. Y. za kúpnu cenu 1euro. Právna predchodkyňa žalovaného sa zaviazala
zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu po dobu 24 mesiacov a mesačne platiť

poplatky za poskytnuté služby.

Právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469 a právna predchodkyňa
žalovaného, C. D., dňa 23. 9. 2011 uzatvorili Zmluvu o pripojení W. a to pre telefónne číslo
XXXXXXXXXX. Toho istého dňa účastníci zmluvného vzťahu uzatvorili aj Dodatok, na základe ktorého

právny predchodca žalobcu poskytol právnej predchodkyni žalovaného mobilný telefón zn. M. Y. F. X.
za kúpnu cenu 1euro. Právna predchodkyňa žalovaného sa zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu s
právnym predchodcom žalobcu po dobu 24 mesiacov a mesačne platiť poplatky za poskytnuté služby.

Podľa bodu 3 oboch Dodatkov k zmluvám o pripojení, v prípade porušenia zmluvných povinností zo
strany Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bodu 1 alebo v bode 2 tohto dodatku alebo v

čl. 3 bod. 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 pod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok)
a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú
pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku (2x 248,95 eur). V prípade žiadosti Účastníka o vypojenie
SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto Dodatku, je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety
splatnáokamihomdoručeniažiadostiovypojenieSIMkartyzprevádzkyPodniku.Zaplatenímakejkoľvek

zmluvnej pokuty podľa tohto Dodatku nezaniká právo Podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá
mu vznikla porušením povinností, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný
uhradiť Podniku náhradu škody, presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.

Faktúrami bolo preukázané, že právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35

763 469, boli právnej predchodkyni žalovaného vyfakturované poplatky za využívanie služieb verejnej
mobilnej rádiotelefónnej siete a to poplatky za hovorné, hlasové a nehlasové služby a mesačné poplatky
spolu vo výške 172,47 eur. Jedná sa o faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 9. 2011 splatná dňa 3. 10.
2011 na sumu 33,22 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 10. 2011 splatná dňa 3. 11. 2011 na sumu
23,99 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 11. 2011 splatná dňa 3. 12. 2011 na sumu 23,99 eur,

faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 12. 2011 splatná dňa 3. 1. 2012 na sumu 23,99 eur a faktúru č.
XXXXXXXXXX zo dňa 15. 1. 2012 splatná dňa 3. 2. 2012 na sumu 67,28 eur.

Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 2. 2012 splatnou dňa 3. 3. 2012 právny predchodca žalobcu
vyfakturoval právnej predchodkyni žalovaného poplatok za upomienku oneskorenej platby vo výške 3,50

eur.

Právny predchodca žalobcu vyfakturoval právnej predchodkyni žalovaného aj zmluvné pokuty a to
faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 12. 2012 splatná dňa 3. 1. 2013 na sumu 248,95 eur a faktúrou
č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 2. 2012 splatná dňa 25. 2. 2012 na sumu 248,95 eur.

Listami zo dňa 29. 11. 2013 a 4. 12. 2013 právny predchodca žalobcu oznámil právnej predchodkyni
žalovaného, že dňa 20. 11. 2013 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, došlo k postúpeniu
pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu.

Zo spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. XXC/XX/XXXX súd zistil, že žalobca v tomto konaní dňa 22. 9.
2014 podal žalobu proti žalovanej C. D.. Súd zistil, že žalovaná C. D. zomrela dňa XX. XX. XXXX, t.j.
ešte pred začatím tohto konania. Preto súd konanie pod sp. zn. XXC/XX/XXXX zastavil uznesením zo
dňa 29. 1. 2015.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 29. 11. 2013 pod č.k. XXD/X/XXXX-X, Dnot XX/XX, bolo rozhodnuté
o dedičstve po poručiteľke C. D., rod. G., nar. XX. X. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom
M. XXXX/XX, T.. Citovaným uznesením bola schválená dohoda dedičov, na základe ktorej žalovaný
nadobudol členský podiel v bytovom družstve a hnuteľné veci po zomrelej poručiteľke.

Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné zamietnuť v celom
rozsahu.Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny
nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy,

ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Podľa ustanovenia §579 ods. 1 Občianskeho zákonníka, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej
obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.

Podľa ustanovenia §5 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná
služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo

prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb
v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani
zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a
služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose
signálov sieťami. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať

každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a
medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých
čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné
spojeniezostavenéprostredníctvomverejnejtelefónnejslužby,ktoréumožňujeobojsmernúkomunikáciu
v reálnom čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby,

pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo
medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych
sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie
verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový
užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje

verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie
služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb
aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné
služby zmluvu o pripojení.

Podľa ustanovenia §43 ods. 1,2 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o
pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude

poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia §42 ods. 4 písm. b) Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je
povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ustanovenia §44 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1.
11. 2011, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí

pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia §44 ods. 2 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1. 11.
2011, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s

osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,

5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných

cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania

výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,

h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa ustanovenia §43 ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1.

11. 2011, účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia §488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého

veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Súd má dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a pani C. D. boli uzatvorené
dňa 12. 8. 2011 a dňa 23. 9. 2011 zmluvy o pripojení, na základe ktorých právny predchodca žalobcu
dodal p. D. služby a teda táto bola povinná platiť cenu za poskytnuté služby. Dlh pani C. D. titulom

ceny za poskytnuté služby bol vyčíslený na sumu 172,47 eur, vyfakturovaný faktúrami č. XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok bola uvedená suma postúpená na žalobcu. Po smrti p. C. D., za jej dlhy, v súlade
s ustanovením §470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zodpovedá žalovaný, ktorý zdedil majetok po
zomrelej poručiteľke.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa ustanovenia §52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom
spotrebiteľským, keďže žalobca, resp. jeho právny predchodca, ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, resp.

s jeho právnou predchodkyňou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia
právnej predchodkyne žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa -
menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu).

Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a preto je nutné na
ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníka,

zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj smernica Rady 93/13/EHS. Na túto zmluvu je tak potrebné
aplikovať prednostne špeciálne spotrebiteľské právo. Podľa §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v
pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch

zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia §101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz.

Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca uplatňuje v tomto konaní nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd v
súlade s vyššie citovaným ustanovením §5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, ex offo prihliadal aj bez
návrhu na oslabenie nároku žalobcu, vrátane jeho premlčania.

Súd zistil, že žalovaná suma vo výške 172,47 eur bola vyfakturovaná faktúrami, splatnými dňa 3. 10.
2011 (33,22 eur), dňa 3. 11. 2011 (23,99 eur), dňa 3. 12. 2011 (23,99 eur), dňa 3. 1. 2012 (23,99 eur) a
dňa 3. 2. 2012 (67,28 eur). Právny predchodca žalobcu, resp. žalobca, teda mohol svoje právo prvýkrát
uplatniť dňa 4. 10. 2011 (33,22 eur), dňa 4. 11. 2011 (23,99 eur), dňa 4. 12. 2011 (23,99 eur), dňa 4. 1.

2012 (23,99 eur) a dňa 4. 2. 2012 (67,28 eur). Posledný deň 3ročnej premlčacej doby teda pripadol na
deň 4. 10. 2014 (33,22 eur), dňa 4. 11. 2014 (23,99 eur), dňa 4. 12. 2014 (23,99 eur), dňa 4. 1. 2015
(23,99 eur) a dňa 4. 2. 2015 (67,28 eur). Žalobca však podal na súd žalobu až dňa 25. 2. 2015, teda po
uplynutí premlčacej doby, na ktorej plynutie súd prihliada v zmysle ustanovenia §5b Zákona o ochrane
spotrebiteľa ex offo, keďže žalobca v tomto konaní si uplatňuje svoj nárok zo spotrebiteľskej zmluvy.

Teda z hľadiska skúmania premlčania, bolo potrebné žalobu žalobcu zamietnuť v časti o zaplatenie
172,47 eur a to aj vrátane požadovaného úroku z omeškania z tejto sumy.

Podľa ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia
zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť,

i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia §34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

V danej veci žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 2x 248,95 eur, ktorá mala byť dohodnutá v
zmluvách o pripojení, resp. v ich dodatkoch. Súd však má za to, že tak, ako je vyjadrená dohoda o
zmluvnej pokute, je nedostatočne určitá.

Podľa citovaného ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, si zmluvné strany môžu pre prípad

porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu, avšak s tým, že z takéhoto dojednania musí
presne vyplývať, porušenie ktorej zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu.

Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej
zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej
povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť

dohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré
porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške.

Znenie dohody o zmluvnej pokute akoby naznačovalo, že existuje závažné porušenie a menej závažné
porušenie zmluvných povinností, pričom ale nie je rozlíšené, v akej výške sa bude nárokovať zmluvná

pokuta za to ktoré porušenie zmluvných povinností. Súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej
pokute je pre neurčitosť neplatná.

Na základe uvedeného súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvných pokutách pre neurčitosť je
neplatná, preto súd žalobu aj v tejto časti (2x 248,95 eur), vrátane úroku z omeškania, zamietol.

Navyše uplatnenie práva na zmluvnú pokutu ako právny úkon, ak má byť relevantný, musí zodpovedať
kritériám, ktoré právna norma vyžaduje pre platný právny úkon. Uplatnenie práva na zmluvnú pokutu
musí byť realizované určito a zrozumiteľne tak, že subjekt uplatňujúci právo na zmluvnú pokutu musí
definovať,ktorékonkrétneporušeniezmluvnýchpovinnostísankcionujeapredovšetkýmmusípreukázať

aj to, že k porušeniu zmluvných povinností skutočne došlo. Žalobca v danej veci súdu nepredložil
žiadny dôkazný prostriedok, z ktorého by vyplynulo, že zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom
žalobu a žalovaným bol ukončený z dôvodov na strane žalovaného. Pri nepreukázaní tohto základného
predpokladu nezostávalo iné než hodnotiť nárok žalobcu v časti súm uplatnených ako zmluvné pokuty,
za nedôvodný. V tejto časti súd je toho názoru, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol.

Súčasne súd tu udáva, že žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od dodatku k zmluve o
pripojení, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o

individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§53 odst. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako
dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná
pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy. Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ
s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a
vymedzený predmet činnosti) a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy

nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 odst. 3,4 Občianskeho
zákonníka). Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ
ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.
Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej

zmluvy ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť
sa všetkým podmienkam. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti

takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica
Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť
faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia §53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky, uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojení, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za
neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú
pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu,
obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov

spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na
strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní
zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to
spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.

Tak, ako je dojednaná zmluvná pokuta v zmluve o pripojení, ju považuje súd za neprimeranú
sankciu. Dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí
napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia
tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa
nijako neobmedzuje). Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorú súd považuje

za neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty
dojednalo. Je pritom zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia
povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného
účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené
ceny, ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte

neprimeranejšie. Zmluvná pokuta bola dojednaná len pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby,
resp. porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch dodatku, ktoré nesúvisia s predajom
mobilnéhotelefónualeboinéhokoncovéhozariadenia,ktorýmužívateľprijímaslužby.Prípadnápredajná
cena takéhoto koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti
zmluvnej pokuty.

Z obdobného dôvodu súd žalobu žalobcu zamietol aj v časti požadovaného poplatku za upomienku
oneskorenej platby vo výške 3,50 eur a to aj vrátane úroku z omeškania z tejto sumy. Uvedený
poplatok bol právnej predchodkyni žalovaného vyfakturovaný faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.
2. 2012 splatnou dňa 3. 3. 2012. Zmluvné dojednanie týkajúce sa poplatkov, ak sa toto nachádza vo

Všeobecných podmienkach, resp. Cenníku, považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V
prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také zmluvné dojednanie, ktoré obstojí v rámci
povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti
právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v

neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov
zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy prísnejšie alebo
výlučne sankcionovaný len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného
účastníka zmluvy.

Tunajší súd súhlasí a stotožňuje sa s rozhodovacou líniou reprezentovanú rozhodnutím H. L. E. v L.
z 3. mája 2011 v obdobnej tzv. spotrebiteľskej veci, vedenej takýmto súdom pod sp. zn. XX Z. XXX/
XX. Zmluvné podmienky oprávňujúce žalobcu požadovať (a žalovaného v pozícii spotrebiteľa platiť)
rôzne poplatky, sú neprijateľnými, keď poplatku nezodpovedá žiadne skutočné reálne protiplnenie atakýto poplatok slúži len dodávateľovi služieb (výhradne jeho záujmom a účtovným účelom). Čo sa týka
konkrétne poplatku za upomienku, na tento niet zákonného nároku a nemôže veriteľovi patriť za stavu,
ak tento uplatňuje paušálnu náhradu ujmy za omeškanie. Tento názor vyslovil vo svojom rozsudku aj

Krajský súd F. v rozsudku zo dňa 13. 8. 2014 sp. zn. XXCo/XX/XXXX, XXCo/XXX/XXXX.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie §142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danej veci bol v konaní úspešný v celom rozsahu žalovaný, ktorému by patrila náhrada trov konania.
Tento si však trovy konania neuplatnil, žiadne trovy konania mu nevznikli. Preto mu súd náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je

prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).