Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. jún 2015

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 5P/76/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714215023
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Prčová

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2015:6714215023.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca pred samosudkyňou JUDr. Luciou Prčovou v právnej veci navrhovateľky U. Š., X..

XX.XX.XXXX, L. P. V., Š. Č.. XX proti odporcovi H. Š., X.. XX.XX.XXXX, L. E., X.. K. Č.. XXX, t. č. v
Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom, o rozvod manželstva a úpravu práv a
povinností k mal. deťom Z. Š., X.. XX.XX.XXXX a H. Š., X.. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, v konaní
zastúpených kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce sociálnych
vecí a rodiny v Revúcej, takto

r o z h o d o l :

SúdmanželstvonavrhovateľkyU.Š.,K..Š.,X..XX.XX.XXXXaodporcuH.Š.,X..XX.XX.XXXX,uzavreté
dňa XX.XX.XXXX v E. X. X., Č. K., rozvádza.

Maloleté deti Z. Š., X.. XX.XX.XXXX a H. Š., X.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zverujú do osobnej
starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Odporca je povinný prispievať na výživu maloletého Z. a maloletej H. mesačne výživné vo výške 30 %
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom
minime v platnom znení, vždy do každého 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc

dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

Účastníci nemajú právo na náhradu na trov konania.

Odporca nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na rozvod manželstva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 21.10.1214 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom
a úpravy práv a povinností k mal. deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode. Návrh

odôvodnila tým, že vzťahy medzi ňou a odporcom sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a ich
manželstvo neplní svoj účel, pričom nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Uviedla, že
manželstvo s odporcom uzavrela po 4-ročnej známosti. Okrem menších nedorozumení bolo manželstvo
spočiatku harmonické, problémy začali keď odporcov brat začal od nich pýtať peniaze, pričom odporca
mu dával stále vyššie a vyššie sumy, ktoré jeho brat nevracal, situácia zašla tak ďaleko, že odporca
donútil navrhovateľku zobrať úver, ktorý celý dal svojmu bratovi. Odporca začal požívať alkoholické
nápoje, neprispieval na vedenie domácnosti, často sa zdržiaval mimo domu. Z práce bol prepustený

pre zistené požitie alkoholických nápojov. Nakoľko nemali finančné prostriedky na uhrádzanie nájmu,
presťahovali sa k rodičom odporcu do Jelšavy, kde boli hádky v rodine na dennom poriadku, najmä z
dôvodu, že svokor bol alkoholik a veľmi agresívny. Odporca navrhovateľku aj maloleté deti ignoroval.
Situácia sa vyhrotila keď v r. 2013 napadol svokra, spôsobil mu ťažké ublíženie na zdraví, z ktoréhodôvodu bol v marci 2013 zobratý do väzby. Odvtedy s ním navrhovateľka nežije v spoločnej domácnosti.
Nie je u nej nádej na obnovenie manželského spolužitia. V prípade rozvodu manželstva žiadala, aby
mal. deti pochádzajúce z manželstva boli zverené do jej osobnej starostlivosti a odporcovi bola určená

vyživovacia povinnosť vo výške 30 % sumy životného minima.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril dňa 25.03.2015 a uviedol, že s rozvodom manželstva nesúhlasí.
Nie je pravdou, že manželstvo účastníkov neplní svoj účel, pravdou je opak, dôkazom čoho je narodenie
druhého dieťaťa účastníkov - H. Š., X.. XX.XX.XXXX. Uviedol, že si odpykáva trest za to, že nedovolil

svojim príbuzným urážať navrhovateľku a že samotný výkon trestu predsa nemôže predstavovať dôvod,
pre ktorý by manželstvo malo byť rozvedené. Poukázal na právo mal. detí byť vychovávané v úplnej
rodine.

Dokazovanie súd vykonal výsluchmi navrhovateľky a odporcu, listinnými dôkazmi a to najmä sobášnym
listom, rodnými listami mal. detí, správami Ústredia práce, soc. vecí a rodiny, Úradu práce, soc.

vecí a rodiny na navrhovateľku a odporcu, lustráciou Geodetického a kartografického ústavu SR na
navrhovateľku a odporcu, správami Okresného dopravného inšpektorátu ORPZ na navrhovateľku a
odporcu, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov u matky mal. detí, výsledkami lustrácie
odporcu v Ústrednej evidencii väzňov SR a pripojeným spisom Okresného súdu Revúca 1T/83/2013 z
toho najmä rozsudkom zo dňa 12.08.2013, č.k. 1T/83/2013-273 a lekárskou správou Ústavu na výkon

trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Navrhovateľka a odporca uzavreli dňa 29.03.2008 manželstvo, z ktorého pochádzajú dve mal. deti,
Z. Š., X.. XX.XX.XXXX a H. Š., X.. XX.XX.XXXX. Z vyjadrenia navrhovateľky, podopretého spisovým
materiálom Okresného súdu v Revúcej 1T/83/2013 mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov

je vážne rozvrátené a že u navrhovateľky neexistuje šanca na obnovení manželského spolužitia s
odporcom. Dôvodom manželského rozvratu je dlhodobé nadmerné užívanie alkoholických nápojov zo
strany odporcu v dôsledku čoho došlo uňho k poklesu záujmu o rodinu a starostlivosti o mal. deti
pochádzajúce z manželstva, strate zamestnania spojeného s nutnosťou účastníkov presťahovať sa k
rodičom odporcu, kde dochádzalo k ďalšiemu rozvratu manželských vzťahov. Ako vyplynulo z výpovede

navrhovateľky na pojednávaní, odporca pred ukončením spolužitia požíval alkoholické nápoje každý
deň,rodinuúplnezanedbával,venovalsalenkamarátom.Vdôsledkutohodochádzalomedziúčastníkmi
k hádkam. Odporca bol po požití alkoholických nápojov agresívny, čo sa prejavilo voči jeho kamarátom
aj voči jeho nevlastnému otcovi.

Z rozsudku Okresného súdu v Revúcej zo dňa 12.08.2013, č.k. 1T/83/2013 - 273 mal súd preukázané,
že odporca dňa 18.03.2013 v čase okolo 17:00 hod. v E. v izbe rodinného domu č. XXX na X. K. po
predchádzajúcom požití alkoholických nápojov bezdôvodne fyzicky napadol svojho nevlastného otca E.
J., tak že ho nožom - vojenským bodákom jedenkrát pichol do ľavej strany brucha, čím mu spôsobil 1,2
cm širokú a 1,5 cm hlbokú bodnú ranu ľavej brušnej steny v mieste prechodu do hrudnej, bez prieniku

do dutiny brušnej, ktoré z medicínskeho hľadiska ľahké zranenie si vyžiadalo dobu liečenia 7 dní, pričom
v prípade väčšej intenzity bodnutia mohlo dôjsť k prieniku čepele bodáka do dutiny brušnej, kde sa
nachádzajú dôležité orgány, ktorých poranenie by znamenalo ťažkú ujmu na zdraví s dlhodobejšou
práceneschopnosťou, ako aj že dňa 20.03.2013 okolo 16:30 hod. v E. v kuchyni rodinného domu č.
XXX na X. K. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov sa najprv s kuchynským nožom v ruke

vyhrážal zabitím H. P., následne po tom, čo bol odsotený B. P. a vyzvaný, aby od svojho konania upustil,
vzal z kuchynskej linky sekáč na mäso a vyhrážal sa zabitím H. P. a jeho manželke B. P., čím svojím
konaním vzbudil u H. P. a H. P. dôvodnú obavu o ich životy a zdravie. Takýmto konaním odporca spáchal
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1
písm. c/, písm. e/ Tr. zák. v štádiu pokusu a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.

2 písm. a/ Tr. Zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák.. Za to bol odsúdený na úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere troch rokov a štyroch mesiacov nepodmienečne, ako aj mu bolo uložené ochranné
protialkoholické liečenie.

Z lekárskej správy zdravotníckeho zariadenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad

Parnou zo dňa 12.11.2014 vyplynulo, že odporca absolvoval ochrannú ústavnú protialkoholickú liečbu
v trvaní od 08.09.2014 do 12.11.2014, po ukončení ktorej psychiater konštatoval, že postoje odporcu k
abstinencii sú ambivalentné a snaha abstinovať je viac iba na verbálnej úrovni. Limitom abstinencie u
odporcu bude depravovaná osobnosť pri postupujúcom sociálnom úpadku.Z pripojeného spisu Okresného súdu Revúca 1T/83/2013 mal súd taktiež preukázané, že od 20.03.2013
o 17:00 hod. začala väzba odporcu v súvislosti s prebiehajúcim trestným stíhaním za vyššie uvedené

trestné činy. Od tohto dňa účastníci nežijú v spoločnej domácnosti. Po právoplatnom odsúdení začal
odporca plynule vykonávať trest odňatia slobody, vo výkone ktorého je doposiaľ a ktorý má byť ukončený
20.07.2016.

Zo správy Ústredia práce, soc. vecí a rodiny, Úradu práce, soc. vecí a rodiny vo Zvolene zo šetrenia

pomerov u navrhovateľky vyplynulo, že navrhovateľka s mal. deťmi býva v obci Terany v 2-izbovom
prenajatom byte. Byt je zariadený štandardným nábytkom, každé dieťa má vlastné lôžko a skrinku.
Navrhovateľka a mal. deti žijú v spoločnej domácnosti s matkou navrhovateľky U. Š., X.. XX.XX.XXXX,
ktorá je invalidná dôchodkyňa. Navrhovateľka sa o deti vzorne stará.

Zo správy Ústredia práce, soc. vecí a rodiny, Úradu práce, soc. vecí a rodiny vo Zvolene vyplynulo, že

navrhovateľka je nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a je poberateľkou dávky v
hmotnejnúdzivovýške168,80€aprídavkovna2detivovýške47,04€.Navrhovateľkaniejevlastníčkou
nehnuteľností ani osobných motorových vozidiel.

Zo správy Ústredia práce, soc. vecí a rodiny, Úradu práce, soc. vecí a rodiny vo Revúca vyplynulo,

že odporca je nezamestnaný, naposledy bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie do 19.08.2012,
kedy bol vyradený pre nespoluprácu. Odporca nie je vlastníkom nehnuteľností ani osobných motorových
vozidiel. Toho času je vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, kde je zaradený
na výkon práce s mesačným príjmom podľa jeho vyjadrenia cca 40,- €.

Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ust. § 23 ods. 2 ZR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi,

a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.

Podľa ust. § 23 ods. 3 ZR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na
porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si
verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé
rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 ZR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb
rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd

upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ust. § 24 ods. 2 ZR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa ust. § 24 ods. 3 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby
a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa ust. § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
jednéhozrodičovdbáoto,abybolorešpektovanéprávomaloletéhodieťaťanazachovaniejehovzťahuk
obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na
súde.

Podľa ust. § 25 ods. 1 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 ZR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1,
súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku
žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods.2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je

povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods.4 prvá veta ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods.5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods.1 prvá veta ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 77 ods.1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo

dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko rozvrátené, neplní
svoj účel. Dôvodom rozvratu manželstva bolo dlhodobé nadmerné požívanie alkoholických nápojov
zo strany odporcu a s tým spojená jeho strata záujmu o rodinu a agresívne chovanie hoci nebolo

preukázané, že bolo namierené voči samotnej navrhovateľke. Navrhovateľka jednoznačne v konaní
deklarovala, že s odporcom nemieni obnoviť spolužitie ani po jeho návrate z výkonu trestu odňatia
slobody a odmietla aj konzultácie na referáte poradenskopsychologických služieb. Od marca 2013
účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko bol odporca zobratý do väzby a neskôr nastúpil výkon
trestu odňatia slobody. Navrhovateľka sa odvtedy s mal. deťmi presťahovala do inej obce, kde žijú v

spoločnej domácnosti aj s matkou navrhovateľky. Čo sa týka odporcom uvádzanej zmeny v dôsledku
absolvovania protialkoholického liečenia, súd poukazuje na neisté vyhliadky odporcu na abstinenciu
vyplývajúce zo správy o absolvovaní protialkoholického liečenia. Vzhľadom na to mal súd za to, že
neexistuje šanca na obnovení manželského spolužitia účastníkov a ich manželstvo vychádzajúc z ust.
§ 23 ods. 1 Zákona o rodine rozviedol.

V súlade s ust. § 24 ods. 1,3 Zákona o rodine na čas po rozvode upravil práva a povinnosti rodičov k
maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva tak, že mal. deti zveril do starostlivosti navrhovateľky,
ktorá o ne starostlivosť zabezpečuje odkedy s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti, ktorá má
vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o mal. deti a v starostlivosti ktorej neboli

zistené žiadne nedostatky. Keďže v čase rozhodnutia súdu bol otec mal. detí vo výkone trestu odňatia
slobody, zverenie mal. detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov, resp. do starostlivosti odporcu
neprichádzalo do úvahy.Výšku vyživovacej povinnosti odporcu voči mal. deťom súd určil v súlade s ust. § 62 ods. 3 Zákona o
rodine v minimálnej zákonnej výške, keďže odporca je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody
a jeho príjem je minimálny.

Styk odporcu s mal. deťmi súd neupravoval, nakoľko to účastníci nežiadali a nakoľko styk odporcu s
mal. deťmi nie je možné realizovať, pretože je vo výkone trestu odňatia slobody.

Otrováchkonaniasúdrozhodolvzmysleust.§144O.s.p.tak,žeúčastnícinemajúprávonaichnáhradu.

V zmysle ust. § 2 ods. 2 Zák. č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v platnom znení, súd rozhodol, že odporca nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na rozvod
manželstva, nakoľko to odôvodňujú jej majetkové pomery.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd

v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v platnom znení).