Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. september 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoE/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5105205306
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5105205306.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: F. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom I., B.
XXX/XX, o vymoženie pohľadávky, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina
č. k. 24Er/202/2005-56 zo dňa 11.10.2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku (ďalej len
EP) vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Vychádzal zo záveru, že notárska zápisnica, na základe ktorej

oprávnený vymáha svoju pohľadávku, je nulitným právnym aktom a nie je spôsobilá byť exekučným
titulom. Nebolo totiž preukázané platné uzatvorenie dohody o splnomocnení medzi povinnou ako
splnomocniteľom a Mgr. Kušnírom ako splnomocnencom, ktorý v jej mene uznal záväzok a vyjadril
súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Okresný súd konštatoval, že dohoda o splnomocnení
je absolútne neplatná (§ 3, § 22, § 39 Obč. zák. v spojení s § 16 zákona č. 586/2004 Z. z. o
advokácii). Plnomocenstvo bolo súčasťou predtlače zmluvy o úvere, a teda povinná nemala možnosť

výberu zástupcu; naopak, zástupca bol vybraný oprávneným, keďže meno Mgr. Kušníra (ako zástupcu
dlžníka) bolo priamo zakomponované do predtlače zmluvy o úvere. Je pritom evidentné, že Mgr. Kušnír
všetky úkony robil v záujme oprávneného, ktorý si ho vybral a aj platil. Menovaný zároveň zastupoval
oprávneného aj v mnohých podobných exekúciách. Okresný súd uzavrel, že ide o ukážkový príklad
rozporu záujmov, keď jeden zástupca zastupuje dve sporové strany, pričom dlhodobo pracuje pre
oprávneného a o úkonoch "v prospech" povinnej táto ani nemusí vedieť. Úkony "pre" povinnú mali teda

len uľahčiť vymáhanie pohľadávky oprávnenému.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia. Namietal, že okresný súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol podľa § 44
ods. 2 EP, keď uznal exekučný titul za súladný so zákonom, a udelil súdnemu exekútorovi poverenie na
vykonanie exekúcie. Taktiež ani notár, ktorý plnomocenstvo skúmal, nezistil jeho rozpor so zákonom.
Odvolateľ poukazoval na § 24 Obč. zák., t.j. na možnosť zástupcu ustanoviť si ďalšieho zástupcu.

Zároveň povinná mohla kedykoľvek udelené plnomocenstvo odvolať. Odvolateľ tvrdil, že z platných
právnych predpisov nevyplýva povinnosť určiť pri uznaní záväzku výšku uznesenia presným číselným
vyjadrením; takisto nie je predpísaná povinná účasť (oprávneného a povinného) pri spisovaní notárskej
zápisnice. Aby exekučný súd mohol nahrádzať základné ("nachádzacie") konanie, muselo by to byť v
zákone výslovne uvedené; inak taký jeho postup ide nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu. Odvolateľ dodal, že v dôsledku plynutia času, v spojení s účinkami

napadnutého uznesenia, nastane situácia, keď si nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže
jeho pohľadávka bude premlčaná.Povinná zostala v odvolacom konaní nečinná.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p.
a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne

podľa § 219 ods. 1 O.s.p v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p..
Neopodstatnenou je argumentácia odvolateľa ohľadom prekážky veci právoplatne rozhodnutej,
ak exekučný súd po tom, čo už udelil poverenie na vykonanie exekúcie, opätovne posudzoval
možnú existenciu dôvodov zastavenia exekúcie. Odhliadnuc od toho, že poverenie na vykonanie
exekúcie (udelenie poverenia) nie je súdnym rozhodnutím, a teda nemôže zakladať prekážku veci

právoplatne rozhodnutej, odvolací súd zdôrazňuje, že Exekučný poriadok umožňuje (v zmysle prikazuje)
exekučnému súdu posudzovať prípustnosť prebiehajúcej exekúcie v hociktorom jej štádiu. Ak by v
dôsledku udelenia poverenia na vykonanie exekúcie bolo vylúčené následné vyhlásenie exekúcie za
neprípustnú/zastavenie exekúcie podľa § 57 a § 58 EP, uvedený záver by spochybňoval samotnú
opodstatnenosť existencie ustanovenia § 57 EP.
Exekučný súd rozhodne neprekročil svoju právomoc, keď posudzoval súvislosti udelenia plnomocenstva

povinnou pre Mgr. Kušníra. Jedným zo základných predpokladov materiálnej vykonateľnosti notárskej
zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinného s jej obsahom a vykonateľnosťou. Ak uvedené
vykonáva osoba odlišná od povinného, je nutné dôsledne sa zaoberať existenciou riadneho (platného)
plnomocenstva zo strany povinného pre túto osobu.Ani skutočnosť, že plnomocenstvo Mgr. Kušníra
posudzoval aj notár pri spísaní exekučného titulu, nijako nelimituje exekučný súd v rozsahu jeho

prieskumu. Opačný názor oprávneného nemá základ v platnom právnom poriadku.
Vecne správnym je nadväzný záver okresného súdu o neakceptovateľnej kolízii záujmov Mgr. Kušníra
pri zastupovaní povinnej v procese spísania notárskej zápisnice/ exekučného titulu. V súdenej veci
je nepochybné, že pri spísaní zápisnice, resp. v štádiu bezprostredne pred prikročením k tomuto
úkonu, Mgr. Kušnír bol v kontakte výlučne s oprávneným, ktorý uhradil menovanému aj trovy právneho

zastúpenia za daný úkon. Stav, kedy zástupca koná v mene povinného, ale pri úkone komunikuje
výhradne s oprávneným, pričom tento mu uhradí i súvisiace výdavky, nie je prípustné posúdiť inak,
ako kolíziu na strane zástupcu, ktorá vo svojom dôsledku vylučuje platnosť takéhoto právneho úkonu.
Na uvedenom závere nič nemení fakt, že na dotknutom spôsobe "zastupovania" sa účastníci "dohodli"
v rámci všeobecných podmienok poskytnutia úveru (bod 06 zmluvy o úvere z 11.6.2004). Týmto

dojednaním sa jednak obchádzajú kogentné ustanovenia týkajúce sa zákazu zastupovania dvoch strán,
ktorých záujmy navzájom kolidujú (§ 22 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 18 ods. 1 a § 21 písm. a/ zákona
č. 586/2003 Z. z. o advokácii) a jednak sa dlžník v podstate vopred vzdáva svojich práv.

Na základe konštatovaného odvolací súd, zhodne so súdom I. stupňa, nepovažuje notársku zápisnicu

z 23.10.2004 za exekučný titul súladný so zákonom, keďže v mene povinného konal niekto, kto takéto
oprávnenie (vzhľadom na rozoberanú kolíziu) nemal. Predmetný fakt predstavuje skutočnosť/dôvod, pre
ktorý exekúciu nemožno vykonať. Pre úplnosť je žiaduce poznamenať, že oprávnený v odvolaní ani
konkrétne nenamietal úvahu a stanovisko okresného súdu o neplatnosti dohody o splnomocnení medzi
povinnou a Mgr. Tomášom Kušnírom z dôvodu konfliktu záujmov na strane zástupcu.

Rozoberaný záver činí neopodstatnenými aj ďalšie odvolacie dôvody oprávneného, ktoré navyše ani
celkom nekorešpondujú s dôvodmi, na ktorých je založené napadnuté uznesenie. V tejto spojitosti
zodpovedá stavu veci, že pokiaľ je dohoda o splnomocnení neplatným úkonom, nemá žiaden vplyv
na posúdenie prejednávaného prípadu, že povinná túto nikdy nevypovedala. Bezpredmetnou je aj

argumentácia odvolateľa o možnosti zástupcu ustanoviť si ďalšieho zástupcu. Napadnuté uznesenie sa
totiž vôbec nezaoberá problematikou ďalšieho zastúpenia zástupcu. Obdobne nie je založené ani na
úvahe, že v čase uzatvorenia zmluvy dlh neexistoval a nebola známa ani jeho výška, či na závere, že
exekučný titul - notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľná pre osobnú neprítomnosť účastníkov
pri jej spisovaní.

Napokon je nenáležitou i námietka odvolateľa, že v dôsledku kvalifikovaného plynutia času si nebude
môcť zabezpečiť iný exekučný titul. Uvedené je dôsledkom vlastnej činnosti oprávneného, ktorý v rámci
svojej podnikateľskej činnosti používal formulárové zmluvy, vrátane právnym predpisom odporujúceho
plnomocenstva pre Mgr. Tomáša Kušníra.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu jeho
trov nepriznal, keďže tento procesný nárok si neuplatňovali - § 151 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.